9. kapitola - Prekvapenia
4. 7. 2010
Celý október utiekol ako voda. Úloh bolo ešte viac, ako v septembri. Tréningov pribúdalo kvôli prvému zápasu sezóny Chrabromil verzus Bystrohlav. Potter nás nútil trénovať dve hodiny štyrikrát do týždňa plus sobotu k tomu. So Siriusom sme na seba mali strašne málo času. Boli sme spolu takmer stále, ale nikdy sme na seba nemali čas. Na vyučku sedával s Potterom za mnou a Lilly. Cez vyučovanie nám to bolo tak na dve veci. Po škole sme si museli rýchlo spraviť úlohy, tak sme sa veľmi nemohli jeden druhému venovať. Po úlohách sme mali tréning. Potom sme si až do noci dokončovali úlohy. Do postele sme išli taký unavený, že som dala Siriovi len pusu na dobru noc padla na vankúš. O svete som vedela až, keď zazvonil budík.
Piatkové tresty nám to veľmi neuľahčovali. Sirius mal síce pravdu, že nás McGonagallová nechá spolu, ale veľmi nám to nepomohlo. Boli sme celý večer spolu, ale dávala nám také úlohy, pri ktorých sme sa museli sústrediť na prácu.
Každú sobotu nás čakal štvorhodinový tréning, ktorý nás tiež dokonale vyšťavil, ale potom sme konečne mali chvíľu pre seba. A v nedeľu sme doháňali nestihnuté domáce úlohy. Fakt stereotypný mesiac, ktorý vďaka bohu včera skončil.
Lutherová naďalej balila Maxa, ktorý bravúrne hral záujem a tým v podstate odvádzal jej pozornosť odo mňa a Siria. Vďaka nemu som nemusela strácať čas aj s ňou. Keď prišla otravovať, proste zviedol jej pozornosť z nás dvoch na seba a hral, že sa o ňu strašne zaujíma. Ale keď sme tam neboli mi dvaja takmer úplne ju ignoroval a svoju pozornosť venoval Nelle. Tak mi to teda povedala Lilly.
Včera na halloweenskom večierku nám Dumbledore oznámil, že sa na Rokforte koncom novembra uskutoční súboj duelantov. Môžu sa prihlásiť žiaci piateho a šiesteho ročníka a dvaja najlepší pôjdu na medzinárodné kolo. Medzi piatakmi a šiestakmi sa okamžite spustila vrava o tom kto sa prihlási a kto by mohol vyhrať. Chalani začali diskutovať o svojich možnostiach.
„Kto si myslíte, že je najlepší z ostatných fakúlt?“ spýtal sa nesmelo Pettigrew.
„No, je jasné kto sa prihlási a kto z nich má najlepšie šance,“ pokrčil plecami Max.
„Za slizolin pôjde na sto percent Malfoy a Snape,“ vyratúval Potter. „Za Biflomor typujem, že by sa najďalej dostali Andrews alebo Harwey. A za Bystohlav to môže byť Steps. Pre nás žiadna konkurencia, čo povieš Sirius, zamiešame im tam karty?“
„Tak to si buď istý, braček. Toto si ja ujsť nenechám,“ Sirius odtrhol pohľad odo mňa a keď pozrel na Pottera z očí mu sršali iskry.
„Max, čo ty?“ obrátil Potter svoju pozornosť k môjmu bratovi. „Ideš do toho s nami?“
„Tak na to sa môžeš vsadiť, že do toho idem,“ odpovedal okamžite Max. Ani sekundu nad tým neuvažoval. „Skúsiš to aj ty Remus?“
„Keď do toho idete všetci, tak predsa ja nesmiem chýbať,“ odpovedal Rem nevinne, ale oči mu priam svietili.
„Fajn takže to tým neschopným kreatúram natrieme,“ potešil sa Potter.
„Hej,“ ozvala sa podráždene Nella vedľa Maxa, „a nás sa nikto neopýta?“
„Prečo? Vy snáď do toho chcete ísť?“ nechápavo na ňu pozrel Potter.
„Samozrejme, že do tej súťaže ideme, Potter,“ odvrkla mu Lilly. „Nikto tu nespomínal, že dievčatá sa nemôžu prihlásiť.“
„Takže ideme ja, ty Lilly a Nella,“ zhrnula som to. „S týmito padavkami to bude bez problémov,“ preletela som pohľadom po chalanoch.
