Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


6. kapitola - Vojna začína

4. 7. 2010
Na druhý deň som sa zobudila až na poludnie. Zvláštne bolo to, že som nebola jediná kto vyspával. Nella, Lilly a Melanie tiež ležali v posteliach. Zdvihla som sa na lakte a chcela zistiť, či ešte spia, keď som si všimla obálku vedľa vankúša. Zobrala som ju do ruky a otvorila. Vypadol z nej lístok. Zdvihla som ho a čítala:
Dobré ránko, slniečko!
Vieš, že keď spíš si ešte krajšia
ako keď si hore?
Hlavne, keď zo sna vzdycháš moje meno.
Tvoj jediný,                 S.
Lístok som prečítala trikrát, než mi došlo čo čítam. Tento lístok tu nemal čo robiť, pretože tu nemal čo robiť Black.
„Baby, vstávajte máme problém,“ vykríkla som na ne.
„Čo je zase? Nezaspali sme do školy je sobota, tak nerob krik,“ ozvala sa znudene Mel.
„Ja viem, že je sobota. Ale o to nejde, v noci sme mali návštevu,“ snažila som sa upútať ich pozornosť.
„Akú?“ zdvihla sa konečne Lilly.
„Asi Blacka,“ oznámila som im.
„A čo tu chcel?“ zbystrila pozornosť Nella.
„Poď sa pozrieť,“ vyzvala som ju. Ani sekundu neváhala. Zliezla z postele a išla ku mne. Ja som jej podala lístok. Chvíľu čítala a potom obdivne zahvízdala.
„Ty vzdycháš jeho meno zo sna?“ spýtala sa s úškrnom.
„Tak to ja určite viem!“ odpovedala som podráždene. „Vy mi povedzte. Ste so mnou predsa na izbe.“
„Tak poviete nám čo je na tom lístočku alebo čo bude?“ Lilly začínala byť podráždená. Vždy bola podráždená, keď nevedela o čom sa hovorí.
Nella im na hlas prečítala obsah lístku. Obe zostali ako skamenené.
„No je jasné, že to "S." znamená Sirius,“ neodpustila si Nell.
„Vďaka. Na to by som sama neprišla. Mňa skôr zaujíma, ako sa dostal do našej izby,“ zmenila som tému.
„Preboha!“ zvýskla Lilly. „On bol v noci v našej izbe?!“
„Nie, Lilly, on ma pozoroval cez okno,“ povedala som sarkasticky.
„Jasné, prepáč. To len preto, že až teraz mi to zaplo,“ hodila ospravedlňujúci pohľad.
„Uvedomujete si, že keď tu boli v noci mohli nám sem niečo narafičiť?“ spýtala sa Melanie.
„Práve nad tým premýšľam,“ uistila som ju.
„Čo si myslela tým "oni"?“ chcela vedieť Lilly.
„No Blacka a Pottera,“ prevrátila očami Mel. „Snáď si nemyslíš, že tu bol Black sám. Neblbni oni dvaja sa od seba hnú, len keď ide Black na rande.“
„Nádherná predstava mať Pottera a Blacka v izbe, keď spíš,“ poznamenala Nella ironicky.
„Mali by sme prehľadať izbu,“ povedala som a zdvihla sa z postele. Nasledovali môj príklad a začali prehľadávať spálňu. Skontrolovali sme každý kút. Vliezli sme pod postele, prehľadali skrine a kufre, preliezli celú kúpeľňu, dokonca sme vyliezli aj hore na postele a skontrolovali baldachýn. Nič sme nenašli.
„Nepáči sa mi to,“ povzdychla som si nakoniec a ľahla späť na posteľ. „Kto vie, ako dlho tu boli. Neverím, že nám tu nenechali nejaké prekvapko.“
„Možno tu bol naozaj iba Black a len preto, aby sa na teba pozeral. A potom ti nechal lístok,“ skúsila Nell inú alternatívu. „Veď je to celkom romantické, nie?“
„Jasné! Black a romantický! Odkiaľ si spadla?“ oborila som sa na ňu.
„Bolo by to romantické, keby tam ten kretén nenapísal tú poslednú vetu,“ povedala Lilly svoje stanovisko.
„Je možné, že by si mohla zo sna hovoriť jeho meno?“ spýtala sa ma Mel opatrne.
„Čo ja viem? Nepamätám sa, čo sa mi snívalo.“ Čo nie je pravda, pomyslela som si. Veľmi dobre som si pamätala, čo sa mi snívalo. Nebol to síce ten divoký sen, ktorý som mala s menšími obmenami posledný mesiac. Dnes sa mi snívalo, ako ma drží v náručí a chráni. To bolo všetko. Neviem či je možné, aby som z toho sna hovorila jeho meno. „Ale rozhodne zistím, či to je možné!“ oznámila som im, vyskočila som z postele a zamierila ku skrini. Vytiahla som rifle a čierne tričko a išla sa obliecť.
