6. kapitola
15. 8. 2010
Bozkával ju nežne, ale zároveň vášnivo a mladá premožiteľka sa mu po pár sekundách bezmyšlienkovito odovzdala. Omotala mu ruky okolo krku a sama sa vložila do bozku.
Jeho podvedomie sa snažilo prebiť cez otupenosť z jej vône a blízkosti. S obrovskou námahou sa mu nakoniec podarilo presvedčiť samého seba, že robí hlúposť. Jemne ukončil bozk a chytil jej tvár do dlaní. Zahľadel sa jej do očí a pokúšal sa nájsť správne slová.
Nežne ju pohladil po tvári a tichučko ju oslovil: „Láska, to čo tu robíme je nádherné, ale rozhodne nie rozumné.“
Charlie na neho zmätene pozrela. Jej mozog sa pokúšal vrátiť do reality, ale jeho ruky, ktoré ju hladili po tvári mu v tom úspešne bránili. Sklonila sa späť k nemu a chcela ho pobozkať.
Spike najprv neprotestoval, ale v poslednej chvíli sa spamätal a zadržal ju. Konečne si všimol, čo s ňou robia jeho dotyky. Stiahol svoje ruky z jej tváre a chytil ju za ramená. Jemne ju odstrčil a zatriasol ňou. Charlie sa spamätala a posadila sa späť na kraj postele. Párkrát potriasla hlavou.
„Myslím, že by si mala ísť,“ šepol jej.
Charlie na neho zdesene pozrela a pokrútila hlavou. „Nie,“ povedala pevne, „zostávam. Potrebujem len studenú sprchu.“
„Nerob hlúposti.“ Spike sa pokúsil posadiť, ale do boku mu vystrelila silná bolesť. Charlie ho zatlačila späť na vankúš.
„Potrebuješ, aby tu s tebou niekto zostal,“ vyhlásila nekompromisne.
„Potrebujem, aby si bola čo najďalej odo mňa, než spravím nejakú hovadinu,“ zavrčal on.
„Prestaň,“ okríkla ho. „Tá rana sa mi nezdá. Nikdy som nevidela, aby upíra takto bolel škrabanec. Zostanem tu do svitania. Potom pôjdem zobudiť Erin a donútim ju preštudovať každú knihu v knižnici.“
„Nič mi nie je,“ zavrčal Spike znova.
„Vážne?“ uškrnula sa Charlie a zľahka ho udrela po zranenom boku.
Spike zasyčal bolesťou a mimovoľne zmenil svoju tvár na upíriu.
„Vidím, že ťa to naozaj nebolí,“ uchechtla sa Charlie. „Kde máš krv?“ spýtala sa ho. Spike neodpovedal. „Spike, kde máš uloženú krv?“ zopakovala. „Potrebuješ sa najesť. Ak mi to nepovieš, nájdem niekde hrnček a nôž, a donútim ťa vypiť moju,“ vyhrážala sa mu.
„Tak to radšej zomriem,“ zavrčal zlostne cez zuby a dovolil, aby sa jeho upíria maska opäť premenila do krásnej tváre. „Vedľa je prenosná chladnička,“ kývol k vedľajšej izbe. „Je tam aj mikrovlnka a hrnček,“ povedal neochotne.
Charlie sa zdvihla z postele a vybrala sa do vedľajšej izby. Rýchlo mu pripravila krv a priniesla mu ju. „Vypi to,“ prikázala.
„Až tak zle na tom nie som, aby som nevedel, čo s tým mám robiť.“
„Nekecaj a rob, čo hovorím. Idem sa osprchovať,“ zívla. „Môžem?“
„Poslúž si,“ kývol k dverám od kúpeľne.
„Hmm, Spike,“ pozrela na neho zrazu zahanbene, „mohol by si mi požičať čistú košeľu?“
Spikeovi sa na perách mihol letmý úsmev. „Zober si zo skrine,“ ukázal na skriňu s oblečením.
Charlie ju otvorila a premerala si jej obsah. „Ktorú si môžem zobrať?“
„Ktorúkoľvek,“ odpovedal a konečne si usrkol z pripravenej krvi.
Charlie sa spokojne usmiala a vytiahla zo skrine jednu košeľu. Prešla okolo neho do kúpeľne a zavrela sa tam. Preprala si špinavé oblečenie v čistej vode. Ani sa neobťažovala hľadať nejaký prostriedok na pranie. Bolo jej jasné, že by to bolo márne. Prehodila mokré oblečenie cez šnúru na bielizeň a vliezla do sprchy. Pustila na seba vlažnú vodu a chvíľu len stála pod prúdom. Nakoniec siahla po Spikeovom sprchovom géle a umyla sa. Vyliezla zo sprchového kúta, osušila sa a natiahla sa po Spikeovej košeli. Automaticky skontrolovala svoj výzor v zrkadle a vrátila sa do izby.
„Dúfala som, že už budeš spať,“ povedala mu.
Spike si ju zasnene prezrel a nasucho prehltol. Do nosa mu udrela jej vôňa zmiešaná s jeho sprchovým šampónom. Snažil sa ovládnuť, ale aj tak sa aspoň krivo usmial. Premeral si jej postavu zahalenú len do jeho čiernej košele. V hlave sa mu rozozvučal alarm. Uvedomil si, že isté časti jeho tela robia niečo, čo by nemali. Okamžite skončil s hodnotením krásky vo svojej košeli a upriamil svoju myseľ na prasklinu v strope. Do riti, nadával sám sebe, niekedy si fakt nadržaný debil.
„Asi by som mala ísť vedľa,“ navrhla. Snažila sa ho zachrániť z rozpakov.
„Asi radšej áno,“ odpovedal stropu.
Charlie odišla do vedľajšej izby. Cestou zobrala prázdny hrnček od krvi. Potichu zatvorila dvere, čím medzi nimi vytvorila tenkú zábranu. Opláchla hrnček v malej kuchynke a natiahla sa na sedačku. Prikryla sa dekou a snažila sa zahnať myšlienky na muža vo vedľajšej izbe. Spikeova vôňa ju pomaly ukolísala k spánku.
Zobudilo ju tlmené bolestné zastonanie. Rozospato sa posadila a pozrela do okna. Vonku bola ešte stále úplná tma. Nespala viac ako dve tri hodiny. Znova začula bolestný ston. Rýchlo sa zdvihla zo sedačky a vošla do Spikeovej spálne. Upír zatínal zuby od bolesti.
