Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


8. kapitola - Naivka a ružový panter

4. 7. 2010
Sirius:
Vracal som sa z Nemocničného krídla späť do klubovne už v pôvodných farbách. Veľmi som sa neponáhľal, aj keď som sa nevedel dočkať chvíle, keď ju znova budem mať pri sebe. Musel som však popremýšľať nad všetkým, čo sa dnes stalo.
Dnešok začal perfektne a postupne sa len zlepšoval, teda až na tú ružovú. Musím uznať, že je dobrá. V živote by ma nenapadlo niekoho nafarbiť. Musím zistiť, ako to spravila. Určite tá farba nebola v hadici od sprchy to by riskovala, že nafarbí niekoho iného. Ale v čom to farbivo mohlo byť? A vtedy mi to zaplo. Summersová sa dnes nejako podozrievavo vypytovala na to, aké mydlá používame a my sme jej to vysypali. Jasné, tak Charlie vedela, ktoré mydlo je moje. Musím ho ešte dnes vyhodiť. A aj vymeniť značku. Inak riskujem, že za týždeň sa budem producírovať po škole modrý. 
Bol to boží nápad. Pomstila sa za celých päť rokov za jeden večer. Fakt je suprová. S ňou sa teda nudiť nebudem.
Premýšľal som čo všetko sa stalo ani nie za dvanásť hodín. Začalo to ráno tým, že som si ju pritiahol a skončilo teraz bozkom. Takáto postupnosť sa mi páči. Znova som sa zamyslel nad dnešným ránom.
Nie som si istý či bol dobrý nápad takto provokovať Malfoya, pre mňa to skončilo dobre. Charlie som získal, ale teraz som mal o ňu ešte väčší strach. Čo ak som Malfoya vyprovokoval ešte väčšej snahe získať ju a ublížiť jej? Malfoy je krutý, ak nedostane to, čo chce vezme si to sám a ak jej pri tom ublíži o to väčšiu radosť z toho bude mať. Naštvane som udrel päsťou do steny. To mu nedovolím! Ak sa jej dotkne, prisahám, že skončí ako vypitvaní exponát v učebni elixírov.
Dnes som, ale nenaštval len Malfoya. Viem si predstaviť, ako môj výstup vo Veľkej sieni zapôsobil na jej ženské osadenstvo. Celá škola si po dnešnom ráne musí myslieť, že s Charlie chodím. Čo už teraz, na moje šťastie, nie je ďaleko od pravdy. Každý na tejto škole vie, aký som sukničkár, ale dnes ráno muselo byť všetkým jasné, že to s Charlie myslím vážne. Vzhľadom k tomu koľko mám na škole takpovediac obdivovateliek, zhnusene som sa striasol, hrozí Charlie takmer smrteľné nebezpečenstvo. To som to zase dopracoval. Naštval som Malfoya a poštval proti Charlie všetky baby na Rokforte. Jediné čo som získal je ona, pomyslel som si a usmial sa nad tým.
 
Je moja! Môžem sa jej dotýkať a nikomu to nebude divné. Môžem ju pobozkať a ona ma neodstrčí. Mám ju a som najšťastnejší chalan na škole! pomyslel som si a pridal do kroku. Posledné dve chodby do klubovne som doslova preletel. Zastal som až pred Tučnou dámou. Povedal som jej heslo a vletel do klubovne.
 
Bola tam sedela na tom istom mieste, kde som ju nechal a rozprávala sa s Evansovou. Potichu som sa k nej blížil. Charlie si ma nevšimla, ale Evansová áno. Pokrútil som hlavou a ona pochopila, že nechcem, aby o mne Charlie vedela. Postavil som sa za kreslo, v ktorom sedela a nahol sa cez operadlo. Pobozkal ju do vlasov a pohladil po tvári.
„Ahoj, láska, už som späť. Tá tvoja vilomenina na mne, vďakabohu, nezanechala žiadne dlhodobé následky,“ šepkal som jej do vlasov a potichu sa smial.
„Preboha, toto mi už nikdy nesprav,“ zvolala vyľakane.
„Hopľa, prepáč, nechcel som ťa vyľakať,“ obišiel som kreslo a čupol si pred ňu. „Budeš si musieť zvyknúť, že sa k tebe priblížim aj od chrbta a zrazu ťa objímem. Budem to robiť často.“
„A to už prečo?“ neodpustila si poznámku.
„Pretože si moja. Pretože ťa chcem mať stále pri sebe. A pretože ťa ľúbim.“ Zdvihol som sa a pobozkal ju. Nebránila sa, čo znamená, že moje dôvody pochopila a prijala.
„Ja som ti to hovorila!“ zatiahla Evansová, keď som sa od nej odtiahol.
„Lilly!“ zvolala pohoršene Summersová. „Chcela si snáď povedať "My sme ti to hovorili"!“
„A ja som sa tešila, že jej vynadáš za tú škodoradosť. Ale nie, ty ju ešte podporuješ,“ zamrmlala vedľa mňa Charlie.
„Zlato, nič si z toho nerob,“ chlácholil som ju potichu. „Ja len čakám, kedy začnú rýpať tamtí,“ kývol som hlavou k chalanom.
„Ak sme ťa sklamali, tak prepáč, braček. Keď vidíme, aký si nadšený nenachádzame slov,“ mrkol na mňa James a ostatní horlivo prikyvovali.
„Jasné! A tá irónia, s ktorou si to vyslovil bola len zakorenený zvyk, však?“ opýtal som sa pochybovačne.
„Aká irónia?“ predniesol James nevinne.