„Ak chcete byť pri tom, tak vám radím prezliecť sa z pyžamy. Ideme nájsť Blacka,“ oznámila som im vo dverách do kúpeľne.
 
Za dvadsať minút sme boli umyté, oblečené a upravené a rútili sme sa dole po schodoch do Veľkej siene. Dúfala som, že bude na obede. Nesklamal!
Vošli sme do Veľkej siene a zamierili k našim zvyčajným miestam, kde už sedeli Záškodníci.
„Ahojte,“ pozdravili zborovo.
Baby im odzdravili, ale ja som si bez slova sadla na svoje miesto k stolu.
„Akási si podráždená. Zle si sa vyspala?“ neodpustil si Black poznámku.
„Čo ja viem? Ty mi povedz,“ odpovedala som mu s falošným úsmevom a hodila pred neho lístok.
„Neviem o čom hovoríš,“ zatiahol nevinne.
„Fakt? A ako sa potom dostal tento lístoček do mojej postele?“ poklepala som prstom po lístku pred ním.
„Ako to mám vedieť?“ spýtal sa.
„Možno tak, že ho písala tvoja ctená ruka,“ napovedala som mu.
„Možno,“ pripustil Black a šklbalo mu kútikmi.
„Tak povieš mi konečne, čo si robil v našej izbe?“
„No evidentne som ti písal lístok,“ povedal.
„Aha, na to by som sama neprišla,“ zatiahla som sarkasticky. „A čo si robil predtým alebo potom?“
„Pozoroval ťa,“ pokrčil ramenami. „Všetko, čo je na tom lístku je pravda,“ oznámil mi.
Tým mi vyrazil dych. „Takže, ja som...“ nedokázala som dokončiť vetu.
„Šepkala moje meno?“ spýtal sa Black a v očiach sa mu zaiskrilo. „Áno. A nevieš, ako roztúžene. Chvíľu som premýšľal nad tým, že ťa zobudím a premením tvoje sny v skutočnosť. Ale potom ma napadlo, že ešte nejaký čas počkám.“
„Ty... ty úchylný bastard!“ zaškrípala som zubami. „Dotkni sa ma a budeš toho ľutovať!“
„Nakoniec ma budeš prosiť, aby som sa ťa neprestal dotýkať,“ povedal pokojne.
„To jedine v tvojich snoch!“ vyštekla som a odišla zo siene.
Išla som späť do klubovne. Kráčala som pomaly, pretože som vedela, že baby pôjdu za mnou. Na druhom schodisku ma dobehli.
„Myslíte, že hovoril pravdu?“ spýtala sa Mel.
„Bohužiaľ, som si tým istá,“ odpovedala jej Lilly.
„Čo urobíme?“ chcela vedieť Nella.
„Netuším, ale toto si vyžerie. Začal vojnu, ktorú prehrá. Tým si môžete byť isté!“ povedala som im.
„Fajn, ale čo budeme urobiť?“ položila Mel zase tú istú otázku.
„Neviem, ale niečo vymyslím,“ odpovedala som zúfalo.
„Chcela si povedať: niečo vymyslíme, však?“ overovala si Nella.
„Nemusíte byť do toho namočené. Nechcem, aby sa Black pomstil aj vám.“
„Tak toho sa neboj. My sa ho nezľakneme,“ uistila ma Lilly.                          
 
Prišli sme do izby, ktorá bola našťastie prázdna. Sadli sme si každá na svoju posteľ a premýšľali.
„Napadá vás niečo, čo by sme mu mohli vyviesť?“ opýtala sa nakoniec Mel.
„Nie, vôbec nič čím by sme ho strápnili pred celou školou. Najmenej by sme museli zmeniť jeho výzor,“ povedala Lilly zamyslene. A vtom ma niečo napadlo.
„Myslím, že mám nápad,“ zvolal som nadšene. „Len príprava bude trvať trochu dlhšie.“
Vysvetlila som im svoj plán a všetky tri nadšene súhlasili.
 
Neskôr, keď sme celý plán rozobrali do najmenších podrobností, zišli sme dole do klubovne, kde si chceli Melanie a Nella dopísať úlohy.
Lilly si zo sebou vzala učebnicu čarovania. Chcela sa učiť. Len čo otvorila učebnicu, nahnevane vyprskla.
„Myslím, že som práve našla to ich ″ranné prekvapenie″,“ oznámila nám pohoršene. „Nebolo od Blacka pre teba, Charlie, ale od Pottera pre mňa,“ vysvetlila nám a kývla, aby sme prišli k nej.
