Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


4. kapitola

31. 7. 2010
V prvom momente sa Spikeovi zahmlilo pred očami. Omráčila ho vôňa citrónovej kôry a ruže. Bože, zastonal v duchu. Donútil sa otvoriť oči a pozrieť na dievčinu, ktorá práve zbehla po schodoch. Dlhé gaštanovohnedé vlasy sa jej zaleskli vo svetle lampy. Dievča sa zarazilo a zostalo na neho pozerať. Jej karamelové oči sa vpili do jeho modrého pohľadu. Nebolo pochýb, bola to ona. Dievča, ktoré už pätnásť rokov vídal v snoch stálo pred ním. Len bolo o pár rokov mladšie. Zamiloval sa do Charlotte Summersovej.
Prečo? spýtal sa Spike sám seba. Prečo práve Charlie? Na svete sú milióny dievčat, prečo to musí byť práve Charlie.
Charlie pozerala na Spikea. Spoznala v ňom muža, ktorý ju upútal v telocvični. Dostala možnosť prezrieť si ho zblízka. V telocvični nechápala čím ju zaujal. Teraz jej to bolo jasné. Vyžarovalo z neho niečo nadpozemské. Bolo to v ňom. A k tomu ešte dokonalá postava, výrazná sánka a lícne kosti, a úžasné hypnotizujúce tmavomodré oči. Oblečený v čiernom tričku, čiernych rifliach a dlhom čiernom koženom kabáte bol tento muž impozantný.
„Charlie,“ oslovila ju mama, „toto je Spike,“ predstavila jej ho.
„Ten Spike?“ spýtala sa Charlie ohúrene. „Ten, ktorý si nechal vrátiť dušu? Ten, ktorý ti pomáhal v boji proti prvému zlu? Ten, ktorý zomrel pre záchranu sveta?“
„Moja maličkosť,“ uklonil sa Spike.
„Hej, to ja som tvoj hrdina,“ pripomenul Angel svojej dcére.
„Áno, ocko, si,“ potvrdila Charlie s úsmevom. „Ale toto je Spike!“ rozplývala sa.
„To teda som. Nežiarli, Angel. Všetky Summersových dievčatá majú pre mňa slabosť,“ uškrnul sa Spike.
„Moja dcéra by nemusela byť ďalšou,“ zavrčal Angel.
Spike veľmi dobre vedel, čo tým Angel myslí. Nemohol mu to zazlievať ani on by nechcel, aby mala jeho dcéra niečo spoločné s upírom. Ale toto už sa nedalo zastaviť, pretože pred ním stála jeho pravá láska.
„Rada som ťa spoznala Spike. Teda môžem ti tykať, však?“ spýtala sa Charlie rýchlo.
„Samozrejme,“ usmial sa Spike. „Cítil by som sa staro, keby si mi vykala,“ mrkol na Angela.
„Musím ísť na hliadku, ale dúfam, že sa ešte niekedy ukážeš. Mami ideme?“ spýtala sa Charlie Buffy.
„Nemohol by som ísť s tebou na hliadku ja?“ spýtal sa Spike.
„Ja by som bola rada, ale o mne rozhodujú oni,“ ukázala Charlie na svojich rodičov.
„Ja myslím, že by to išlo,“ povedala Buffy. „Čo povieš, Angel?“ otočila sa Buffy na svojho manžela.
„Keď chceš, zlatíčko, tak dobre,“ povedal Angel Charlie. „Ale ty sa drž v medziach,“ ukázal na Spikea. „Vieš čo tým myslím.“
„Chápem a beriem na vedomie,“ prikývol Spike. Angel sa nemal čoho báť, Spike sa okamžite, ako ju spoznal rozhodol držať sa od Charlie v bezpečnej vzdialenosti. Zatiaľ bola len dieťa a on nechcel spraviť tie samé chyby, ktoré nechcene spravil Angel. Zatiaľ nesmie dovoliť, aby sa do neho Charlie zamilovala. On má času dosť, nestarne. A Charlie má ešte len šestnásť. Musí ešte aspoň dva roky vydržať. Dva oveľa horšie roky, ako bolo všetkých predchádzajúcich pätnásť dokopy. Horšie preto, lebo ju bude mať pri sebe a nesmie byť skutočne pri nej.
„Tak čo? Vyrazíme na boj s upírmi?“ spýtal sa Spike Charlie.
„Jasné,“ prikývla Charlie nadšene. „Daj mi sekundu, len si skočím pre kolík a prezlečiem sa,“ požiadala a vybehla hore.
„Spike, je to moja dcéra, tak na to, prosím, nezabudni,“ pripomenul mu Angel.
„Ja viem, Angel,“ prikývol Spike. Keby si vedel o tých snoch, zabiješ ma kamarát, pomyslel si. Prečo som nemohol prísť až o dva roky? Všetko by bolo jednoduchšie.
Charlie sa vrátila z poschodia. Mala na sebe voľné čierne nohavice a elastické tmavomodré tričko s trojštvrťovým rukávom. Cez rameno mala prehodenú čiernu športovú mikinu a v ruke držala dva kolíky.
„Môžeme ísť,“ povedala Charlie a pobozkala mamu a otca na líce.
„Buď opatrná,“ upozornila ju Buffy.
„To som vždy, mami,“ usmiala sa Charlie. „Ideme?“ spýtala sa Spikea.
„Ja som pripravený,“ uškrnul sa Spike. Angel ho spražil pohľadom.
„Tak teda poďme. Losangelský upíry čakajú,“ povedala Charlie a vyšla z domu. Spike ju nasledoval.
Charlie sa automaticky vybrala na najbližší cintorín. Nemala náladu na dlhú obchádzku mesta. Rozhodla sa zostať na cintoríne a vyspovedať Spikea.
Pomaly sa prechádzali po cintoríne, každý zahĺbení vo vlastných myšlienkach. Charlie premýšľala nad tým či by bolo Spikeovi veľmi nepríjemné, ak by sa ho spýtala na jeho minulosť. Spike sa snažil na ňu myslieť, ako na tú maličkú Charlie, ktorú celých pätnásť rokov miloval, ako svoju dcéru, nie ako na to nádherné dievča, do ktorého sa zamiloval vďaka snom a ktorým je Charlie teraz.
„Kedy ste zistili, že si premožiteľka?“ spýtal sa Spike. Chcel povzbudiť Charlie. Vedel, že má hromady otázok, ale bojí sa opýtať.
„Asi týždeň po narodeninách,“ odpovedala Charlie a oprela sa o náhrobok. „O mesiac sme zistili, že som vyvolená.“
„Vyvolená?“ spýtal sa Spike prekvapene a oprel sa vedľa nej.
„Mhm,“ prikývla Charlie.