„Kašli na to, keď máš takúto náladu, nie je s tebou rozumná reč,“ odbil som ho. Postavil som sa a podal Charlie ruku, na moje prekvapenie ju chytila. Vytiahol som ju z kresla a sadol si.
„To čo malo znamenať?“ prekvapene podvihla obočie a v očiach sa jej nebezpečne zablýskalo.
„Len som si chcel sadnúť,“ hral som sa s ňou.
„A kam si sadnem ja?“ zavrčala.
„Hádaj!“ mrkol som na ňu. Znova som ju chytil za ruku a stiahol som si ju na kolená. Chvíľu na mňa šokovane pozerala, ale potom si spravila pohodlie. Zdvihol som pohľad od Charlie a pozrel na ostatných. Sedeli ako skamenení. Najskôr čakali výbuch, tak ako aj ja. Zase nás všetkých prekvapila.
„Tak čo, páči?“ spýtal som sa jej.
„Čo sa mi má páčiť?“ vrátila mi to.
„Všetko,“ zavrnel som jej do vlasov.
„Popremýšľam, čo sa mi nepáči,“ povedala po chvíli a oprela sa o mňa. Položil som bradu na jej temeno a pozrel na chalanov. Postupne som pozrel na každého z nich a skúmal, čo si myslia. Remus sa na mňa usmial a prikývol. Vedel som, čo chce povedať. Želal mi ju z celého srdca. Prešiel som na Maxa. Ten na mňa pozrel pohľadom: "No keď musíš." a potom sa uškrnul. Nemal proti tomu, že držím jeho sestru v náručí nič. Jamesa som si nechal nakoniec. Bol to môj najlepší priateľ. Vedel o mne absolútne všetko, tak ako ja o ňom. Ak mi niekto teraz naozaj rozumel, tak to bol on. Pozreli sme si do očí a on prikývol a ľahko sa usmial. Viac som nepotreboval. Vedel som, že sa raduje aj za mňa a rovnako som chápal, prečo to nedokáže lepšie vyjadriť. Nikdy by to nahlas nepriznal, ale závidel mi. Ja som mal to, po čom som najviac túžil, ale jeho želanie zostávalo nesplnené.
Pozrel na Lilly, a potom zase na mňa. Jemne som prikývol na znamenie toho, že som pochopil. Nevedel som, ako mu môžem teraz pomôcť. Ak sa mne podarilo získať Charlie, dokáže on získať Lilly. Tým som si istý. Zakrútil hlavou a otočil sa na Lilly. Položil som hlavu späť do Charliených vlasov a objal ju tesnejšie. Zasmiala sa.
„Prečo sa smeješ?“ spýtal som sa potichu.
„Len tak,“ odpovedala rovnako potichu.
„Nič nerobíš len tak,“ dobiedzal som ďalej.
„Je mi fajn. Ľudia sa väčšinou smejú, pretože im je dobre,“ vysvetlila.
„Hm, pekná teória,“ povedal som zamyslene.
„To predsa nie je teória, ale fakt. Nemyslíš?“
„Ako povieš, ale aj tak je to pekné,“ odvetil som. Pozrel som zase na Jamesa. Nešiel mi z hlavy. Ja som už svoje získal, je na čase pomôcť jemu.
„Má James vôbec nejakú šancu?“ zašepkal som Charlie.
„V čom?“ spýtala sa.
„Získať Lilly,“ odpovedal som. Cítil som, ako trochu nadvihla hlavu a pozrela na Jamesa a Lilly.
„Myslím, že veľkú,“ pošepkala po chvíli.
„Tak prečo mu to Lilly nedá na vedomie?“ chcel som vedieť.
„Pretože je príliš hrdá, aby po toľkých rokoch ustúpila,“ vysvetlila mi.
„Ale ty si ustúpila,“ povedal som zasnene.
„To si myslíš?“ pozrela na mňa.
„A nie,“ povedal som zdesene.
„Nie tak úplne,“ odvetila. „Nemienim s tebou prehrať stávku,“ oznámila mi.
Tak toto ma dostalo. „Mohli by sme sa porozprávať niekde v súkromí,“ požiadal som. Prikývla a vstala. Postavil som sa z kresla, chytil ju za ruku a odviedol z klubovne. Cestou nás sledoval Max. Pri portrétovom otvore som sa otočil k nemu a pokrútil hlavou, nech sa nebojí.
 
Zatiahol som ju do prvej prázdnej triedy, na ktorú som narazil. Posadil som ju na lavicu a začal sa prechádzať pred ňou. Chvíľu ma pozorovala, ale dlho jej to nevydržalo.
„Chcel si sa porozprávať,“ pripomenula mi opatrne. Jej tón ma zastavil. Bála sa.
„Prepáč,“ podišiel som k nej, „ale neviem, ako začať.“
„Tak mi povedz, o čom si chcel rozprávať,“ navrhla už istejšie.
„O tej blbej stávke,“ vyhŕkol som zúfalo.
„A čo je s ňou?“ spýtala sa.
„Nemôžeme ju zrušiť,“ pokračoval som tým istým zúfalým tónom. V očiach sa jej zaiskrilo. Takže nemôžeme, došlo mi.
„Pozri, Charlie,“ oslovil som ju jemne, „ak tú stávku musíš vyhrať, tak ti oznamujem, že si ju vyhrala prinajmenšom už včera.“
Zostala na mňa ohúrene pozerať. „Ako to myslíš?“ spýtala sa.