„Počkaj! Kam si myslíš, že pôjdeš?“ pozrel na mňa Sirius.
„No zo začiatku na toto školské kolo, a potom na to medzinárodné,“ pokrčila som ramenami.
„Ty si myslíš, že ti dovolím prihlásiť sa do súťaže, v ktorej sa bude bojovať,“ povedal neveriacky.
„Samozrejme, že sa do tej súťaže prihlásim a tvoje dovolenie k tomu rozhodne nepotrebujem,“ odbila som ho.
„Tak na to zabudni!“ oznámil mi nekompromisne.
„Prečo bojíš sa, že by som bola lepšia v súboj ako ty?“ spýtala som sa a udrela na citlivú strunku.
„Tak to je to posledné čoho sa bojím,“ odvrkol. „Ja sa nebudem pozerať na to, ako na teba niekto páli kliatby.“
„Sirius, prestaň blbnúť. Sám najlepšie vieš, že som dosť dobrá, aby som sa dokázala ubrániť každému z vás štyroch. Takže nechápem, prečo by som sa nemohla prihlásiť? Veď v tom nejde o život. Prinajhoršom utŕžim nejaký škrabanec,“ nahodila som psí pohľad a chytila ho za ruku. V živote by ma nenapadlo, že sa nechá takto ľahko oblbnúť.
„Ak sa ti niečo stane, tak si ma neželaj,“ pohrozil mi a nechal to tak.
Na druhý deň ráno sa cez Vstupnú halu nedalo prejsť. Cez noc riaditeľ vyvesil prihlasovací hárok a piataci a šiestaci sa k nemu snažili pretlačiť. Ja, baby a Remus s Maxom a Pettigrewom sme si išli sadnúť na raňajky a Potter so Siriom nás išli prihlásiť do súťaže.
„Nech si ma neželá, ak tam nenapíše moje meno,“ vrčala som cestou k chrabromiskému stolu.
„Nemyslím si, že by ťa tam nenapísal. Nebude riskovať hádku,“ snažila sa ma uchlácholiť Lilly.
„Tiež si myslím,“ zatiahla Nella. „Odkedy spolu chodíte sa s tebou nerád háda. Prešiel na iný level.“
„A to je zase čo, prosím ťa?“ spýtala som sa nechápavo.
„No hádanie bol prvý level, chodenie je druhý,“ pokrčila ramenami Nella. „Potter a Lilly sú ešte len v prvom leveli.“
„Ani nechcem vedieť, čo je tretí level,“ pokrútila som hlavou.
„Hádaj!“ vyzvala ma Nella zo záhadným výrazom.
„Čo máš hádať, láska?“ ozval sa mi za chrbtom zamatový hlas.
„Nič, zlato. Ako vám to išlo pri zozname?“ odbočila som na bezpečnú tému.
„V pohode. Naša povesť nám zaistila miesta v prvej rade,“ pokrčil Sirius ramenami.
„A zapísali ste všetkých, ako sme sa dohodli?“ spýtala som sa. Sirius prevrátil očami, ale neodpovedal. Obrátila som sa teda na Pottera. „Potter?“
„Áno, neboj,“ pretočil oči aj Potter, „zapísali sme aj teba.“
„Fajn, verím ti,“ chcela som ešte niečo povedať, ale moju pozornosť pritiahol hluk na druhej strane siene. Celá sieň uprela pohľad tým istým smerom, ako ja. Náš záujem upútala hádka medzi Malfoyom a Narcissou Blackovou, jeho oficiálnym dievčaťom.
„Nechápem, čo sa s tebou deje Lucius,“ kričala na neho Narcissa. „Pred raňajkami si celkom normálny a ako prídeš na raňajky a pozrieš na chrabromilčanov, už s tebou po zvyšok dňa nie je rozumná reč. Na každé moje slovo len odvrkneš. Nie si schopný s nikým rozumne komunikovať, na všetkých svojich priateľov len vrčíš. Je na čase, aby si mi vysvetlil, čo to všetko má znamenať. Prečo si po raňajkách taký nedotklivý?“
„Už si skončila?“ zavrčal na ňu Malfoy. „Ak nie tak si to odpusť, nedovolím ti ma tu strápňovať. Nie som povinný vysvetľovať ti svoje nálady. Ak chceš v tomto výstupe pokračovať tak bezo mňa.“ Narcissa na neho zostala neveriacky pozerať. „Takže, som rád, že si ma pochopila a teraz by som ocenil, keby si si sadla a nechala ma v pokoji doraňajkovať.“
„Je to kvôli nej, však?“ nesmelo sa ozvala Narcissa. „Je to kvôli Charlotte Connorovej.“
„O čom to, preboha, zase rozprávaš?“ spýtal sa jej Malfoy nevrlo.