„Spike,“ vhŕkla Charlie vydesene a pribehla k nemu. Stiahla z neho prikrývku. Pozrela na obväzy. Boli nasiaknuté krvou. Siahla pre nôž na nočnom stolíku a opatrne prerezala obväzy. Prezrela si ranu. Ani trochu sa nepodobala tej, ktorú pred niekoľkými hodinami obväzovala. Bola o niekoľko centimetrov väčšia a jej okolie fialovelo. Netrúfla si dotknúť sa jej, aby Spikeovi nespôsobila ďalšiu bolesť. Vrhla sa k lekárničke. „Nech je tu morfium, nech je tu morfium...“ mrmlala si. Vydýchla si, keď našla sklenenú banku s liekom. Rozbalila striekačku a ihlu, a nabrala potrebnú dávku. Na kúsok vaty striekla dezinfekciu a pretrela ňou Spikeovo rameno. Do vyčisteného miesta vpichla ihlu a vstriekla liek. Teraz bola rada, že ju Giles kedysi donútil prejsť rozšíreným kurzom prvej pomoci.
Spikeovi sa pomaly uľavilo. Párkrát zamrkal a potom pozrel na Charlie.
„Lepšie?“ spýtala sa ho.
„Vďaka,“ zamrmlal unavene.
„Rado sa stalo,“ odpovedala mu a pohladila ho po tvári. Chytil jej ruku a pridržal si ju na líci. Zaklipkali mu viečka.
„Vydrž ešte chvíľu hore,“ požiadala ho. „Musím ti znova obviazať ranu. Krváca to. Dokážeš sa posadiť?“
„Ak mi pomôžeš...“
Chytila ho a pomohla mu sadnúť si. Pod chrbát mu položila vankúš a oprela ho o čelo postele. Znova vyčistila a obviazala ranu.
„Poď, ľahneš si vedľa. Tu spať nemôžeš,“ ukázala na krvavé mapy na plachte a prikrývke. Prehodila si jeho rameno cez plecia, pomohla mu postaviť sa a odviedla ho na sedačku, kde ho donútila ľahnúť si. Priniesla mu ďalší hrnček krvi a prikryla ho.
„Spi, idem si zavolať.“
„Komu chceš o tomto čase volať?“ ukázal na hodiny. Bolo pol štvrtej.
„Zavolám Erin nech vyburcuje Gilesa a dajú sa do práce. Chcem, aby zistili o tých démonoch všetko od rozboru DNA až po obľúbený film,“ povedala mu svoj plán.
„To nie je treba, som v pohode. Nebuď ich.“
„Prestaň byť tvrdohlavý. Nie si v pohode. Videl si tú ranu? Zväčšila sa a okolie sfialovelo. V tom slize bol určite nejaký jed. Chcem vedieť aký a nájsť protijed,“ hovorila mu cestou k svojej bunde. Vytiahla telefón a vytočila Erinino číslo.
Telefón zvonil do nekonečna. „Zdvihni to,“ mrmlala. „Ja ti budem volať, kým nezdvihneš,“ vyhrážala sa.
„Prosím?“ ozvala sa konečne Erin rozospato.
„Erin, potrebujem, aby si okamžite zavolala Gilesovi a išli ste do knižnice nájsť všetko, čo sa dá, o tých dnešných démonoch,“ prikázala.
„Čo blbneš, je pol štvrtej,“ zamrnčala Erin.
„Ja viem koľko je hodín,“ zavrčala Charlie. „Počúvaj ma, viem, že som ťa zobudila, ale toto je dôležité. Spikea tí démoni ľahko poranili. Teraz sa mu začala rana samovoľne zväčšovať a vyzerá dosť škaredo. Predtým, než som mu tú ranu vyčistila mal ju plnú toho slizu. Chcem vedieť, čo je ten sliz zač.“
„Je to afrodiziakum. Myslela som, že ti to...“
„To viem, ale je to aj nejaký jed,“ skočila jej do reči. „Zistite, aký. A dajte sa do práce hneď.“
„Dobre, skúsim zobudiť Gilesa...“
„Nie skúsim, zobudíš ho! A makaj!“
„Ozvem sa, keď niečo zistíme. Kde býva Spike, chcela by som sa na to pozrieť.“
„Povedz jej, že Giles vie, kde bývam,“ povedal Spike.
„Spike hovorí, že Giles vie, kde býva. Dajte sa do práce, prosím,“ bojovnosť ju opustila. „A pokúste sa niečo nájsť. Ahoj.“
„Posnažíme sa,“ sľúbila Erin. „Ahoj.“
Ukončila hovor a pozrela na Spikea. „Ako ti je?“
„Nič necítim, takže fajn,“ uškrnul sa.
„Chceš ešte krv?“
„Nie, ďakujem,“ pokrútil hlavou.
„Spi. Idem trochu upratať spálňu,“ povedala mu.
„Nechaj to byť. Ráno to uprace služba.“
„Nebude im divné, že je tam toľko krvi?“
„Nejako sa z toho vykecáme,“ mrkol na ňu. „Zabral som ti posteľ,“ dodal po chvíli.
„To je dobré, ja si usteliem na zemi,“ pokrčila ramenami a vyrazila do spálne pre poštár a prikrývku. Keď sa vrátila Spike stál, rozťahoval sedačku a zatínal zuby od bolesti. „Čo blbneš?“ zhrozila sa.
„Nenechám ťa spať na zemi,“ povedal jej.
„A preto sa snažíš zničiť sa?“
„Som v pohode.“
„Si strašne tvrdohlavý,“ vyčítala mu. Jemne ho odstrčila od sedačky a rozložila ju. Potom im ustlala. „Máme len jeden použiteľný vankúš,“ povedala mu.
„To zvládneme,“ uškrnul sa. Opatrne prešiel k rozloženej sedačke a ľahol si. „Tak poď,“ vyzval ju. Zasmial sa nad jej váhaním. „Neboj, ide mi len o tvoje pohodlie. Som tak unavený, že by som sa aj tak na nič nezmohol.“
Charlie prevrátila očami a ľahla si k nemu. Po chvíli si ju k sebe privinul.
„Tak na nič nezmohol, čo?“ spýtala sa nezbedne.
„Bude ti pohodlnejšie,“ vysvetlil. „Na to, aby sme spali každý na opačnom konci sedačky, tu nie je dostatok miesta.“
Charlie len pokrčila ramenami a prehodila ruku okolo jeho bokov. Hlavu si pohodlne uložila na jeho hrudník. On ju objal okolo pása. Charlie znova ukolísavala jeho vôňa, keď ucítila, ako sa jedna jeho ruka pohla. Cez zadoček jej pomaly prešiel na stehno. Charlie si odkašlala. Spikeova ruka sa okamžite vrátila na svoje miesto a potom sa obaja zasmiali. O pár chvíľ zaspali.
Ráno ich zobudilo zvonenie telefónu. Spike niečo zahundral a znova zaspal. Charlie sa mu opatrne vykrútila z náruče. Zobrala telefón a zdvihla ho.
„Prosím?“ zívla.
„Jéj, super, zobudila som ťa,“ potešila sa Erin.
„Ja viem, to mám za to nočné vstávanie,“ zívla Charlie znovu. Pozrela na hodiny. „Pol šiestej, super,“ zamrmlala. „Zistili ste niečo?“ spýtala sa Erin.
„Nič,“ odpovedala sklamane.