„Včera, na tom rande som ju oslovil tvojim menom,“ chcela ma prerušiť. „Prosím, Charlie, nechaj ma hovoriť. Oslovil som ju tvojím menom, pretože už dva týždne nemyslím na nič iné len na teba. Trest, ktorý si mi uložila, ak prehrám je pre mňa nepodstatný. Už sa nikdy nechcem dotknúť iného dievčaťa, ako teba. Chcel som vyhrať len preto, aby si sa do mňa zamilovala. Na ničom inom mi nezáleží. Takže ak chceš vyhrať, tak ti oznamujem, že si vyhrala. Ja som rozhodnutý, že sa žiadnej inej nedotknem. Len mi prosím povedz čo ku mne cítiš. Ak ma nemiluješ, môžeme to nechať tak, ale vyhrala si tak či tak a svoj trest začnem plniť už teraz, nemám totiž záujem o inú ako o teba,“ a je to vonku.
Pár minút nič nehovorila a ja som stratil všetky nádeje. Nemal som odvahu pozrieť sa jej do očí, aby som zistil na čo myslí. Odstúpil som od nej a chcel som odísť. Už som bol pri dverách, keď na mňa zavolala.
„Sirius,“ zastal som, ale neotočil som sa. Ak ma chce odmietnuť, tak prosím, ale nemienim sa jej pozrieť do očí a nájsť tam víťazstvo. Nič nepovedala. Donútil som sa k nej otočiť. Stála hneď za mnou.
„Čo ak chcem prehrať aj ja?“ spýtala sa.
Chvíľu som jej nedokázal nič povedať. Pozerala sa mi do očí a čakala.
„Tak ma pobozkaj,“ dostal som zo seba nakoniec. Pristúpila ku mne bližšie, chytila ma okolo krku, postavila sa na špičky a pobozkala ma. Presne, ako som si to včera predstavoval. Chytil som ju okolo pása a jemne nadvihol, aby sa nemusela naťahovať. Tak, ako včera som zašepkal jej meno, ibaže tento raz som bozkával správne dievča. Zase sa zasmiala.
„Zase tá tvoja teória,“ šepol som, keď som sa od nej odtrhol.
„Mhm,“ zavrnela. Zase som ju pobozkal.
„Ak chceš nájsť Maxa ešte živého, mali by sme sa vrátiť do klubovne,“ povedal som jej po chvíli.
„Prečo?“ spýtala sa nechápavo.
„Pretože keď sme odchádzali tak si ma podozrievavo prezeral. Teraz už musí byť zničený od predstavy, čo tu s tebou stváram,“ vysvetlil som jej s úsmevom a pobozkal ju na krk.
„Aha, tak v tom prípade ho ešte chvíľu potrápime,“ zasmiala a znova ma pobozkala.
„Tak to pŕ, ty s ním nie si na izbe."
„Nie. máš pravdu, ja s ním totiž len žijem v jednej domácnosti. A aby si vedel sme na tom rovnako. Poznáš predsa Susan Lutherovú?“ mrkla na mňa.
„Aha, takže konkurencia,“ rypol som do nej.
„Ak to berieš z tohto pohľadu, tak mne konkurujú všetky baby na škole, a od dnešného rána ma aj neznášajú,“ oznámila mi. Uf, tak za toto som mohol ja.
„Neboj dám na teba pozor,“ chlácholil som ju.
„Tak to chcem vidieť, ako ma sleduješ na každom kroku, aby si ma ochránil pred polovicou osadenstva školy,“ zasmiala sa.
„Už aj tak ťa sledujem, aby som ťa ochránil pred Malfoyom. Takže to nebude nič nové,“ povedal som a odtiahol sa od nej. Podráždene zavrčala. „Zlatíčko, musíme sa vrátiť, inak bude musieť niekto chrániť mňa pred tvojím dvojčaťom,“ povedal som a potiahol som ju za sebou. Nepovolila. „Charlie ty sa ma chceš fakt nadobro zbaviť?“ spýtal som sa pobavene.
„Prosím ťa, snáď sa nebojíš Maxa?“ zatiahla a prevrátila očami.
„Samozrejme, že sa bojím Maxa. Nevieš si predstaviť, čo dokáže naštvaný brat urobiť priateľovi svojej sestry,“ povedal som pobavene.
„To ako tebe?“ spýtala sa a vytiahla obočie až k ofine.
„Počkať!“ hral som sa na urazeného. „Čo som, ak nie som tvoj priateľ?“
„Moja ružová hračka,“ oznámila mi.
„Tak to som mohol tušiť, že ma chceš len využiť na to jedno a potom odkopnúť,“ teraz som hral ublíženého.
„Ale, Siriusko,“ zatiahla a výborne sa bavila, „to ty si tu ten záletník, ktorému ide len o to jedno.“
„Uveríš mi, keď poviem, že si ma zmenila,“ snažil som sa byť vážny, ale pri jej výraze to veľmi nešlo.
„Tak toto ti nikdy neuverím,“ rozosmiala sa. Vytiahla sa k mojim perám, pobozkala ich a potom zo smiechom vybehla na chodbu. Pokrútil som hlavou a vybehol za ňou takúto nespútanú som ju ešte nevidel. Páčila sa mi z minúty na minútu viac.
 
 
Charlie:
Utekala som po chodbe a smiala sa. Vedela som, že ma dobehne, tak som nespomalila, keď hneď za mnou nevybehol. Bežala som ešte asi tri minúty a on stále nikde. To mi začínalo byť podozrivé. Otočila som sa za seba a verila, že vybehne spoza rohu. Nedočkala som sa. Otočila som sa späť a on sa zjavil predo mnou. Nestihla som ubrzdiť a vletela som rovno do neho. Zachytil ma, ale neustál môj náraz a padol spolu so mnou. Ja som pristála relatívne na mäkkom, no on spadol chrbtom na kamennú podlahu. Zjojkol.