„Ty si myslíš, že sme si to nevšimli?“ Narcissa začínala byť hysterická. „Myslíš si, že som si ja a so mnou aj všetci tvoji priatelia, nevšimli, ako sa na ňu každé ráno pozeráš? Ak áno, tak si blázon...“
„Tak to by stačilo Narcissa,“ skočil jej do reči Malfoy. „Nemám ani najmenší dôvod ti na tento hysterický výstup odpovedať. Buď taká dobrá a prestaň tu mňa aj seba strápňovať. Inak za seba neručím,“ Malfoyovi sršali z očí blesky. Narcissa a sa ešte raz nadýchla, ale potom si vyplašene sadla a sklonila hlavu. Malfoy na ňu pozrel nenávistným pohľadom, a potom ten istým pohľad vrhol na mňa.
„Chápeš tomu?“ šepla mi Lilly.
„Chápem,“ prikývla som. „Môžeme sa staviť, že to bolo kvôli tomu, ako ma Malfoy pozoruje,“ zašepkala som jej späť.
„Tak tomu ver,“ zavrčal vedľa mňa Sirius. Pozrela som na neho. Na tvári mal nenávistný výraz. Zazeral na Malfoya a premýšľal. Zdalo sa mi, akoby on na tom Narcissinom výstupe videl viac, ako všetci ostatný.
„Čo je,“ spýtala som sa ho.
„Nič,“ odpovedal mi a otočil sa na mňa s jemným úsmevom na perách. Sklonil sa ku mne a jemne mi prešiel svojimi perami po mojich. Zachvela som sa a prestala vnímať dav vo Veľkej sieni.
„Hm, hm,“ ozvalo sa za nami odkašlanie. Otrávene sme sa od seba odtrhli.
„Ahoj, bratranček,“ zatiahla Bellatrix opovržlivo.
„Á, Bella, moja drahá sesternička. Čo ideš sa pridať k svojej drahej sestričke a urobíš tu výstup aj ty, aby v tom nebola sama,“ povedal Sirius s ešte väčším opovrhnutím ako ona, ak to vôbec bolo možné.
„Prišla som ti odovzdať odkaz od tvojej mami,“ zavrčala na neho.
„Tak to je podarený vtip,“ zasmial sa Sirius. „Čo by mne mohla moja mamička odkázať?“
„Mám ti povedať, že akceptovala tvoje poblúznenie slečnou Connorovou, ale už to trvá až príliš dlho. Nemá nič proti tomu, že striedaš druhoradé dievčatá ako ponožky. Na to ti mám tak nanajvýš povedať, že jej je to jedno s kým skrížiš svoje gény. Mám ti však odkázať, že nedovolí, aby si zahodil rodinné meno s takou ako je Connorová. Nedovolí, aby sa čistá krv rodiny Blackovcov pomiešala s krvou, ktorá zradila čistokrvný čarodejnícky svet. Máš si s ňou užiť, keď musíš, ale do Vianoc už nebudeš vedieť, ako sa volá. Je ti to jasné?“ predniesla mu Bellatrix svoju reč.
„Ďakujem ti, Bella, za starostlivé odovzdanie odkazu,“ začal Sirius, jeho hlas znel tak pokojne až to bolo hrozivé. „Odkáž zase mame odo mňa, že nárok na rozhodovanie o tom, ako rozdelím rodinné gény prišla v okamihu, keď ma vypálila z rodokmeňa. A vôbec o právo starať sa do môjho života, prišla v deň, keď ma mňa prvýkrát vrhla kruciatus,“ dokončil Sirius s mrazivo pokojným hlasom.
Medzi nami nastalo dusivé ticho. Netušili sme, že u Siria doma je to až takto kruté. Rýchlo som prebehla pohľadom po svojich priateľoch. Zistila som však, že šokoval len baby. Chalani sa tvárili rovnako ako Sirius. Zúrivo pokojne. Oni asi vedeli, čo sa u Siria doma v skutočnosti deje. Pohľadom som sa zase vrátila k Siriusovi. Stále hľadel na Bellatrix a pokojne čakal, čo bude ďalej. Ja som ale videla, ako to v ňom vrie. Posunula som sa bližšie k nemu a položila mu ruku kúsok pod plece. Sirius zdvihol ruku, natiahol sa a chytil moju ruku na svojom ramene. Pritiahol si ju k tvári a jemne ma pobozkal do dlane.
