Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


1. kapitola

11. 7. 2010

 „Spike?“ zakričala Buffy, keď pomaly zostupovala po schodoch smerom k obývačke, kde sa menovaný upír rozvaľoval pred telkou na gauči.

„Áno, láska?“ ozval sa upír a ani neodtrhol zrak od telenovely.
„Choď pre auto, musím ísť do pôrodnice.“ Buffy sa postavila medzi dvere a pohladila svoje guľaté bruško.
Spike vyletel zo sedačky, akoby ho popálila. S otvorenou pusou ostal pozerať na Buffy a nemohol zo seba dostať súvislú vetu. „Čo... už... no... t...t...ty no to... už?“
„Ak chceš vedieť či rodím, tak áno, rodím! A ty teraz naštartuješ auto a odvezieš ma do nemocnice. Budem ťa navigovať cestou, lebo ako vidím, ty by si teraz netrafil ani do kuchyne.“
„Ale veď...“ preglgol, „nemalo to byť až za týždeň?“
„Spike, to malé sa nepýta na dátum,“ hovorila mu Buffy spôsobom, ako keby rozprávala s malým veľmi nechápavým dieťaťom. „Chce ísť von a to hneď teraz!“ Pri poslednom slove zaťala zuby od bolesti.
To Spikea prebralo. Okamžite vyštartoval z domu do garáže a štartoval auto. Buffy si zatiaľ skontrolovala cestovnú tašku, ktorú mala už dva týždne, pre istotu, pripravenú na chodbe.
Spike zastavil autom pred dverami domu a utekal Buffy otvoriť všetky dvere, ktoré ju delili od auta. Zobral Buffy cestovku, usadil ju na sedadlo spolujazdca a pomohol jej pripnúť bezpečnostný pás. Tašku hodil do kufra a ponáhľal sa na miesto šoféra. Zaradil rýchlosť, no potom sa zarazil.
„Nemali by sme ešte...“ začal. Buffy mu skočila do reči.
„Teraz už nie,“ zavrčala, „môžeš zavolať z nemocnice. Jediné, čo by ťa teraz malo trápiť je, aby som bola v nemocnici a pronto.“
Spike prikývol a vyrazil do nemocnice.
 
O desať minút v Nemocnice sv. Vavrinca:
„Sestrička, potrebujeme tu doktora,“ kričal Spike v nemocničnej hale.
V okamihu sa k nim prirútila zdravotná sestra.
„Á mladá mamička,“ vyhŕkla sestra smerom k Buffy a potom sa otočila na Spike. „Kedy odišla voda? Ako časté sú kontrakcie?“
Spike zostal pozerať, akoby hovorila svahilsky a len naprázdno otvoril ústa. Zachránila ho Buffy, ktorá pokojne odpovedala aj na ďalšie sestričkine otázky.
„Výborne, privezieme Vám vozík a odvezieme Vás na izbu. Lekár je tu, príde Vás okamžite pozrieť a myslím, že Vás hneď pošle na sál,“ informovala sestra Buffy a kývla na sanitára s vozíkom. Buffy sa posadila a Spike jej podal tašku s vecami.
„Nezabudni, čo máš urobiť,“ pripomenula mu Buffy, keď ju sanitár odvážal preč. Spike len chabo prikývol. Ešte stále bol čiastočne omráčený. To sa Buffy nepáčilo, len veľmi zriedka sa stávalo, že by Spike nemal čo povedať.
Spike sa pomaly vybral za Buffy, ale zastavila ho sestra: „Bohužiaľ, na izbu nesmú ani oteckovia.“
„Ja ale nie som otec,“ reagoval okamžite Spike.
„Tak by ste ho mali, čo najskôr kontaktovať. Ak teda môžete. O pár hodín sa mu narodí dieťa,“ povedala mu sestrička a vyrazila k informáciám.
Spike potriasol hlavou a začal prehľadávať vrecká svojho koženého kabátu, ktorý v tom zhone stihol zobrať. Zistil ale, že mobil, ako naivne dúfal, v ňom nemá.
„Do riti,“ zaklial a premýšľal či vie aspoň jedno telefónne číslo do Hyperionu naspamäť. Napadlo ho číslo na Gunna. Ten tam ešte bude, nikdy neodíde skôr ako veľký ufrflaný šéf , pomyslel si a vyrazil na informácie.
Sestrička k nemu vzhliadla a mierne sa zapýrila, až teraz mu naozaj pozrela do tváre. Bol to kus, to mu nik nemohol uprieť. „Mô...“ zakoktala sa, „môžem Vám ešte nejako pomôcť?“
Spike sa uškrnul. Veľmi dobre vedel, ako pôsobí na ženy a s radosťou si toho užíval. „Máte tu niekde telefón?“ spýtal sa a nahodil zvodný úsmev. Ani sestrička nebola k zahodeniu.
„Pravou chodbou,“ ukázala mu sestrička, kadiaľ sa dostane k telefónu.
„Vďaka,“ usmial sa znovu a zdalo sa mu, že sestrička nemá ďaleko k omdleniu. Až budeme mať tento chaos za sebou musím sa tu zastaviť, napadlo ho, táto za to stojí. Zahnal hriešne myšlienky do úzadia a vydal sa k telefónnemu automatu. Vyťukal číslo Gunnovho pracovného telefónu. Premýšľal, prečo ho napadlo práve toto číslo, ale nesťažoval sa, vždy lepšie ako nič.
„Na účet volaného,“ zahlásil, keď sa ozvala spojovateľka.
Telefón päťkrát zazvonil, než ho Gunn zdvihol. „Angel Investigation, kancelária Charlesa...“
„Gunn, vynechaj tie verklíkované kecy a prepoj ma na Angelov mobil,“ prerušil ho Spike.