„Si v poriadku?“ spýtala som.
„Daj mi chvíľu a budem,“ odpovedal mi. Chcela som sa postaviť a pomôcť mu, ale zadržal ma.
„Ako ti pomôže, keď budem na tebe ležať?“ spýtala som sa ho.
„Hádaj,“ zaškeril sa na mňa.
Pretočila som očami. „Zabudni. To ty si sa ponáhľal do klubovne zachrániť si svoj drahocenný život,“ pripomenula som mu.
„Práve som si to rozmyslel. Budem ho riskovať,“ oznámil mi.
V tom sa pred nami ozvali kroky a nahnevaný hlas profesorky McGonagallovej.
„Pán Black, slečna Connorová môžete mi vysvetliť čo tu robíte?“ spýtala sa. Okamžite som sa vytrhla so Siriovho zovretia a postavila sa.
„Narazili sme do seba a spadli,“ vysvetlil jej Sirius.
„Aha, a potom sa zhovárali, dobre tomu chápem?!“ povedala profesorka.
„Hovorím pravdu,“ bránil nás Sirius.
„Dobre, pán Black, ale to vás aj tak neospravedlňuje od toho prečo ste po večierke mimo klubovne,“ prešla na druhú výčitku. Na toto sme jej už nemali, čo povedať.
„Výborne, takže keď mi už nemáte čo povedať, tak vám obom oznamujem, že máte každý piatok až do odvolania trest.“
„Až do odvolania?“ spýtal sa Sirius šokovane. „Veď sme nič nevyviedli, len sa túlame po hrade po večierke,“ bránil sa.
„Keby to bolo po prvýkrát, tak dobre. Ale vás aj slečnu Connorovú som mimo klubovne po večierke načapala už niekoľkokrát, po každé s iným doprovodom. Keďže vám obom nestačil normálny trest na to, aby ste si zapamätali, kedy začína večierka, tak dostanete trochu prísnejší trest. V piatok o siedmej nech ste obaja u mňa,“ Sirius sa znova nadychoval. „A nemienim o tom s Vami ďalej diskutovať,“ otočila sa na podpätku a odišla.
Začala som sa smiať. Sirius na mňa chvíľu len neveriacky pozeral, ale potom sa ku mne pridal.
„Vieš čo?“ oslovil ma po chvíli a pritiahol si ma k sebe.
„Nie, čo?“ zasmiala som sa znova.
„Vďaka tomu trestu budeme spolu každý piatok samy,“ oznámil mi a v očiach sa mu iskrilo.
„Neverím, že nás nechá na trestoch spolu,“ otočila som jeho poznámku tak, aby mi vyhovovala.
„Uvidíme,“ zamrmlal a pobozkal ma.
„Fajn, ale teraz už naozaj poďme, než sa tu objaví ešte aj Filch a dá nám ďalší trest,“ povedala som nekompromisne, keď sa odo mňa odtiahol a vyrazila smerom do klubovne.
„Ty ma chceš fakt zabiť, čo?“ pýtal sa a nechal sa tiahnuť.
„Prečo?“
„Pretože, sme spolu preč už viac ako jeden a pol hodiny a v klubovni na mňa číha jedno rozzúrené dvojča,“ zatiahol pohoršene.
„Neboj ja ťa ochránim!“ oznámila som mu a tiahla ho ďalej. „A pochybujem, že bude ešte hore.“
„Tak o tom ja nepochybujem. Čaká, než sa vrátime, ver mi.“
Zakrútila som hlavou a nechala to tak.
 
Konečne sme dorazili do klubovne. Naozaj som dúfala, že tam už nikto nebude, no sklamala som sa. Záškodníci a moje kamarátky sedeli na tých istých miestach, ako sme ich tu nechali.
„No konečne,“ zvolal James. „Už som si myslel, že ho budem musieť priviazať,“ kývol na Maxa. „Za každú cenu vás chcel ísť hľadať.“
„Vidíš, hovoril som ti,“ zamrmlal mi a tiahol ma k prázdnemu kreslu.
„Kde ste boli tak dlho?“ vyletel Max ešte skôr, ako sme si sadli.
„Rozprávali sme sa,“ povedala som mu tónom, ktorý mu mal naznačiť, že ho do toho nič.
„Rozprávali ste sa dve hodiny?!“ nedal sa odbiť.
„Áno. Nejaký problém?“ spýtala som sa. Liezol mi na nervy. Prestúpil na Rokfort snáď preto, aby ma kontroloval?
„Neverím ti!“ odsekol.
„Čo mi neveríš? A vôbec, čo ťa po tom, kde som bola, s kým som tam bola a čo som tam robila?“ vybuchla som a cítila, ako ma Sirius silnejšie zovrel. Snáď sa nebál o môjho brata?
„Po tom ma toľko, že som tvoj brat, čo brat dvojča. Tak by som snáď mohol vedieť čo robíš dve hodiny s najväčším sukničkárom na škole! Nič osobné Sirius, ale je to moja sestra,“ povedal Max.
„Práve preto je to osobné, nie?“ opýtal sa ho pokojne Sirius.
„Neťahaj do toho Siria, ak máš nejaký problém s tým, že som sama s chalanom tak mi to povedz!“ vyletela som. Sirius si ma zase zadržal na kolenách.