„Videl som ťa trénovať a viem, že si dobrá, ale nenapadlo by ma, že si vyvolená. Myslel som, že nová vyvolená sa objaví až, keď predchádzajúca zomrie.“
„Giles na tom už pár mesiacov pracuje,“ pokrčila ramenami Charlie. „Myslia si, že sme vyvolenými, pretože naše mami sú už staré na to, aby mohli bojovať.“
„Takže, ak tomu dobre chápem, je vyvolenou aj Katherine?“
Charlie na neho prekvapene pozrela. „Nevedela som, že poznáš aj Kath.“
„Poznám vás všetky tri. Odišiel som, keď ste mali rok. Dnes v telocvični som vás dokázal celkom dobre rozpoznať.“
„Ako?“
„Erin nebolo ťažké odlíšiť. Je ryšavá po Willow a študovala hrubú knihu. A aby to nestačilo, po tréningu k vám prileteli fľaše s vodou,“ mrkol na ňu. „Horšie bolo rozoznať teba a Katherin. Obe hnedovlásky a obe premožiteľky. Kath má síce tmavšiu pokožku po Robinovi, ale vďaka tým reflektorom v telocvični to nebolo veľmi vidieť. Pokiaľ ste nezačali trénovať nebol som si veľmi istý. Potom som vás rozoznal bez problémov.“
„Podľa čoho?“
„Podľa štýlu boja. Bojuješ štýlom, ktorý je dosť podobný Buffyinmu a Angelovmu štýlu. Kathrinin štýl sa podobá na Faith.“
„Nikdy by ma nenapadlo, že bojujem, ako mama,“ poznamenala Charlie.
„Učila ťa bojovať, nie?“ Charlie prikývla. „Preto bojuješ ako ona. Na žiakovi sa vždy odrazí štýl učiteľa,“ povedal jej Spike.
„Videl si ma bojovať,“ skonštatovala Charlie. „Čo povieš, mám nejakú šancu v boji so zlom?“
„To si môžeme overiť hneď teraz,“ odpovedal Spike a postavil sa. Charlie nasledovala jeho príklad a poobzerala sa po okolí. Od chrbta sa k nim pomaly blížili dvaja upíry.
„A to nie je všetko,“ poznamenal Spike a ukázal doprava na hrobku, z ktorej sa vynorili ďalší dvaja.
„Ak sa nemýlim, toto je pokus o obkľúčenie, však?“ overovala si Charlie.
„Myslím, že oni sú rovnakého názoru,“ prikývol Spike.
„Tak im ukážeme, ako veľmi sa mýlia,“ povedala Charlie a vytiahla kolík. Upíry sa aj naďalej približovali ku svojej koristi. „Divné, väčšinou, keď vytiahnem kolík začnú zdrhať,“ posťažovala si Charlie.
„Títo zrejme nedostali inštrukcie.“
„Asi ich s nimi zoznámim.“ Charlie sa chystala zaútočiť na jedného z upírov, ale Spike ju zastavil.
„Počkaj!“ chytil ju za rameno, z jeho dotyku obomi akoby prebehla elektrická vlna. Spike rýchlo stiahol ruku. „Niečo sa mi na tom nezdá. Idú sem, ako zmyslov zbavený.“
Charlie si prezrela upírov a pochopila, čo tým Spike myslí. „Tuším máš pravdu. Mali sa na nás vrhnúť hneď, ako sme si ich všimli. Skoncujeme s nimi alebo ich privedieme Gilesovi na výskum?“ spýtala sa ho.
„Najlepšie bude ich zabiť,“ rozhodol Spike. „Ja mám tých pri hrobke, ty tých dvoch vzadu.“
„Prečo mám tých menších?“ spýtala sa Charlie.
„Budeš sa so mnou škriepiť o to, kto má väčších upírov alebo ich pôjdeš zabiť?“ uškrnul sa Spike. „Pozor!“ vykríkol a stiahol ju k sebe. Miestom, na ktorom stála preletel šíp.
„Zdá sa, že sa už prebrali,“ skonštatovala Charlie a vymanila sa zo Spikeovej náruče. „Fajn, ty máš tých pri hrobke, ja mám tých vzadu,“ súhlasila a vybrala sa naproti svojím upírom.
„Nejako rýchlo si zmenila názor,“ škádlil ju Spike cestou k svojím súperom.
„Neznášam, keď na mňa niekto strieľa,“ zakričala mu Charlie späť a zaútočila.
Popri boji s upírmi sledovala Spikea. Bojoval dobre. Čo dobre, bojoval neuveriteľne. Oboch odrovnal niekoľkými údermi. Keď Charlie videla, že jeho upíry sú mŕtvy začala sa sústrediť na tých svojich. Spike sa medzitým oprel o náhrobok a naoplátku teraz pozoroval on ju. Videl ju zdiaľky bojovať už dvakrát. Tento raz mal možnosť prezrieť si jej štýl boja zblízka. Bojovala úderne a rýchlo. Za pár minút sa obaja upíry premenili na kôpky prachu.
„Trvalo ti to,“ poznamenal Spike.
„Pozorovala som, ako bojuješ,“ vysvetlila mu Charlie.
„A na čo si prišla?“
„Si dobrý,“ povedala Charlie uznanlivo.
„Aj ty. A ak budeš pravidelne trénovať, budeš ešte lepšia.“
„Počula som, že si zabil dve vyvolené. Je to pravda?“ konečne nabrala dosť odvahy, aby sa ho na to spýtala.
„Áno, ale bolo to už dosť dávno,“ prikývol Spike.
„Aké to bolo?“ vyhŕkla Charlie bez rozmyslu.
Spike sa zasmial. „Z koho pohľadu to chceš?“ spýtal sa jej s úsmevom. „Pre mňa, ako upíra bohovské. Krv premožiteľky je pre upíra tým najlahodnejším, čo môže za svoj život ochutnať. Zo strany premožiteliek ti môžem povedať len toľko, že pre ne to bolo smrteľné.“
„Prepáč, to bola fakt blbá otázka. Chcela som vedieť, aký to bol boj.“
„Obe boli silné. Nebolo jednoduché ich zabiť. Mal som šťastie na svojej strane.“
„Nemohol by si mi o tom rozprávať? Prosím,“ škemrala Charlie. „Vlastne by som rada počula celý tvoj príbeh.“
„Úplne celý?“ uškrnul sa Spike.
„Úplne,“ prikývla Charlie nadšene. „Od chvíle, ako si bol premenený.“
Spike sa usmial. Kývol Charlie, aby si sadla k nemu na náhrobok. Charlie k nemu potešene pribehla. Spike začal rozprávať. Povedal jej, aký bol jeho ľudský život. Ako ho Drusilla premenila. Rozprával jej o upírom štvorlístku, ktorý storočie plienil Európu. O tom ako sa Angelus ujal úlohy jeho kniežaťa. Ako z nich dvoch boli a vždy budú rivali. O šialených Drusilliných víziách. O tom, ako zabil svoju prvú premožiteľku. Potom o boji s druhou premožiteľkou. O rozpade upírej štvorice, keď Angela prekliali. O tom, ako sa takmer päťdesiat rokov staral o šialenú Drusillu. Povedal jej, že jemu samému je to teraz divné, ale on Drusillu naozaj miloval. Potom jej rozprával, ako Buffy pomohol poraziť Angelusa. Ako ho Dru kvôli tomu opustila a keď ju získal späť, utiekla mu s démonom chaosu. Rozprával jej o tom, ako sa vrátil späť do Sunnydale. Ako chcel zabiť Buffy, ale Iniciativa ho uniesla a strčila mu do hlavy čip. Ako ho tým pripravili o život normálneho upíra. Ako si nakoniec uvedomil, že mu tento život celkom vyhovuje a začal pomáhať Buffy. Ako sa do nej zamiloval a nechal si kvôli nej vrátiť dušu. Ako spolu trénovali potenciálne a pripravovali sa na boj proti prvému zlu. Ako sa, proti svojej vôli, stal poskokom prvého zla. Ako zomrel v kráteri, ktorý zostal zo Sunnydale. Potom jej rozprával, ako sa objavil v L.A. a niekoľko mesiacov bol len duchom. Rozprával jej o boji proti Wolfram&Hart. Ako bola výhra v tejto bitke takmer nemožná, ale objavila sa tam Buffy s armádou potenciálnych a oni vyhrali. Príbeh ukončil tým, že jej povedal o tom, ako sa narodila a on na jej prvé narodeniny odišiel.