„Spike?“ overoval si Gunn. „Stalo sa niečo?“
„Stane sa,“ zavrčal Spike, „ak ma okamžite neprepojíš na Angela.“
„A prečo voláš mne a nie hneď jemu?“
„Gunn, poslednýkrát ti hovorím...“ vrčal Spike.
„Prepáč, už robím,“ uistil ho Gunn a v sluchátku sa ozval prepojovací tón.
U Angela zvonil telefón tiež večnosť, než sa ho jeho majiteľ uráčil zdvihnúť. „Angel Investigation, tu Angel, riaditeľ firmy, želáte si,“ ozval sa na druhom konci linky Angelov hlas.
Spike pretočil očami. To sa tú frázu učia naspamäť? spýtal sa v duchu. Ešteže robím len v teréne a nie aj v kancelárii.
„Ale ti to trvalo starký,“ neodpustil si Spike.
„To si ty?“ spýtal sa otrávene Angel. „Čo otravuješ? Mám tu papierovania, akoby som tu nebol pol roka a nie týždeň.“
„Tvoja manželka rodí,“ oznámil mu Spike pokojne a čakal na Angelovu odpoveď.
„Tak ju pozdravuj a že držím palce,“ povedal Angel nezainteresovane a ďalej sa hrabal v papieroch na svojom stole.
Spike vybuchol smiechom. Podobnú reakciu aj čakal. „Angel daj si facku a chvíľu ma aj počúvaj,“ zahulákal do telefónu, aby svojho parťáka prebral. „Buffy je v pôrodnici a rodí. Za pár hodín z teba bude šťastný otecko,“ povedal mu s nadšením. „Teda predpokladám,“ zamrmlal ešte.
„Ja som počul aj to posledné,“ upozornil ho Angel, ktorý sa už vyhrabal z papierov a hľadal kľúče od auta. „Ak si zabudol, tak o svoje schopnosti som neprišiel, len je zo mňa človek,“ pripomenul mu. „To znamená, že na rozdiel od teba môžem chodiť na slnko, jem ľudské jedlo a tak ďalej,“ neodpustil si ešte dodať.
„Ty zabúdaš,“ vyprskol Spike, „že aj ja môžem chodiť na slnko a ešte k tomu som tak trochu nesmrteľný.“ Bol vďačný za to, že si Angel rozmyslel zničenie drahokamu Amara.
„V ktorej nemocnici ste?“ spýtal sa Angel. Práve našiel kľúče od auta a tak sa mohol vrátiť späť k dôležitejším témam.
„Nemocnica svätého Vavrinca,“ odpovedal mu Spike.
„Kedy začali kontrakcie?“
Zase tie blbé otázky. Som snáď doktor alebo rodiaca mamička, sťažoval sa Spike v duchu. „Neviem. Do nemocnice sme prišli asi pred pol hodinou.“
„Pustili ťa k nej?“
„Nie. A nepustia ani teba.“
„Ako to vieš?“
„Pretože si mysleli, že som otec a aj tak ma nechceli k nej pustiť.“
„Ty a otec?“ odfrkol si Angel. „To by si Buffy aj to malé dali, keby ťa mali v rodine.“
„To ma majú aj tak,“ pripomenul mu Spike. Odkedy sa Angel a Buffy vzali a odsťahovali z Hyperionu býval s nimi. Angel sa trochu sťažoval, ale to len zo zvyku. Boli si ako bratia.
„Zavolaj Dawn a Connorovi. Zabudol som si mobil,“ požiadal Spike Angela.
„Ty raz zabudneš aj hlavu,“ pokrútil Angel hlavou a spomenul si, ako pred týždňom išiel Spike na hliadku bez kolíka. Musí mu však odpustiť, pretože predtým ich oboch Buffy tri hodiny bez prestávky preháňa tak, že nevedeli, kde majú hlavu.
„Hej, nesťažuj sa,“ vyhŕkol Spike, „viezol som ti ženu do pôrodnice.“
„Fajn, máš odpustené,“ povedal Angel zmierlivo. „Stretneme sa v pôrodnici. Zavolám ostatným,“ uistil ho. Chcel ukončiť hovor, ale ešte si na niečo spomenul: „Nevieš či už Faith porodila?“ spýtal sa Angel. On, Spike a Robin sa už týždne naťahujú o to, ktorí potomok bude na svete skôr.
„Neviem, neozvali sa. A ani Will ešte nevolala,“ odpovedal Spike. Aj Willow s Kennedy čakali prírastok, Willow bola na umelom oplodnení. Maličkého sa už nevedia dočkať, rovnako, ako všetci ostatní. Každá mamička má však rodiť v inej nemocnici.
„Dobre. Nasadám do auta, za desať minút som tam,“ informoval Angel Spike a zabuchol dvere od auta.
„Fajn. Čau a pohni,“ popohnal ho Spike a zavesil telefón. 
Spike si znova automaticky začal prehľadávať vrecká kabátu a hľadal v nich cigarety a zapaľovač. Nenašiel ani jedno. Spustil spŕšku vulgárnych nadávok. Vedel, kde sú jeho drahé cigarety. Doma vzadu na dvore. Buffy mu zakázala fajčiť v okruhu päťdesiatich metrov okolo nej. Pomaly dosiahla toho, že si od cigariet odvykol. Teda aspoň cez deň, v noci vyfajčil celú krabičku. V nemocnici cigarety nezoženie a aj keby nemá za čo. Aj peňaženku nechal doma.
Takmer pol hodiny bezcieľne blúdil po nemocničnej hale a čakal, kým sa takmer novopečený otec uráči prísť. Konečne sa rozleteli vstupné dvere do nemocnice a medzi nimi stál sám veľký Angel. To by bola šou, keby sa tie dvere vrátili a jednu mu vrazili, napadlo Spikea.
„Kde trčíš?“ oboril sa na Angela Spike.
„Zápcha,“ odpovedal Angel stručne.