Podišli sme bližšie a pozreli do nastavenej učebnice. Na otvorenej dvojstránke bola v každom riadku napísaná len jedna veta, a tá znela: "Evansová, poď so mnou na rande."
Všetky tri sme vybuchli smiechom. Tak toto môže napadnúť len Jamesa Pottera.
„A ty si sa bála, že o teba stratil záujem,“ dostala som zo seba medzi záchvatmi smiechu, ktoré ma postihli po tom, čo nám Lilly ukázala, že rovnako vyzerajú všetky strany učebnice.
„Prísahám, že ho zabijem!“ zavrčala Lilly.
„Myslím, že by si mala súhlasiť. Originálnejšie pozvanie ešte nikto nevymyslel,“ škádlila som ju. Vtom prišli do klubovne Záškodníci a videli, ako sa skrúcame smiechom okolo Lilly.
„Čo je tu také smiešne?“ spýtal sa Potter.
„Ty sa ešte pýtaj,“ odvrkla mu Lilly. „Mimochodom môžem si požičať tvoju učebnicu čarovania, tá moja je práve teraz nepoužiteľná,“ dodala, aby mu naznačila, čo je vo veci.
„Jasné, že môžeš!“ potvrdil nadšene. „Tam je na stole. Podám ti ju,“ vyskočil k stolu, schmatol učebnicu a podal ju Lilly.
Lilly ju opatrne otvorila a zostala pozerať ako obarená. Nás tri prepadol ďalší záchvat smiechu. V Potterovej knihe, tak ako v Lillynej chýbal pôvodný text. Lenže v tej jeho bol nahradený vetou: "Jasné, Potter, s radosťou."
„Ty pako jedno namyslené. Prečo si myslíš, že keď mi to dáš písomne a ešte aj zo želanou odpoveďou, tak budem súhlasiť?!“ zrúkla na neho Lilly a Potter žiaril ako slniečko. Asi aj jemu chýbalo to ich neustále doťahovanie sa. „Taký debilný nápad som ešte nevidela! To môže napadnúť len Jamesa Pottera,“ keď Lilly vyslovila jeho krstné meno, zatváril sa ešte nadšenejšie, ak to vôbec išlo. „Uvedomuješ si, že tvoj úžasný nápad práve zničil dve knihy. Bude mi trvať večnosť, než tú svoju dám do poriadku...“ Ďalej som Lilly už nepočúvala, večnosť bude trvať, kým si ona vybije všetku tu naskladanú energiu, ktorú si normálne vybíja nadávaním Potterovi. Posledný mesiac si ju nemala na čom vybiť, tak to teraz Potter schytá stonásobne.
Išla som si sadnúť na gauč a nevenovala som pozornosť tomu, kto ide za mnou.
„Ako malé deti,“ poznamenala som sama pre seba. Cítila som, ako sa vedľa mňa niekto posadil.
„Tiež si myslím,“ ozvalo sa z toho miesta a ja som vyskočila ako keby som si sadla na špendlík. Bol to Black.
„Čo je?“ spýtal sa nevinne.
„Nič, len si idem sadnúť niekam inam,“ oznámila som mu a presadla si do vzdialenejšieho kresla.
„To som si ťa tým lístkom tak znepriatelil?“ položil ďalšiu nevinnú otázku.
„Nie, ten lístok ti len vylepšil skóre,“ povedala som mu. „Nenávidím ťa už dosť dlho, ak si si nevšimol.“
Black pokrčil ramenami. „Nevadí. Nenávisť je dobrá. Je to vášnivý pocit.“
„Vieš aký je najväčší zločin z vášne?“ spýtala som sa ho. On na mňa pozrel s výzvou v očiach.
„Vražda,“ odpovedala som si na svoju otázku.
„To nie je zlé,“ uznal Black. „Ale aj tak si myslím, že je nenávisť dobrá. Vďaka nej sa do mňa zamiluješ.“
„Ako asi?“ odvetila som pohŕdavo. „Veď nenávisť je opak lásky.“
„To nie je pravda. Opak lásky je ľahostajnosť,“ vysvetlil mi a odišiel. Zostala som za ním civieť Dostal ma, na toto som mu nemala čo povedať.
Na Blackovo miesto si sadla Lilly a spustila ďalšiu salvu nadávok.