Charlie počas jeho rozprávania pozorne počúvala. Hltala každé jeho slovo. Takmer ho ani neprerušila. „A čo si robil tých pätnásť rokov?“ spýtala sa ho.
„Spravil som si zaslúženú dovolenku,“ usmial sa Spike.
„Koľko máš vlastne rokov?“ chcela vedieť Charlie.
„Niečo cez stosedemdesiat,“ odpovedal jej.
„Tvoje rozprávanie vyzeralo, akoby si žil najmenej pol tisícročia.“
„Rozprával ti niekedy Angel o svojom živote?“ spýtal sa jej Spike.
„Viem takmer všetko, ale nikdy mi to nevyrozprával tak ako ty teraz.“
„Keby ti to takto vyrozprával, tak by ti to pripadalo, akoby bol na tomto svete aspoň tisícročie. A pritom je odo mňa starší len o päťdesiat rokov,“ pokrčil Spike ramenami.
„Zdalo sa mi, že tvojimi obľúbenými spomienkami sú tie, ako si zabil premožiteľky.“
„Asi sa ti to zdá čudné, ale nie každému upírovi sa podarí zabiť dve vyvolené.“
„Ako sa ti podarilo ich zabiť?“ spýtala sa Charlie. „Bolo by fajn vedieť, aké spravili chyby.“
„Na toto sa ma pýtala aj Buffy.“
„A čo si jej povedal?“
„Porozprával som jej o tom, ako som ich zabil.“
„To je všetko?“ spýtala sa Charlie udivene.
„Neexistuje presný zoznam chýb, ktoré nesmieš spraviť pri boji s upírom,“ vysvetlil jej Spike. „Môžem ťa trénovať, ukázať ti v čom robíš chyby a odučiť ťa ich. Ale nemôžem ti vymenovať chyby, ktoré spravili tie dve.“
„A ty by si so mnou trénoval?“ spýtala sa Charlie nadšene.
„Prečo nie,“ prikývol Spike s úsmevom. Potešilo ho jej nadšenie. „Aj preto som tu. Čo si si myslela, že sa tu budem flákať? Len sa musíme opýtať Angela a Buffy či s tým súhlasia.“
„Myslím, že s tým nebudú mať problém,“ povedala mu Charlie. „Stále sa sťažujú na to, že nemajú čas so mnou trénovať.“
Ale budú, láska, pomyslel si Spike. Dnes sme im pripomenuli ich dvoch, keď bola Buffy v tvojich rokoch.
„Mali by sme sa vrátiť domov,“ pripomenul Spike. „Za chvíľu začne svitať.“
„Máš pravdu,“ prikývla Charlie a zoskočila z náhrobku. „Tak teda poďme.“ S elánom sa rozbehla z cintorína. Spike pokrútil hlavou a vybehol za ňou.
„Kam sa tak ponáhľaš?“ vykríkol za ňou.
„Nikam, mám dobrú náladu a priveľa energie,“ odpovedala mu a pobehla k nemu.
Spike sa zasmial nad jej radosťou zo života. Ak to pôjde takto ďalej, budem ju milovať zo dňa na deň viac.
 
O pár minút dobehli k domu. Ani jeden z nich nebol udýchaný. Charlie sa radostne zasmiala. Vytiahla kľúč a odomkla. Potom sa otočila k Spikeovi.
„Máš kam ísť?“ spýtala sa ho so starosťou.
„Neboj, mám,“ usmial sa Spike. „Zatiaľ bývam v hoteli a v pondelok si zoženiem byt.“
„Ak chceš, spýtam sa ocka či ti nedá svoj apartmán v Hyperione. Už tam aj tak roky nikto nebýva,“ navrhla Charlie.
„Ďakujem, zlatíčko, ale radšej si nájdem byt niekde inde. Neviem si predstaviť, že by som znova býval v tej istej budove, v ktorej pracujem.“
„Ty pracuješ v Hyperione?“
„V Angel Investigation. Angel mi dnes pripomenul, že ešte stále mám miesto zástupcu riaditeľa v AI.“
„Tak preto ocko odmietal posunúť to miesto niekomu ďalšiemu. Držal ho pre teba.“
„Už to tak vyzerá,“ pokrčil ramenami Spike.
„A prijmeš to miesto?“ spýtala sa ho.
„V podstate nemám na výber. Je dobre platené a už som na ňom pracoval. Aspoň budem užitočný.“
Charlie prikývla a chcela sa s ním rozlúčiť, keď si ešte na niečo spomenula. „Kedy budeme mať prvý tréning?“
„Kedy normálne trénuješ?“
„Každý druhý deň s potenciálnymi.“
„O koľkej?“
„Väčšinou o tretej. Po škole. Dve hodiny.“
„Dobre,“ prikývol Spike a zamyslel sa. „Fajn, mohli by sme trénovať každý deň o šiestej. A potom ísť na hliadku. Čo povieš?“
„Super,“ zvýskla Charlie. „Aspoň sa mi zlepší kondícia.“
„Tak si choď už ľahnúť,“ poslal ju Spike. „V pondelok si dáme prvý tréning.“
„Zajtra sa ukážeš?“ spýtala sa Charlie.
„Prídem. Buffy ma bude chcieť podrobiť výsluchu,“ uškrnul sa Spike.
„Tak teda dobrú,“ povedal mu Charlie. Postavila sa na špičky a pobozkala ho na líce.
„Dobrú,“ usmial sa na ňu Spike.
Charlie zavrela dvere. Zabehla do kuchyne a spravila si sendvič. Najedla sa a vybehla do svojej izby. Vyzliekla sa a zaliezla do postele.