„A myslím, že mame môžeš odkázať, že sa Charlie nemienim vzdať, len preto, že sa jej nepáči Charlieno meno,“ povedal po chvíli čakania na Bellatrixinu reakciu, ktorá sa nedostavila. Bellatrix si odfrkla a vrátila sa k slizolinskému stolu. Otočil sa od nej a pozrel na mňa.
„To s kruciatom je pravda?“ vyhŕkla som skôr, ako sa stihol ozvať on. Len prikývol, ale v očiach sa mu objavili bojovné iskry. Zdvihla som ruku, ktorú ešte stále držal a pohladila som ho po tvári.
„Nemusíš ma ľutovať,“ pokrútil hlavou bojovne. „Jediný, kto by si tu zaslúžil ľútosť je moja mama, pretože žena, ktorá nedokáže svojho syna milovať natoľko, aby mu to dala aspoň raz za život najavo by nemala nikdy mať deti. Pre ňu je to utrpenie, preto si ho vybíja na svojich deťoch.“
„To neznamená, že môže robiť takéto veci,“ pokrútila som hlavou. „A neľutujem ťa, máš môj obdiv. Dieťa, ktoré vyrastá v takomto prostredí väčšinou nedokáže žiť plnohodnotný život. Utiahne sa a ubližuje rovnako, ako bolo ublížené jemu. Ty si pretrpel niečo, čo si ani jeden z nás nedokáže predstaviť a je z teba úžasný človek a verný priateľ,“ na jeho tvári sa pomaly rozťahoval úsmev a v očiach sa mu objavovala spokojnosť samého so sebou. „Až na pár chýb na charaktere, samozrejme,“ poškádlila som ho po chvíli, keď som si bola istá, že napätá atmosféra je preč.
„Menuj jednu!“ rozkázal mi sebaisto.
„Hm,“ hrala som zamyslenie. „No začala by som privysokým sebavedomím, pokračovala prílišnou aroganciou a skončila asi pri občasnej škodoradosti,“ odrapkala som.
„Ja že som príliš sebavedomí, arogantný a škodoradostný? Tak to by ti tu nikto neuveril! Však chalani, že to nie je pravda?“ preletel chalanov výhražným pohľadom.
„Nie, Sirius, nie je pravda , že si arogantný, sebavedomí a škodoradostný,“ povedal Potter a Sirius na mňa pozrel pohľadom a lá vidíš ja som ti to hovoril. Ale Potter na moje potešenie pokračoval: „Ty si okrem toho aj egoistický.“
„Často zlomyseľný,“ doplnil ho Remus. „Hlavne keď je v blízkosti Snape, Malfoy alebo akýkoľvek chalan, ktorý zavadí o Charlie pohľadom.“
„A nesmieme zabudnúť na to, ako si uštipačný,“ dokončil Max.
„Vďaka za podporu, kamaráti,“ posledné slovo vyslovil s takou dávkou irónie, že z neho bola priam hmatateľne cítiť. Ale pritom mu z očí sršalo pobavenie.
„Myslím, že sme ťa vystihli celkom dobre,“ zavrnela som mu do ucha.
Za nami sa ozvalo ďalšie zakašlanie. Záškodníci a baby vybuchli smiechom. Zdvihla som pohľad od Siria a otočila sa. Za nami stála profesorka McGonagallová a premeriavala si nás pohľadom. Odskočila som od Siria a zahanbene som sa zapýrila.
„Som rada, že sa vzťah medzi vami a pánom Blackom zlepšil,“ povedala mi profesorka. „Len si nie som istá boli pre školu vhodnejšie vaše hádky, alebo keď sa teraz od seba nemôžete odtrhnúť.“ Nevedela som, čo jej na to mám povedať, tak som sa len ešte viac červenala. Sirius sa vedľa mňa otriasal od potláčaného smiechu.
Keď mala profesorka McGonagallová pocit, že sa už hanbím dostatočne, rozhodla sa, že nám povie prečo za nami prišla.
