Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


8. kapitola

11. 12. 2010
Naštartoval a odišiel do Hyperionu. Vyšiel výťahom na poschodie AI. Okamžite bol pri ňom Gunn a podával mu spis.
„Kedy dnes vypadneš?“ spýtal sa ho.
„Chvíľu po obede. Musím ísť skontrolovať robotníkov vo svojom byte a potom ísť vybrať sedačku,“ povedal mu svoj plán. „Kedy sa vráti Angel?“
„Volal pred hodinou, vrátia sa v stredu,“ informoval Gunn svojho dočasného šéfa.
„Fajn,“ prikývol Spike. Prišli k jeho kancelárii. „Nejaké novinky Emma?“ spýtal sa svojej sekretárky.
„Volal Vám pán Angel. Žiada Vás, aby ste mu čo najskôr zavolali. O jedenástej máte stretnutie s novým klientom a o tretej Vás žiada o stretnutie pán Bartome zo správnej rady.“
„Bartomea presuňte na zajtra. Dnes musím najneskôr o jednej odísť. Ak s tým nebude súhlasiť, tak mi ho prepojte a ja mu vysvetlím kam si svoje protesty môže strčiť,“ povedal Emme. „Spojte ma s Angelom,“ požiadal ju a vošiel do svojej pracovne.
Vyzliekol si kabát a hodil ho na sedačku. Zapálil si cigaretu a sadol si do svojho kresla. Otvoril spis, ktorý dostal od Gunna. Snažil sa ho čo najpozornejšie prečítať, ale pred očami mal stále Charlie, cítil jej vôňu a na perách mal jej chuť. Pokúsil sa sústrediť na prácu. Zistil, že už piatykrát číta tú istú vetu a predtým, než ju začne čítať sa mu pred očami objavia jej oči, úsmev, pery, ako sa krásne špúlia, keď sa zamyslí alebo sa jej niečo nepáči. Vrátil sa myšlienkami späť k práci a urputne sa snažil dočítať správu až do konca.
Vydýchol si, keď správu podpísal a pohodlne sa oprel v kresle. Zapálil si ďalšiu cigaretu a konečne si dovolil myslieť na svoju premožiteľku. Pozrel na hodinky. Napadlo ho, či už má test za sebou. Vedel, že nemala čas učiť sa a štvalo ho, že jej viac nepohol s povinnosťami, aby mala aspoň trochu času aj pre seba. Teraz jej už mohol len držať palce. Sľúbil si, že s tou literatúrou jej pomôže.
Zazvonil telefón.
„Áno?“ spýtal sa.
„Práve som sa dovolala pánovi Angelovi,“ oznámila mu jeho sekretárka. „Máte ho na druhej linke.“
„Ďakujem.“ Prerušil spojenie so sekretárkou. Potom potlačil dvojku. „Angel?“ spýtal sa, keď sa hovor prepojil.
„Áno, ja,“ ozval sa z druhej strany linky. „Ako počujem, mesto ešte stále stojí.“
„Všetko je po starom,“ uistil ho Spike. „Jediný kráter v Amerike je ešte stále Sunnydale. Brána je na svojom mieste a inak je tu celkom pokoj. Ako to vyzerá v New Yorku?“
„Nič zvláštne, démoni Wolfram&Hart sa ešte stále rozhodujú, či chcú znova otvoriť pobočku v L. A. alebo nie.“
„Oni nám fakt zožrali, že so zničením starej pobočky nič nemáme?“
„Áno.“
„Kto by mal šéfovať novej pobočke?“
„Ty,“ odpovedal Angel.
„Ja? To je dobrá konina. Kde si to zobral?“
„Mňa tam už radšej nechcú.“
„Nejaké presnejšie vysvetlenie,“ pobádal ho Spike.
„Vedia, že zo mňa už Angelus nebude a tak si spomenuli na ďalšieho upíra s dušou.“
„Senior partnerom už vážne straší vo veži. Mali by vymeniť vedenie. Zdá sa, že už sú na rozumné závery pristarí. Nechápem, prečo im stále nedošlo, že je hovadina dosadiť do vedenia démonej firmy upíra s dušou.“
„Nerieš to. Pre nás je to len plus. Takto ich môžeme ovládať a zabrániť väčšine apokalýps už v začiatkoch.“
„Ja nebudem šéfovať právnickej firme. Nájdi si niekoho iného.“
„Poznáš ešte nejakého polepšeného démona v L. A.?“
„Načo polepšeného démona?“
„Myslia si, že takého ľahšie ovládnu.“
„Podarený vtip.“
„Je v tom kus pravdy. Uvedom si, že mňa naozaj mohli jednoducho ovládnuť. Stačilo vyhrážať sa, že ublížia Buffy. Našťastie im to nikdy nenapadlo.“
Spike si uvedomil, že na neho by bez problémov fungoval ten istý postup. „Je isté, že pobočka bude v L. A.?“
„Nie. Ale myslím, že budú chcieť, aby si ju viedol, nech bude kdekoľvek.“
„Nevadí, aj tak ich odmietnem.“
„Len aby si toho neľutoval,“ upozornil ho Angel. „Dobre, to je teraz jedno, dôležitejšie je, či ti volal Giles.“
„Nie, zatiaľ sa mi neozval. Tebe?“
„Tiež nie. Ale hovoríš, že v L. A. je pokoj?“
„Ak by to tu bolo pokojnejšie, bola by nuda.“
„Takže Charlie nič nehrozí?“ overil si Angel.
„Len, že sa zblázni z potenciálnych.“
„Dúfam, že sa správaš normálne.“
„A to je?“
„Ako jej strýko.“
Spike sa uškrnul. „Snažím sa. Vieš, pri takejto kráske to nie je jednoduché,“ vyrypol.
„Spike!“ zavrčal veľký šéf.
Zasmial sa. „No tak, robím si srandu. Stále si až príliš strnulí. Nepochopíš vtip ani keď ti ho predložia olúpaný na striebornej tácni.“
„O mojej dcére nevtipkuj. Poznám ťa až pridobre. Viem, že nemáš problém zviesť akúkoľvek ženu.“
„Akúkoľvek nie,“ ohradil sa Spike. „Zvádzam len sexy ženy.“
„Radšej mi už nič nehovor. Dúfam, že AI do stredy neskrachuje. A drž sa do Charlie ďalej.“
„V AI je všetko v poriadku a o Charlie nič nesľubujem.“
„Dotkni sa jej...“ začal Angel vyhrážku.
„...a skončíš ako predkrm v pekle,“ dokončil za neho Spike. „Viem, beriem na vedomie a pouvažujem o tom. Pozdrav Buffy.“
„A ty Charlie. Daj nám na ňu pozor.“
„Dám,“ sľúbil Spike a zavesil telefón.
S úsmevom siahol po ďalšej cigarete. Na dvere mu zaklopala sekretárka a uviedla nového klienta. Jednanie zabralo Spikeovi zvyšok dopoludnia. Rozlúčil sa s novým klientom. Podpísal pár papierov, zobral svoj kabát a vyrazil do svojho nového bytu.