„To je taký idiot. Nechápem, ako niečo s takým obmedzeným IQ môže študovať na tejto škole. Mali by sa sprísniť výberové konania, aby sa zabránilo tomu, že také indivíduá, ako on...“
„Lilly,“ prerušila som ju, „nemusíš mi to hovoriť znovu. Počúvala som, keď si mu nadávala.“ Uškrnula som sa na ňu: „Tak ako sa cítiš teraz, keď si mu mohla vynadať?“
Lilly na mňa sprisahanecky mrkla: „Bolo to super!“
Pozrela som na Pottera. Pozeral na Lilly a usmieval sa, keď si všimol, že sa na neho pozerám nadšene sa na mňa zaškeril a pozrel zase na Lilly. „Myslím, že Potter má taký istý pocit.“ 
„Prečo?“ pozrela na mňa prekvapene.
„Pretože keď si mu nadávala, tak celý žiaril.“
„To fakt?“
Prikývla som. „Ako dlho ti bude trvať, dať tú učebnicu do pôvodného stavu?“
„Asi desať minút,“ pokrčila ramenami.
„Ty si mu klamala?“ spýtala som sa šokovane. Lilly nikdy neklame. Dokonca ani Potterovi.
„Neklamala,“ bránila sa. „Len som mu nepovedala celú pravdu. Čo chcel Black?“ zmenila tému.
„Nič,“ odpovedala som okamžite a zase si spomenula na jeho poslednú vetu: Opak lásky je ľahostajnosť. Páčila sa mi. Bolo v nej niečo poetické.
„Určite?“ zisťovala Lill. „Keď odchádzal tvárila si sa, akoby ťa treštil po hlave.“
„Len mi povedal niečo, čo sa na neho vôbec nepodobá.“
„Čo také?“ chcela vedieť.
„Citujem: "Opak lásky je ľahostajnosť". Čo si o tom myslíš?“ spýtala som sa jej.
„Ako ste sa dostali k téme láska?“ pozrela na mňa vyjavene.
„Jednoducho, cez nenávisť,“ odpovedala som.
„Skúšal na teba Potterovú obľúbenú vetu: "Od nenávisti je len krôčik k láske."?“ zaujímalo Lilly.
„Nie povedal, že nenávisť je vášnivý pocit,“ opravila som ju.
„Hm, zaujímavé,“ zamyslela sa Lilly. „Ale tá veta, že opakom lásky je ľahostajnosť, znie dobre. Ktovie či to má z vlastnej hlavy?“ premýšľala Lilly na hlas.
Chcela som jej niečo odvrknúť, ale zavolali nás Melanie a Nella, aby sme im pomohli z úlohami.
Asi dve hodiny sme strávili pri úlohách. Potom sme si zahrali pár kôl rachotiacej sedmi a išli na večeru. Bola som strašne hladná, pretože som zmeškala raňajky a na obede som nejedla, pretože som sa hádala s Blackom.
Vošli sme do Veľkej siene a sadli si na svoje miesta. Naložila som si dvojitú porciu kurčaťa a opekaných zemiakov a začala jesť. V tom k nám prišli Záškodníci.
„Ty musíš byť poriadne hladná. Takú hromadu jedla som pred tebou ešte nevidel,“ rypol do mňa Max.
„Nebola som na raňajkách a na obede ma niekto tak vytočil, že som nedokázala jesť,“ vysvetlila som mu s dôrazom na slovo niekto.
„Ja som ti jesť nebránil,“ obhajoval sa Black.
„To síce nie, ale rozhodne si mi zničil chuť do jedla,“ oboznámila som ho zo svojím stanoviskom.
Pokrčil ramenami: „Aj tak mám pocit, že si sa vtedy do siene neprišla naobedovať, ale vynadať mi.“
Už som mu išla odpovedať, keď ma striaslo. Vedela som, čo to znamená a pozrela k slizolinskému stolu. Malfoy sa práve posadil na svoje miesto a uprel na mňa svoj pohľad.
„Človek by si myslel, že mu po včerajšku zapne, že ju nedostane,“ zavrčal pre seba.
„Hej nehovor o mne, akoby som tu nebola,“ napomenula som ho.
„Viem, že si tu,“ odvetil mi a začal jesť. Nasledovala som jeho príklad.
Celú večeru zazeral Black na Malfoya a Malfoy si zase prezeral mňa. Kašlala som na nich a konečne som sa najedla.
 
Po večery sme sa vrátili do klubovne a posadali si do kresiel ku krbu. Potter, Black, Max a Nella sa dohadovali o metlobale. Ja som sa v hlave preberala dnešným rozhovorom s Blackom.
„Čo si myslíš o tomto útoku, Connorová?“ oslovil ma Potter.
Strhla som sa zo zamyslenia: „Čo si hovoril, Potter?“
„Nad čím tak premýšľaš?“ chcel vedieť Max.