„Ako že nič?“ naštvala sa Charlie. „Pozri, mám tu upíra, ktorého jeden škrabanec vyradil. To nie je normálne.“
„Pracujeme na tom.“
„Tak prečo mi voláš?“ spýtala sa Charlie.
„Aby si u neho nezaspala. Vaši už sú na ceste domov a ideš aj do školy, takže sa musíš aspoň prezliecť, keď už nič iné,“ pripomenula jej kamarátka. Charlie hodila pohľadom na čiernu košeľu, ktorú mala oblečenú.
„Máš pravdu,“ uznala. „Ďakujem. Cestou do školy sa zastavím v knižnici,“ sľúbila.
„Jasné, ale veľmi nedúfaj. Giles sa neskôr zastaví u Spikea a pozrie sa na tú ranu. A rád by vedel, či nemáte aj nejaký sliz z tých démonov?“
Charlie sa zamyslela. „Asi si bude musieť ísť odobrať vzorku... Alebo počkaj! Opýtaj sa či by stačil ten, ktorý mal Spike v rane. Je síce zmiešaný s dezinfekciou, ale aj tak...“
„Počkaj.“ Erin to zopakovala Gilesovi. „Hovorí, aby si to zobrala so sebou,“ odkázala jej zhnusene.
„Dobre. O hodinu a pol som tam. Ahoj!“
„Čau!“
Charlie položila telefón na stôl a pozrela na Spikea. Už nespal. „Prepáč, mala som telefonovať vo vedľajšej izbe.“
Spike pokrútil hlavou. „V tej košeli ti to pristane, nemusíš sa prezliekať,“ usmial sa.
Charlie sa pozrela do zrkadla. „Myslím, že by som v škole vzbudila hromadné pozdvihnutie,“ uškrnula sa. „Riaditeľovi by sa asi nepáčilo, keby každý príslušník opačného pohlavia pri pohľade na mňa slintal.“
„Tak to sa nepáči ani mne,“ prikývol Spike a snažil sa postaviť.
„Zostaň tam, kde si,“ prikázala mu.
„Prepáč, láska, ale bude lepšie, keď sa začnem aj trochu hýbať. O tom niečo viem,“ dodal, keď na neho škaredo pozrela.
„Pomôžem ti,“ pristúpila k nemu a pomohla mu postaviť sa. „Tak, kam to bude?“ spýtala sa ho, keď už stál.
„Len do toho kresla,“ porazene kývol k najbližšiemu kreslu. Opatrne ho do neho posadila.
„Prinesiem ti ešte krv,“ povedala mu a odbehla k chladničke. O pár chvíľ mu do ruky vtisla hrnček.
„Ďakujem,“ poďakoval a usrkol si z hrnčeka. „Vždy, keď som zranený, som strašne hladný.“
„Ja som vedela, že to tvoje: ″ja to zvládnem″ a ″som v pohode″ sú len silné reči,“ usmiala sa.
„Dobre uznávam, nedokážem sa ani poriadne pohnúť,“ uznal Spike zo žartu. „Ale už ti tu nedovolím zostať. Musíš ísť do školy a tak... Ak by som niečo potreboval, zavolám Gilesovi.“
„A ak sa ti ešte viac pohorší?“ spýtala sa ho.
„Budem v pohode,“ sľúbil. „Máš svoje povinnosti. Nemôžeš tu zabiť celý deň.“
„Veľmi proti by som nebola,“ uškrnula sa. Všimla si jeho pohľad. „Dobre, máš pravdu. Idem sa prezliecť, o sekundu som späť. Keby niečo zakrič...“ povedala mu a odišla do kúpeľne.
Rýchlo sa umyla a prezliekla do svojho oblečenia. Zobrala uterák na ruky a nahádzala do neho znečistenú gázu. Trochu sa v zrkadle upravila, zobrala uterák a vrátila sa k Spikeovi.
„Cestou do školy...“ začala, ale potom si všimla, že upír opäť zaspal. Vzala mu z ruky hrnček. Potom zobrala zo sedačky prikrývku a opatrne, tak aby ho nezobudila, ho prikryla. Z bloku pri hotelovom telefóne vytrhla papier a napísala mu odkaz. Položila ho na stôl pred upíra a chcela odísť. Vo dverách sa ešte vrátila a pobozkala upíra na líce. Ten niečo spokojne zavrnel a zo sna sa usmial.
Než sa doma stihla poriadne osprchovať a prezliecť do čistého oblečenia, vrátili sa Angel a Buffy domov. Spikeovu košeľu, ktorú zobrala oprať, hodila na posteľ. Rýchlo sa učesala a namaľovala, do školskej tašky hodila uterák s gázou a zbehla dole do kuchyne. Jej rodičia práve popíjali kávu.
Buffy na ňu prekvapene pozrela. „Ako to, že si hore?“ spýtala sa jej.
„Musím do školy pre potenciálne,“ odpovedala okamžite, zobrala hrnček a naliala si kávu. Rodičia na ňu nechápavo pozreli. „Včera som bola na hliadke so Spikeom.“
„My vieme,“ povedal Angel a čakal, čo z jeho dcéry vypadne.
„Išli sme po tých démonoch.“ Charlie vyrozprávala svojím rodičom, čo sa včera stalo. Vynechala len účinky slizu a to, že v noci zostala u Spikea. „Sľúbila som Gilesovi, že mu prinesiem gázu s tým slizom a potom pôjdem do školy,“ povedala svojím rodičom.
„O Spikea sa neboj, bude v poriadku,“ uistil ju Angel. „Poobede sa za ním skočím pozrieť.“
„Išla by som hneď, ale jediné miesto kam teraz trafím je posteľ,“ zívla Buffy.
„Jasné,“ prikývla Charlie okamžite. „Musíte byť uťahaní,“ povedala chápavo, „choďte si pospať. Uvidíme sa poobede.“ Pobozkala svojich rodičov na líce, zobrala školskú tašku a vybehla z domu.
Hneď, ako sa za ňou zavreli dvere vydýchla si. Získala čas, aby Spikea, Erin a Gilesa upozornila, že sa nesmú pred jej rodičmi zmieniť o tom, kde strávila noc.
Preletela chodbami školy pre potenciálne a rozrazila dvere do knižnice. Giles a Erin unavene vzhliadli od kníh. Hodila tašku na zem a sadla si na stoličku k nim.
„Tak čo? Našli ste niečo?“ spýtala sa.
„Len to, čo včera zistila Erin,“ odpovedal Giles. „Máš so sebou ten sliz?“
Charlie sa zohla k taške a vytiahla uterák s gázou. Hodila ho Gilesovi na knihu. Giles odhrnul roh uteráku a opatrne nakukol na jeho obsah. „A to je?“ spýtal sa.
„Sliz, ktorý zostal v Spikeovej rane,“ odpovedala Charlie a snažila sa nesmiať.