 
Vo dverách do bytu ho omráčil pach farby. Prezrel si svoju budúcu obývačku. Všetko bolo pripravené a čakali len na jeho rozhodnutie, akú farbu majú použiť. Na chvíľu sa zamyslel nad tým, ako ho Charlie ráno presviedčala, aby dal izbu vymaľovať na okrovo. Pribehol k nemu Alex.
„Tak čo? Ako sa ti páči doterajšia práca?“ spýtal sa Spikea.
„Vyzerá to dobre,“ musel Spike uznať.
„Už si si vybral farbu sem?“ ukázal Alex rukou okolo seba.
„Okrová alebo teplá šedá,“ odpovedal upír.
Alex sa vytratil do vedľajšej izby a vrátil sa so vzorkovníkom. Nalistoval odtiene menovaných farieb. „Tak si vyber,“ otrčil vzorkovník Spikeovi.
Spike premýšľal, či ustúpi a splní Charlieno želanie, aby bola obývačka okrová. Prezrel si farby. Po pár minútach si aj tak vybral jeden z odtieňov šedej.
„Ako povieš,“ prikývol Alex. Kývol na jedného robotníka a dal mu pokyny. „Za štyri až päť hodín to bude suché a môžeš si nasťahovať aj obývačku. Zajtra večer tu už budeš môcť bývať.“
„Hovorím to síce nerád, Harris,“ povedal mu Spike, „ale musím ťa pochváliť a poďakovať ti. Je to naozaj dobrá práca.“
„Stačí, ak zaplatíš,“ uškrnul sa Alex.
„Nevieš, ktorú hodinu mali decká tú skúšku z dejepisu?“ spýtal sa ho Spike.
Alex na neho prekvapene pozrel. „Načo to ty potrebuješ vedieť?“
„Potrebujem vytiahnuť Charlie zo školy,“ odpovedal Spike naoko ľahostajne. „Vieš, premožiteľské povinnosti.“
„Písali ho druhú hodinu.“
„Fajn,“ prikývol Spike. „Dokončite to tu, nech sa môžem nasťahovať,“ povedal mu Spike a odišiel zo svojho bytu.
 
Vrátil sa do Charlienej školy skôr, ako pôvodne plánoval. Zamieril rovno do riaditeľovej pracovne. Chvíľu mu trvalo, kým donútil Rainoldsa, aby uvoľnil Charlie zo školy. Riaditeľ ho odprevadil k Charlienej triede a osobne mu ju vypýtal z vyučovania. Spikeovi sa zazdalo, že je Rainolds celkom rád, že sa jej v podstate zbavil na zvyšok vyučovania.
Charlie otrávene vyšla z triedy. Hneď, ako si všimla Spikea, sa jej oči rozžiarili.
„Pán Spike si vyžiadal Vaše uvoľnenie zo zvyšku vyučovania,“ povedal jej Rainolds. „Chcel by som Vás, ale upozorniť, že toto je výnimočný prípad,“ dodal ešte a odišiel.
Hneď, ako bol za rohom Charlie Spikea pobozkala.
„Čo má toto znamenať?“ spýtala sa ho s úsmevom.
„Už som bez teba nemohol vydržať, láska,“ odpovedal jej. Chytil ju za ruku a odviedol ju zo školy do auta.
„Ako dopadol test?“ spýtal sa jej, keď štartoval.
„Celkom dobre, len som si nevedela spomenúť, ktorý prezident mal drevené zuby,“ odpovedala mu.
„To nie je až taká katastrofa,“ usmial sa na ňu.
„Kam ideme?“ spýtala sa ho Charlie.
„Musíme kúpiť nábytok do mojej obývačky a potom si spravíme pekné popoludnie,“ odpovedal jej a pobozkal ju. Vycúval z parkoviska a zamieril do centra.
Pomaly sa motali medzi kusmi nábytku. Spike sa ľahko pohrával s jej prstami. Rozprávali sa o všetkom, čo ich napadlo. Konečne boli spolu a nezaťažovali ich žiadne povinnosti. Až na Spikeovu obývačku.
„Ešte raz. Akú farbu si to nakoniec vybral?“ spýtala sa Charlie neveriacky.
„Šedú,“ zopakoval.
„Prečo práve šedú obývačku?“ nechápala.
„Pretože sa mi páči šedá,“ odpovedal s úsmevom. Čakal podobnú reakciu.
„Jasné, je to tvoja obývačka,“ pokrčila ramenami naoko ľahostajne.
Spike sa zasmial. „Neboj, bude sa ti páčiť.“
„Uvidíme.“
„Bude,“ prisvedčil.
„Hovorím, že uvidím,“ uškrnula sa Charlie.
„Zase ťa mám presvedčiť, že mám pravdu tak, ako ráno?“
„Trochu presviedčania by nezaškodilo,“ prehodila Charlie nevinne.
Spike zastavil a otočil si ju k sebe. Zahľadel sa jej do očí nebeským pohľadom. „Bude sa ti páčiť,“ stlmil hlas a sklonil sa k jej tvári.
„Zistíme to až, keď ju uvidím,“ hypnotická sila jeho očí začala okamžite účinkovať.
„Som si istý, že bude,“ sklonil sa ešte o kúsok. Delilo ich len niekoľko milimetrov.
„Aj ja,“ potvrdila polohlasne. Viac mu už odporovať nedokázala.
Konečne ju pobozkal. Charlie mu do úst vzdychla úľavou. Akoby ju jeho bozky držali pri živote.
Za Spikeovým chrbtom sa ozvalo mierne netrpezlivé zakašlanie. Pomaly sa od seba odtiahli. Až keď na predavačku pozreli, došlo im, že už tam nejakú tú chvíľu stojí. Predavačka pri pohľade na Spikea na pár sekúnd stratila reč. Charlie sa spokojne usmiala. Prestala žiarliť na každú, ktorá sa na neho pozrela. Naopak jej lichotilo, že väčšina žien pri pohľade na jej upíra stráca reč. Vedela, že je len jej.
Predavačka si ju zmerala pohľadom a hodnotila ju. Spike Charlie zľahka položil ruku okolo bokov a trpezlivo čakal.
Predavačka konečne našla reč. „Ahoj, som Rachel,“ predstavila sa. „Môžem Vám nejako pomôcť?“
„Zháňame sedačku,“ oznámil jej Spike.
„Prosím, nasledujte ma,“ vyzvala ich. Otočila sa a vyrazila.
Spike a Charlie na seba pozreli a išli za ňou.
„Smiem vedieť akú farbu majú steny v izbe?“ spýtala sa predavačka, keď zastavili medzi sedačkami.
„Šedú,“ odpovedal Spike. Charlie sa mierne zachmúrila.