„Nad ničím, braček,“ odpovedala som mu, ale nedokázala som sa ubrániť pohľadu na Blacka. Ten si to všimol a zatváril sa spokojne. „Čo ste chceli vedieť?“
„Čo si myslíš o tom, že by ste vy dve so Siriusom skúsili natrénovať Woollongonský tanec a Spätnú prihrávku,“ zopakoval Potter.
„Woollongonský tanec je síce dobrý na zmätenie protihráča, ale aj nám zabráni v útoku,“ povedala som svoj názor.
„S tým súhlasím,“ potvrdil Black. „Ale vyskúšať to môžeme. Tak sa hneď nečerti, braček,“ dodal, keď videl Potterov výraz.
„Tú Spätnú prihrávku by mohli skúsiť Charlie s Blackom,“ spustila Nella. „Tam ide o presné nasmerovanie prehadzovačky a oni dvaja vždy presne prihrajú jeden druhému. Akoby vtedy bola prehadzovačka magnet a oni dvaja...“ spražila som ju pohľadom a ona radšej zmĺkla.
„Kde je vlastne Remus?“ spýtala sa Lilly.
Chalani pokrčili ramenami. „Najskôr v knižnici,“ odpovedal Peter.
Pozreli sme s Lilly na seba. Aj Melanie bola v knižnici. Bolo by fajn, keby sa dali dokopy a to nie je len úvaha. Všimla som si, ako sa na ňu nesmelo díva Remus a ona sa vždy pri pohľade na neho vždy jemne začervená. Bol by z nich pekný pár.
V tej chvíli vošli obaja do klubovne. Remus jej niečo hovoril a ona sa na tom nesmelo smiala a bola jemne zapýrená. Určite by z nich bol pekný pár. Potter, Black a Max potichu zapískali. Spražili sme ich pohľadom. Ak budú provokovať, tak sa Mel zľakne a bude sa Removi vyhýbať.
„Čaute,“ pozdravili nás naraz.
„Čaute, kde ste boli?“ spýtal sa Black.
„V knižnici,“ odpovedal Remus a výhražne sa na Blacka pozrel.
„Mysleli sme si,“ povedal Black. „Tak ja idem, mám rande,“ oznámil všetkým a potom pozrel na mňa. „Nieže ťa napadne túlať sa po škole. Dnes o tom nebudem vedieť, takže ťa nebudem môcť zachrániť,“ upozornil ma.
Výstražne som na neho pozrela. „Vďaka za starosť, ale...“ nestihla som dopovedať, pretože mi Black skočil do reči.
Pozrel na Pottera: „Braček, daj prosím ťa pozor, aby neopustila klubovňu. A keby sa ti nepodarilo udržať ju tu, tak mi daj vedieť,“ povedal Potterovi, znova na mňa pozrel a potom sa vybral k portrétu.
„Spoľahni sa, braček,“ zakričal za ním Potter. Black zdvihol ruku na znamenie toho, že počul.
Počas Blackovej reči sa mi zdvíhal adrenalín. Nenávistne som pozrela na Pottera.
„Prečo ma tak pozoruješ Potter?!“
„Hej, pokoj!“ bránil sa Potter a zdvihol ruky, akoby sa vzdával. „Ja len plním rozkaz,“ kývol hlavou smerom k portrétu.
Pohoršene som zavrčala. Zdvihla som sa a so mnou sa zdvihol aj Potter.
„Čo robíš?“ spýtala som sa, keď sa postavil vedľa mňa.
„Idem s tebou,“ oznámil mi nekompromisne. „Počula si, mám na teba dať pozor.“
„Aha, a to platí aj v sprche?“ spýtala som sa pobavene.
„Hups, tak to bude zložité,“ povzdychol si Potter, chytil sa za bradu a tváril sa, že premýšľa. „Musím si vybrať: buď poslúchnem rozkaz o tom, že ťa nemám spustiť z očí a pôjdem s tebou aj do sprchy a on ma potom za to zabije. Alebo na teba prestanem, čo len na sekundu dávať pozor a zabije ma preto.“ škrabkal sa po brade a tváril sa zamyslene. „Ťažká dilema,“ povedal a pozrel na mňa. Nechápem, ako mu dokáže Lilly odolávať je taký zlatý, keď chce.
„Tak vieš čo, ja ti ju uľahčím,“ povedala som. „Idem sa osprchovať sama, tým ťa nevystavím nebezpečenstvu dlhej a bolestivej smrti od Blacka. A sľubujem, že až do rána neodídem zo svojej izby, čím ťa zachránim pred tým, aby ťa Black zabil za to, že si ma spustil z očí. Dohodnuté?“ povedala som mu svoj návrh a podala mu ruku.