„Toto mi nepomôže,“ povedal jej Giles. Chytil svoje okuliare a začal ich čistiť. „Nezískam z toho vzorku, aby som mohol zistiť, čo je to zač.“
„Čo teda potrebuješ?“ spýtala sa ho Charlie.
„Sliz,“ odpovedal jednoducho a podal jej nádobku.
„Čo s tým mám robiť?“
„Nabrať do toho ten sliz. Preto je to duté.“
„Ako povieš. Kto mi dá ospravedlnenku?“
„Nato som zabudol,“ usmial sa Giles nervózne. „Pôjdem tam ja. Vy choďte do školy.“
„A trafíš?“ spýtala sa ho uštipačne.
„Kde nájdem ten sklad?“
„A čo keď sa tam objavia nejaký ďalší démoni?“
Giles zalapal po dychu. Nevedel, čo povedať. „Tak dobre. Ideš tam ty. Ale rodičom ani slovo,“ upozornil ju.
„Bez problémov,“ mrkla na neho. „A ja mám ešte niečo, čo nechcem, aby sa naši dozvedeli.“ Giles a Erin na ňu prekvapene pozreli. „Chcem vás poprosiť, aby ste našim nepovedali, že som prespala u Spikea,“ požiadala ich.
„Jasné,“ pochopila Erin.
„Giles, prosím,“ prosíkala Charlie a zavesila sa mu okolo krku.
„To ale nie je fér voči Buffy. Keď tu nie je, mám ťa na starosť. Mal by som jej povedať, kde si celú noc bola.“
„Fajn, čo po mne chceš?“ pochopila jeho narážku Charlie.
„Zo začiatku skočíš pre ten sliz. To predsa chceš aj ty, zachrániť Spikea. A potom... Potrebujem, aby niekto zobral dozor nad potenciálnymi.“
„Prečo?“ spýtala sa okamžite.
„Musím ísť na nejaký čas do Londýna,“ vysvetlil.
„Prečo?“ spýtala sa znova.
„Niečo s radou,“ odpovedal vyhýbavo.
„Ako dlho budeš preč?“ spýtali sa obe dievčatá naraz.
„Ešte neviem,“ odpovedal im a potom sa opäť otočil k Charlie. „Tak čo? Berieš? Ja nepoviem Buffy a Angelovi, že si spala u Spikea a ty dobrovoľne prevezmeš dozor nad potenciálnymi.“
Charlie chvíľu zvažovala pro a proti. Rozhodne by dopadla horšie, ak by sa jej rodičia dozvedeli, kde strávila noc. „Dobre, ale Kath mi bude občas pomáhať. Súhlasíš?“
„Buffy a Angel sa podrobnosti o tvojom dobrodružstve nedozvedia,“ usmial sa.
„Vďaka,“ pobozkala ho na líce. „Prinesiem ti toľko slizu, že si z neho budeš môcť spraviť želatínu.“
„Stačí plná nádobka,“ usmial sa a založil si okuliare späť na nos.
„Keby niečo, mame povieš, že si ma zo školy vytiahol ty, nie že som išla dobrovoľne. Dohodnuté?“
„Podmienky vyjednané,“ súhlasil Giles. „Svoje zbrane máš vzadu.“
„Erin, ak by mal Rainolds pripomienky, mám horúčku,“ usmiala sa na svoju kamarátku.
„Tú si mala minulý týždeň,“ pripomenula jej Erin.
„Tak teda ženské problémy,“ mrkla na ňu. „Na to sa aspoň nebude vypytovať.“
Charlie sa uškrnula a vstala zo stoličky. „O hodinu a pol som späť. Toto bude plné,“ zobrala nádobku zo stola. Vošla do svojej zbrojnice a zobrala si sekeru. Prezliekla sa z úzkych riflí do voľných nohavíc. Natiahla si koženú bundu a vrátila sa späť do knižnice.
„O dve hodiny som späť,“ opravila sa, keď prechádzala okolo Gilesa a Erin.
O pol hodinu prišla k skladu. Rozkopla ťažké dvere a vošla dnu. Okamžite cúvla pred príšerným smradom. „No super,“ zamrmlala. „A môžem sa znova sprchovať.“ Čo najrýchlejšie prešla k najbližšiemu mŕtvemu démonovi a vytiahla z vrecka nádobku. Čupla si k démonovi a chcela nabrať sliz. Za jej chrbtom sa ozvalo dunivé zavrčanie. Charlie prevrátila očami. Siahla po sekere a pomaly sa postavila.
„Super, aspoň prinesiem Gilesovi čerstvé prísady,“ uškrnula sa a zaútočila na démona. O dve minúty sa pridal k svojím mŕtvym druhom. Čupla si k čerstvo zabitému démonovi a opatrne odobrala sliz. Uzavrela nádobku, oprela si sekeru o rameno a vyrazila na čerstvý vzduch.
„Je otvorené,“ zavolal k dverám, keď sa ozvalo ľahké zaklopanie, a vypol televízor.
Dvere sa pomaly otvorili. O zárubňu sa bezstarostne opierala premožiteľka oblečená v koženej bunde, voľných nohaviciach a obtiahnutom čiernom tričku na ramienka. Vlasy jej voľne padali na chrbát. O rameno mala opretú sekeru. Spikeovi prebehlo hlavou množstvo nemravných myšlienok.
„Si na love v nesprávnom čase,“ uškrnul sa.
„A som aspoň na správnom mieste?“ spýtala sa s provokatívnym úsmevom.
„To záleží na tom prečo tu si, láska,“ usmial sa tiež.
„Prišla som sa pozrieť, kedy máš návštevné hodiny.“
„Poď ďalej, premožiteľka,“ vyzval ju.
Charlie sa odlepila od zárubne a zamierila k nemu. Keď prechádzala okolo, hodila mu do lona krabičku. Spike okamžite zareagoval. Zobral krabičku a rozbalil ju. „Mohla by si...“ začal, skôr než stihol dopovedať, dopadol mu do lona aj zapaľovač. „Vďaka,“ uškrnul sa a zapálil si. Blažene potiahol z cigarety. „Ako si vedela?“ spýtal sa.
„Že nemáš cigarety?“ spýtala sa tiež. Do lona mu dopadla prázdna krabička. Spike sa uškrnul.
Charlie mu zatiaľ pripravila krv. Od chrbta k nemu pristúpila a podala mu hrnček.
„Hmm,“ zavrnel. „Full servis.“
„Ako ti je?“ spýtala sa a sadla si do kresla oproti nemu.
„Lepšie než pred desiatimi minútami,“ rozvalil sa v kresle. V jednej ruke držal hrnček s krvou, v druhej cigaretu a pomaly ju hltal očami.
„Zvládol si sa prezliecť,“ skonštatovala. Namiesto riflí mal na sebe voľné čierne nohavice. Stále bol však do pol pása nahý.