Spike sa oprel o strom oproti domu a zapálil si cigaretu. Pozoroval, ako sa v dome zažínajú a znova zhasínajú svetlá. Nakoniec sa rozsvietilo svetlo v izbe na poschodí. Chvíľu sa svietilo a potom zhaslo aj toto svetlo. V dome zostala tma. Spike sa už chcel vrátiť do hotela, ale nakoniec ho zvedavosť premohla. Vrátil sa k domu, postavil sa pod balkón, z ktorého sa svietilo naposledy a vyliezol hore. Dvere boli otvorené a so závesom sa pohrával jemný vánok. Rozhrnul záves a nehlučne vošiel do Charlienej izby. Charlie ležala na bruchu a tvrdo spala. Spala nahá. Spike sa nad tým uškrnul. Posadil sa na kraj jej postele a odhrnul jej prameň vlasov z tváre. Bola prekrásna, o tom nebolo pochýb. A raz bude jeho, tým si bol istý. Miluje ju a bude ju milovať už naveky. Preklínal osud aj sily, že práve Charlie je tou, ktorú miluje. Nechcel jej spraviť zo života také isté peklo, aké mala Buffy. Teraz už, ale svoje city neovplyvní, nedovolí však, aby Charlie vedela, že ju miluje skôr, než to bude nevyhnutné.
Jemne ju pohladil po tvári. Charlie sa zavrtela a niečo zo sna zamrmlala. Spike sa usmial a postavil sa z jej postele. Svoju lásku ľahko pobozkal na líce a zoskočil z balkóna. Zamieril späť do hotela, v ktorom sa včera ubytoval.
 
V nedeľu prišiel Spike k Summersovým okolo obeda. Zostal u nich až do večera. Všetci štyria sa výborne bavili. Po dlhom presviedčaní sa Charlie nakoniec podarilo nahovoriť rodičov, aby jej dovolili so Spikeom trénovať. Netušila, že bude také ťažké ich presvedčiť a keď konečne prikývli, takmer od radosti tancovala. Buffy a Angel nad ňou len pokrútili hlavou a Spikeovi vysvetlili, že sa teší preto, lebo on je tou najvzrušujúcejšou vecou, ktorá sa v L.A. stala za posledných niekoľko mesiacov.
„Veď tu máte novú bránu,“ čudoval sa Spike.
Charlie si odfrkla. „Bránu tu máme, ale čo z toho.“
„Od vtedy, čo sme otvorili školu a máme tu toľko potenciálnych sa démoni L.A. vyhýbajú,“ vysvetlila mu Buffy. „Brána ešte nie je dosť silná na to, aby sa dala otvoriť. Ale keď zosilnie, začne párty.“
„Dúfam, že ten žúr začne čo najskôr,“ posťažovala si Charlie.
„Len to nechci. Ak sa tu otvorí brána, nebude to pekná šou,“ povedal jej Angel.
„Ale, ocko. Trochu vzrušenia by bodlo. Už ma nebaví naháňať upírov.“
„Len si ešte počkaj. Na apokalypsy máš ešte času dosť,“ schladil Charlie Angel.
„A že ich ešte bude požehnane,“ dodal Spike.
Angel pozrel na hodiny. „Mali by sme ísť k Gilesovi. Sľúbil som, že sa u neho zastavíme,“ povedal Spikeovi. Spike prikývol.
„Čo vy dvaja máte s Gilesom?“ spýtala sa Buffy. „Už predtým než si odišiel som si všimla, že sa nejako podozrivo často stretávate len vy traja.“
„Nič, čo by ťa malo trápiť, miláčik,“ povedal Angel a pobozkal svoju manželku. Potom kývol Spikeovi, aby sa postavil.
„Áno, láska, nič dôležité,“ potvrdil Spike. „Ideme šprtať nejaké knihy.“
Buffy pozrela na svoju dcéru a pretočila očami, aby jej ukázala, čo si o tom ich šprtaní kníh myslí. Charlie sa zasmiala. Angel pobozkal Charlie na líce, chytil Spikea za rameno a odtiahol ho z domu.
„Ty im neveríš?“ spýtala sa Charlie svojej mami, keď si bola istá, že tí dvaja sú preč.
„Tvoj otec si rád necháva isté veci pre seba,“ odpovedala Buffy. „Nerád mi hovorí veci, ktoré by ma mohli vystrašiť. Ak ide so Spikeom k Gilesovi, neveští to nič dobré.“
„Vďaka, že ste mi dovolili trénovať so Spikeom,“ zmenila Charlie tému.
„Bude dobré, ak budeš trénovať s niekým, koho ešte nepoznáš,“ povedala jej Buffy.
„Prečo ste boli najprv proti?“
„Vieš, zlatíčko, poznáme Spikea už veľmi dlho a vieme pred čím sa ťa snažíme chrániť.“
„Chápem, že ma chránite pred démonmi a upírmi, ale prečo ma chránite pred Spikeom?“
„Ver mi, vieme čo robíme. Spike je nepredvídateľný,“ odpovedala jej Buffy vyhýbavo. Veľmi dobre vieme, ako dokáže pomotať hlavu každej žene. Ak si naozaj po mne, nemal by s tebou ani  najmenší problém, Charlie, povedala si Buffy v duchu.
„Hmm, ako myslíte. Ideme na hliadku?“ spýtala sa svojej mami.
„Môžeme,“ prikývla Buffy. „Choď sa prezliecť a o desať minút ťa čakám v pivnici,“ prikázala jej Buffy. Charlie vybehla na poschodie a prezliekla sa. Potom zbehla do pivnice.
„Som pripravená,“ povedala Charlie Buffy.
„Fajn, vyber si zbraň.“
„Nestačí kolík?“ spýtala sa Charlie a zamávala jedným.
„Je načase, aby si sa naučila bojovať aj s niečím iným,“ zobrala jej Buffy kolík z ruký a ukázala okolo seba.
„Veď na tréningoch bojujem so zbraňami,“ posťažovala si Charlie.
„Na tréningoch poriadne nebojuješ. To nie je boj,“ povedala jej Buffy.
Charlie vzdala svoju snahu presvedčiť Buffy a išla si vybrať zbraň.
„Idem sa prezliecť,“ povedala jej Buffy a odišla hore.
„Počkám ťa na chodbe,“ zavolala za ňou Charlie.
Buffy sa o pár minút vrátila. Vyrazili na hliadku. Pomaly prechádzali tichými ulicami. Zabili pár upírov, objavil sa dokonca aj jeden démon. Buffy vynadala niekoľkým neschopným potenciálnym a okolo jednej v noci sa mohli vrátiť domov.
„Celkom dobrá hliadka,“ pochvaľovala si Charlie a zamávala sekerou.
„Ešte by sa tie potenciálne mohli správať a obliekať ako premožiteľky a nie ako banda pubertiačok na žúre.“
„Na všetko je vyvolená sama,“ citovala Charlie.
„Teraz tu sú aj potenciálne. Však ja si ich zajtra poddám,“ sľubovala Buffy.
„Už sa na to teším,“ uškrnula sa Charlie.
„Mami, čo si mala so Spikeom?“ spýtala sa Charlie Buffy.
„Kedysi sme spolu spávali,“ priznala Buffy.
„Milovala si ho?“
Buffy prikývla. „Istým spôsobom ho budem vždy milovať.“
„Prečo si si nakoniec vybrala ocka?“
„Pretože Angel je mojou životnou láskou,“ odpovedala jej Buffy s úsmevom.
„A budeš ho milovať už navždy,“ prikývla Charlie.