„Črevná alebo diaľničná?“ neopustil si Spike. Angel ho spražil pohľadom. „No čo, si človek, tak si overujem tvoj zdravotný stav.“
„Už ti niečo povedali?“ spýtal sa Angel.
„Ešte nič. Je tam už hodinu.“ Angel sa začal prechádzať hore dole po hale. „Tuším konečne začínaš byť nervózny,“ skomentoval to Spike.
„To robí to nemocničné prostredie,“ odpovedal Angel. „Tu to pôsobí tak skutočne, cestou som si pripadal ako vo sne.“
„Ja si tak pripadám ešte stále. Volal si mladým?“
„Áno. Boli spolu v škole, už sú na ceste. Dawn zavolá Willow, Gilesovi, Faith a Harrisovi.“
„Šikovné dievča. My dvaja sme dnes asi fakt neschopní.“
„Tiež si tak pripadám. Uvedomuješ si, že ešte nemáme vyriešené meno pre moje dieťa?“
„Myslel som si, že sme vybrali Liam pre chlapca a Charlotte Joyce pre dievčatko?“
„Tak ako Buffy nesúhlasí s tým, aby sa naša dcéra volala len Joyce, tak ja nechcem, aby sa náš syn volal Liam,“ zavrčal Angel.
„Povieš mi prečo? Buffy súhlasila s tým, aby sa dievčatko volalo druhým menom Joyce,“ namietol Spike.
„Áno, ale druhým menom. Chápeš? Súhlasil by som, aby sa chlapec volal druhým menom Liam, ale s tým nesúhlasí Buffy,“ hovoril Angel a zúfalo si zašiel rukami do vlasov. „Keby sme vedeli či je to chlapec alebo dievča, nemuseli by sme sa donekonečna dohadovať.“
„Pozri, Angel,“ začal Spike zmierlivo, poznal ho už veľmi dlho a vedel, že keď je v takejto situácii neoplatí sa do neho rýpať, „za pár hodín sa dozvieme či máš syna alebo dcéru. A Buffy si aj tak spraví po svojom. Svojmu prvému synovi si svoje meno nedal. Chápem Buffy, že chce, aby sa tvoj syn, ak to teda bude syn, volal po tebe. Keby to bol môj syn, dovolil by som jej, aby mu dala meno William.“
„Máš pravdu ona si spraví po svojom,“ zavrčal po tichu Angel. „Zamietla nám Joyce a potom aj Charlien. Nakoniec sme si vydupali aspoň Charlotte Joyce. Nato nemala čo namietnuť, meno pre dievča nechala na nás.“
„Stav sa, že na to Joyce náhodou zabudne, keď bude hovoriť, aké meno majú malej napísať na rodný list,“ uchechtol sa Spike.
„Ak zabudne, osobne pôjdem na matriku a dám ho tam dopísať,“ zaprisahal sa Angel.
„A súhlasíš s menom pre chlapca?“
„Buffy si ho vyhovoriť nenechala do teraz a na sále sa mi to zmeniť nepodarí. Takže nemám na výber. Budem svojho syna milovať nech sa volá akokoľvek.“
„Pekná myšlienka, ocko,“ ozval sa Connor, ktorý práve spolu s Dawn prišiel.
„Ahojte,“ pozdravila ich oboch Dawn a pobozkala ich na líce.
„Ahoj, zlatíčko,“ odzdravil Spike a ľahko objal svoju bývalú. S Connorom si podal ruku.
„Ako dlho je už tam?“ spýtala sa Dawn.
„Približne hodinu. Netušíme čo sa deje, ešte nám nikto nič nepovedal,“ odpovedal jej Angel zúfalo.
„Pokoj, ocko, určite je všetko v poriadku,“ snažil sa ho Connor upokojiť.
„Idem sa opýtať sestry, ako na tom je Buffy. Vy traja si zatiaľ dajte kávu, rozhodne ju potrebujete,“ prikázala im Dawn a všetkých troch prešla kritickým pohľadom. Potom sa otočila a odišla k informáciám.
„Ako sa cítiš?“ spýtal sa Connor Angela.
„Horšie než keď si sa narodil ty,“ odpovedal mu Angel.
„Beriem to ako kompliment,“ uškrnul sa Connor a sadol si vedľa Angela.
„Fajn, chlapci, ak mi jeden z vás požičia peňaženku, skočím pre tú kávu,“ požiadal Spike. Angel mu bez rozmýšľania podal svoju peňaženku. „Pošlite za mnou Dawnie. Štyri šálky neodnesiem.“ Počkal kým Connor prikývne a potom odišiel nájsť automat na kávu.
O desať minút sa k nim vrátila Dawn. Upokojujúco pohladila svojho švagra po ramene a sadla si k nemu z druhej strany. Spýtavo pozrela na Connora. Connor pokrčil ramenami. Nevedel, akoby mohol teraz svojmu otcovi pomôcť.
„Spike išiel pre kávu. Chce, aby si mu išla pomôcť,“ spomenul si Connor.
„Povedal kam ide?“ spýtala sa ho Dawn.
„Nie,“ pokrútil hlavou Connor. „Najskôr k nejakému automatu.“
Dawn si povzdychla. Vstala a vydala sa hľadať kávomat. Cestou v duchu nadávala                 na Spikeovu nespoľahlivosť a na to, prečo si vybral na pomoc zase ju. Živo počula, ako sa jej zase pýta, prečo sa rozišli. Ešte mu asi nedošlo, že on navrhol prestávku a ona s nadšením súhlasila. Neklapalo im to spolu. Teda lepšie povedané: klapalo im to len v posteli. Ale Spikeovi to v posteli ide s každou, tak prečo nie aj s ňou. A to ju najviac štvalo. Keď sa rozhodla odsťahovať sa od Buffy na privát v blízkosti univerzity, Spike si uvedomil, že ju nebude mať v posteli vždy, keď sa mu zachce a pohádali sa. Nakoniec sa rozišli. Bolo to tak lepšie. Nezniesla by, keby ona bola na univerzite a on jej zatiaľ za chrbtom spával s inými. Takto nie je ani jeden z nich obmedzení tým druhým. Vyhovovalo jej to. Uvedomila si, že Spikea má rada ako brata, nie ako milenca. V posteli bol boh, ale inak mali medzi sebou skôr súrodenecký vzťah.