„Náhodou som si spomenul, ako sa rozopínajú nohavice, tak som to hneď skúsil.“
„Čo rana?“
„V pokoji,“ odpovedal a znova si pôžitkársky potiahol z cigarety. „Niekedy trochu páli a krváca, ale inak v pohode,“ dodal, keď si všimol, že prvá odpoveď jej stačiť nebude.
„Tak fajn. Pozriem sa sama,“ rozhodla sa. Postavila sa z kresla a odišla do kúpeľne pre lekárničku. Keď sa vrátila, Spike sa tváril ešte spokojnejšie.
„Ak sa pohneš, porežem ťa,“ povedala mu a zasunula nôž pod obväzy na jeho hrudi.
„Má to byť vyhrážka?“ spýtal sa provokatívne.
„Podľa toho, čo máš v pláne,“ odpovedala. Rozrezala obväzy a prezrela si ranu. „Hovoril si trochu páli a krváca, dobre si to pamätám?“ spýtala sa uštipačne.
„Áno. A čo má byť?“ pozrel na svoj zranený bok a zarazil sa. „Do riti.“
Z pôvodného škrabanca, bola teraz rana veľká ako dlaň a dosť hlboká.
„Nevyzerá to byť v pohode,“ skonštatovala sucho a znova mu ranu obviazala.
„Dobre, uznávam,“ vzdal sa. „Vyzerá to dosť zle. Čo spravíme teraz?“
„Aleluja,“ zvýskla Charlie. „Bolo na čase,“ opatrne upevňovala obväz. „Mám vzorku toho slizu, zanesiem ju Gilesovi. Ak na nič nepríde on, vrátim sa do toho skladu ešte raz a pokúsim sa vymlátiť nejakú odpoveď z démonov, ak nejaký ešte žijú,“ potom sa zamyslela. „Alebo to skúsim radšej u Willyho. Tomu budem aj rozumieť.“
Uhladila obväz a chcela sa postaviť. Na svoju smolu sa jej pošmykla noha a dopadla na Spikeovu hruď. Ten ju bezpečne zachytil. Zahľadeli sa jeden druhému do očí a obaja sa hodnú chvíľu nezmohli na slovo.
„Nemala by si byť v škole?“ spýtal sa Spike. Hlúpa otázka v túto chvíľu, uvedomil si vzápätí, ale aspoň sa tým donútil spomenúť si na Charlien vek.
„Pracujem,“ vysvetlila mu trochu urazene. Vymanila sa z jeho rúk a postavila sa.
„Neviem, či si si všimla, ale je deň,“ upozornil ju a ukázal k oknu.
„Bola som v tom sklade pre sliz a...“
„Počkaj,“ skočil jej do reči, „ty si tam bola sama?“
„Vidíš tu snáď ešte niekoho iného?“
„Čo ak by tam na teba zaútočil ešte ďalší démon,“ rozčuľoval sa.
„Veď aj zaútočil. A čo má byť? Som premožiteľka,“ pripomenula mu.
„To neznamená, že na sa môžeš vystavovať zbytočnému nebezpečenstvu!“ hneval sa aj naďalej. Na chvíľu sa odmlčal. Než však stihla zareagovať, došlo mu, čo povedala predtým. „Zaútočil na teba démon?!“ spýtal sa ešte nazlostenejšie.
„Akému nebezpečenstvu? Je to moja práca. A, do riti, prestaň na mňa dávať pozor. Jedného démona zvládnem ľavou zadnou. Myslela som, že ma podporíš a nie, že budeš ďalší dozor. O ďalšieho chlapa s ochranárskym komplexom nestojím. Jedného mám doma a hovorí si otec!“
„Pozri,...“ chcel sa brániť, ale potom si to radšej rozmyslel. „Prepáč, dobre? Prepáč. Viem, že si silná. Kašli nato. Už sa ti do toho nebudem miešať. Len sa nenechaj zabiť.“
„Fajn,“ zavrčala a otočila sa k odchodu. „Ak ma do večera prejde hnev, prídem ťa pozrieť.“
„Počkaj, do večera mi tie...“ opäť mu v dokončení vety zabránila letiaca krabička. „Ďakujem.“
„Nemáš začo. A mimochodom,“ povedala mu cez rameno, „nech ťa ani nenapadne povedať našim, že som tu spala. Už by ťa ku mne nepustili.“ Otvorila dvere. „A ani mňa k tebe,“ dodala ešte a zabuchla za sebou dvere.
„O ďalšieho chlapa s ochranárskym komplexom nestojím,“ zatiahol Spike urazene. „Jedného mám doma a hovorí si otec,“ opakoval jej slová ďalej. „Ako ma vôbec môže porovnávať s tým starým ufrflaným už-nie-upírom,“ vytáčal sám seba. „Je to predsa jej otec, aj keď nechápem, ako on dokázal splodiť niečo také úžasné ako je ona. Ale aj tak, pre krvavé peklo, ako môže jeho ochranársky inštinkt porovnávať s tým mojím. Angel ju musí chrániť, je otec musí ju chrániť. Ja ju chcem chrániť, pretože je v každej mojej bunke. Neprežil by som bez nej.“ Hodil prázdny hrnček o stenu. „Dobre, spamätaj sa,“ upokojoval sa. „Mal by si byť rád, že je nahnevaná a že si prišiel na niečo, čím si ju udržíš od tela. Spomeň si na včerajšok,“ vybavil si ich bozk a zazdalo sa mu, akoby cítil chuť jej pier. „Fajn, tak radšej nespomínaj. Nesmie to zájsť tak ďaleko ako včera, ešte minimálne dva roky. Mysli na to, hlavne tým ju ochrániš. Presne. Už sa to nesmie opakovať,“ rozhodol sa pevne. Hneď nato ho rozhodnosť prešla. „Krvavé peklo,“ zaklial zúfalo pri spomienke na včerajšiu noc a zapálil si ďalšiu cigaretu.
Charlie naštvane vtrhla do knižnice. Giles na ňu pobúrene pozrel. Na stôl pred neho dopadla nádobka plná slizu neidentifikovateľnej farby a premožiteľka zmizla v zbrojnici. Jej pozorovateľ za ňou ustarane pozrel. Na otázky, ale nemal čas. Otvoril nádobku a dal sa do práce.
Charlie hodila sekeru do stojana. Vyzliekla si bundu a aj tú hodila na vešiak. Z druhého vešiaka strhla uterák a vrátila sa do knižnice.
Giles nevydržal. „Dievčatko, čo sa stalo?“ spýtal sa.
„Nič,“ odpovedala okamžite ani na neho nepozrela. „Len ma vytočil jeden upír s priveľmi rozvinutým ochranárskym inštinktom. Idem do posilňovne a potom do sprchy.“
„A čo škola?“ spýtal sa pozorovateľ opatrne.
„K tej sa nepriblížim ani na kilometer.“ Giles vedel, že ju nepresvedčí. „Ak niečo zistíš, daj mi vedieť. Napriek tomu, že mi lezie na nervy, mohol by sa nám ešte hodiť,“ vyhlásila a odišla z knižnice.