„Dnes som sa rozhodla, že váš trest zmením,“ oznámila nám.
„Takže nám ho chcete zrušiť?“ spýtal sa Sirius nadšene. Už nemohol čistiace prostriedky cítiť ani na kilometre.
„O žiadnom rušení trestu tu nepadla zmienka,“ schladila ho profesorka. „Rozhodla som sa, že vás dvoch vymenujem za vedúcich prípravného výboru na Vianočný ples,“ povedala nám svoj rozsudok.
„My budeme riadiť výbor, ktorý organizuje Vianočný ples?“ spýtala som sa šokovane. „Nemal by to robiť nejaký profesor?“
„Nie, vy budete riadiť výbor a profesor, čiže ja, vás bude kontrolovať, slečna Connorová. Je to dostatočne jasné?“ spýtala sa. Zmohla som sa len na prikývnutie. Profesorka sa otočila a odkráčala k profesorskému stolu. Akosi mi začali chýbať čistiace prostriedky. Pri nich som aspoň vedela, čo mám robiť.
„Aby som nezabudla,“ otočila sa ešte, „večer si príďte pre zoznam žiakov vo výbore.“
„Dobre som tomu rozumela? My dvaja,“ ukázala som na Siria a seba, „máme šéfovať výboru, ktorý pripravuje ples?“
„Presne tak,“ prisvedčila Mel a tiež pozerala za McGonagallovou, akoby ju považovala za blázna.
„Kto by vymenoval vás dvoch za vedúcich takéhoto výboru?“ nechápala Nella.
„To by som aj ja rád vedel,“ poznamenal Sirius.
„Skúsim nás z toho vykrútiť večer, keď pôjdem pre ten zoznam,“ povedala som po chvíli. Sirius prikývol. Aspoň niečo je dobré, bude tam so mnou. Táto skutočnosť mi trochu zdvihla náladu, ale nie na dlho. A ďalšia katastrofa pre nami, pomyslela som si, keď sa pri nás objavila Lutherová. Sadla si k Maxovi a pritiahla si tanier s vajíčkami.
„Dobré ráno, Max,“ pozdravila ho. „Vieš práve som si všimla, že vo Vstupnej hale je vyvesený oznam o Vianočnom plese. Napadlo ma, že sa ťa opýtam či už máš partnerku,“ hovorila mu podliezavo.
Max sa na ňu zaskočeno usmial: „Nebyť teba, Susan, tak na to celkom zabudnem. Ďakujem, že si mi to pripomenula.“ Max sa usmial ešte viac. „Už som nad tým premýšľal, ale nemal som odvahu sa spýtať, potom som zabudol a teraz si mi to pripomenula, a ja som dostal odvahu.“ Otočil sa k Nelle. „Možno je to trochu nečakané, ale nepôjdeš so mnou na Vianočný ples, Nella?“ hodil na Nellu psí pohľad.
„Och,“ začala Nella a snažila sa to predýchať. „Myslím...“ zadrhla sa a skúsila to znova, krásne sa červenala. „Myslím, že áno,“ dostala zo seba a potom nabrala odvahu. Široko sa na neho usmiala a povedala: „Jasné, Max, pôjdem s tebou strašne rada.“
Na Maxovi bolo vidieť, ako mu odľahlo. Od radosti Nellu objal. Na Lutherovej bolo vidieť rozhorčenie. Počítala s tým, že ju pozve. Vlastne nečakala nič iné, pretože si myslela, že ho má omotaného okolo prsta. No čo už, ja som ju upozornila. Lutherová prudko vstala a vybehla zo siene. Ja som svoju pozornosť radšej zase preniesla na Nellu a Maxa. Max ju už pustil. Ona sa jemne smiala a bola celá červená.
„Dúfam, že si sa len nechcel zbaviť Lutherovej,“ povedala Nella nesmelo.
„Neboj, myslel som to vážne,“ uistil ju Max a naozaj to myslel vážne. „Lutherová mi len dodala odvahu a príležitosť,“ pokrčil Max ramenami, ale to už mu Nella visela okolo krku. Pre zmenu sa smial on.
Ešte je len ráno a už som si zažila niekoľko prekvapení. Prvá bola Malfoyova hádka s Narcissou, za ktorú som nepriamo mohla ja. Odkaz pre Siriusa, ktorý sa týkal mňa. Šok z toho, ako to vyzerá u Siria doma. Trest, ktorý rozhodne nezvládnem. Maxova perfektná reakcia na Lutherovej nepriame pozvanie na ples. A nakoniec to, že Max a Nella spolu odteraz asi na 70 % chodia (aspoň niečo pekné).