„Charlie on nemá problém s tým, že si bola s chalanom, ale s tým, že si bola so mnou,“ chlácholil ma.
„To nie je pravda, Sirius. Rovnako by som reagoval na každého,“ povedal mu Max.
„Tak ma teda počúvaj,“ začal Sirius pokojne, „sľubujem ti, nie prisahám ti, že bez jej dovolenia sa jej nedotknem ani prstom. Ak chceš spýtam sa jej aj na to, či ju môžem chytiť za ruku.“
„Jasné, tebe v podstate verím. Ide o to, že ona nebude mať problém dovoliť ti čokoľvek,“ objasnil mu Max.
„Počkaj!“ vyjela som po ňom teraz už naozaj nahnevaná. Čo si to o mne myslí! „Chceš tým povedať, že veríš najväčšiemu sukničkárovi na škole, ako si ho sám označil, že sa ma nepokúsi zviesť. Ale neveríš mne, svojej sestre, že mu v tom nezabránim?!“
„A zabrániš?“ spýtali sa obaja naraz. Nevedela som, ktorému mám skôr nadávať. Pozrela som nenávistne na Maxa, a potom na Siriusa. Hneď mi bolo jasné komu nadávať! Maxovi! Sirius ma len škádlil na to som prišla hneď, ako som sa mu pozrela do očí.
„Neviem, čo si o mne myslíš, Max, ale pravdu povediac to ani nechcem vedieť,“ povedala som už pokojne.
Max na mňa chvíľu pozeral a bolo vidieť, že sa začína hanbiť. „Prepáč, prehnal som to. Máš pravdu, mal by som ti viac veriť. Ja len, no vieš prvýkrát som vedel, že si sama s chalanom. Nebola to práve pekná predstava.“ Spražila som ho pohľadom a on rýchlo dodal. „Pre mňa to nebola pekná predstava. Predpokladám, že tebe by sa páčila,“ zatiahol s úškrnom.
„Začínaš ma poriadne štvať Max. Radím ti zmĺknuť skôr, než Sirius nechcene povolí to zovretie okolo môjho pásu a ja po tebe vyštartujem!“ upozornila som zároveň jeho aj Siria, ktorý naozaj začal povoľovať zovretie, pod domnienkou toho, že som schladla. Okamžite som pocítila, ako si ma zase silnejšie pritiahol.
„Prepáč, sestrička, vynasnažím sa vás ignorovať,“ predniesol dotknuto a Sirius sa na ňom zasmial.
„Takže berieš na vedomie, čo som povedal?“ spýtal sa ho. „Bez jej dovolenia sa jej ani nedotnem. To som ti už sľúbil.“
„Verím ti,“ povedal a ukázal na nás prstom. „Len jej zlom srdce a nebudeš sa mať čím dotknúť už žiadnej,“ predniesol Max výhražne.
Už som chcela znova vybuchnúť, keď ma Sirius pobozkal na krk a zašepkal: „Pššt, pokoj to sú len také chlapské reči.“
„Ja vám dám chlapské reči,“ povedala som mu s vyhrážkou v hlase a pobozkala ho. Za mojím chrbtom sa ozvalo dotknuté zakašlanie. Odtrhla som sa od Siria, naznačila som mu, ako prevraciam očami a otrávene som sa otočila k Maxovi.
„On mal povolenie, tak neviem, aký máš zasa problém,“ zavrčala som na neho.
„Ja žiadny, ale pozri sa k dverám na dievčenské internáty,“ upozornil ma opatrne a kývol tým smerom hlavou. Otočila som sa tam a ostala pozerať ako obarená. Stála tam Lutherová a pohľadom hypnotizovala Maxa. Čo má zase toto znamenať?! Lutherová sa usmiala a zamierila k nám. Mňa fakt porazí. Odkedy sme sa vrátili do klubovne sa to rovná katastrofe. Najprv som sa s Maxom pohádala a teraz sa mi zdá, že ho balí Lutherová. Snáď sa mi to zdá. Prosím len nech táto tu nebalí môjho malého bračeka. Lutherová pokračovala s úsmevom k nám. Prudko som sa v Siriovom náručí narovnala.
„Pššt, pokoj, neblbni chce ťa vytočiť, tak sa nenechaj,“ tíšil ma Sirius a jemne hladil po chrbte.
Lutherová ďalej pokračovala k nám. Ak nezmení smer, tak ma ani Sirius neudrží. Nezmenila smer. Postavila sa pred Maxa a vyčarila fotografický úsmev.
„Ahoj, si Max že?“ spýtala sa prihlúplo. Prosím, že sa mi to zdá.
„Áno som,“ prikývol Max zmätene.
„Si tu nový, však?“ ďalšia jej inteligentná otázka. Trochu pokojnejšie som sa oprela o Siria. Toto jej nemôže vyjsť.
„No vidíš,“ zašepkal mi a pobozkal ma do vlasov. Nechcene upútal pozornosť Lutherovej. Úkosom na nás pozrela. Teda lepšie povedané povýšene pozrela na mňa, potom sa znova pozrela na Maxa a zase sa prihlúplo usmiala.
„Áno, som tu nový. Len nechápem, prečo sa to pýtaš, keď to aj tak vieš. Či nie?“ Max bol z minúty na minútu zmätenejší. A nie len on. Všetci na tú scénu pozerali, ako na zjavenie.
„Áno, máš pravdu,“ afektovane sa zasmiala. „Prepáč, nevedela som, ako začať rozhovor,“ sklopila pohľad a zamrkala.