Giles len bezmocne pokrútil hlavou. Premýšľal, čím Spike dokázal vytočiť ďalšiu jeho zverenkyňu. Po pár sekundách sa vzdal a upriamil svoju myseľ späť k záchrane nenapraviteľného upíra.
Charlie sa zatvorila do posilňovne a mlátila do boxovacieho mecha. Vybíjala si svoju zlosť na Spikea a aj frustráciu z toho, že si ním včera nechala tak ľahko učariť. Pri každom údere si sľúbila, že už takú chybu znova nespraví. Najradšej by zrušila všetky tréningy a hliadky, ktoré si s ním dohodla. Vedela ale, že to nemôže spraviť. Potrebovala, aby ju učil. Nepotrebovala však, aby ju strážil.
„Zlatíčko, ak ten mech roztrhneš, nemáme už náhradný,“ upozornil ju starostlivý hlas za jej chrbtom.
„Ja viem, ocko,“ odpovedala mu. Ešte raz silno udrela a potom sa k nemu otočila.
„Nechcem byť zlý vtieravý otec, ale mohol by som vedieť, prečo nie si v škole?“
„Giles ma potreboval,“ odpovedala jednoducho. Angel pozdvihol obočie. „Potreboval, aby mu niekto priniesol trochu slizu, z tých démonov, ktorým sa včera nakazil Spike,“ vysvetlila trochu obšírnejšie. Keď vyslovila jeho meno, znova sa ňou preliala vlna zlosti a ona opäť zaútočila na boxovací mech.
„Miláčik, povieš mi, čo ťa tak vytočilo?“
„Jeden odfarbený upír,“ zavrčala.
Angel sa usmial. „Pre neho je vytáčanie premožiteliek športom. Čo spravil?“
„Tvári sa, že je moja ochranka. Dáva pozor, aby sa ku mne náhodou nejaký démon nepriblížil a neskrivil mi vlas.“
„Charlie, mohla by si to povedať spôsobom, ktorý pochopia aj nezasvätení?“
„Mal problém s tým, že som bola v tom sklade pre sliz a pobila sa s démonom,“ vysvetlila.
„Zaútočil na teba démon?“ spýtal sa Angel zaskočene.
„Ocko, aspoň ty s tým nezačínaj. Dnes už som prednášku o bezpečnosti dostala,“ prevrátila očami. „Ako vidíš žijem. Som zdravá a zeleninu jem.“
„Nedohodli sme sa náhodou...“
„Ocko,“ zatiahla otrávene. „Dokážem sa o seba postarať natoľko, aby ma nezabil jeden démon. Ako som povedala, pre dnešok mám dosť strachu o môj život. Chvíľu sa správajte, akoby som bola nesmrteľná a nesnažte sa ma všetci chrániť.“
„Som tvoj otec. Kto iný by ťa mal chrániť?“
„Dnes tvoju rolu ochrancu úspešne prevzal Spike.“
„Porozprávam sa s ním,“ sľúbil.
Charlie sa zľakla, že by sa mohol Spike pred Angelom prerieknuť. Práve teraz jej liezol na nervy, ale nechcela, aby jej otec zabránil stretávať sa s ním. „To nie je treba,“ zahovárala. „Myslím, že ho to prejde.“
„To nechaj na mňa,“ povedal Angel nekompromisne.
Super, pomyslela si Charlie. Ahoj sloboda, uvidíme sa v ďalšom živote. Vedela si dosť dobre predstaviť, čo by jej otec spravil, keby sa dozvedel, že sa so Spikeom bozkávala. „Oci, to je naozaj dobré,“ chlácholila ho. „Už si začínam zvykať na to, že ma strážite ako jedinú nádej pre prežitie planéty.“
„Ale ty si jediná nádej pre prežitie planéty,“ potvrdil Angel.
„Jasné,“ usmiala sa Charlie smutne. „Nechajme to plávať,“ kývla rukou. „Nezatrénujeme si?“
Angel sa usmial. „Choď pripraviť žinienky, ja sa skočím prezliecť,“ pridelil jej úlohu a chcel odísť.
„Ocko? Počkaj ešte chvíľu,“ zastavila ho vo dverách. Prešla k nemu a objala ho. „Ja viem, že to musíš robiť. Nehnevám sa naozaj. Len ma to vytáča, že mám stále niekoho za chrbtom.“ Chvíľu sa zamyslela a potom dodala. „Čisto hypoteticky, čo by si spravil, keby som začala chodiť so Spikeom?“ spýtala sa s nevinným úsmevom.
„Zamkol by som ťa niekde, kde nie sú okná,“ odpovedal pokojne Angel. Ale v skutočnosti mu tou otázkou nasadila do hlavy veľmi veľkého chrobáka.
„Aby som nemohla ujsť?“
„Aby sa on k tebe nedostal,“ vysvetlil. Pobozkal svoju dcéru do vlasov a vyšiel z posilňovne.
Giles už tretíkrát kontroloval výsledok kúzla, ktoré použil na identifikovanie slizu. Vždy, keď kúzlo zapôsobilo jeho údiv vzrástol. Zobral jednu knihu a vyrazil do telocvične.
„Máme problém,“ povedal, keď vošiel. „Dosť veľký problém.“
Charlie a Angel sa zarazili uprostred tréningu. Obaja na neho prekvapene vzhliadli.
„Tak, čo si zistil?“ spýtal sa ho Angel. Charlie prešla k stene pre fľaše a jednu podala svojmu otcovi.
„Takže takto...“ zarazil sa a pozrel na Charlie. Tá pokrčila ramenami na znamenie, že už je jej jedno, čo sa jej otec dozvie alebo nedozvie. „Zistil som prečo ten sliz účinkuje ako afrodiziakum.“
Angel prekvapene pozdvihol obočie a pozrel na svoju dcéru. „Potom ti to vysvetlím,“ šepla Charlie opatrne.
Giles si dal okuliare dole z nosa a začal ich čistiť. „Pôsobí tak, aby dočasne ochromil obeť démona. Je to niečo ako symbiotický vzťah. Sliz ochromí obeť démona a potom sa živý rozkladom zvyškov obete. Ak sa nemýlim, bol v tom sklade smrad.“
„Príšerný,“ potvrdila Charlie.
„To spôsobil ten sliz, keď rozkladal telá démonov.“
„Počkaj, ale aj ja som sa dotkla toho slizu a nič mi nie je,“ ukázala mu svoju ruku, ktorú si včera nedopatrením obalila slizom.
„Požiera to len mŕtve tkanivo,“ vysvetlil jej Giles.
„Takže Spikea to má ako chodiaci bufet,“ skonštatoval Angel.