„A najviac,“ potvrdila Buffy. „Milovala som veľa mužov. Medzi nimi bol aj Spike. Aj keď neho som milovala viac ako tých ostatných. Žiadny však neprekonal lásku, ktorú cítim k tvojmu ockovi,“ vysvetlila svojej dcére. „Nikdy nebudem žiadneho muž milovať viac ako Angela.“
„Chcela by som vedieť či aj ja raz budem mať niekoho takého, ako ty máš ocka.“
„Budeš,“ sľúbila Buffy. Len dúfam, že to nebude Spike, dodala sama pre seba. „Angel ešte nie je doma?“ začudovala sa a odomkla dvere.
„Asi ich to šprtanie kníh chytilo,“ uškrnula sa Charlie.
„Ja im dám, šprtanie kníh, len počkaj až sa vráti.“
„S radosťou počkám,“ mrkla na ňu Charlie.
„Na to zabudni, ty ideš spať,“ prikázala Buffy Charlie. „Ráno máš školu a mňa už nebaví na každom rodičku počúvať, že si na hodinách nesústredená a unavená.“
„Ty si bola taká istá,“ pripomenula jej Charlie.
„To neznamená, že ty musíš byť rovnaká. Daj mi tú sekeru a choď spať. Ráno ťa zobudím.“
„Musíš?“ škemrala Charlie. Z duše nenávidela ranné vstávanie.
„Ideš do školy,“ pripomenula jej Buffy znova.
„A potom na dva tréningy,“ dodala Charlie.
„Ďalší dôvod na dobrý spánok.“
„Idem. Dobrú,“ Charlie pobozkala Buffy na líce, podala jej sekeru a vybehla hore.
 
„Na nič nové sme neprišli,“ sťažoval sa Spike cestou domov. „Nenávidím hrabanie sa v knihách. Načo máme tých šprtov?“
„Zabudol si? Dohodli sme sa, že o proroctve nikomu nepovieme. Buffy, Faith a Willow by vyleteli z kože, ak by sa to dozvedeli.“
„Možno je na čase povedať im to. Myslím si, že nebude už dlho trvať, kým sa začne druhá časť proroctva napĺňať. A potom im to budeme musieť aj tak povedať.“
„Ja viem,“ prikývol Angel. „Ale nechcem Buffy a Charlie strašiť, kým nie je nič isté. Nevieme, čo sa stane. Druhú časť proroctva tak skoro nepreložíme.“
„Ako myslíš, ty si tu šéf,“ povedal Spike. „Ale mysli na to, ako bude Buffy zúriť, keď zistí, že si to tak dlho vedel.“
„Že my sme to vedeli,“ opravil ho Angel.
„Ja sa budem tváriť, že tam nie som a pri prvej príležitosti zdrhnem. Nenechám zo seba vymlátiť dušu.“
„Si ty, ale hrdina,“ uškrnul sa Angel.
„Hrdina možno som, ale pred Buffy zdrhnem aj tak. Veľmi dobre si pamätám aká je, keď ju niečo vytočí. Zabúdaš, že má v sebe démona.“
„Nezabúdam,“ pokrútil hlavou Angel. „A som nevýslovne rád, že sa Buff nesnaží dostať von.“
„Nemá dôvod. Nie je ako Angelus a William. Je Buffyinou súčasťou.“
„Áno,“ prikývol Angel. „Narozdiel od neho sú Angelus a William samostatné osobnosti.“
„Ktoré už veľmi dlho nemali možnosť, prejaviť sa.“
„Angelus už ju ani nedostane, ale William by mohol. Pravdupovediac trochu adrenalínu by sa tu zišlo.“
„Hlavne neprivolávaj Williama. To by nebola len apokalypsa. Po toľkom čase by vyzabíjal všetky premožiteľky v dosahu. Radšej počkaj než sa rozbehne proroctvo. Potom budeš ešte rád spomínať na pokojné časy.“
„Zvládnem všetko, ak to prežije moja dcéra a manželka.“
„To aj ja,“ povedal mu Spike. Angel nadvihol obočie. „Ak to prežije tvoja manželka a dcéra,“ dodal rýchlo Spike.
 
„Máš kde bývať?“ spýtal sa ho Angel, keď zastavili pred domom.
„Vieš čo je sranda? Presne na toto sa ma opýtala včera tvoja dcéra, presne na tomto mieste.“
„A odpovedal si jej?“
„Že zatiaľ bývam v hoteli, ale zajtra si začnem hľadať byt.“
„Tak fajn. Ak budeš potrebovať pomôcť, vieš kam máš ísť.“
„Hlavne nie za tebou,“ mrkol na neho Spike. „Účtuješ si nemorálne ceny.“
„Nahradili sme W&H. Môžeme si dovoliť takéto ceny. A ty sa nesťažuj máš z nich peknú províziu,“ uškrnul sa na neho Angel.
„Kedy mám nastúpiť do práce?“ spýtal sa Spike.
„Ak chceš, môžeš aj zajtra. Tvoja kancelária je voľná. Ak máš záujem pridelím ti Harmony ako sekretárku,“ mrkol na neho Angel.
„To nech ťa ani nenapadne. S tou som si užil svoje, keď som mal v hlave čip. Keby som ho nemal, asi by som ju zabil. Aj tak nikdy nepochopím, prečo som sa nechal ukecať na prácu v kancelárii.“
„Pretože ťa potrebujem aj tam,“ pripomenul mu Angel. „Ak chceš, zajtra bude zasadnutie správnej rady. Niektorý akcionári budú šokovaní tvojím mladíckym zjavom,“ povedal Angel ironicky.
„Tak to si nemôžem nechať ujsť,“ uškrnul sa Spike. „Ráno ma máš v AI. Teš sa.“
„Už sa neviem dočkať tvojich geniálnych kecov.“
„Tiež si mi chýbal, Angel,“ mrkol na neho Spike.
Angel prevrátil očami a zabuchol mu dvere pred nosom. Spike sa schuti zasmial. Oprel o ten istý strom, ako včera a zapálil si. Pozoroval Charlien balkón. Vedel, že je doma cítil jej vôňu. Vrátila sa s Buffy domov pár minút predtým, ako prišli oni. Počkal kým sa zhasne v Buffyinej a Angelovej spálni a vyliezol do Charlienej izby. Spala v tej istej polohe, ako včera. Sadol si do kresla oproti posteli a pozoroval ju. Z izby odišiel až, keď začalo svitať.
 
„Charlie, zlatko, vstávaj,“ zavolal Angel cez dvere a zaklopal na ne. „O hodinu ti začína škola. Ak si pohneš, odveziem ťa.“
Charlie zamrnčala a začala sa naťahovať. Zase škola, už nech sú tie prázdniny, lebo sa zbláznim, pomyslela si. Vyliezla z postele a pomaly sa dotrepala do kúpeľne. Tam strávila pol hodinu vzácneho času, než usúdila, že sa môže ukázať ľuďom. Potom sa hrabala v skrini a nadávala na školskú radu, ktorá sa rozhodla nezaviesť na škole uniformy. Tí ľudia si nevedia predstaviť, koľko času by mi ráno ušetrili, sťažovala sa. Nakoniec, keď bola s pohľadom do zrkadla úplne spokojná, zišla dolu na raňajky. Sadla si za stôl a mama pred ňu postavila tanier s vajíčkami a džús. Charlie do seba rýchlo nahádzala jedlo, aby ju Angel nemusel čakať a vybehla si hore pre tašku. Knihy v nej nekontrolovala, bolo jej to jedno. Do školy chodila len z povinnosti.