Nakukla do ďalšej chodby a na jej konci zbadala Spikea. Práve pokladal štvrtý téglik s kávou na stolík vedľa automatu. Vycítil ju, ale neotočil sa. Počkal kým príde až k nemu.
„Práve v čas,“ povedal a zastrčil si Angelovu peňaženku do vrecka starého kabátu.
„Ako vždy,“ uškrnula sa Dawn a načiahla sa po plastový téglik.
„Pozor, páli,“ chytil jej Spike ruku.
„To zvládnem, mám ruky z azbestu,“ namietla Dawn a vytiahla ruku zo Spikeovho jemného zovretia. Jeho dotyky jej ešte stále neboli ľahostajné.
„Ako povieš,“ uškrnul sa na ňu a podal jej dve kávy. Opatrne ich chytila za okraje a otočila sa k odchodu. Spike zobral zvyšné dva tégliky a vydal sa za ňou. Keď vošli do haly uvideli Angela a Connora, ako sa rozprávajú s lekárom. Pridali do kroku.
„Ešte raz Vás uisťujem, pán Summers, že Vaša žena aj dieťa sú a budú v najlepšom poriadku. Vôbec nič im nehrozí, pôrod by mal prebehnúť rýchlo a bezpečne. Nemáte sa čoho báť,“ hovoril lekár teraz už od nervozity zelenému Angelovi. Lekár od nich odišiel a Angel a Connor sa opäť posadili. Spike a Dawn im podali horúcu kávu. Dawn si vydýchla od úľavy, keď si od nej Connor zobral svoju kávu. Všetci traja muži, na rozdiel od nej, mali naozaj ruky z azbestu.
„Tak čo je nové?“ spýtala sa Dawn Angela, ale ten jej nebol schopný odpovedať, tak svoju otázku položila znovu Connorovi.
„Podľa lekára je všetko v poriadku. Asi za hodinu odvezú Buffy na sál a potom to že vraj pôjde rýchlo. Podľa lekára by malo byť malé na svete tak do dvoch troch hodí,“ odpovedal jej.
Dawn prikývla. „Idem zavolať ostatným,“ povedala a odišla o pár krokov ďalej.
Spike sa posadil vedľa Angela. Pokiaľ Dawn obtelefónovávala zvyšok Scoobie gangu nepovedali ani slovo. O štvrť hodiny Dawn poslednýkrát ukončila hovor a nadšená sa vrátila k svojím spoločníkom.
„Tomu neuveríte!“ zvolala a tým ich prebrala z letargie, „Willow a Faith sú práve v pôrodnici do troch hodín porodia. Giles s Alexom prídu sem, aby nás informovali.“
Angel a Spike spozorneli. To, čo Dawn považovala za úžasné sa im dvom ani trochu nepáčilo. Vidina, že dve najmocnejšie premožiteľky a najmocnejšia čarodejnica porodia naraz vyzerala, ako predzvesť ďalšieho nechceného proroctva. Nechceli však nikomu kaziť radosť, tak si svoje predpovede nechali sami pre seba. Pozreli jeden na druhého a tým sa uistili, že myslia na to isté. Obaja prikývli a usrkli si z horúcej kávy.
Ďalšiu hodinu bolo v nemocničnej čakárni napäté ticho. Potom sa však do nemocnice vrútili Giles s Alexom.
„Ahojte, ako je na tom Buffy a dieťatko?“ spýtal sa Giles. Obe svoje zverenkyne, Dawn a aj Willow považoval za svoje dcéry a teraz sa v podstate tešil na tri vnúčatká.
„Pokiaľ vieme sú v poriadku, lekár tu bol pred hodinou. Povedal, že o tomto čase by už mala byť na sále, ale odvtedy nám nepovedali ani slovo,“ odpovedala mu Dawn.
Giles prikývol a pozrel na Spikea: „Mohol by si na chvíľku?“ spýtal sa ho a odišiel na opačný koniec haly.
„U Willow a Kennedy je Oz a s Faith a Robinom je Anya,“ informoval ich Alex. „Ak sa dozvedia niečo nové okamžite zavolajú.“
„To je fajn,“ prikývla Dawn. „Kde máš malého Xandera?“
„Je s Anyou. Nepohne sa od neho ani na krok. Nechcem sa sťažovať, ale od pôrodu sme spolu nespali a to je v prípade mojej manželky až príliš divné,“ sťažoval sa Alex.
„Neboj ju to prejde až bude malý trochu väčší,“ upokojovala ho Dawn.
Medzitým prišli Giles a Spike na druhý koniec čakárne.
„Viem, že ste teraz všetci dosť nervózny,“ začal Giles, „ale nezdá sa vám divné, že všetky tri porodia v podstate v tom istom čase?“
„Viem,“ prikývol Spike. „S Angelom nás to už napadlo, ale nechceli sme Dawn kaziť radosť. Zaváňa to proroctvom, nemyslíš?“
„Mám z toho taký pocit,“ súhlasil Giles a začal si čistiť okuliare. „Zatiaľ sme ale na žiadne takéto proroctvo nenarazili a modlím sa, aby sa tak ani nikdy nestalo. Nechcem, aby tie deti mali zničený život už od narodenia.“
„Chceš ich držať mimo nášho sveta?“ spýtal sa Spike s údivom.