Chvíľu premýšľal nad tým, čo som povedala a potom chytil moju ruku a potriasol ňou. „Dohodnuté! Tak už bež, než si to rozmyslím a rozhodnem sa ísť s tebou,“ uškrnul sa na mňa.
„Tak to už radšej idem,“ akože som sa otriasla a vybehla hore do našej spálne. Za mnou sa ozýval smiech mojich priateľov.
 
Zobrala som si pyžamu a vliezla do sprchy. Pustila na seba prúd horúcej vody. Vyžívala som sa v horúcich kvapkách, ktoré dopadali na moju pokožku. Na chvíľu som si predstavila, aké by to bolo, keby tu bol Black so mnou. Okamžite som sa snažila túto predstavu vytlačiť z hlavy, ale ona sa tam usadila a nechcela odísť. Zase mi bleskla hlavou tá veta: Opak lásky je ľahostajnosť. Neviem prečo, ale touto vetou na mňa zapôsobil. Opäť sa mi pred očami objavila predstava, ako je so mnou v sprche. „Connorová spamätaj sa,“ opakovala som si. „Mysli na stávku. Len mysli na tú stávku a bude to dobré.“ Tú stávku nesmiem prehrať. To by som neprežila. Musím vyhrať.
Vzdala som sa relaxu v sprche. S predstavou Blacka pred očami som aj tak nedokázala relaxovať. Vyšla som zo sprchy, usušila si vlasy a obliekla pyžamu a zabalila sa do postele. Snažila som sa na nič nemyslieť, ale stále dokola som počula tú vetu, ktorú mi povedal dnes poobede. Skúšala som zaspať. Z polospánku ma prebralo tiché otvorenie dverí a Lillyn hlas: „Charlie, spíš?“ neodpovedala som. Lilly pomaly zatvorila dvere a odišla späť do klubovne. O chvíľu som zaspala.
 
Sirius:
Cestou na rande som rozmýšľal nad tým, či James dokáže Charlie udržať v klubovni. Bolo mi jasné, že na to nemá. Ak sa Charlie rozhodne odísť z klubovne, tak ju nezastaví ani zaklínadlom. Bál som sa, čo by stalo, keby naozaj odišla z klubovne. Aj keby mi James dal hneď vedieť, že je preč, trvalo by mi večnosť, než by som ju našiel. Nevenoval som dievčaťu, s ktorým som mal rande, ani trochu pozornosti. Vlastne som mal tak plnú hlavu obáv o Charlie, že ani neviem, ako sa tá z rande volala. A keď ma pobozkala, zjavilo sa mi pred očami, ako to robí Charlie. Ako ma chytí okolo krku, postaví sa na špičky, pritiahne si moju tvár k tej svojej a jemne sa dotkne svojimi perami mojich. Tá predstava mi zahltila mozog. Nedokázal som premýšľať o ničom inom iba o tom, aké by bolo, keby ma pobozkala ona. Slastne som zašepkal jej meno. Do reality ma vrátilo prudké trhnutie. Uvedomil som si kde som a koho bozkávam. Dievča sa odo mňa odtrhlo a so slzami vybehlo z miestnosti.
„Nádhera,“ pomyslel som si a vybral sa späť do klubovne. Ak to takto pôjde ďalej môžem vyhlásiť celibát. Uvedomil som si, že mi to môže byť aj tak jedno. Už o inú, ako o Charlie nestojím. Zase sa mi pred očami vynorila predstava, ako ma bozkáva. Slastne som privrel oči. Musím ju dostať. Tá stávka mi je ukradnutá, ak vyhrám aspoň ma bude milovať, ale rozhodne jej potom nedovolím, aby to vyhlasovala pred celou Veľkou sieňou len preto, že prehrala stávku. Ak prehrám, tak sa na rok nesmiem dotknúť žiadneho iného dievčaťa, ale nepovedala, že sa nebudem môcť dotknúť jej. Musím ju presvedčiť o tom, že ju milujem a že mi jedno či prehrám tú stávku. Musím ju presvedčiť o tom, že teraz mi záleží už len na nej.
Moje úvahy prerušila Tučná pani. Povedal som jej heslo a vošiel do klubovne. Chalani sedeli na našich miestach. Poobzeral som sa po klubovni a hľadal baby. Neboli tam.
„Išli spať?“ spýtal som sa, keď som si sadol do kresla.
„Mhm,“ prikývol Max.
„Aj Charlie?“ overoval som si.
„Áno, tá odišla hneď, ako si odišiel ty. Ale neboj je vo svojej izbe. Nezdrhla mi,“ dodal James, keď videl môj výraz.
„Fajn, vďaka, braček“ kývol som Jamesovi.