„Ach, tak to budete chcieť niečo v čiernej alebo bielej,“ povzdychla si predavačka. „V tom prípade... tamtie sú aj v čiernom a bielom prevedení. Chcete plyš alebo kožu?“
„Kožu,“ odpovedal ihneď Spike. Charlie v tom istom okamihu povedala: „Plyš.“ Vzdorovito na seba pozreli.
„Takže Vám ukážem oboje,“ povedala im predavačka. Podišla k vhodným sedačkám.
Spike zadržal Charlie a otočil ju k sebe. Pevne jej pozrel do karamelových studničiek.
„Ja viem, je to tvoja obývačka. Presvedčovať ma môžeš neskôr,“ pošepkala mu Charlie s úsmevom a vybrala sa za predavačkou.
Spike za ňou prekvapene pozrel. Rýchlo ju dobehol a preplietol si s ňou prsty. „Chcel som povedať, že výber je na tebe,“ usmial sa.
 Ďalšiu hodinu prechádzali od sedačky k sedačke a vyberali. Spike už to chcel vzdať, keď Charlie zbadala jednu dokonalú. Veľká rohová sedačka potiahnutá čiernym plyšom s veľkými mäkkými vankúšmi a dvomi kreslami im obom okamžite učarovala. Spike neuvažoval ani sekundu a spolu s čiernobielym nábytkom, v rovnakom štýle ako bola sedačka, ju kúpil. Charlie usadil do veľkého pohodlného kresla a odišiel s predavačkou dohodnúť sa na prevoze.
„Nebude tá izba čiernobiela?“ spýtala sa ho Charlie, keď sa vrátil.
„Ani nie. Uvidíš,“ mrkol na ňu.
Charlie len pokrčila ramenami.
„Takže toto je vybavené,“ usmial sa. „Čo teraz?“
„Myslela som, že máš plán,“ podvihla jedno obočie.
„No, v podstate mám. Len neviem, či sa ti bude páčiť.“
„To posúdime neskôr.“
 
Odišli z obchodu a nastúpili do auta. Spike ju bez slova niekam viezol. Charlie chvíľu trvalo, kým sa zorientovala a došlo jej, že sú na ceste k centrálnemu parku. Spike mal evidentne naozaj všetko do bodky naplánované. Z auta zobral kôš a deku. Vytiahol ju k jazierku v strede parku. Tam rozprestrel deku. Charlie chvíľu prekvapene pozerala. Na neho to bola až príliš sladká scéna. Stiahol si ju k sebe na deku.
„Dobre, dostal si ma,“ vydýchla. „Čo sa deje?“
„Trocha rajského pokoja sa ti zíde, láska,“ usmial sa nevinne.
„Park, piknikový kôš, my dvaja sami a to všetko cez deň?“ nechápala.
„Asi už som vyšiel z kurzu,“ uškrnul sa, „ale nerobí sa to takto? Pokoj, odpočinok, len my dvaja? Za mojich čias sa tomu hovorilo romantika. Čo je moderné dnes?“
„Prepáč, tak som to nemyslela,“ ospravedlnila sa. Objala ho okolo krku a donútila ho pozrieť jej do očí. „Vieš, v našom svete nie sú obvyklé pikniky cez deň. Pokiaľ viem, mama a ocko piknikovali v noci na cintoríne,“ pripomenula mu premožiteľské tradície.
„Tu asi nie je tá správna vražedná atmosféra,“ zamrmlal a  usmial sa. „Vieš, láska, oni ale nemali na výber. Tvoj otec bol v tej dobe akosi alergický na slnko. Ja mám drahokam Amara, takže si môžeme užívať luxus pikniku cez deň.“
„Budem to považovať za dobový pokrok.“
„Zaslúžiš si aj trochu normálneho života. Ak ti ho nemôžem dať inak, tak aspoň takto,“ mávol rukou okolo nich.
„Ja mám normálny život. Pre mňa je to všetko normálne. Upíri, démoni, čarodejnice, premožiteľky. Všetko. Vyrastala som s tým. Pre mňa nie je nič nenormálne na nočnom rande s upírom,“ vysvetlila mu. „Pokiaľ má ten upír dušu, samozrejme,“ dodala ešte.
„A ja ti zase chcem ukázať aj normálny pohľad na svet,“ namietol a ona vedela, že už o tom nechce viac diskutovať.
„Robíš to úžasne,“ usmiala sa. Otočila sa v jeho objatí a chrbtom sa o neho oprela.
„Vidíš, že to ide,“ zašepkal jej do ucha, z ktorého jej odhŕňal dlhé gaštanové pramene.
„Uvedomuješ si, že nás tu môže hocikto vidieť,“ upozornila ho polohlasne, nedokázala si odpustiť provokáciu. Spikeove pery sa dotkli jej krku a ona mierne privrela oči. „Aj môj oficiálny priateľ,“ provokovala ho ďalej. Za trest ju jemne pohryzol.
Spike už bol oboznámený s plánom zastierať ich vzťah tým, že navonok bude tak trochu chodiť s Jimmom. Jej priatelia a rodičia si teda mysleli, že je omámená Jimmom, nie ním. V istom smere sa mu to ani trochu nepáčilo. Naopak ale musel uznať, že je to dobré zmätenie ″nepriateľa″. Ale až tak veľmi mu to nevadilo, pretože s Jimmom bola len v škole. Na rande s ním nemala čas. Vedel, že Jimm sa k nej zatiaľ ani poriadne nepriblížil. Okamžite by to vycítil a toho si bola Charlie veľmi dobre vedomá. Nanajvýš ju tak chytil za ruku alebo pobozkal na líce a s tým sa bol Spike schopný zmieriť.
„A čo som ja?“ spýtal sa jej Spike naoko urazene. „Neoficiálny priateľ? Hračka?“
„Prečo sa škatuľkuješ do oddelenia priateľ?“
„Takže som ešte menej než to?“
„Naopak si oveľa viac,“ zasmiala sa. „Ale aj tak, čo ak nás tu niekto stretne?“
„Erin a Kath si to nepovedala však?“
„Nie! Za prvé som nemala odvahu a za druhé, ako poznám Kath, povedať to jej by bolo akoby som to dala do rozhlasu. Čudujem sa, že nás ešte nepristihli,“ pokrútila neveriacky hlavou. „Ani dnes ráno a to sme sa od seba nemohli pekne dlho odtrhnúť.“
„Ako veľmi dobre vieš, zázraky sa stávajú,“ zamrmlal. „Ak nás niekto prichytí, proste sa priznáme.“
„Máš, dúfam, prichystaný popolník?“ spýtala sa ho spiklenecky.
„Načo?“
„Ak nás niekto pristihne, tak tu je do hodiny nastúpený otec, aby ťa zabil.“
„Ak sa dobre pamätám, ty si si s tým predminulý týždeň ťažkú hlavu nerobila,“ pripomenul jej. „Tak na to zabudni aj teraz. Chcela si problémy riešiť až nastanú, tak sa tým riadim.“
Charlie už nemala, čo namietnuť a tak sa len nechala unášať jeho perami na jej krku.