Počas dňa prekvapenia pokračovali. Na elixíroch si na nás Slughorn pripravil test. Kázal nám odložiť učebnice a s pamäti pripraviť nápoj živých mŕtvych, ktorý sme sa učili pripravovať na minulej hodine. Na konci hodiny pozberal vzorky na oznámkovanie a oznámil nám, že takéto testy nás budú čakať častejšie. Veštenia a dejiny boli, ako vždy uspávajúce, tam na nás žiadne prekvapenie našťastie číhať nemohlo. No nedalo na seba čakať dlho. Na OPČM nás profesorka Maritotová rozdelila do dvojíc a kázala nám precvičovať na blížiaci sa turnaj duelantov. Neuveríte s kým som bola v dvojici ja. Čakáte Lutherovú sklamem vás. Bol to Malfoy.
„Radím ti vzdať sa,“ predniesol so škodoradostným úsmevom, keď som sa postavila oproti nemu. „A nie len v tomto súboji,“ dodal.
„Neviem síce o čom rozprávaš. Ale dopredu ti hovorím, že ja sa nevzdávam,“ oznámila som mu a vypálila proti nemu Expeliarmus. Vyhol sa mu a vypálil proti mne. Stihla som jeho kliatbu odraziť, ale počula som, ako sa triedou ozvalo naštvané zavrčanie. Snažila som sa nevšímať si Siriusa. Za desať minúť sa náš súboj vystupňoval na takú úroveň, že sme na seba strieľali kliatbu za kliatbou ani sme sa neobťažovali brániť sa, len sme útočili. Nakoniec nás musela zastaviť profesorka, než sme si ublížili.
Zadýchane som sklopila prútik a unavene cúvla o krok dozadu. Súboj s Malfoyom ma neuveriteľne vyšťavil. Zakolísala som sa, ale okamžite som za svojím chrbtom ucítila živú oporu. Sirius ma chytil okolo pásu a bezpečne si ma pritiahol k sebe.
„Myslím, že sme práve videli dvoch možných finalistov turnaja,“ povedala pochvalne profesorka. „Udeľujem chrabromilu a slizolinu po 30 bodov.“
Všimla som si, ako na seba Malfoy a Sirius nenávistne zazerajú. Myslím, že viem kto sa dostane do finále. Budú to oni dvaja, už len preto, aby na seba mohli beztrestne páliť zaklínadlá.
Zo súboju s Malfoyom som vyšla bez ujmy len trochu unavená. Únava ma, ale po čase opustila. Bolo to len náhle vyčerpanie z použitia z veľkého množstva zaklínadiel po sebe.
Konečne bolo po vyučovaní. Z OPČM mi poriadne vyhladlo. Ale bála som sa, čo všetko sa zasa zomelie v sieni. Sirius, ktorý vedel o všetkých mojich dnešných trápeniach ma tam musel doslova dotiahnuť. Ale aspoň sa na tom dobre zabavil.
„Zlatíčko, keď sa niekedy budem vo svojej posteli cítiť opustený, tak si ťa tam proste dotiahnem,“ škeril sa. „Nie je to také ťažké. Keby som ťa prehováral trvalo by to hodiny a aj tak by som prehral. Takto si ťa tam proste dotiahnem a budeš moja,“ mrkol na mňa zvodne.
Za celý mesiac nášho chodenia toto bolo prvýkrát, čo sa zmienil o posteli. Ako sľúbil Maxovi nesnažil sa ma nečakane zviesť a dostať do postele. Čakal, než sa o to pokúsim ja. Niekedy som k tomu nemala ďaleko.
„Zabudni,“ vrátila som mu rovnaký úškrn. „Nechávam sa tam tiahnuť, len preto lebo som strašne hladná a sama nemám vôľu do tej siene vojsť.“
Dotiahol ma až k našim miestam, ostatný tam už sedeli a jedli. My dvaja sme sa zdržali, lebo sme preberali udalosti dnešného dňa. Posadil ma a s povzdychom si sadol ku mne.
„Čo vzdycháš, Tichošlap?“ neodpustil si otázku Potter.
„Sa ešte pýtaj. Ty si sem Evansovú nemusel tiahnuť až z klubovne,“ uškrnul sa Sirius a mrkol na Lilly.