„Nie,“ zamietol Giles. „To by ani nešlo. Veď si to vezmi: jedno dieťa má za rodičov premožiteľku a upíra s dušou, ktorému bola vrátená ľudskosť, ale stále má svoje schopnosti. Druhému je matkou tiež premožiteľka a otec je lovec démonov a zároveň aj syn premožiteľky. A tretie má matku najmocnejšiu čarodejnicu a otec je neznámi, čo tiež nie je v L. A. najbezpečnejšie. Ani keby sme chceli, neudržíme tie deti mimo nášho sveta.“
„Súhlasím,“ prikývol Spike. „A čo teda chceš robiť?“
„Ešte neviem,“ pokrútil Giles hlavou. „Pre začiatok zavolám do Londýna, aby hľadali akúkoľvek zmienku o proroctve, ktoré sa týka troch detí s najmocnejšími rodičmi na strane dobra, ktoré sa narodili v tom istom čase.“
„Ako myslíš,“ súhlasil nakoniec Spike. „Ale ešte by som na tvojom mieste počkal, ak budeme mať šťastie, tak sa niektoré z tých malých o niečo oneskorí.“
„Nedúfaj,“ odporoval mu Giles. „Nevyzerá to veľmi nádejne.“
„Uvidíme,“ povedal Spike zúfalo a vrátil sa k ostatným, ktorý sa zase dohadovali o menách.
„Tak aké mená majú vybrané ostatný?“ spýtal sa Alexa nadšene. Rozhodol sa, že bude lepšie tváriť sa nadšene a nedočkavo, čím upokojí ostatných, a problémy nechať na neskôr.
„Willow chce Erin,“ odpovedal mu Alex.
„A pre chlapca?“ spýtal sa Spike.
„Will má isté, že bude mať dievčatko.“
„Šťastná to žena,“ zamrmlal Angel.
„A Faith a Robin chcú pre dievčatko Katherine a pre chlapca Robin,“ hovoril Alex ďalej.
„Vidíš aj Faithin syn sa bude volať po otcovi,“ chytil sa toho okamžite Spike.
„Aký je zase problém s výberom mien?“ spýtala sa Dawn naštvane. „Myslela som si, že už sme sa konečne dohodli.“
„Aj ja som bol toho názoru,“ pridal sa k nej Connor. „Myslel som, že dievčatko bude Charlotte a chlapec Liam.“
„Tvoj otec má problém s Liamom a Buffy zasa s Charlotte Joyce,“ povedal im Spike.
Dawn si odfrkla. „Súhlasím s Buffy. Nechceme, aby malá mala dve mená.“
„Tak teda ustúpte a dovoľte, aby sa volala Joyce,“ zavrčal Angel.
„Zabudni,“ zamietla Dawn. „Nechceme ani, aby sa Buffyina alebo moja dcéra volali po mame. A vy dvaja to akceptujte.“
„Ja zase nechcem, aby sa môj syn volal po mne,“ vrčal ďalej Angel.
„Prečo? Je to predsa tak trochu tradícia, že sa prvorodený syn volá po otcovi,“ vyštekla na neho Dawn. Connor si odkašľal. „Och, prepáč toto mi nedošlo,“ ospravedlnila sa mu. „Ale aj tak, Buffy má právo pomenovať svojho syna po jeho otcovi,“ vyčítala zase Angelovi.
„Mohli by ste na seba prestať vrčať,“ prerušil ich Giles. „Buffyino rozhodnutie už teraz aj tak neovplyvníte a ide sem nejaký lekár.“
Angel okamžite vyletel zo stoličky a vydal sa naproti doktorovi. Spike, Connor a Dawn mu boli v pätách.
„Práve sme Vašu manželku previezli na sál o hodinku bude Vaše dieťa na svete,“ informoval Angela lekár. „Nemusíte mať ani najmenšie obavy. Všetko ide absolútne dokonale. Ani sa mi nechce veriť, že Vaša žena je prvorodička. Ak dovolíte musím sa ísť pripraviť. Hneď ako sa malé narodí prinesieme Vám ho ukázať.“
„Ďakujeme, doktor,“ odpovedal Connor, pretože Angel už zase nebol schopný slova.
Odvliekol sa späť na stoličku, sadol si a len matne vnímal dianie okolo seba. Vedel, že Giles a Alex niekomu volajú a každú chvíľu im zvoní mobil. Všimol si, ako Spike pochoduje po čakárni a míňa sa s Dawn, ktorá chodila opačným smerom. Postrehol, ako mu Connor strčil do ruky téglik s čerstvou kávou a prikázal mu, aby ju vypil. Bez rozmýšľania jeho príkaz poslúchol a pomaly popíjal horúci nápoj. Ale toto všetko sa dialo mimo neho. Tá jedna hodina trvala celú večnosť. Bolo to oveľa horšie, ako keď sa narodil Connor. Vtedy síce nevedel, čo bude so svojím neplánovaným synom robiť a pri pôrode ho trápilo len to, ako zachrániť jeho aj Darlu. Najťažšie vtedy bolo prepichnúť Darle srdce kolíkom a zachrániť tak svojho syna. Teraz bola ťažká každá ďalšia minúta. Bytostne cítil, ako sa čas vlečie. Pozeral a čakal, kedy sa konečne objaví sestrička s malým uzlíkom v náručí a povie mu, že toto je jeho dieťa. Strašne sa o nich bál. Bál sa, že sa niečo pokazí. Aj keď ho lekár uisťoval, že je všetko v poriadku, mal o nich neskutočný strach. Buffy vždy tvrdila: Za minútu šťastia, more nešťastia. Bál sa, že sa to znova splní. A tá jedna hodina, ktorú strávila jeho žena na pôrodnom sále sa vliekla ako večnosť v pekle.