„Nič sa nestalo, chcela si niečo?“ usmial sa Max. On jej na tú hru skočil. Mňa fakt porazí.
„No vieš, všimla si, že si dobrý na transfiguráciu,“ povedala so sklopeným pohľadom. „A mne McGonagallka povedala, že by som si mala nájsť doučovanie. Tak ma napadlo, že poprosím teba,“ zamrkala na Maxa. A znova sa usmiala.
„No dobre, prečo nie, ak ti nevadí, že sa budeš musieť prispôsobiť môjmu programu,“ súhlasil Max okamžite. Zase sa mi v krvi dvíhal adrenalín. Sirius to vycítil a zase mi začal upokojujúco prechádzať po chrbte.
„Ďakujem ti, môžem si prisadnúť. Mohli by sme sa hneď dohodnúť, kedy bude prvá hodina,“ zase na neho mrkala.
„Prepáč mi, ak som drzá, ale nemôžeš,“ povedala som pokojne, ale Siriusová ruka skĺzla z môjho chrbta na môj pás a pevne ma zovrela.
„Nehnevaj sa na mňa, ale teba som sa nepýtala,“ našťastie sa na mňa ani nepozrela.
„Ak si prisadneš k Maxovi, tak si prisadneš aj k nám ostatným. Takže si sa vlastne pýtala náš všetkých,“ vysvetlila som jej.
„Charlie,“ zamrmlal mi Sirius do vlasov upozornenie. Ja som ho pre tentoraz ignorovala, nechcela som, aby ma upokojoval.
„Max, môžem si teda prisadnúť?“ spýtala sa ho znova a mňa ignorovala.
Narovnala som sa a pozrela na baby. Tvárili sa znechutene. Tento Lutherovej záujem ich rovnako šokoval, ako mňa. A tiež sa im nepáčil. Hlavne sa to nepáčilo Nelle. Zazerala na Lutherovú úplne naštvaná.
„Jasné, že môžeš,“ prikývol Max.
„Tak to by stačilo!“ vyhŕkla som naštvane. „Max, ak si ona sadne ja odchádzam, tak si dobre rozmysli, koho si chceš rozhádať.“
„Charlie, prosím, kašli na ňu. Chce ťa len naštvať a dúfa, že sa potom pohádaš aj so mnou,“ povedal Sirius a už sa nesnažil stíšiť hlas. Naopak mu išlo o to, aby ho počuli všetci. „Nesprav jej radosť. Tvár sa, že nám nelezie do pekného večera a venuj sa radšej mne.“ Stiahol jednu ruku z môjho pásu, chytil ma za bradu a otočil si moju tvár k svojej. Chvíľu sa mi pozeral do očí a potom ma lačne pobozkal. Počula som odfrknutie, ale nevenovala som tomu pozornosť. Všetku si ju pre seba uchvátil Sirius a mne to ani trochu nevadilo.
„Čo povieš Max, keby sme si dali prvú hodinu doučovania zajtra o ôsmej u vás na izbe?“ zatiahla Lutherová dosť hlasno na to, aby som ju aj ja zobrala na vedomie. Sirius mal pravdu prišla len provokovať a ničiť mi dobrú náladu. Tak budem hrať jej hru. Ona nech sa snaží zničiť mi večer a ja sa budem snažiť neumožniť jej to. Omotala som Siriovi ruky okolo krku a z jeho úst som prešla na jeho krk. Nenaštvala som však len Lutherovú, ale aj Maxa.
„Dobre, Susan, uvidíme sa zajtra o ôsmej, ak dovolíš idem si ľahnúť. Tu už radšej nezostanem. Nechcem sa hádať so svojou sestrou a jej novým chalanom.“ Tón, ktorým vyslovil poslednú vetu som dobre poznala. Hral so mnou nie proti mne.
„Chalani nejdete so mnou? Nech majú naše nové hrdličky viac súkromia,“ povedal dotknuto pri odchode do spálne.
„Ja idem. Zajtra mám vyučko a aj tréning. Musím sa vyspať,“ reagoval okamžite Potter.
„Ideme aj my dvaja,“ pridal sa k nim Remus a s ním aj Pettigrew.
„Dobrú noc dievčatá,“ kývol Potter babám na pozdrav a pozrel na mňa a Siria, „a vy dvaja tu dlho neponocujte.“ Rozkázal a vybehol k chlapčenským spálňam. Odtiahla som sa od Siria a pozrela ku schodom. Max tam ešte stál, nenápadne na mňa mrkol a až potom vybehol hore po schodoch.
„Máš sladkého brata, Charlotta,“ povedala mi Lutherová.
„Ja viem,“ odpovedala som jej hrdo. „A mám aj sladkého priateľa, nemyslíš?“ neopustila som si. Baby sa zasmiali.
„Fajn, Charlie, my ideme hore. Až sa jeden druhého nabažíte choďte sa aj trochu vyspať,“ povedala mi Lilly a vstala z kresla. Nella a Melanie ju nasledovali.
„Dobrú, vy dvaja a poslúchajte tu. Nie, že budete vyvádzať nejaké hlúposti,“ upozornila nás Nell s úškrnom.
„Neboj, Summersová, najneskôr o jednej ju máš na izbe. O to sa postarám,“ sľúbil jej Sirius.
„Dobrú noc,“ zamrmlala nám ešte Mel a všetky tri vybehli hore.