„Ak by to skúsil, tak by neprežil,“ povedala Lilly bez záujmu.
„Ale no, Evansová, nehovor, že by sa ti nepáčilo, keby som ťa sem v náručí priniesol až z klubovne,“ zatiahol James.
„Ani omylom, Potter. A ak to niekedy vyskúšaš tak skončíš, ako gobelín na stene,“ vyhrážala sa mu Lilly sladkým hlasom.
„Myslím, že za to mi to bude stáť,“ provokoval ďalej Potter.
„Skús to, Potter, a ver mi, ak si niekedy u mňa mal nejakú šancu, tak ju v tom okamžiku stratíš,“ oznámila mu pokojne.
„Mám to chápať tak, že u teba mám šancu?“ spýtal sa Potter okamžite a zažiarili mu oči.
Lilly pretočila očami a našťastie to nechala tak. Ale Potter ďalej pokračoval v rýpaní. Vypla som ich a pustila sa do porcie, ktorú mi nabral Sirius. Naše stravovacie návyky sa zmenili. Už sme sa o jedlo nenaťahovali, ale dobrovoľne delili. Nevadilo mi, že si odhryzol z hranky, ktorú som mala v ústach. Rovnako jemu nevadilo, keď som si uchmatla niečo z jeho taniera.
Konečne som uspokojila svoj trpiaci žalúdok. Jedlo predo mnou mizlo rýchlosťou, akou sa dokáže pohybovať Filch, keď zacíti hnojovú bombu. Sirius sa nad mojim apetítom jemne usmieval. Pozrela som na tanier pred ním. Bol takmer plný.
„Ty neješ?“ spýtala som sa ho.
„Chcel som, ale keď som videl, ako rýchlo pre tebou mizne jedlo, tak ma napadlo, že počkám či budeš mať dosť a ak nie tak ti dám aj svoju porciu,“ vysvetlil mi a oči mu svietili pobavením.
„Som plná na prasknutie,“ oznámila som mu a oprela sa mu o rameno.
„Fajn tak vydrž, než sa najem, a potom ťa odnesiem do postele,“ povedal mi a pobozkal ma do vlasov. Pomaly som na jeho ramene zaspávala. Blbé zaspať v sieni plnej ľudí, ale nedokázala som sa tomu ubrániť. Mala som plný žalúdok, otupené zmysli a ešte k tomu som bola pri Siriovi. Z letargie ma vytrhli nepravidelné kroky.
„Black, Connor, Lupin, Pettigrew a Potter idete so mnou,“ zachrčalo za nami. Zdvihla som sa zo Siriovho ramena a pozrela tam. Stál tam udýchaný školník Filch.
„V abecednom poriadku alebo sa môžeme cestou poprehadzovať?“ chcel vedieť James.
„Nerobte si zo mňa žarty a vstávajte, idete do môjho kabinetu, okamžite!“ Filch sa snažil pôsobiť zastrašujúco, ale veľmi mu to nešlo.
„No keď inak nedáte,“ prevrátil očami Potter. „Sirius vstávaj pán školník to chce v abecednom poradí a ty si z nás prvý tak šup sa, nezdržuj. Nechce sa mi dlho čakať a ja som až posledný, ako som sa práve dozvedel,“ trepal ďalej Potter.
Sirius sa neochotne postavil, sklonil sa ku mne a pobozkal ma. „Kto ti teraz bude robiť vankúš?“ spýtal sa provokatívne.
„Počkám naň v klubovni,“ odpovedala som a zívla. Ešte raz ma pobozkal a odišiel s chalanmi za Filchom.
„Rada by som vedela, čo zase vyviedli,“ povedala Lilly.
„Nemám ani predstavu. Ale Max s tým nemá nič spoločné celý deň sme boli spolu,“ odpovedala jej na to Nella a vyslúžila si obdivné zahvízdanie odo mňa a Lilly.
„Takže ty a môj braček, čo?“ rýpala som do nej.
„Ak chceš, Charlie, som ochotná predniesť rovnakú prísahu, akú predniesol Black Maxovi,“ odpovedala mi Nella. Chcela som povedať, že to nebude potrebné, ale nepustila ma k slovu. „Takže ti prísahám, že sa Maxa bez jeho dovolenia nedotknem ani prstom, ani inou časťou svojho tela, nezneužijem ho ani ho sprosto nevyužijem pre uspokojenie svojich nechutných potrieb,“ odrapkala.