„Nie je začo, veľa úsilia ma to nestálo,“ pokrčil plecami James. „A vlastne, čo tu robíš tak skoro? Nebol si náhodou na rande?“ pýtal sa ma.
„Ani mi to nespomínaj. Hotové fiasko,“ zamrmlal som.
„Tak hovor, čo bolo?“ vyzvedal James.
„Keď ma pobozkala, zašepkal som Charlieno meno,“ povedal som im.
Všetci traja vybuchli smiechom. „To nemyslíš vážne,“ dostal zo seba Max.
„Jasné, strašne vtipné,“ oboril som sa na nich, ale tiež mi trhalo kútikmi úst. „A áno, Max, myslím to vážne!“ oznámil som mu.
„Veľký Casanova sa asi nám naozaj zamiloval,“ zatiahol James.
„Už to tak vyzerá,“ pripustil som. Max s Remusom sa prestali smiať a zostali na mňa prekvapene pozerať. Až teraz mi došlo, že oni dvaja doteraz považovali moje city k Charlie len za pobláznenie, za niečo, ako výstrelok z nudy. James vedel pravdu už dlhšie a ak nie tak si ju včera v noci overil. Im dvom až v túto chvíľu došlo, že som v ten prvý večer myslel všetko absolútne vážne.
„Tak to je zlé,“ poznamenal Max.
„Prečo si myslíš?“ oboril som sa na neho.
„Hej, spomaľ! Ani nevieš, čo tým chcem povedať,“ bránil sa Max.
„Tak hovor, počúvam,“ vyzval som ho.
„Charlie nerada prehráva. Ak ťa aj miluje neprizná si to, pretože by to znamenalo prehru vašej stávky,“ vysvetlil mi Max.
Prikývol som. „Viem, ale mne je to jedno. Nebudem ju nútiť splniť podmienku prehry, ale naďalej sa jej budem snažiť dokázať, že ma miluje. Nie preto, aby som vyhral, ale preto, že ju milujem ja,“ povedal som im svoje stanovisko.
„Myslím, braček, že ti s radosťou pomôžeme,“ povedal James a pozrel na Maxa a Rema, ktorí prikývli.
„Ďakujem. Nejdeme hore?“ navrhol som.
Všetci sme sa postavili a vyšli do svojej spálne, kde Peter už tvrdo spal. Vzal som pyžamové nohavice a zamieril do sprchy, keď ma niečo napadlo.
„Hej, Remus,“ oslovil som ho.
„Áno, Sirius?“ pozrel na mňa.
„Čo ty a Mandraková?“ spýtal som sa. Spomenul som si na Remusov pohľad, keď s ňou vošiel do klubovne.
„Čo by?“ vyhýbal sa Remus odpovedi.
„Tak páči sa ti alebo nie?“ spýtal som sa na rovinu.
„Ak ti to poviem nezosmiešniš ju pred celou školou, však nie?“ chcel vedieť Remus.
„Preboha čo si o mne myslíš,“ zahral som dramaticky a chytil som sa za srdce.
„No jasné, tebe tak veriť.“
„Ale Remus zabúdaš na jeden problém, ktorý som nikdy neprezradil. Si môj kamoš prajem ti len to najlepšie,“ bránil som sa.
„No dobre, ak by som ti to nepovedal, tak mi nedáš pokoj,“ povzdychol si. „Páči sa mi.“ oznámil nám. „Možno aj viac, ako páči, len to mi je tak na dve veci, keď sa ja nepáčim jej.“
„A na to si kde prišiel?“ vložil sa do toho James.
„Veď vy viete kde,“ odpovedal mu. Mal pravdu už sme to vedeli všetci štyria. Aj Max.
„Pozri za skúšku nič nedáš,“ povzbudil som ho. „Proste ju niekam pozvi a potom uvidíš.“ Počkal som, než Remus prikývne a potom som vošiel do sprchy.
Keď som vyšiel Max a James už spali. Remus sedel na okenici a premýšľal.
„Remus, ver mi,“ podišiel som k nemu a chytil ho za rameno. „To čo si ti predsa nemôže zabrániť pozvať dievča, ktoré sa ti páči na rande.“
„Ja viem, ale čo keď to raz zistí?“ pokrútil hlavou Rem.
„Na to teraz kašli. Veď sa za ňu nejdeš ženiť. A mimochodom, myslím, že sa jej páčiš,“ oznámil som mu.
„Prečo si to myslíš?“ chcel vedieť.
„Pretože vždy keď s tebou rozpráva, červená sa a nevie od teba odtrhnúť zrak,“ povedal som mu. „Len ju niekam pozvi a ľutuj sa, až keď ťa odmietne. Dohodnuté?“ spýtal som sa ho. Prikývol.