Lutherová sa postavila a pozrela na mňa: „Ak si myslíš, že si vyhrala tým, že máš Siria, tak si na omyle. Sirius je prelietavé vtáča, on s jednou dlho nevydrží,“ predniesla mi to akoby to bola najväčšia múdrosť sveta. „Až ťa nechá bude môj. Ale zatiaľ si vystačím s Maxom. Zdá sa, že si dá povedať.“
Z chuti som sa zasmiala: „Ako myslíš, ale ja s tebou nesúťažím. A nikdy nebudem, tak hlboko sa neznížim. Ak so mnou Sirius nevydrží bude to len naša vec a ver mi obaja to prežijeme. A aby som nezabudla, Max má svoju hlavu a ja nemám právo mu do ničoho kecať. Ak si však myslíš, že to s ním budeš mať jednoduché, môžeš to skúsiť. Držím ti palce. Presne takú, ako si ty potrebuje, aby si uvedomil, že sa buchol do Nelly. A teraz ak dovolíš, trochu súkromia by nám fakt nezaškodilo,“ odvrátila som sa od nej a zase venovala svoju pozornosť Siriusovmu krku.
O chvíľu som počula rýchle kroky a kútikom oka som zahliadla, ako sa rúti hore schodmi. Tak to by sme mali. Teraz len dúfam, že Max vie, čo robí.
Sirius si jemne odkašlal a tým pritiahol moju pozornosť bližšie k pozemským veciam a ďalej od jeho nadpozemského krku.
„Povedala som niečo zle?“ spýtala som sa ho.
„Nie. Ja len, že asi neprežijem, ak nám to nevydrží,“ povedal mi a z očí mu sršali iskri.
„Tak ti nájdeme niečo, čo ťa potom znova postaví na nohy,“ pokrčila som ramenami. „Bude to niečo blonďaté, s dlhými nohami a modrými očami. Môže byť?“ navrhla som mu.
„Nemôže,“ rozhodne pokrútil hlavou.
„Prečo nie?“ spýtala som sa.
„Som skôr na krpaté nevyspytateľné brunetky, s očami ako čerstvá karamelka,“ vysvetlil a jemne do mňa strčil.
„Tak to bude trochu zložitejšie. Vieš dievčat, ktoré vyhovujú tým mojím kritériám, je tu oveľa viac ako dievčat, ktoré vyhovujú tým tvojím,“ povedala som zamyslene.
„Ale ja nechcem hocijakú krpatú brunetku. Tým mojím kritériám vyhovuješ len ty. Nech by si robila čokoľvek náhradu nenájdeš,“ povedal mi a pritiahol si ma k sebe čo najbližšie. „Toto nikdy neskončí, ver mi a keby sa zdalo, že to skončilo, bol by to len zlý sen, nie skutočnosť. Nemienim ti uletieť, nemám totiž ako, odstrihla si mi krídla, láska.“
Pobozkala som ho pod sánku. Bolo to jediné miesto kam som z tejto polohy dočiahla.
„Nikdy ti neodstrihnem krídla, si voľný,“ povedala som úprimne. „Len keď budeš chcieť odletieť, povedz mi to skôr, ako to zistím sama,“ požiadala som ho.
„To ti sľubujem, ale priprav sa na to, že ja neuletím,“ usmial sa a pobozkal ma.
Zistila som, že jeho bozky sú ako droga. Jeden vám dá a vy hneď túžite po ďalšej dávke. A potom znova a znova. Len nechcem vedieť aké sú abstinenčné príznaky.
Jemne som sa od neho odtiahla a položila som si hlavu na jeho hruď. On sa pohodlne oprel a tak ako ja si užíval to, že sme si tak blízko. Ako naschvál sa mi zívlo.
„Si unavená,“ skonštatoval jednoducho, „choď si ľahnúť.“
„Zabudni, ja hore nejdem, je tam ona a čaká na mňa,“ odmietla som okamžite.
„Ako myslíš v tom prípade ťa tam odnesiem,“ povedal nekompromisne a zdvihol sa so mnou v náručí. Než som sa vzpamätala boli sme v polovici cesty k dievčenským spálňam.
„Čo blázniš? Prečo ma tam nesieš?“ spýtala som sa prekvapene.
„Lebo očividne hore dobrovoľne nepôjdeš,“ odpovedal mi. „Mýlim sa snáď?“
„Nie nemýliš,“ povzdychla som si a oprela si hlavu o jeho rameno. No čo aspoň zistím, ako sa dokáže dostať do dievčenských spální.
Vošiel na schodisko a plynulo vyšiel hore po schodoch.
„Ako si to spravil?“ spýtala som sa ho šokovane.
„Čo som spravil?“ hral nechápavého, ale kútiky mu vyskakovali do úsmevu.
„Ako si vyšiel hore po tých schodoch, mali sa zmeniť na kĺzačku?“ nenechala som sa vyviesť z rovnováhy, aj keď teraz mi ju zabezpečoval on.
„Výrobné tajomstvo,“ odpovedal tajomne. Prevrátila som očami.
„Ale no tak, nesmiem ti to povedať, prezradil by som priveľa o tajomstvách Záškodníkov a to sa môže len po dohode s ostatnými,“ chlácholil ma.
„Dobre, dobre. Pochopila som,“ vzdala som sa. „Ešte mám jednu otázku,“ povedala som s úsmevom.
„Akú?“ chcel vedieť.
„Ako otvoríš dvere od izby?“ Na tvári mu naskočil prekvapený výraz. Nad týmto zatiaľ nerozmýšľal.
„Na niečo prídem,“ povedal rozhodne a ja som len pokrčila ramenami. Už som sa tešila s čím príde. Ak si myslí, že ma zloží na nohy, tak s tým nech nepočíta.