„Môžeme ísť,“ povedala otcovi, keď sa vrátila do kuchyne.
„Máš všetko?“ spýtali sa jej Angel a Buffy naraz.
„Áno,“ zaklamala Charlie a pretočila očami.
„Tak teda poďme,“ povedal Angel. Pobozkal Buffy a vybral sa do garáže pre auto.
„Žiadne hlúposti a poriadne sa uč,“ upozornila Buffy Charlie a pobozkala ju na líce. „Nie, že opäť rozbiješ nejaké okno alebo podpáliš školu.“
„To okno som nerozbila,“ bránila sa Charlie.
„Ale školu si podpálila.“
„Aj ty, tak si nemáme čo vyčítať,“ pripomenula jej Charlie a odišla za otcom.
 
„Inštrukcie si dostala?“ spýtal sa Angel Charlie cestou do školy.
„Áno, nemám rozbíjať okná a podpaľovať školu,“ odpovedala mu Charlie.
„Na mamu sa dá vždy spoľahnúť,“ prikývol Angel.
„Vďaka za podporu ocko,“ zatiahla Charlie ironicky.
„Nemáš za čo, miláčik,“ uškrnul sa na ňu Angel. „Mám ťa prísť po obede vyzdvihnúť?“
„Nemusíš, mám tréning,“ pokrútila hlavou Charlie.
„Aj so Spikeom?“
„O šiestej,“ prikývla Charlie. „A potom ideme na hliadku. No tak, ocko nemrač sa,“ povedala Angelovi, keď videla jeho výraz. „Aspoň nebudem na hliadke sama a tréning s niekým, s kým som ešte netrénovala, sa mi tiež zíde.“
„Dobre, ale aj tak si ťa postrážim,“ povedal jej Angel.
„Prečo?“ nechápala Charlie. „Spike ma predsa nechce uniesť.“
Ako poznám Spikea, bude ťa chcieť skôr zviesť, pomyslel si Angel. „Pri Spikeovi nikdy nevieš,“ odpovedal Charlie. „Tak vystúp, sme v škole.“ Zastavil pred školou svojej dcéry.
„Musím?“ spýtala sa Charlie otrávene.
„Trochu života do toho umierania. Toto by mali byť najlepšie roky tvojho života,“ pripomenul jej Angel.
„Ak z nich vynecháš školu, budú to najlepšie roky môjho života. Tá barabizňa,“ ukázala na budovu školy, „mi nepriniesla do života nič iné, ako nudu a otravného riaditeľa.“
„S Rainoldsom sa ešte porozprávam,“ sľúbil jej Angel. „Už ma nebaví počúvať, ako za všetko, čo sa v škole pokazí môžeš ty alebo Kath. Je na čase, aby si uvedomil, že obviňuje dcéru muža, ktorý mu sedí na financiách.“
„Super, ocko, len do neho,“ zvolala Charlie nadšene. „Aj tak si myslím, že je prezlečený démon.“
„Tak to našťastie nie je,“ vyviedol ju Angel z omylu. „Uvidíme sa večer, ak vôbec prídeš ešte dnes domov.“
„Pokúsim sa prísť pred polnocou,“ sľúbila Charlie. „Mama dnes nejde do práce?“
„Ide, ale až o jedenástej. Máme zasadnutie správnej rady, tak sa dnes do kancelárie nechystá. Príde až na poradu,“ informoval ju Angel.
„Aha. Tak čau večer,“ pobozkala svojho otca na líce a vystúpila z auta.
 
„Opäť po zvonení,“ ozvalo sa za ňou, keď vošla do školy.
„Dobré ráno, pán riaditeľ,“ usmiala sa Charlie na riaditeľa Rainoldsa tak, že z jej úsmevu bolo cítiť jed.
„Máte byť v triede,“ informoval ju riaditeľ.
„Ja viem,“ odpovedala Charlie.
„A prečo tam nie ste?“
„Žeby preto, lebo som práve prišla do školy.“
„Ešte jedna drzá pripomienka a zavolám si vašich rodičov,“ vyhrážal sa Rainolds.
„S radosťou, otec spomínal, že ste sa už dlho nestretli. Tuším vás chce prísť navštíviť,“ prehodila Charlie bezstarostne.
„Choďte do triedy. A nech o vás už dnes nepočujem,“ prikázal jej Rainolds.
„Ako poviete, vy ste tu šéf. Poviem profesorom, aby ma dnes pred vami nespomínali,“ odpovedala mu Charlie a zamierila ku svojej skrinke.
 
„Čo zase ten starý ničomník chcel?“ spýtala sa Kath, ktorá sa objavila pri Charlienej skrinke.
„Prišla som po zvonení,“ pokrčila ramenami Charlie. „Ty ma čakáš alebo tiež meškáš do školy?“
„Nemeškám, viezol ma otec. Nechcelo sa mi ísť do triedy bez teba,“ odpovedala jej Kath.
„Chápem, som na tom podobne. Erin a Xander sú už v triede, však?“
„Nevšimla som si, kedy sa z Xandera stal poctivý študent, ale obaja už sedia v triede a šprtajú sa anglinu.“
„Alex a Anya mu museli niečo sľúbiť,“ uvažovala Charlie nahlas a hrabala sa v skrinke.
„To bude asi najpravdepodobnejšie. Ale kašlime na školu. Ozval sa ti Jimm?“ spýtala sa jej Kath nadšene.
„Nie,“ odpovedala Charlie. „Ale dúfam, že to dnes vysvetlí. Mám ho,“ zvolala potešene a vytiahla zničený zošit na angličtinu.
„Ak chceš počuť môj názor, tak toto by som na hodinu angliny nenosila,“ povedala Kath zhnusene a ukázala na Charlien zošit. „Nechápem, ako môžeš patriť k najlepším v ročníku.“
„Zdedila som rozum po rodičoch,“ vysvetlila jej Charlie. „Mama tiež flákala školu a aj tak mala najlepšie výsledky v ročníku. A otec žil v časoch, keď bolo vzdelanie nado všetko.“
„Máš ty, ale šťastie,“ poznamenala Kath uštipačne.
„Rodičov si nevyberieš,“ pokrčila Charlie ramenami. „A poďme do triedy. Niežeby sa mi chcelo,“ dodala, keď si všimla Kathin výraz, „ale Rainolds je za rohom.“
„Fajn, poďme. Nemám náladu na jeho srdcervúcu prednášku,“ otriasla sa Kath a vyrazila do triedy angličtiny.
 
„Á, vítam medzi nami slečny Summersovú a Woodovú, ktoré ako každý pondelok meškajú na svoju hodinu,“ zatiahla profesorka uštipačne, keď Charlie a Kath vošli do triedy.
Obe prevrátili očami a sadli si do voľnej lavice za Erin.