„Hovoril si, že nevieš, či sa mi bude tvoj plán páčiť,“ pripomenula mu. „Čo by sa mi na tomto nemalo páčiť?“
„Pozri sa do koša,“ vyzval ju.
Charlie trochu neochotne vstala z jeho objatia a otvorila piknikový kôš.
„Ovocie?“ spýtala sa ho nechápavo.
„Trochu sa tam pohrab,“ poradil jej s úškrnom.
Charlie popresúvala misky s jedlom a objavila... „Fajn, tak teraz som už úplne mimo,“ pokrútila hlavou. „Knihy?“
„Sľúbil som ti, že ti pomôžem s literatúrou,“ pripomenul jej.
„Čakáš, že to všetko prečítam do pozajtra?“
„Sú to len podklady. Vôbec to nemusíš čítať. Mám to pre seba, keby sa stalo, že by som si niečím nebol istý,“ vysvetlil jej.
Charlie sa z chuti zasmiala. „Kde si si zabudol svoje úžasné sebavedomie?“
„Hej, no to mi je ale porozumenie. Uvedomuješ si, že ja som sa to učil pred sto desiatimi rokmi?“
Charlie sa na neho zmierlivo usmiala. „Je ti dúfam jasné, že je to márne? Do mňa to nenahustíš.“
„To nechaj pekne na mňa.“
„Fajn, ale aj tak to do hodiny vzdáš,“ pokrčila Charlie ramenami.
„Ja? Nikdy!“ uškrnul sa a znova si ju k sebe pritiahol.
 
„Fajn, tak ešte raz,“ zvolal Spike po dvoch hodinách učenia. „Shakespeare, čo o ňom vieš?“
„Meter šesťdesiat vysoký, hnedé oči, špinavý blondiak. Zabila som ho tuším pred mesiacom,“ odpovedala otrávene.
„Charlie,“ napomenul ju Spike. „Takto sa to naozaj nikdy nenaučíš. Prestaň blbnúť.“
„Spike, ty to proste nechápeš. Ja neblbnem. V hlave nemám nič iné ako upírov, démonov a spol.“
„Dobre, naposledy. Čo vieš o Shakespearovi? Hovor!“ zavrčal mierne podráždene. Nemienil sa vzdať pokiaľ si nebude istý, že ten test zvládne.
„Anglický spisovateľ narodený v šestnástom storočí. Významný dramatik. Medzi najznámejšie diela patrí Hamlet, Rómeo a Júlia, Macbeth, Antonius a Kleopatra, Othello, Večer trokráľový alebo Čo len chcete. Vcelku sa mu prisudzuje 39 divadelných hier, nie je isté, že napísal všetky,“ vyrapotala.
„Ako z učebnice,“ uškrnul sa Spike. „Povieš mi prečo sa vzdávaš dopredu?“ spýtal sa.
„Jasné,“ pokrčila kútikom úst. „Hlavne, že do mňa Shakespeara hustíš už štvrť hodiny. Čo je ďalšie?“
„Charlotte a Emily Bronteové?“
„Boli to sestry. Žili v devätnástom storočí. Svoje diela vydávali pod mužskými pseudonymami. Charlotte napísala román Jane Eyrová, Emily napísala Búrlivé výšiny.“
„Dobre,“ prikývol. „Toto jediné si si nepamätala. Zhrnutie romantizmu?“
Charlie začala recitovať poučky. Popritom z piknikového koša vykladala dobroty.
„Aj toto vieš,“ odškrtol si ďalšiu položku vo svojom pomyselnom zozname. „Zabudla si len na dva znaky. To je dobré. Ešte by sme mohli skúsiť zopakovať bar...“ Charlie mu zapchala ústa bobuľkou hrozna.
Hravo pokrútila hlavou. „Ehmehm,“ zavrnela. „Už to viem.“
„Akosi rýchlo si zmenila názor, nezdá sa ti?“ vytkol jej, keď prehltol. „Pred pár minútami si sa ešte vzdávala.“
„Už sme toho dnes spravili viac ako sa v skutočnosti dalo. Treští mi z toho hlava. Pre dnešok stačí. Čo sme nestihli teraz si doberiem zajtra.“ Pobozkala ho.
„Ale čo? Nemal by som o tomto rozhodovať ja?“
„Ale no tak,“ pozrela na neho šteňacím pohľadom, „prejdime na trochu zábavy.“ Opäť ho pobozkala. Tentokrát hravšie a živšie.
„Tak fajn, presvedčila si ma,“ zamumlal Spike a bozk jej vrátil.
Charlie sa samoľúbo usmiala. „Dobre vedieť, že to presviedčanie funguje aj opačne.“
„Neprovokuj, láska, stále sme ešte nezopakovali humanizmus a renesanciu,“ vyhrážal sa jej s úsmevom.
Charlie rýchlo vyrapkala skrátenú verziu poučky o humanizme a renesancii. Spike sa neubránil smiechu. Pritiahol si ju na seba a nechal sa pohltiť jej lákavou vôňou a ešte lákavejšou váhou spočívajúcou na jeho hrudi.
Obaja sa vykašlali na realitu a nechali sa unášať svojou vlastnou dimenziou.
Z dlhého bozkávania ich vyrušila lopta, ktorá im narazila do boku. Prekvapene vzhliadli a uvideli, ako k nim húpavo beží asi trojročné blonďavé dievčatko. Maličká zastavila pri ich deke a zaváhala. Pozerala na nich veľkými hnedými okálami. Charlie sa na ňu čarovne usmiala. Jemne sa vymanila zo Spikeovho objatia, zobrala loptu a podala ju dievčatku. To sa tiež usmialo a očičká mu zasvietili.
Spike sa na to len očarovane pozeral. Keby jeho srdce žilo, určite by poskočilo. Charlie bola s tým dievčatkom taká pôvabná. Pripadal si, akoby sa presunul do vzdialenej, fantazijnej budúcnosti. Ak by to bolo možné, chcel by, aby jeho budúcnosť vyzerala práve takto. Bohužiaľ vedel, že to možné nie je. Iskry v jeho očiach mierne pohasli. Do zoznamu argumentov, ktorými sa pred dvomi týždňami presviedčal, že by nemal byť s Charlie, sa pridala ďalšia položka. Pomaly, ale iste sa jeho zoznam začínal podobať tomu Angelovmu, v ktorom mal on svoje dôvody, ktoré ho presvedčili, aby od Buffy odišiel.
Okamžite zahnal pochmúrne myšlienky skutočnosťou, že na takéto veci nemá zatiaľ Charlie ani najmenšie pomyslenie a ešte dlho to tak zostane, a znova sa trochu smutnejšie usmial.
Pribehla k nim mama dievčatka. Niekoľkokrát sa im ospravedlnila a poďakovala, a potom si dievčatko odviedla. Keď odchádzali, Spike počul, ako ju láskyplne karhá.
Charlie sa k nemu vrátila a spokojne sa mu usalašila na hrudi. Automaticky ju objal a začal ju láskať vo vlasoch. Duchom bol absolútne inde. Charlie to vycítila.