„Čože? Takéto niečo niekedy Sirius povedal?“ zostala som zaskočená.
„Necitovala som to, čo povedal na hlas, ale to, čo tým myslel,“ vysvetlila mi Nell a mrkla na mňa.
„Aha, tak v tom prípade som vďačná za tvoju úprimnosť,“ predniesla som teatrálne. Lilly a Melanie vybuchli smiechom.
„Nejdeme do klubovne? Už nevládzem ani držať otvorené oči,“ požiadala som ich a zase sa mi zívlo.
„Fajn poďme,“ prikývla Lilly a postavila sa. Všetky tri sme nasledovali jej príklad a vybrali sa do klubovne.
„Tak. Ja a Charlie už máme chalanov na ples vybavených,“ začala Nella na veľkom schodisku. „Čo teraz spravíme s vami dvomi?“ zmerala si Lilly a Mel kritickým pohľadom.
„Nič,“ odpovedala Lilly jednoducho.
„Musíš mať nejakého partnera, Lilly,“ nenechala sa odbiť Nell. „Ale s tebou to nebude až taký veľký problém, ak sa nikto iný neponúkne pôjdeš s Potterom. Ten bude mať záujem vždy,“ vyriešila Nella problém Lillynho partnera. „Ale čo s Melanie. Nie že by to nebola pekná baba, ale o chalanov nejaví zjavný záujem, takže ani oni sa v jej blízkosti príliš nepretŕčajú.“
„To nech ťa veľmi netrápi,“ povedala Mel nesmelo a jemne sa začervenala.
„Prečo? Musíš mať nejakého partnera,“ pokračovala Nella.
„Nechcela som vám to povedať, lebo tomu sama neverím, ale ja už partnera mám,“ pokračovala Mel a červenala sa ešte viac.
„Prečo si nám to nepovedala,“ vypočúvala ju Nell.
„Nella, schladni trochu a povoľ to zovretie okolo informácii, ktoré ešte nemáš,“ odbila ju Lilly a snažila sa zachrániť Melanie. Chápem prečo nám Mel nepovedala, že niekoho má. Je strašne nesmelá a bála sa presne takejto reakcie, akú teraz predviedla Nella.
„Je to Remus?“ spýtala som sa opatrne, nechcela som ju ešte viac utvrdiť v tom, že chceme získať len nové klebety.
Mel len ľahko prikývla. „Mel, veď to je super, ver mi,“ snažila som sa ju povzbudiť. „Všimla som si Rema, ako na teba pozerá a myslím si, že sa zamiloval. A rozhodne to vám dvom bude spolu pasovať. Je rovnaký ako ty. Nie je ako tí traja ostatní. Tých zvládneme mi tri, ktoré nemajú problém im vynadať. Ale ty si príliš jemná a dobrá a... a Remus je tiež dobrý. Vyjde vám to,“ usmiala som sa na ňu. Vrátila mi nesmelý úsmev a v očiach sa jej blysli iskričky.
„Fajn takže polovica problému za nami. Teraz vyriešiť Lilly. Vážne nechceš ísť na ples s Potterom,“ otočila sa Nella na Lill.
„Preboha, ples,“ vykríkla som.
„Čo koná sa v decembri a ty naň ideš asi s Blackom, zabudla si. Nemáš prečo robiť paniku...“ kecala Nella, ale ja som ju prerušila.
„Mala som ísť za McGonagallkou,“ spomenula som si. Otočila sa na päte a vybehla opačným smerom.
„Stretneme sa v klubovni za pár minút som tam,“ vykríkla som ešte cez rameno. „A keby ma hľadal Sirius, viete kam ho poslať.“
Rozbehla som sa dole po schodoch a zastavila až v kabinete transfigurácie. Pokúsila som sa profesorku presvedčiť, že ja a Sirius nie sme práve tí najvhodnejší na prípravu školského plesu, ale ona ma uistila, že lepších si v tejto funkcii nevie predstaviť a poslala ma do klubovne. Cestou som nadávala na profesorku, na ples, na školu a na všetko ostatné, čo ma v tú chvíľu napadlo. Keď ma zastavil hlas za mojim chrbtom.
„Mali by sme sa konečne porozprávať,“ ozvalo sa za mnou. Ďalšie nechcené prekvapenie.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.