„Doslova. Pomaly to rozkladá jeho telo a živý sa ním.“
„Ale v rane už sliz nie je,“ čudovala sa Charlie. „Hneď, ako sme prišli do hotela, som mu ju vyčistila.“
„Ten rozklad nespôsobuje priamo sliz, ale enzýmy v ňom. A tie zostali v jeho tele. Ak sa to rozšíri k jeho srdcu, bude neskoro.“
„Máš nejaký nápad, ako to zastaviť?“ spýtal sa Angel.
„Ako Charlie podotkla, na ňu to neúčinkuje. Živé tkanivo to nerozkladá.“
„Spike je už takmer dve storočia mŕtvy,“ pripomenul mu Angel.
„Mám jeden nápad.“
„Aký?“ spýtala sa okamžite Charlie. „Len nepovedz, že ho treba oživiť.“
„Upíry sa rýchlo uzdravujú. Uzdravuje sa teda rýchlejšie, než ten sliz účinkuje. Stačilo by jeho uzdravovanie ešte trochu urýchliť a enzýmy v slize by si mohli začať myslieť, že majú dočinenie s živým tkanivom a vymrú,“ povedal im svoju teóriu.
„Ako to chceš dosiahnuť? Nepoznám spôsob, ako urýchliť uzdravenie upíra,“ chcel vedieť Angel.
„Ale poznáš. Čo urýchľuje hojenie rán u upíra?“ spýtal sa ho Giles.
„Dostatočný prísun krvi,“ odpovedal Angel okamžite.
„A aká krv postaví upíra na nohy okamžite?“
„Premožiteľkina,“ uvedomil si Angel. „No ale počkaj...“
„A dostali sme sa k väčšiemu problému,“ prerušil ho Giles.
„Nechápem, aký problém máte vy dvaja na mysli. Veď to je jednoduché,“ usmiala sa Charlie.
„Zabudni,“ zahriakli ju otec aj pozorovateľ.
„Tvoju krv ochutná len cez moju mŕtvolu,“ povedal Angel pevne.
„Nedovolím, aby ma pohryzol,“ pokrútila hlavou. „Vzadu v chladničke je zmrazených päť litrov mojej krvi, pre istotu, ak by sa mi niečo stalo. Myslím, že jeden dva litre môžeme obetovať pre záchranu starého priateľa,“ povedala im svoj návrh.
„Pravda,“ povedal Giles a od prekvapenia si prestal čistiť okuliare. „Táto možnosť ma vôbec nenapadla. Je to bezpečné. Nemôže sa nič pokaziť.“
„Až na to, že kapitán Peroxid dostane znova chuť zabíjať premožiteľky. A určite bude chcieť začať s Charlie.“
„Angel, pil si z Buffy. Mal si chuť niekedy potom si to zopakovať?“ pripomenul mu Giles.
„Dobre,“ uznal bývalý upír. „Najskôr máte pravdu. Ale postarám sa o to ja. Ty,“ ukázal na svoju dcéru, „zostaneš tu,“ prikázal.
„Ale...“ chcela sa brániť Charlie, ale otcov prísny pohľad ju zarazil.
„Súhlasím s Angelom,“ pomohol mu Giles. „Skočím ti priniesť dve dávky krvi. Charlie, zatiaľ sa poriadne rozcvič. Keď nejdeš do školy, aspoň si poriadne zatrénuješ. Priprav si kladinu.“ Charlie sa potešila.
Giles odišiel z telocvične.
„Prečo si mi zakázal ísť s tebou?“ spýtala sa otca.
„Nechcem Spikea dráždiť,“ vysvetlil jej. „Nebolo by dobré, keby si bola blízko až ochutná tvoju krv.“
„Tak dobre,“ súhlasila. „Aspoň si zaskáčem na kladine,“ usmiala sa.
„Skús si nezlomiť nohu,“ vyrypol do nej otec.
„Zlomiť nohu? No dovoľ, ocko,“ smiala sa. „Nepamätám sa, kedy som bola naposledy chorá.“
„Ale ja si to pamätám,“ usmial sa a postrapatil jej vlasy. „Minulý týždeň vo štvrtok si mala horúčku,“ pripomenul jej.
Charlie sa nevinne usmiala. „Kedy stihol pán riaditeľ žalovať?“
„Včera sme sa náhodou stretli,“ pokrčil ramenami. „Buď rada, že stretol mňa a nie mamu. Čo ti je dnes, aby som vedel z čoho ťa budem ťahať najbližšie?“
„Ženské problémy,“ uškrnula sa na neho.
„Ou, kruté,“ usmial sa Angel. „Aspoň sa nebude veľmi vypytovať.“
Do telocvične sa vrátil Giles s čiernou termotaškou. „Dva litre najlepšej krvi premožiteľky. Skupina AB pozitív.“ Podal tašku Angelovi. „Taška udrží kryoteplotu ešte tridsať minút,“ upozornil ho.
„To už bude mať Spike krv v sebe,“ prikývol Angel. „Tak ja idem.“ Pobozkal svoju dcéru a odišiel z telocvične.
„Tak poďme,“ popohnal Giles Charlie. „Už dlho si necvičila gymnastiku. Uvidíme, ako ti pôjde zostava.“
„Už sa teším,“ usmiala sa Charlie a odbehla do gymnastickej miestnosti.
Angel zabúchal na dvere Spikeovho apartmánu.
„Je otvorené,“ ozvalo sa z vnútra.
Angel vošiel a rozhliadol sa po okolí. Spikea nebolo nikde vidieť.
„Vedel som, že ťa ten hnev prejde,“ zavolal z vedľajšej izby. Vyšiel zo spálne a zaväzoval si nohavice. Zdvihol pohľad k hosťovi. „Aha, to si ty,“ prešlo ho nadšenie.
„Ak si čakal moju dcéru, sklamem ťa. Dostaneš len mňa,“ uškrnul sa Angel a hodil mu tašku.
„Čo je to?“ spýtal sa Spike.
„Jediná vec, ktorá ťa dokáže vyliečiť,“ vysvetlil mu jeho predok. „Dokážeš si to zohriať?“
„Ani nie,“ priznal Spike a pomaly sa sunul späť ku kreslu, v ktorom trávil čas predtým.
Angel mu zobral tašku a prešiel do kuchynky. Netváril sa príliš nadšene, keď mu pripravoval krv svojej dcéry. S obrovskou nevôľou podal teplý hrnček Spikeovi.
Spike si z neho usrkol a takmer mu zabehlo. „To je...“ začal neveriacky, ale nedokázal dokončiť vetu. Prekvapenie mu zobralo reč.
„Je to Charliena krv,“ potvrdil Angel.
„Čo to má, do pekla, znamenať?“ spýtal sa Spike naštvane a položil hrnček na stôl. „Ja nebudem piť Charlienu krv. Ani keby mi to malo zachrániť život.“
„Ono ti to aj zachráni život,“ odpovedal mu Angel pokojne. „Iná možnosť nie je. Musíš vypiť krv premožiteľky.“
„Toto je choré,“ vyhlásil Spike. „Nie! Proste nie.“
„Prestaň sa správať ako zadebnený idiot a vypi to,“ prikázal mu Angel a znova mu podal hrnček.