„Stalo sa niečo?“ spýtala sa ho a pozrela mu do tváre.
„Nie,“ odpovedal okamžite a vyčaril presvedčivejší úsmev.
„Bola zlatá, však?“ nadhodila Charlie nevinne. „Vždy som chcela mať malú sestričku. Zaujímalo by ma, prečo sme všetci jedináčikovia. Ja, Erin, Kath aj Xander,“ uvažovala.
Na toto Spike poznal odpoveď. „Vieš to, že majú vás je pre nich dosť nebezpečné. Ak by sa vám niečo stalo, sú ochotný spraviť všetko. Predstav si, keby ťa niečo unieslo, Buffy aj Angel by za teba položili život. A to platí aj o Willow a Kennedy, Faith a Robinovi, a Alexovi a Anyi. Stále vám hrozí obrovské nebezpečenstvo. Čím viac detí, tým väčšie to nebezpečenstvo je. V podstate si v jednom kuse v nebezpečenstve preto, kto sú tvoji rodičia.  Tým, že si jedináčik v podstate chránia teba aj seba.“
„Mhm,“ prikývla. „Toto chápem.“ Pritúlila sa späť k nemu.
 
„Koľko je vlastne hodín?“ spýtala sa ho asi po ďalšej štvrť hodine, ktorú si užívali svoju blízkosť.
Spike pozrel na hodinky a prekvapene podvihol obočie. „Pol siedmej,“ odpovedal.
„Ou, to fakt?“ nechcelo sa jej veriť. Zamrvila sa a pritiahla si jeho zápästie. „Utieklo to“ skonštatovala jednoducho. „Neskočíme si ešte trochu zatrénovať?“ navrhla.
„Prečo nie,“ súhlasil Spike. „Ale do AI, do školy ťa nepustím.“
„Jasné.“
 
K Charlie domov sa vrátili až o desiatej. Pri tréningu sa dobre bavili, a tak sa trochu natiahol. Spike sa už akosi automaticky vytratil do kuchyne, aby prichystal Charlie niečo na jedenie. Charlie vybehla hore do sprchy.
Hneď, ako vyšla zo sprchy ucítila vôňu oregana, ktorá sa niesla celým domom. Obliekla sa a vrátila sa späť dole. Oprela sa o zárubňu v kuchyni a pozorovala svojho upíra, ako pobehuje po kuchyni a varí. Bol to veľmi zvláštny pohľad.
Hľadela na muža, ktorý mohol byť považovaný za ústrednú postavu sexuálnych snov nejednej ženy. Platinový blondiak, s nádhernými očami farby oblohy tesne po súmraku. S dokonalou postavou, ktorú by mu závidel každý model a sexy jazvou v obočí, ktorá len zvýrazňovala jeho temnosť a tajomnosť. Muž, ktorý dokázal poslať ženu do kolien jediným úsmevom.
Na upíra, ktorý bol ešte pred dvoma desaťročiami postrachom. Nebezpečného, úskočného a vražedného. Ktorý prešiel stovkami zmien a nakoniec zachránil svet.
A zároveň aj na večného smoliara, ktorému život v podstate nikdy neprial. Jeho prvá veľká láska ho verejne vysmiala. Matka, ktorú chcel zachrániť pred smrťou premenou v upíra, ho znenávidela. Angelus ho s radosťou ponižoval pri každej príležitosti. Musel zostať na vozíčku, pretože ani jeho upírie schopnosti dlho nedokázali vyliečiť pomliaždenú chrbticu. Nedobrovoľne pripravený o údel upíra čipom v hlave, ktorý mu dokonale skomplikoval život. Zamilovaný do premožiteľky, ktorá ním pohŕdala. Nahradený vlastným sokom.
Tým všetkým bol.
Vždy si toho bol vedomí. Hlavne si bol vedomí svojej príťažlivosti a tým, ako pôsobí na všetky ženy. Sebavedomý, dokonalý, krásny... Existovali tisíce prirovnaní, ktoré by mohla použiť, ale ani jedno a ani všetky dokopy ho dostatočne nevystihovali.
Ona v ňom videla ešte jedného muža. Muža, ktorý sa o ňu stará, chráni ju, rozmaznáva ju a miluje ju. Každým svojím slovom, každým gestom, pohľadom, úsmevom to naznačoval.
Jeho prítomnosť v kuchyni pôsobila rovnako nepatrične ako aj prirodzene. Nepatrične pri všetkých pomenovaniach, s ktorými sa jej spojil pred chvíľou. A prirodzene, v spojení s tým posledným. Dokonalý bol však vo všetkých smeroch.
A aj v túto chvíľu si to dokonale uvedomoval. Vedel, že stojí medzi dverami a cítil, ako si ho so zaujatím prezerá. Neubránil sa samoľúbemu úsmevu. Ďalej pokojne varil a doprial svojej láske ten pohľad. Nakoniec však musel jej potešenie ukončiť, pretože večera bola hotová.
Znova sa samoľúbo usmial, keď si predstavil, ako sa bude o chvíľku červenať. „Miláčik, ja viem, že sa ti na mňa dobre pozerá, ale čo keby si radšej prestrela stôl,“ navrhol jej. Nedokázal si odpustiť malú provokáciu.
„Si takmer rovnako krásny ako si domýšľavý,“ povedala mu s úsmevom. Naozaj sa začervenala, keď jej došlo, že vie, že si ho prezerá. Nedokázala si zvyknúť na to, že on ju dokáže vycítiť na kilometre. Prešmykla sa okolo neho k linke a chcela zo skrinky vytiahnuť dva taniere, ale Spike ju chytil okolo pása a stiahol si ju do objatia. Ešte stále sa tak krásne červenala.
„Takže ja som domýšľavý?“ zatiahol takmer urazene. „Stála si v tých dverách štvrť hodiny a pozorovala si ma, a ja som domýšľavý? Nemyslíš si, že si mi na to dala dosť dobrý dôvod?“
Charlie sa do líc nahrnula ďalšia červeň. „Tak dlho som tam nestála,“ pípla.
Spike sa krivo usmial. „Nie, tak dlho nie,“ súhlasil potichu a pobozkal ju. Dlhšie už nevládal odolávať.
Charlie spokojne zamraučala, objala ho okolo krku a pritiahla si ho bližšie.
„Čo večera?“ spýtal sa.
„Môžeme ju zohriať neskôr,“ navrhla.
Spikeov úsmev sa len rozšíril. Nadvihol ju a posadil na kuchynskú linku, aby sa nemusela naťahovať. Hladne ju začal bozkávať a Charlie ho až priveľmi ochotne prijímala. Nežne jej odtiahol kolená od seba, aby sa k nej dostal bližšie. Pomaly začínala lapať po vzduchu. Automaticky presunul svoje pery na jej krk. Hlavu mu zaplnili jej vzdychy.