Spike na tom nebol oveľa lepšie ako Angel. Pripadal si, akoby rodila jeho manželka a on čakal, kým zdravotná sestra prinesie jeho dieťa. To sa ale stať nemohlo. On je upír, vybral si to a stojí si za tým. Neprijal ľudskosť, ako Angel a mal k tomu svoje dôvody. Angel mal Buffy. Už s ňou mohol byť a nehrozilo, že svet čaká návrat Angelusa. Vlastne to malé je dôkazom, že Angelus už je nadobro preč. Angel už mal všetko, čo si kedy želal. On už mal svoju Buffy. Miloval ju a ona milovala jeho. Preto Spike dobrovoľne ustúpil a dal im svoje požehnanie. A práve preto zostal upírom. Vedel, že na neho tá pravá, kvôli ktorej sa bude chcieť stať človekom ešte čaká. Bol rozhodnutý ju nájsť, aj keby bol na tomto svete večnosť.
Konečne sa opäť otvorili dvere a vyšla z nich zdravotná sestra s uzlíčkom zabaleným v bledoružovej deke.
„Pán Summers, máte dcéru,“ povedala Angelovi s úsmevom a podávala mu uzlík. „Vaša manželka jej dala meno Charlotte Joyce Summersová.“ Angel si opatrne zobral svoju maličkú dcérku do náručia a omámene na ňu pozeral. Spike, Connor a Dawn pribehli k nemu a dožadovali sa pohľadu na nový prírastok do rodiny. Vtom zazvonili Gilesovi a Alexovi mobily.
 
O tri mesiace neskôr:
Angel a Buffy sa vracali z hliadky domov. Buffy sa bez svojej malej dcérky cítila neistá, ale Angel ju pod hrozbou toho, že sa jej všetky démonie mocnosti prestanú báť vytiahol po dvoch mesiacoch von.
V dome bola tma, len z obyvačkového okna prebleskovali zábery z televízie.
„Nič nepočujem, asi vypol zvuk,“ povedal Angel Buffy.
„Najskôr spia,“ prikývla Buffy. „Mali by sme byť potichu.“
Angel vylovil z kabátu kľúče a opatrne odomkol, aby nezobudil Spikea. „Daj mi sekeru, odnesiem ju dole, ty zatiaľ skontroluj Charlotte,“ povedal Buffy, keď za sebou zatvorili vchodové dvere. Buffy mu podala Sekeru premožiteliek a vybrala sa hlbšie do ich domu. Angel zišiel po schodoch do pivnice. Keď sa vrátil hore, našiel svoju premožiteľku medzi dverami do obývačky.
„Čo tu stojíš?“ spýtal sa jej. Buffy mu naznačila, aby bol ticho a podišiel k nej. Postavil sa za ňu a od chrbta ju objal.
„Pozri,“ ukázala Buffy na sedačku.
Na sedačke ležal Spike a tvrdo spal. Jednu ruku mal prehodenú za hlavou a druhou sa špičkami prstov dotýkal spiacej Charlotty, ktorú mal položenú na hrudi.
„Sú prekrásni,“ rozplývala sa Buffy.
„Áno, dokonale si omotal moju dcéru okolo prsta,“ frflal Angel a pobozkal Buffy na krk. „Nemali by sme Charlotte odniesť hore do postieľky? Nemala by spať na brušku.“
Buffy prikývla: „Počkaj len si ich odfotím,“ pošepkala mu a vykrútila sa z jeho objatia. Angel nespokojne zamručal.
„Miláčik, Spike nebude na fotke vidieť,“ upozornil ju Angel.
„Neboj. O to sa postará Willow,“ namietla Buffy. Vytiahla foťák a vyfotila spiacich. Blesk foťáku zobudil Spikea, ktorý sa takmer posadil. V poslednej chvíli si uvedomil, že drží Charlotte.
„Čo blbnete?“ spýtal sa ich. „Neexistujú miernejšie spôsoby, ako ma zobudiť? Takmer mi Charlie spadla.“
„Chcela som si vás odfotiť, boli ste krásni,“ vysvetlila mu Buffy.
„A nevolaj moju dcéru Charlie,“ doplnil ju Angel.
„Jasne, jasne,“ zamrmlal Spike. „Mimochodom, Buffy, viem, že si už dlho nebola na hliadke, ale myslel som si, že si nezabudla, že upíry nie sú na fotkách vidieť.“
Buffy sa pozrela na Angela a povedala: „Vidíš? Stále vám hovorím, že ste obaja rovnaký.“
„Prečo zase?“ spýtal sa Spike.
„Angel mi pred chvíľou povedal to samé.“
„Aha,“ odpovedal inteligentne Spike.
„Daj mi malú a choď sa vyspať,“ navrhol Spikeovi Angel. „Už týždeň si poriadne nespal. Dúfal som, že keď pôjdeme dnes na hliadku my dvaja, uspíš Charlotte a pôjdeš si ľahnúť.“
„Čakal som, kým sa vrátite. Charlie asi uspala mňa.“
„Padaj si ľahnúť a nevolaj moju dcéru Charlie,“ zavrčal Angel. Spike začal Charlotte prezývať Charlie po prvom týždni, ako si ju a Buffy priviezli domov. Odôvodnil to tým, že jej tá prezývka neuveriteľne sedí.
„Jasné, šéf,“ postavil sa Spike do pozoru s malou v náručí. Prešiel k Angelovi podal mu jeho dcéru a potom sa odtrepal do svojej izby. Maličká v Angelovej náruči zamrnčala.
„Nechápem, ako je možné, že pri odfarbencovi je vždy taká pokojná,“ sťažoval si Angel.
„Pri vás oboch je pokojná. Niekedy mám pocit, že vás zbožňuje...“
„Hlavne Spikea,“ skočil jej do reči Angel.