„Preberáme Fausta, tak si nalistujte potrebnú stranu a začnite sa tváriť, že ste v škole,“ prikázala im profesorka.
„Máš knihu?“ spýtala sa Charlie Kath pošepky.
„Čo ja viem,“ pokrčila Kath ramenami. „Skôr nie, ako áno. Erin,“ šepla k lavici pred sebou a kopla Erin do stoličky.
„Čo chcete?“ spýtala sa ich Erin.
„Nemáte tam dve knihy?“ spýtali sa obe naraz.
„Tu máte,“ podala im Erin svoju knihu. „A už dajte pokoj, narozdiel od vás ja chodím do školy preto, aby som sa niečo naučila.“
„A my chodíme do školy preto, lebo cez týždeň nemáme doobeda čo robiť,“ poznamenala Kath uštipačne. „Nie je ten Faust ten, čo podpísal zmluvu s diablom?“ spýtala sa Kath Charlie.
„Je,“ prikývla Charlie. „To je niečo pre nás. Možno to bude prvá hodina, na ktorej niečo pochopíme.“
„O zmluvách s diablom som preštudovala celú knihu,“ pochválila sa Kath.
Charlie na ňu prekvapene pozrela. „Bolo ti zle?“
Kath sa zasmiala. „Giles ma donútil,“ vysvetlila jej.
„Aj mňa sa pokúsil,“ priznala Charlie. „Povedala som mu, že jediná kniha o upíroch, ktorú som skúsila čítať bol Twilight, ale radšej som to vzdala. A som rozhodnutá to už nikdy v živote neskúsiť. Ani keby malo prečítanie tých kníh zastaviť apokalypsu.“
„S tým musím súhlasiť. Väčšiu hovadinu o upíroch som v živote nevidela,“ prikývla Kath.
„Vidím, že Katherine a Charlotte veľmi dobre rozumejú dnešnej téme. Tak čo keby sa nám ju pokúsila Katherine zhrnúť,“ prerušila ich profesorka a ukázala k tabuli. Kath sa otrávene postavila.
„No čo? Máš to naštudované,“ uťahovala si z nej Charlie. Kath ju prebodla pohľadom a odišla k tabuli. Tam sa snažila vykoktať niečo, čo si pamätala o Faustovi z minulých ročníkov. Erin jej pri tom výdatne pomáhala.
„Výborne, za túto odpoveď by som mala oznámkovať Erin,“ povedala profesorka, keď Kath prestala skúšať.
„To nie je fér,“ vyprskla Kath. „Erin sedí v lavici a ešte k tomu je génius. Nie je fér vyvolať blbca a ukázať mu, že je naozaj blbý,“ vyčítala profesorke. Celá trieda sa zasmiala.
„Ak by ste dva mesiace nechýbali, máte F,“ informovala Kath profesorka. „Takto vás aj napriek vašej drzosti neoznámkujem, ale doučíte sa učivo, ktoré ste zameškali a z najbližšej písomky dostanete aspoň B, inak vám to F zapíšem dvakrát.“
Kath si namosúrene sadla späť do lavice. „Už nech je telocvik, potrebujem si vybiť trochu adrenalínu,“ zavrčala.
„Na to ti telocvik stačiť nebude, budeš musieť vydržať do hliadky,“ povedala jej nato Charlie.
„Dnes na hliadke sa budú všetci upíry volať madam Ketterová a Faust,“ vrčala Kath ďalej.
V tom na ich lavicu priletel lístok. Kath ho otvorila a podala ho Charlie. „Ten je pre teba. Myslím, že ty dnes na hliadku nepôjdeš.“
Charlie si rýchlo prečítala lístok a zažiarili jej oči, potom ale zosmutnela. „Dnes nemôžem,“ povzdychla si.
„Prečo? Ak chceš, zoberiem za teba hliadku. Musíš využiť príležitosť a ísť na rande s borcom školy.“
„Mám tréning,“ vysvetlila jej Charlie.
„Ale ten máš len do piatej, tak v čom je problém?“ vyzvedala Kath.
„Poviem ti to cez prestávku,“ odpovedala jej Charlie, pretože sa k nim zase nebezpečne blížila ich angličtinárka.
 
„Tak prečo nemôžeš ísť na to rande?“ spýtala sa jej Kath, keď stáli spolu s Erin pri jej skrinke.
„Mám tréning,“ zopakovala Charlie.
„To už som počula, ale to rande máš až po tréningu,“ odporovala jej Kath.
„Dnes mám dva tréningy,“ vysvetlila jej Charlie.
„S kým?“ spýtali sa Kath a Erin prekvapene.
„Pamätáte si, ako sme videli toho chlapa v sobotu v telocvični?“ spýtala sa ich Charlie. Obe prikývli. „Večer prišiel s otcom k nám domov. Je to Spike,“ informovala svoje kamarátky.
„Počkaj ten Spike?“ spýtala sa Kath ohúrene.
„Ten, ktorý zavrel bránu v Sunnydale?“ zisťovala ďalej Erin.
„Áno ten,“ prikývla Charlie. „V sobotu sme boli spolu na hliadke a on mi o sebe rozprával, fakt dobrý príbeh, keď budete mať možnosť opýtajte sa ho. Potom mi navrhol, že ak chcem a budú s tým naši súhlasiť, bude so mnou trénovať.“
„Super,“ zvolala Kath.
„Dohodli sme sa, že so mnou bude trénovať každý deň o šiestej. Síce by som išla s Jimmom na to rande veľmi rada, ale na tréningu so Spikeom mi záleží viac ako na jednom rande.“
„Tak toto už chápem,“ uznala Kath.
„Môžeš to rande preložiť na zajtra,“ navrhla Erin.
„Mám s ním tréning každý deň,“ pripomenula jej Charlie.
„Ja viem, ale zajtra nemáš tréning s potenciálnymi. Proste sa bude musieť zmieriť s tým, že budete mať rande hneď po škole.“
„Uvidím,“ povedala Charlie. „Do telocviku si to rozmyslím.“
„Na telocviku sa aj tak rozhodneš ísť na to rande,“ mrkla na ňu Kath. „Máme telocvik s chalanmi a tí budú určite hrať futbal hore bez.“
„Prestaň ma vydierať,“ zavrčala Charlie.
„Ja ťa nevydieram, len ti pripomínam s akým materiálom tu pracuješ.“
„Keby si videla ten materiál, s ktorým mám dnes tréning, na Jimma by si okamžite zabudla.“
„Fajn, keď nechceš, môžem ísť na rande s ním ja,“ navrhla Kath.
„Zabudni!“ zamietla ihneď Charlie. „Pozval mňa. Spike je len čerešnička na torte, na ktorú sa dá dobre pozerať. Snáď si nemyslíš, že by si on začal práve so mnou. Mám len šestnásť a on má na lepšie, ako som ja.“
Zazvonilo. „Akú máme teraz hodinu?“ spýtala sa Kath otrávene.
„Dejepis,“ odpovedala jej Erin.
„Super, už sa nemôžem dočkať,“ poznamenala Kath ironicky.