Rukami mu blúdila po chrbte a tisla si ho k sebe bližšie. Hlavu mala prázdnu. Úplne prázdnu, prázdnu ako pátrací balón. Napriek tomu si uvedomovala, čo sa deje a vôbec to nemienila zastaviť. Jeho dotyky boli ako silná droga, stačila jedna dávka a bola závislá. A ona chcela byť závislá. Závislá na ňom.
Inštinktívne mu omotala nohy okolo pása a nechala sa ním zdvihnúť. Spike sa otočil k jedálenskému stolu. Posadil ju na kraj a potom zo stola zmietol riad. Kuchyňou sa ozval cingot kovu a porcelánu, ale ani jeden z nich ho nevnímal. Spike si pripadal ako vtedy, keď bol omámený tým slizom. Jeho rozumné uvažovanie vzalo do zajačích. Dávno už obývalo inú dimenziu než tú, v ktorej bol práve on s Charlie.
„Och, Bože,“ zavzdychala Charlie, keď jeho ruky zablúdili k okraju jej trička. Zrazu nadobudla štipku racionálneho uvažovania. „Spike, vieš, že...“ nechala vetu nedopovedanú. Vedela, že pochopí a aj tak nevedela, ako by v nej pokračovala.
„Neboj, láska, viem,“ povedal automaticky.
Zmysel jej slov ho zasiahol až o chvíľku neskôr. Pozrel jej do očí. Najprv sa v jeho očiach objavilo zmätenie, potom pochopenie a nakoniec zvláštny druh hrôzy, ktorú ona nedokázala určiť.
„Preboha,“ zašepkal a odtiahol sa od nej.
Teraz bola zmätená ona. Toto svojím upozornením dosiahnuť nechcela. „Spike?“
Upír na ňu chvíľu pozeral, potom párkrát pokrútil hlavou. Pevne zatvoril oči a dvakrát sa zhlboka nadýchol.
„Toto je zlé,“ vydýchol bolestne. „To nemôžem urobiť. Nie teraz, nie tu, hlavne nie takto,“ hovoril skôr sebe ako jej. „Prepáč.“ Rýchlo sa otočil, zobral svoj kabát a vybehol z domu.
Charlie bola zmätená. Nechápala ho. Nevedela, čo svojím nie myslí. Bolelo ju pomyslenie, že by odmietol ju.
Pomaly vstala zo stola a začala upratovať rozhádzanú kuchyňu. Pozdvíhala rozhádzaný príbor a vyhodila črepy zo svojho obľúbeného hrnčeka, ktorý si on tak rád požičiaval. Nemala chuť večerať, ale prázdny žalúdok ju presvedčil. Nabrala si z cestovín, ktoré Spike pripravil a smutne ich jedla.
Bála sa, čo bude ďalej. Nevedela, čo bude ďalej. Nevedela, či sa Spike ešte vráti. Pomaly zjedla cestoviny, hodila prázdny tanier do drezu a vybehla do svojej izby. Zaliezla do postele, poriadne sa zabalila do prikrývky a nechala tiecť slzy. Nakoniec zaspala.
 
Prebrala sa v tmavej miestnosti, takmer v tej tme nevidela. Chcela sa postaviť, ale bolesť hlavy ju vrátila späť na zem. Prudko sa od bolesti nadýchla. Siahla si na boľavé miesto, na svojom temene ucítila zaschnutú krv.
Opäť sa pokúsila postaviť. Premohla bolesť a dostala sa na nohy. Ihneď sa zakymácala a ustúpila o pár krokov späť. Za chrbtom zacítila studenú stenu a oprela sa o ňu. Počkala kým sa jej roztočená hlava ustáli. Keď si bola istá, že ustojí na rovných nohách, vydala sa prepátrať miestnosť. Prechádzala popri stene a snažila sa zistiť kde je. Narazila na železné dvere. Preskúmala ich a zistila, že na nich nie je kľučka. Nemala dosť sily, aby dvere vyrazila. Zviezla sa na zem pár krokov od dverí a na chvíľu sa ponorila do svojej beznádeje.
Nevedela, kde je a ani ako sa tam dostala. A hlavne teraz nevedela, ako sa odtiaľ dostane. Naozaj ju pohltila beznádej.
Znova sa pomaly postavila. Nemala dosť síl, ale uvedomila si, že sa nemieni vzdať a zostať tam zavretá. Nastavila rameno a rozbehla sa proti dverám. Tvrdo na ne narazila, ale dverami nepohla. Cúvla späť k protiľahlej stene a oprela sa o ňu. Rozhodla sa ďalší pokus o vyslobodenie radšej nechať na neskôr.
Dvere sa zrazu otvorili samé. Do očí jej udrelo jasné svetlo a vytvorili sa jej pred nimi tmavé machule. Svetlo zatienili dve nejasné postavy. Jedna po druhej vstúpili do miestnosti. Na tele jej nabehli zimomriavky. Boli to démoni. Pripravila sa na útok. Démoni k nej každý z jednej strany pristúpili. Nemala kam uhnúť. Pomaly začínala panikáriť. Jeden démon sa k nej priblížil a chcel ju chytiť. Zaútočila. Druhý ju silno udrel do temena a ona sa opäť zrútila k zemi. Našťastie zostala pri vedomí. Chytili ju za ruky a odtiahli z miestnosti.
Hodili ju na zem do nejakej siene. Udrela si kolená aj dlane. Rýchlo sa rozhliadla po okolí. Sieň videla jasne, len postavy v nej boli rozmazané, nejasné akoby tiene, ale pôsobili hmotne. Pohľadom zastavila na jednej, ktorá sedela vo vyvýšenom kresle, ako keby na tróne. Postava sa postavila a podišla k nej.
„Vitaj, premožiteľka,“ povedala hrozivým hlasom.
„Kde som? Kto ste?“ spýtala sa okamžite.
„Tu sa pýtam ja,“ zasmiala sa postava. „Kde sú tie zvitky?“
Charlie nechápavo pokrčila čelom. „Aké zvitky?“
„Zvitky s proroctvom. Netvár sa, že nevieš o čom hovorím, máte ich a ja chcem vedieť, kde ich schovávate.“
„Tak to ťa asi sklamem, ale najskôr si si ma s niekým pomýlil. O žiadnych zvitkoch s proroctvom neviem. Skús sa spýtať u susedov,“ navrhla.
„Nehraj sa so mnou, premožiteľka. Donútim ťa odpovedať mi,“ vyhrážala sa postava oproti nej.
„Rada by som vedela, ako ma donútiš povedať niečo, čo neviem,“ vysmiala sa Charlie.
Vzápätí ju zasiahla silná kŕčovitá bolesť.
„Kde sú tie zvitky?“ spýtala sa postava znovu.
Charliena bolesť sa stupňovala. Nevydržala a vykríkla.
Domom sa niesol jej výkrik, prudko sa posadila na posteli a bolestne nasávala kyslík. Do jej izby vbehol Spike. Vrhol sa k nej na posteľ a objal ju.
„Bol to len sen,“ upokojoval ju okamžite.