„Hlúposť. Vždy postrehne, keď sa vrátiš z Hyperionu. Niekedy o tom vie dokonca skôr, ako ja,“ upokojovala ho ďalej Buffy. „Naširoko sa culí a mrví sa ako malí červík,“ mrmlala Buffy sladko a pobozkala svoju dcéru na maličké čelo.
Angel sa na malú usmial a potom Buffy ľahko pobozkal. „Neviem čo by som bez vás dvoch robil.“
„To samé čo robíš s nami, len by si z toho mal menšiu radosť,“ povedala mu Buffy.
„Milujem ťa.“
„Ja viem,“ odpovedala mu Buffy.
„Zlá odpoveď,“ uškrnul sa Angel. „Donútim ťa povedať, že ma miluješ,“ vyhrážal sa jej.
„To by som rada vedela ako,“ usmiala sa na neho Buffy.
„Počkaj ma v spálni a uvidíš,“ mrkol na ňu.
„Hmm,“ zavrnela Buffy. Prešla mu rukou po chrbte a vybehla po schodoch.
Angel sa potichu zasmial. Pomaly vychádzal hore po schodoch. Po rušnom dni v AI si užíval pokoj svojho domu a svoju dcéru v náručí. Opatrne otvoril dvere do detskej izby. Spike si vydobyl, aby mala Charlotte vlastnú izbu. Ako hlavný dôvod uviedol, že sa v noci nemôže vplížiť do spálne manželov, pretože by mohol vidieť niečo, z čoho by mal doživotnú traumu. Dohodli sa, že keď bude mať Charlotte dva mesiace presťahujú ju do samostatnej izby. Dovtedy musel prežiť, že malá bývala v izbe zo svojimi rodičmi.
Angel uložil Charlotte do postieľky, prikryl ju a pobozkal na čelíčko. Zbehol ešte dole zamknúť dvere a potom sa spolu s Buffy nechal unášať manželskými radovánkami.
 
To už však Spike spal vo svojej izbe nepokojným spánkom. Po dlhom čase sa mu opäť niečo snívalo, čo pre upíra neznamenalo nič dobré. Z pôvodnej mazanice obrazov sa nakoniec vykryštalizoval sen:
Ležal na posteli a prezeral si hnedovlasú krásku v negližé. Tá podišla k okraju postele a pomaly začala rozväzovať šnúrky na korzete. Tak toto bude ešte veľmi zaujímavé, napadlo ho. Dievča uvoľnilo prvých pár háčikov a potom vyliezlo na posteľ a sadlo si mu do lona. Spike nezaváhal a okamžite začal ochutnávať jemnú dievčenskú pokožku na krku. Voňala úžasne. Odniekiaľ tú vôňu poznal, ale nemohol si spomenúť odkiaľ. Voniaš ako skoré ráno s prímesou citrónovej kôry a ruže, pomyslel si. Túto vôňu si musím zapamätať.
Vedel, že toto je tá pravá. Spoznal to okamžite. Upírom sa nesnívajú fantastické sny. Upírom sa sníva minulosť alebo budúcnosť. Toto bola budúcnosť, jeho budúcnosť. Budúcnosť s pravou láskou. Dievča v jeho lone sa vystrelo a naznačilo mu nech jej rozviaže aj ostatné háčiky na korzete. Spike sa s úškrnom pustil do práce. Uvoľňoval jeden háčik za druhým a poláskal každé novoobjavené miestečko jej pokožky. Keď odopol aj posledný háčik vrátil sa späť hore k jej tvári a vášnivo ju pobozkal. Počas bozku jej jemne vyzliekol korzet. Automaticky prerušil bozk, aby sa mohla nadýchnuť a po prvý raz jej pozrel do karamelových očí. Skôr ako si stihol uvedomiť, že aj tie pozná, zobudil sa.
Prudko sa posadil a zhlboka nasával nepotrebný kyslík. Pamätal si každý detail snu. Nikdy to dievča nevidel, ale mal pocit, že mu je neuveriteľne známa. Bol si istý, že jej oči už niekde videl. Ale kde? Dočerta Spike mysli, nadával si v duchu. Vtom sa z detskej izby ozval usedavý plač. Spike okamžite vyletel z postele. Vošiel do detskej a dal sa tíšiť Charlotte. Spred očí mu však ani za nič nechcela zmiznúť snová dievčina.
 
 
O deväť mesiacov neskôr:
Plánovaná oslava prvých narodenín troch dievčatiek sa o pár hodín oneskorila, pretože čakali na Gilesa a Andrewa. Tí dvaja konečne dorazili a tak sa Spike dal obvolávať ostatných hostí, že už môžu prísť.
„Buffy, ešte raz sa ospravedlňujem, že meškáme,“ hovoril Giles Buffy, keď sa konečne vymotal z pletenice objatí.
„To je v poriadku, nemôžete za to.“ Pobozkala ho Buffy na líce a pošepkala mu: „Bez teba by sme nezačali.“
„Môžem si na chvíľu zobrať Charlotte?“ spýtal sa Giles Angela.
„Samozrejme,“ odpovedal Angel a podal Charlotte Gilesovi.
„Všetci ste mi chýbali, ale tieto štyri slniečka najviac,“ hovoril Giles osadenstvu obývačky domu Summersových. Po troch mesiacoch v Londýne sa konečne vrátil do L.A. Nemohol sa dočkať pohľadu na svoje štyri takmer vnúčatká.
Rozhliadol sa po okolí. Konečne zistil, kto všetko je už prítomný na chystanej oslave prvých narodenín Charlotte, Erin a Katherine. Na sedačke sa rozvaľoval Alex so svojím malým Xanderom a Anyou. Jedno kreslo okupovala Faith, ktorá mala v náručí malú Katherine a za nimi stál Robin. V druhom kresle sedela Willow s malou Erin a na operadle sedela Kennedy. Spike sa opieral o knižnicu a hľadal v zozname mobilu tých, ktorým ešte zabudol zavolať. Dawn a Connor okupovali ešte poloprázdny stôl na darčeky a na niečom sa dobre bavili. A manželia Summersoví pripravovali vo vedľajšej kuchyni kávu a tri torty.