„Dobre, ja idem spať,“ povedal som mu. „Neponocuj tu veľmi.“
Prešiel som k svojej posteli a ľahol si. Okamžite, ako som zavrel oči sa mi pred nimi zjavila ona. Chvíľu som premýšľal a potom som sa postavil. Vzal som z nočného stolíka prútik a chcel som odísť z izby.
„Kam ideš?“ zastavil ma Remus.
„K Charlie,“ povedal som s pohľadom v zemi. „Musím ju vidieť.“ Odhodlal som sa pozrieť na Rema. Na tvári mal úsmev.
„Tak choď už, ty zamilovaný blázon,“ zaškeril sa na mňa a ja som mu úsmev opätoval.
 
Vyšiel som z izby, zbehol do klubovne a vošiel do dievčenského internátu. Poklopal som prútikom po treťom kvete na tapete v pravo od dverí, aby sa zo schodov nestala šmykľavka, a vybehol hore po schodoch.
Vedel som, ktoré sú to dvere, bol som tam včera s Jamesom. Opatrne som otvoril dvere, vošiel do izby a pomaly zavrel. Obzrel som sa, či som náhodou niektorú nezobudil. Všetkých šesť ich pokojne spalo. Zamieril som k Charlienej posteli. Ležala tvárou k dverám. Podišiel som k nej a sadol si k jej nočnému stolíku. Pozoroval som ju.
Všetko čo som včera napísal do toho lístočka bola pravda. Naozaj bola nádherná, keď spala. A bolo pravdou aj to, že zašepkala moje meno. Spomínal som, ako to bolo: sedel som na jej posteli a pozeral sa, ako spí, keď sa za mnou ozvalo moje meno. Prudko som sa otočil a zistil som, že Lutherová ho povedala zo sna. Znechutene som pokrútil hlavou a otočil sa späť k Charlie. Chvíľu som ju pozoroval a potom. Aj ona zašepkala moje meno. Pozrel som na ňu, chvíľu som váhal, no potom som natiahol ruku a pohladil ju po tvári. Zase povedala moje meno.
Bol to úžasný pocit. Nie ako keď ho povedala Lutherová. Teraz som mal pocit, akoby som lietal. Hladil som ju po tvári a bol som strašne šťastný. Vyrušil ma James zo slovami: „Prepáč, braček, ja viem, že by si tu teraz najradšej strávil celú noc, ale môžu sa zobudiť. Musíme ísť.“ povedal mi. Mal pravdu. Opýtal som sa ho či nenašiel v Lillynej taške prázdny pergamen a obálku. Prikývol, vrátil sa k Lilly a z jej tašky vytiahol všetko, čo som potreboval. Podal mi pergamen a brko a ja som jej nechal lístok. Naposledy som ju pohladil a odišli sme.
Teraz tu sedím znova a dúfam, že zase vysloví zo sna moje meno. Cez okno do izby zasvietil lúč mesačného svetla a osvietil ju. Až teraz som si všimol, že sa potí. Musí jej byť teplo. Chcel som otvoriť okno, ale napadlo mi, že by som tým zobudil ostatné dievčatá, ktorým by mohlo byť zima. Zdvihol som sa zo zeme, chytil jej prikrývku a stiahol ju nižšie. Postrehol som si, ako kvapka jej potu stiekla z krku pod tričko. Ťažko som prehltol. Radšej som sa zase posadil do bezpečnej vzdialenosti, než by ma to premohlo a zobudil ju neuváženým dotykom. Ďalšia kvapka stiekla za tou prvou. Na nočnom stolíku bol pergamen a brko siahol som po ňom a začal písať:
Mesačné lúče olizujú tvoju striebristú pokožku,
pot sa leje po tvojom dokonalom hrudníku,
oči mi skĺzli priamo tam, kde sa posledná kvapka zastavila.
To miesto je pre mňa zatiaľ neznáme,
neznáme, no predsa známe.
Známe z predstáv, zo snov.
Sním o tom,
o bozku, ktorý mi opätuješ.
Čakám, no raz sa dočkám.
Bude to nanajvýš jedna zmena,
len jedna zmena lunárneho kalendára.
 
Dopísal som poslednú vetu a pozrel z okna. Začínalo svitať. Musím vypadnúť, kedykoľvek sa môžu zobudiť. Vložil som pergamen do obálky, ktorú mala na nočnom stolíku a napísal na ňu jej meno. Položil som ju na jej vankúš a potom ma napadlo ešte niečo. Položil som na obálku brko, mávol prútikom a zašepkal Orchideus. Na obálke namiesto brka ležal lupienok ruže. Pohladil som ju po tvári a odišiel som. Vo dverách som ešte počul, ako zašepkala: Sirius.
 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.