„Hej, naša Brazílčanka po dlhom čase zase späť v škole,“ zvolal Xander, ktorý sa pri nich objavil a objal Kath. „Ako bolo? Nesadneš si cez deják ku mne? Môžeš mi všetko porozprávať. Už dlho ťa nikto nevytiahol k tabuli za vyrušovanie.“
„Preberali sme dôležité veci,“ upozornila ho Kath.
„Ako zbaliť chalanov v škole?“ spýtal sa Xander.
„Ako ťa zabiť, bez toho, aby si to niekto všimol?“ odpovedala mu Kath.
„Tak to bude zložité,“ usúdil Xander a tváril sa zamyslene.
„Mohli by ste prestať šaškovať a ísť do triedy?“ požiadala ich Erin.
„Už ideme,“ zasalutoval Xander. „Čarodejniciam nie je dobré odporovať,“ šepol Kath sprisahanecky.
„Padaj už,“ udrela ho Erin učebnicou.
 
Ďalšie štyri hodiny prebehli nudne a bez problémov. Charlie a Kath sa už nemohli dočkať telocviku, na ktorom by sa aspoň trochu zabavili.
„Nástup,“ zavelil telocvikár.
Dievčatá sa postavili do dvojradu.
„Je teplo, tak si dnes vonku zahráte futbal,“ povedal im tréner. Dievčatá radostne zvýskli. Chalani trénovali na vedľajšom ihrisku bez tričiek. „Najprv si, ale dáte dve kolá okolo ihriska.“ Dievčatá hromadne zamrnčali. „Tak poďme baby, pohyb. Inak vás zavriem do posilňovne.“ Vyhnal ich telocvikár na bežeckú dráhu. Dievčatá vybehli von a zabehli dve kolá okolo ihriska a potom sa zoradili pred trénera.
„Dobre, kapitánky tímov pre dnešok budú Charlie a Kath. Rozdeľte si tímy a môžete začať.“
Charlie a Kath si rozdelili tímy a strihli si o strany. Medzitým vybehli na vedľajšie ihrisko chalani a začali sa rozcvičovať. Dievčatá začali hrať. Obom tímom sa vďaka výraznej pomoci Kath a Charlie darilo a striedali sa vo vedení. Pri jednom peknom útoku Charlienho tímu sa podarilo dievčatám vykopnúť loptu z ihriska.
„Ja pre ňu idem,“ zakričala Charlie a rozbehla sa pre loptu. Preskočila cez zábradlie medzi ihriskami.
„Táto bude asi vaša,“ objavil sa pred ňou Jimm a podal jej loptu.
„Ďakujem,“ usmiala sa na neho Charlie.
„Máš chvíľu?“ zastavil ju, keď sa chcela vrátiť na ihrisko.
„Jasné,“ prikývla Charlie a hodila loptu Kath, ktorá stála na kraji ihriska a usmievala sa vševediacim úsmevom. Jimm hodil loptu chalanom.
„Neodpovedala si mi na lístok,“ pripomenul jej sklamane.
„Potrebovala som trochu popremýšľať nad odpoveďou,“ povedala mu ospravedlňujúco.
„Pochopím, ak so mnou nechceš ísť von.“
„Nie,“ reagovala okamžite Charlie. „To nie je preto. Vieš ja dnes nemám ani chvíľu voľna.“
„A čo zajtra?“
„Len hneď po škole. Do šiestej mám čas a ešte vo štvrtok o tom istom čase. Inak mám celý týždeň napráskaný.“
„Tak dobre, ja sa prispôsobím,“ usmial sa Jimm nadšene. „Zajtra ťa po škole počkám. Ak ti to nevadí?“
„Budem rada,“ usmiala sa na neho.
„Máš nejakú predstavu, kam by si chcela ísť?“
„Nechám sa prekvapiť,“ mrkla na neho a odbehla späť na ihrisko.
„Tak čo?“ spýtala sa Kath Charlie, keď utekala okolo nej.
„Zajtra po škole,“ mrkla na ňu Charlie.
„Ja som to vedela,“ uškrnula sa Kath a odbehla k lavičke povedať novinku Erin. Charlie zatiaľ dala Kathinmu tímu ďalší gól.
„Hej, to nie je fér!“ vykríkla Kath.
„Nemáš kecať, ale hrať,“ odpovedala jej Charlie.
„Prehráš, kamarátka,“ povedala jej Kath a rozbehla sa s loptou proti Charlienej bráne.
Hru nakoniec ukončil telocvikár pár minút pred zvonením so skóre 5:5.
„Nevyhrala si,“ poznamenala Charlie v šatni.
„Zato ty si vyhrala prvú cenu,“ mrkla na ňu Kath.
„A tou je?“ spýtala sa Charlie.
„Jimm!“ odpovedali Erin a Kath naraz.
Dievčatá sa zasmiali.
„Počula som, že máš rande s prvým chlapcom školy,“ ozvalo sa za nimi povýšenecky.
„Počula som, že ty si u neho neuspela,“ povedala Charlie Sandre Greenovej.
„Mám na lepších,“ odfrkla si Sandra.
„Lepších ako je školský borec?“ spýtala sa Kath.
„Mám rande s vysokoškolákom,“ pochválila sa Sandra.
„A nás tri to neuveriteľne zaujíma,“ zamrmlala Erin.
„Len žiarlite,“ povedala im Nancy, jedna zo Sandriných kamarátok.
„To teda máme na čo,“ pretočila Kath očami. Postavila sa z lavičky. Kývla na Charlie a Erin, a potom odišla zo šatne.
„Maj sa, Sandra. A uži si rande,“ povedala Charlie uštipačne a spolu s Erin odišla za Kath.
 
„Tak toto ma naštvalo,“ zavrčala Kath, ktorá sa opierala o stenu vedľa šatní a čakala na svoje kamarátky. „Ak závidí, stačí povedať. Nemusí sa nad nás povyšovať.“
„Že sa na to nevykašlete,“ povedala im Erin.
„Nevykašleme, lezie mi na nervy,“ zavrčala Charlie. „Je na čase, aby uznala prehru,“ povedala zamyslene.
„Čo ťa napadlo?“ spýtala sa jej Kath.
„Myslím, že poznám jedného krásavca, ktorý predbehne každého chlapa v L.A.“
„Svojho otca?“ spýtala sa Kath uštipačne.
„Spikea,“ odpovedala Charlie jednoducho.
„Chceš zbaliť Spikea, aby si porazila Sandru?“ chcela vedieť Erin.
„Správna odpoveď,“ prikývla Charlie.
„Dnes si povedala, že na Spikea nemáš,“ poznamenala Kath.
„To neznamená, že sa o to nepokúsim,“ mrkla na ňu Charlie.
„Držím ti palce,“ uškrnula sa Kath.
„Super, ale teraz pohni,“ popohnala ju Charlie. „Za dvadsať minút máme tréning s potenciálnymi.“
„Už idem,“ zafrflala Kath a nahádzala úbor do tašky. „Ideš s nami Erin?“
„Mhm,“ prikývla Erin, „musím ísť do knižnice.“
Charlie a Kath pretočili očami a vyrazili do školy pre potenciálne.
 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.