„Ani za nič,“ odmietol Spike. „Nebudem piť jej krv. Je Charlie v poriadku?“
„Netrep sprostosti a vypi to. Je to krv z krvnej banky. Máme odložených niekoľko litrov, pre každý prípad. Keby sa náhodou niečo pritrafilo a potrebovala by okamžitú transfúziu,“ vysvetlil mu. „Táto krv,“ ukázal na hrnček v Spikeovej ruke, „bola darovaná približne pred pol rokom. Charlie nechýba ani kvapka,“ uistil ho.
„Tak fajn,“ súhlasil nakoniec. Nechcel si to priznať, ale podvedome sa celkom tešil, že bezpečne ochutná svoju lásku. „Prečo krv premožiteľky?“ spýtal sa Angela a odpil si z krvi. Chutí ako jahody so šľahačkou, pomyslel si spokojne.
„Rýchlo ti vylieči ranu,“ odpovedal Angel a radšej ignoroval Spikeov spokojný úsmev.
„To je všetko?“ spýtal sa neveriacky.
„V tom spočíva tvoje uzdravenie,“ potvrdil Angel.
„Jednoduchá liečba,“ uškrnul sa Spike a znova si poriadne odpil. „Povieš mi aj, čo so mnou je?“
„Ten sliz obsahuje niečo, čo rozkladá mŕtve tkanivo,“ vysvetlil Angel.
„Vedel som, že som chutný,“ uškrnul sa Spike.
„Charliena krv ti pomôže rýchlejšie sa uzdraviť. Do večera budeš zase fit, aby si mi mohol opäť piť nervy.“
„Fajn,“ usmial sa Spike. „Môžem ťa ešte poprosiť?“ spýtal sa provokatívne a podal Angelovi prázdny hrnček.
„Si fakt nenapraviteľný,“ zobral si od neho hrnček a zohrial mu ďalšiu krv. „Prečo sa na teba Charlie hnevá?“
„Trochu sme sa chytili,“ odpovedal pokojne Spike.
„Tak čo si jej spravil?“ spýtal sa znova Angel a podal mu plný hrnček.
„Vybuchol som, lebo išla sama do toho skladu, kde sme včera zabili tých démonov. Vynadala mi, že trpím ochranárskym komplexom.“
„Tak sa pred ňou kroť. Ak ju nebudeš štvať, dovolí ti, aby si s ňou chodil na hliadky. Mňa so sebou nechce, pretože si myslí, že jej nedovolím sa k upírom ani priblížiť. Veľmi sa nemýli.“
Spike len prikývol a znova vyprázdnil hrnček. Položil ho na stôl.
„Chceš ešte?“ spýtal sa Angel s krivým úsmevom.
„Stačilo mi,“ pokrútil hlavou. „Nehnevaj sa na mňa, ale tvoja dcéra chutí výborne,“ uškrnul sa Spike na svojho staršieho spoločníka. Na okamžik sa mu zazdalo, akoby sa Angelove oči výhražne žlto zaleskli. Našťastie sa mu to naozaj len zdalo.
„Ak ťa napadne ju niekedy ochutnať znova, neželaj si ma,“ upozornil ho Angel.
„Toho by som nebol schopný,“ priznal Spike.
„Len aby,“ uškrnul sa Angel.
Spike sa pomaly postavil z kresla.
Angel na neho prekvapene pozrel. „Zdá sa, že krv premožiteľky zabrala.“
„Som v poriadku,“ potvrdil Spike. „Je to fajn pocit, postaviť sa znova na nohy.“
„Nefňukaj, nebolo ti zle ani dvadsaťštyri hodín.“
„Skús tak dlho sedieť na zadku.“
„Máš pravdu. Ty si ako osina v zadku. Nedokážeš chvíľu pokojne usedieť, musíš do niečoho rýpať.“
„Zato ty dokážeš presedieť celý deň vo svojom kresle v kancelárii,“ uškrnul sa Spike.
„Vidím, že ti je naozaj lepšie.“
„Poďakuj Charlie. Mňa asi nebude chcieť vidieť.“
„Ak o tebe bude chcieť počuť...“ uškrnul sa Angel. „Idem. Máš všetko, čo potrebuješ?“
„Až na tvoju dcéru, všetko,“ potvrdil Spike.
Angel ho už chcel udrieť, ale v poslednej chvíli si to rozmyslel. „Schytáš, až budeš vo forme,“ sľúbil mu. „Máš tam ešte liter aj niečo Charlienej krvi. Bude lepšie, ak ju dopiješ. Keby sa ti to náhodou vrátilo.“ Angel sa postavil a odišiel.
Charlie prechádzala prázdnym cintorínom. Znudene pohadzovala kolíkom a v hlave si chystala denný program pre potenciálne, ktoré mala zajtra prebrať od Gilesa. Nebola tou predstavou nadšená, ale obchod je obchod. Vymýšľala niečo, vďaka čomu budú môcť byť potenciálne na hliadke bez dozoru. Nanešťastie ju nič nenapadlo.
Znudene sa rozhliadla po cintoríne. Noc bola na jej vkus až príliš pokojná. Ani jednej mŕtvole sa nechcelo vstať z hrobu. Posadila sa na náhrobok a premýšľala, čo by mohla podniknúť. Napadlo ju, že zabehne pozrieť za Spikeom. Otec jej povedal, že je už v poriadku, ale ťahalo ju, aby sa presvedčila na vlastné oči. O pár sekúnd tento plán zamietla. Rozhodla sa, že bude ešte nejaký čas hrať urazenú.
Konečne zacítila upíra. Radostne sa mu vydala naproti. O niekoľko hrobiek ďalej našla dvoch upírov, ako nenápadne pozorujú skupinku potenciálnych, ktorým prikázala strážiť vedľajší cintorín.
Potichu sa im postavila za chrbát a pozrela tým istým smerom. „Poradila by som ti tú brunetku v tmavohnedej mikine. Vyzeráš, že by si mohol byť jej typ,“ oslovila jedného upíra. „A ty by si sa zase hodil k tej čiernovláske v tmavomodrom tričku na ramienka,“ povedala druhému.
Upíry sa prekvapene otočili a potom skameneli. „Premožiteľka!“ vykríkli obaja naraz.
„Jéj, super som slávna,“ potešila sa Charlie. „Je to fajn pocit,“ usmiala sa na upírov. Tí sa konečne prebrali zo šoku a zaútočili.
O niekoľko minút si Charlie oprašovala bundu. „Títo upíry za veľa nestoja,“ zahundrala.
Niekto ju zozadu chytil za ramená. Charlie stŕpla. Ucítila, ako sa jej neznámi priblížil ku krku.
„Chutíš ako jahody so šľahačkou, premožiteľka,“ zašepkal.
Charlie sa mu prudko vytrhla a vrazila mu.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.