 
Vracal sa späť k Charlie domov. Nechcel ju nechať samu a hlavne by jej mal vysvetliť svoj útek. Určite si myslí, že utiekol kvôli nej. On naopak utiekol kvôli sebe. Dlho sa prechádzal po cintoríne a premýšľal nad tým, čo sa takmer stalo.
Premýšľaním síce k ničomu nedospel, ale aspoň si ujasnil priority. To, čo sa začalo v kuchyni nesmie dokončiť. Ešte nie, ešte dlho nie. Nesmie sa tým znova nechať ovládnuť.
Konečne sa vrátil. Ale nedokázal nabrať odvahu a vojsť dnu. Radšej sa oprel o svoj obľúbený strom a zapálil si poslednú cigaretu z nového balíčka, ktorý otvoril, keď vybehol z domu.
Znovu sa nad tým všetkým zamyslel. Mátala ho myšlienka odchodu z mesta. Považoval to za najvhodnejšie, tak sa aspoň naozaj nestane to, čo sa dnes takmer stalo. Opäť si všetko premyslel a znova sa rozhodol zostať. Aspoň tak dlho, pokiaľ bude vládať.
Z úvah ho vytrhol hlasný výkrik nesúci sa z jej izby. Na sekundu skamenel hrôzou. Potom sa rozbehol k domu. Rozrazil dvere a vrhol sa ku schodisku. Schody bral po troch. Preletel chodbou a vrazil do jej izby. Trochu mu odľahlo, keď uvidel, že jej nehrozí skutočné nebezpečenstvo.
Charlie sedela na posteli a rýchlo dýchala. Bola zmätená a vystrašená. Pribehol k nej a pevne ju objal.
„Bol to len sen,“ šepol jej upokojujúco. „Bol to len sen, láska. Nič ti nehrozí, všetko je v poriadku. Som pri tebe. Nič sa ti nestane.“
Upokojujúco ju kolísal a čakal, kým sa uvoľní. Mal o ňu strach. Málokedy sa stalo, že by premožiteľku vydesila nočná mora. Párkrát videl v tomto stave Buffy a vždy potom zistil, že mala premožiteľský sen.
Charlie sa k nemu bezradne túlila. V jeho objatí sa cítila bezpečne. Nechápala z čoho má taký obrovský strach. Bol to len sen a vôbec nebol taký desivý. Už mala aj horšie nočné mory. Tak čoho sa tak bála?
Žeby tej bolesti, ktorú necítila len v sne, ale aj v skutočnosti? Bolo to tak, stále cítila bolesť vo všetkých svaloch. Inak ten sen nebol desivý. Ale ona vydesená bola. Mala pocit, ako keby teraz nemohla pochopiť podstatu strachu, ktorý cítila. Akoby sa predtým, než to pochopí, muselo stať niečo dôležité.
„Je ti lepšie?“ spýtal sa jej starostlivo.
Charlie len nerozhodne prikývla. Stále sa k nemu pevne tisla a nechcela, aby ju pustil.
„Láska, čo sa ti snívalo?“ vyzvedal opatrne.
„Bola som zatvorená v nejakej miestnosti,“ začala váhavo. „Bola tam tma, nič som nevidela. Bola som oslabená. Skúsila som vyraziť dvere, ale nepodarilo sa mi to. Potom do tej miestnosti vošli dve postavy. Boli to démoni, cítila som to. Chcela som sa brániť, ale premohli ma a odvliekli do nejakej sály. Tú miestnosť, kam ma privliekli som videla jasne, ale postavy v nej boli rozmazané, nerozoznala som z nich ani črtu. Jedna sedela na tróne. Keď ma tí dvaja hodili pred ňu, postavila sa a spýtala sa ma na nejaké zvitky. Nechápala som, na aké zvitky sa pýta. Povedala, že zvitky s proroctvom a že vraj viem, kde sú. Keď som jej povedala, že netuším, zaliala ma strašná bolesť. Nato som sa zobudila.“ Dorozprávala a znova si oprela hlavu o jeho rameno.
Zovrel ju pevnejšie. Postupne, ako mu to rozprávala, bledol. On vedel o aké zvitky v sne išlo. Nemýlil sa, Charlie mala premožiteľský sen.
„To je dobré, bol to len sen. Nič sa ti nestalo. Si tu, pri mne a ja už od teba neodídem. Skús znova zaspať. Budem tu s tebou. Ani sa od teba nepohnem. Sľubujem, láska.“
Charlie mu neodpovedala. Položil sa s ňou na vankúš a upokojujúco ju hladil po chrbte. „Všetko je dobré, som tu. Ľúbim ťa,“ šepkal dokola, pokým znova nezaspala.
On zatiaľ trnul strachom. Niekto po nej v sne chcel zvitky, v ktorých sa píše, ako zničiť svet. Ako ju zabiť. Predpokladal, že jediný, kto by ich mohol chcieť, je to dieťa zla. Rozhodol sa, že hneď ráno zavolá Gilesovi a Angelovi, aby ich oboch informoval, čo sa Charlie snívalo. Mal pocit, že proroctvo sa začína.
 
Keď sa zobudil na zvonenie budíka, Charlie už bola hore. Pokojne mu ležala na hrudi, ani sa nepohla. Pohladil ju po chrbte a ešte chvíľu čakal, či zareaguje. Nereagovala.
„Miláčik, ako sa cítiš?“ spýtal sa jej potichu. Neodpovedala. „Charlie, zlato, vnímaš ma?“ skúsil ešte raz. Opäť nič. Začínal byť vydesený. „Charlie, no tak, rozprávam sa s tebou!“ jemne ňou zatriasol.
Charlie sa konečne spamätala. „Och, prepáč, ja... bola som zamyslená.“
„Miláčik, si v poriadku?“ spýtal sa jej opatrne.
„Áno, som.“ Nadvihla sa na lakti, pozrela mu do očí a pokúsila sa usmiať, ale nevyšlo jej to.
Zatvoril oči a povzdychol si. „Nie si,“ opravil ju. „Dnes do školy nejdeš,“ rozhodol. Zložil ju zo seba na vankúš a zdvihol sa z postele. Charlie sa zamotala do prikrývky a skrútila sa do klbka. Spoznal v tom obranné gesto. Sadol si na okraj postele a pohladil ju po vlasoch. „Bol to len sen,“ ubezpečil ju znova.
„Ja viem,“ prikývla a pritúlila sa k jeho dlani. „Mám len divný pocit, akoby to bola skutočnosť. Ja... ja som tú bolesť cítila naozaj. Stále ju trochu cítim,“ priznala.
„Nič sa ti nestane sľubujem. Pospi si. Veľa si toho nenaspala. Idem ti spraviť niečo na jedenie.“ Pobozkal ju a odišiel z izby.
Charlie sa zhlboka nadýchla, hlbšie sa zaborila do vankúša a zatvorila oči.