„Myslím, že problém je vyriešený,“ oznámil mi a zastal.
„Sakra,“ zavrčala som. Dvere od mojej izby boli otvorené do korán, baby očividne čakali niečo podobné, ako je táto situácia. „A ja som sa tešila, že sa trochu potrápiš.“
„Zdá sa, že mi to niekto uľahčil,“ predniesol spokojne a položil ma na moju posteľ.
„Dobrú noc,“ pošepkal, pobozkal ma a chcel odísť.
„Ty niekam ideš?“ spýtala som sa.
„No predsa k sebe,“ pokrčil ramenami. „Určite sa chceš prezliecť, osprchovať a pospať si. Nechcem ti tu prekážať.“
„Mne rozhodne neprekážaš. Len chvíľu počkaj, než sa prezlečiem do pyžamy, dobre.“ Nechcela som, aby odišiel, celý deň som si pripadala ako v sne, ak odíde sen skončí. Asi som na ňom fakt závislá. Chytila som pyžamu a vošla do kúpeľne. Pustila som vodu, umyla si tvár, potom som si rýchlo vyčistila zuby a prezliekla sa do čistej pyžamy. Vedela som, že ma v tom starom vyťahanom tričku už videl, ale to som nebola pri vedomí. Teraz budem a nemienim sa tu pred ním producírovať v niečom takom. Našťastie som svoje krásne saténové pyžamko, s tričkom na ramienka, mala hneď na vrchu kufra tak to nevyzeralo podozrivo.
Pomaly som vyšla z kúpeľne, aby som nikoho nezobudila vrzgotom dverí a hľadala som pohľadom Siria. Chvíľu som si myslela, že ma neposlúchol a predsa len odišiel. Potom som ho našla na svojej posteli, len v pyžamových nohaviciach. Takže ma predsa len neposlúchol a odišiel. Podstatné je to, že sa vrátil.
„Toto som na tebe ešte nevidel,“ kývol na moju pyžamu.
„Keby som vedela, že sa na mňa chodíš pozerať, nosila by som túto a nie to vyťahané tričko,“ povedala som mu.
„Mne sa páčilo aj to vyťahané tričko,“ oznámil mi a natiahol ku mne ruku. Prijala som ju a on si ma stiahol k sebe na posteľ. Pobozkala som ho.
„Pred chvíľou si bola tak unavená, že som ťa sem musel odniesť.“ Neodporovala som, bol v tom kus pravdy. „Akosi rýchlo si sa prebrala, nemyslíš?“
„Nie,“ šepla som a pokrútila hlavou, vďaka čomu som mu prešla perami po jeho. Jemne zastenal
„Tak to som rád,“ povedal tak potichu, že som ho takmer nepočula.
„Prečo si rád?“ spýtala som sa.
„Pre všetko, čo sa dnes stalo,“ odpovedal.
„To je široký pojem. Ako ja môžem vedieť, čo sa stalo vo chvíľach, keď som s tebou nebola?“
„To ani vedieť nemusíš,“ odpovedal, „ja som šťastný vďaka chvíľam, keď si so mnou bola.“ Zase sa mi zívlo.
„Mala by si sa vyspať. James mal pravdu, zajtra bude dlhý deň.“
Prikývla som. „A pre mňa ešte dlhší, pretože musím pred celou školou priznať, že ťa milujem.“
„Tak nad tým ani nerozmýšľaj! To ti ani omylom nedovolím!“ zrušil moje úmysly.
„Prečo? Ty si to tak chcel, na to nezabúdaj.“
„Ale teraz už nechcem. Ty zabúdaš. Dohodli sme sa, že budeme predstierať, že žiadna stávka nebola,“ pripomenul mi.
„Ty nechceš, aby som celej škole povedala, že ťa milujem?“ opýtala som sa neveriacky.
„Nie to môžem počuť len ja,“ povedal nekompromisne. „Tak mi prosím tú výsadu neber.“
„Ako povieš,“ privolila som nakoniec a znova zívla.
„Fajn, a teraz spať, inak ťa ráno nedostane z postele ani sám Merlin,“ zavelil.
„Rozkaz pane,“ zvolala som poslušne a usalašila som sa na jeho hrudi. On ma objal rukami a ja som pomaly zaspávala.
 
Ráno som sa zobudila na zazvonenie budíka dosť dezorientovaná. Nevedela som pochopiť čo je zle na tom, že som vo svojej posteli. Zmätene som sa rozhliadala. Zrak mi padol k lístku na vankúši a mne zaplo. Sirius ma odniesol hore a bol tu so mnou, preto mi je divné, že som vo svojej posteli sama. Vzala som lístoček a čítala:
Dobré ráno, Miláčik,
išiel som sa prezliecť a čakám ťa dole,
tak sa prosím ponáhľaj, aby som nečakal dlho.
                                                                                S.
PS: Čítaj ďalej vo vnútri.
 
Otvorila som lístok a čítala ďalej:
 
Odmena vraj býva sladká,
sladká ani bonbón chutný,
sladká ani marcipán,
už len jeho vôňa rýdza
premení oheň v ľad.
V jedno ráno zobudím sa,
ty ma bozkom pozdravíš,
nebude to trvať dlho,
len, než ľady prelomíš.
Táto chvíľa sa už blíži,
nenávratne je už tu,
v očiach slzy zablesknú sa,
slzy šťastia to budú.
                                      Tvoj ružový panter.
 
Dočítala som báseň a jemne som sa zasmiala. Odo dnes budú moje dni perfektné, pomyslela som si a vyrazila do kúpeľne.
 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.