Medzi bývalými členmi Scoobie gangu sa začal príjemný rozhovor na tému školy pre potenciálne premožiteľky, ktorá sa mala po Vianociach otvoriť.
Asi o pol hodiny sa ozval zvonček a prvý hostia dorazili. Spike vyrazil ku dverám a otvoril Gunnovi a Illyrii. Tí mu do rúk natlačili šesť balíčkov a vyrazili do obývačky. Spike pretočil očami a išiel odložiť darčeky na stôl k ostatným. Objavil sa pri ňom Giles, ktorý sa chystal na kopu pridať svoje darčeky.
„Zaujímalo by ma, kam všetky tie hračky dáme,“ frflal Spike, keď si prezrel kopu. „Už teraz sa v Charlienej izbe nedá stúpiť na zem.“
„Spike, povedz Angelovi, že sa mi traja stretneme v jeho pracovni, keď sem všetci dorazia a nikto si nebude môcť všimnúť, že sme zmizli,“ šepol Giles Spikeovi.
Spike sa chcel opýtať čo sa deje, ale než stihol otvoriť ústa Giles zmizol a zvonček opäť zazvonil.
Do hodiny boli v Summersových obývačke natlačený všetci členovia Scoobies a všetci hlavný pracovníci AI. Oslava sa začala v plnom prúde.
Krájali sa tri krásne torty, rozbaľovali sa darčeky, fotilo sa. Všetci sa dobre bavili. Nikto si nevšimol, ako sa traja muži vyparili. A než to niekto stihol postrehnúť boli všetci traja zase naspäť a pridali sa k spoločnej dobrej nálade. Len Buffy sa zdalo, že Angel a Spike počas oslavy zosmutneli.
O desiatej, keď začali byť deti unavené, začalo sa osadenstvo narodeninovej oslavy rozpúšťať. Všetci si zaželali veselé Vianoce a odchádzali pomaly domov so sľubom, že cez sviatky sa opäť ukážu. V dome zostali len Dawn a Connor, ktorí chceli Vianoce osláviť so svojou rodinou a Giles s Andrewom, ktorí sa s Buffy dohodli, že u nej cez Vianoce zostanú.
Spike išiel uložiť Charlotte a potom sa zavrel do svojej izby. Ostatný sa pustili do upratovania. Buffy sa čudovala, prečo sa Angel nesťažuje nato, že Spike nepomáha s upratovaním, ale nechcela sa ho na to pýtať. Celé poobedie sa pred ostatnými snažil skryť zamyslený a ustaraný výraz. Všetci ostatný mu na to skočili, len Buffy si všimla, že radosť len predstiera.
Keď bolo všetko zase na svojom mieste, bola už polnoc. Dawn ešte pomohla Buffy pripraviť postele pre hostí v hosťovskej izbe. Prvýkrát bola Buffy vďačná, že má taký veľký dom, v ktorom môže máť každý hosť svoju posteľ, len Giles a Andrew musia spať spolu v jednej izbe. Konečne si všetci zaželali dobrú noc a rozišli sa do svojich izieb.
Buffy a Angel ešte skontrolovali Charlotte a potom zaspali jeden druhému v náručí vo svojej spálni.
Ráno, keď sa Buffy zobudila, bola nevýslovne rada, že včera stihli upratať všetok ten neporiadok dole. Nedokázali si ani predstaviť, že by to mala robiť teraz. Opatrne sa vykrútila z manželovho objatia a pred oknom sa poriadne ponaťahovala. Otočila sa späť k Angelovi, že ho zobudí, keď si prvýkrát všimla obálky na svojom nočnom stolíku. Zobrala ju, posadila sa na posteľ a začala čítať list napísaný známym pekným písmom.
Drahá Buffy,
prepáč mi, že sa s tebou lúčim prostredníctvom listu, ale na nič iné nebol čas.
            Odchádzam. Neviem, kde nakoniec zakotvím, ale keď si raz nájdem miesto,
na ktorom by som chcel zostať, dám vám vedieť. Dovtedy sa budem túlať po svete
a hľadať šťastie.
            Ty vieš prečo odchádzam a neskús si teraz v duchu povedať, že netušíš. Vieš
to veľmi dobre. Musím odísť a začať vlastný život. Život, s ktorým budem spokojný.
Nemôžem tebe a Angelovi donekonečna kaziť vzduch. Je čas, aby som sa aj ja
pohol ďalej.
            Neodchádzam na veky, vrátim sa vás pozrieť. Neprežil by som, keby som
nevidel to naše krpaté šidlo vyrastať. Prídem za vami. To ti sľubujem a ty vieš,
že ja svoje sľuby plním.
            Dávaj na L. A. pozor, keď prídem chcem tu nájsť mesto a nie ďalší kráter.
            Uvidíme sa. Sľubujem.
            Daj za mňa pusu Charlie a potras rukou Angelovi.
            Mám vás všetkých rád
                                                                              Tvoj Spike
 
P.S.: Začnite konečne Charlotte volať Charlie! Pasuje jej to!
 
 
Buffy sa pri poslednej vete slabo usmiala, ale kontrastne od toho jej po lícach tiekli prúdy sĺz. Ktovie kedy opäť uvidím svojho najlepšieho priateľa, svojho takmer brata, pýtala sa Buffy sama seba.
Angel sa zobudil a uvidel svoju uplakanú manželku sedieť na kraji ich postele. Vedel prečo plače, ale aj tak si od nej zobral Spikeov list a prečítal si ho. Potom ju objal a utešujúco jej šepkal: „On sa vráti.“ V duchu dúfal, že sa jeho manželka nedozvie, že dopredu vedel o Spikeovom odchode.
 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.