 
Spike zbehol na dolné poschodie. Zobral telefón a vytočil Angelovo číslo. Telefón párkrát zazvonil, ale potom linka onemela. Zavesil a vytočil číslo znova. Tentokrát Angel zdvihol.
„Charlie, ja teraz nemôžem, zavolám ti neskôr,“ povedal Angel a chcel položiť.
„Ver mi, že môžeš,“ odpovedal mu Spike.
„Spike?“ začudoval sa Angel. „Stalo sa niečo Charlie?“
„Ešte nie. Môžeš sa na chvíľu uvoľniť? Charlie mala sen, o ktorom by si mal vedieť.“
„Aký sen?“
„O proroctve,“ odpovedal jednoducho.
„Sakra,“ zaklial Angel. „Zavolaj Gilesovi, o dve hodiny sa spojíme cez videokonferenciu.“
„Dobre. Skús pripraviť Buffy na šok. Myslím, že už veľa času nezostáva.“
Angel na prázdno prehltol. Spike sa usmial. „Som rád, že ste v New Yorku.“
„Uvidíme sa o dve hodiny,“ uzavrel debatu Angel a položil telefón.
Spike hodil telefón na sedačku a vybral sa do kuchyne. Pripravil Charlie čaj a pár sendvičov s čokoládovou nátierkou. Sebe zohrial krv. Naložil hrnčeky a tanier na tácku. Potom odniesol tácku do Charlienej izby. Položil ju na nočný stolík a sadol si na kraj postele. Pohladil Charlie po vlasoch. Čakal kým sa zobudí. Na druhé pohladenie sa s trhnutím prebrala.
„Pššt, to som ja,“ upokojoval ju ihneď. „Vypi to.“ Podal jej hrnček s horúcim čajom. Dúfal, že na ňu bude čaj fungovať rovnako ako na Buffy. Zobrala si hrnček a zovrela ho v rukách, akoby sa chcela zohriať.
„Je ti zima?“ spýtal sa ihneď.
„Ja neviem... nie,“ povedala.
„Zlatko, pokoj. Všetko je dobré, bol to len sen,“ zopakoval už po stýkrát.
„Viem, že to bol len sen,“ prikývla. „Len sa cítim divne.“ Odpila si z čaju a odložila hrnček bokom. „Idem sa osprchovať. Potom mi bude lepšie.“ Pobozkala Spikea na líce a odbehla do kúpeľne.
Spike nešťastne pokrútil hlavou a zobral z vrecka kabátu svoj mobil. Vyhľadal v zozname Gilesovo číslo. Počkal kým sa z kúpeľne ozve hukot vody a potom vytočil číslo.
Po pár zazvoneniach sa ozval Gilesov unavený hlas: „Rupert Giles, prosím.“
„Čau, to som ja.“
Giles sa okamžite prebral. „Spike, deje sa niečo?“
„Charlie mala premožiteľský sen,“ odpovedal.
„O čom?“
„O proroctve.“
„Angel už o tom vie?“
„Áno, volal som mu pred chvíľou. O dve hodiny sa chce s nami spojiť videokonferenciou.“
„To je dobrý nápad. O dve hodiny som na sieti,“ sľúbil Giles. „Povedal o tom Buffy?“
„Ešte nie.“
„Bude to musieť urobiť.“
„Nechajme to na neho.“
„Máš pravdu. Tak o dve hodiny,“ rozlúčil sa Giles.
„Áno, o dve hodiny,“ povzdychol si Spike.
Vypol hovor a hodil mobil na nočný stolík. Zobral si hrnček so svojimi raňajkami a na dúšok ho vypil. Rázne položil hrnček späť na nočný stolík a začal merať izbu dlhými krokmi. Po chvíli sa voda v sprche vypla a pár desiatok sekúnd nato vyšla Charlie z kúpeľne len v osuške.
„Ou,“ zaúpela, „myslela som, že si dole.“
Spikeova fantázia sa rozbehla na plné obrátky. „Ja... no...“ nevedel sa vykoktať. Nechcel, aby sa znova stalo to, čo včera.
Charlie okolo neho opatrne prešla k skrini. „Spike, mohol by si sa otočiť?“ požiadala.
„Jasne,“ spamätal sa rýchlo a otočil sa jej chrbtom.
Charlie si neuvedomila, že uvidí jej odraz v okne a Spike sa tam snažil nepozerať, ale aj tak sa mu nedarilo. Hlavne keď nechala osušku padnúť na zem a zo skrine vytiahla šortky a košeľu. Vydýchol si, keď už bola kompletne oblečená.
Podišla k nemu a konečne si všimla odrazu na skle.
„Spike!“ S úsmevom ho pacla po ramene a ukázala na okno.
Spike sa uškrnul. „Nepozeral som sa. Prisahám!“
„Jasne, jasne. To ti ak verím.“
Spikeov úsmev sa rozšíril. „No dovoľ! Máš ty o mne mienku,“ urazil sa.
Charlie sa na jeho výraze zasmiala. Spike si v duchu vydýchol, keď videl, že už sa uvoľnila. Obišla ho a postavila sa pred neho. Vytiahla sa na špičky a chytila ho za ramená.
„Nechcela som ťa uraziť,“ pozrela na neho šteňacím pohľadom.
Pokrčil kútikom a otrávene si povzdychol. „Neurazila si ma.“ Pobozkal ju.
„Fajn. Ale aj tak si myslím, že si sa pozeral,“ usmiala sa.
Spike potichu hravo zavrčal. „Možno,“ priznal.
„Určite,“ zavrnela mu do ucha.
„Trochu. Kto by odolal?“
„Každý slušný chlapec.“
„Tak, to je tvoja predstava o mužoch veľmi skreslená,“ povedal jej a znova ju zľahka pobozkal. „Som rád, že už ti je lepšie.“
„Povedala som, že potrebujem sprchu.“
„Ja viem. Ale asi ti znova pokazím náladu.“
„Ako?“
„O hodinu a pol musím byť v AI.“
Pozrela na jeho mobil na nočnom stolíku. „Volal si otcovi?“ nahnevala sa.
Pokrčil obočie. „Áno, ale to s tým vôbec nesúvisí.“
„Prečo ti neverím?“
„Pretože hovorím pravdu?“ skúsil.
„Veľmi vtipné.“
„Volal Giles. Ide o niečo v Londýne,“ vyhováral sa.
Charlie si povzdychla. „Tak dobre.“
„Veríš mi?“ overoval si.
„Áno, verím,“ prisvedčila.
„Fajn. A teraz zjedz tie raňajky,“ prikázal.
„Si môj rodič alebo môj chalan,“ vystrelila si z neho.
„Práve teraz dva v jednom,“ uškrnul sa.
„Aha,“ prikývla.
Vykrútila sa mu z objatia a zobrala si jeden sendvič. Spike jej z neho odhryzol.
„Idem do sprchy,“ oznámil jej. Vyzliekol si tričko.
„Mhm,“ zamrmlala s plnými ústami, ale hltala ho očami.
Spike pretočil očami a odišiel do kúpeľne.
 
 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.