5. kapitola - Prekazené rande
4. 7. 2010
September preletel takou rýchlosťou, akoby niekto na hodinách nastavil dvojnásobnú rýchlosť.
Mala som pocit, akoby minulý školský rok ani neskončil. Nič nenasvedčovalo tomu, že bol september a že kedysi pred ním boli prázdniny. Zasa sme mali hromady úloh ako minulý rok. Zasa sme si ich nestíhali písať. Zase bol štyrikrát do týždňa metlobalový tréning, ktoré nám uberali z už aj tak mála času, ktorý sme mali na úlohy. Takže všetko bolo zase po starom. Až na pár maličkostí.
Po prvé: Max chodil do tej istej školy, ako ja. A tiež hral v chrabromilskom metlobalovom tíme. Na konkurze sa ukázalo, že je medzi všetkými prihlásenými predsa len najlepší. Black a Potter skoro vyskočili od radosti z kože. Niežeby som mala niečo proti tomu, keby tak urobili.
Po druhé: Záškodníci nadobudli nejakým omylom dojem, že keď je Max môj brat a teraz takpovediac patrí do ich partie, môžu sedieť vo Veľkej sieni pri nás. A práve Black si obľúbil miesto vedľa mňa.
Po tretie: Malfoy sedával pri slizolinskom stole presne oproti mne a pozoroval ma.
Po štvrté: Black každé raňajky, obed a večeru pozoroval Malfoya a naštvane vrčal.
Po piate: Od chvíle, čo si Black všimol, že ma Malfoy pozoruje ma nenechal na chodbe ani na chvíľu bez dozoru, čo ma vrcholne rozčuľovalo.
Vlastne každý deň septembra prebiehal takto: raňajky (Black vrčí na Malfoya), škola (Black sa odo mňa na chodbách nehne ani na krok), obed (Black zase vrčí na Malfoya), poobedné vyučovanie (na Blackov rozkaz sa odo mňa nehnú ani na krok baby, pretože on má niektoré dni iné poobedné vyučovanie), metlobalový tréning (aj ten mám s Blackom), večera (Black opäť vrčí), úlohy (Black a Potter blbnú na druhom konci klubovne), sprcha (aspoň na chvíľu sa Blacka zbavím), spánok (a Black je zase tu, sníva sa mi o ňom).
Bol prvý októbrový piatkový večer a ja som dopísala poslednú bodku vo svojej úlohe na elixíry. Ešte raz som si prečítala poslednú vetu a hodila brko na stôl. Poobzerala som sa po klubovni. Melanie a Nella dokončovali ešte úlohu na OPČM. Lilly sedela v kresle a písala list domov. Záškodníci, teraz už aj so svojím štvrtým členom Petrom Pettigrewom, ktorý bol prvý mesiac chorý, a Max sedeli pred krbom a na niečom sa smiali. Prešla som k Lilly a pozrela jej cez plece.
„Ešte si to nedopísala?“ spýtala som sa.
„Dopísala, len si to ešte pre istotu čítam. Vieš ako moja mama dokáže čítať medzi riadkami,“ odpovedala Lilly. Zmotala pergamen a vstala z kresla.
„Nejdeš so mnou do soviarne? Hneď to aj pošlem, už ich tu nemôžem počúvať,“ kývla na Záškodníkov, ktorí práve vybuchli smiechom. „Musím na chvíľu vypadnúť.“
„Hm, prečo nie, aj tak nemám nič lepšie na práci,“ odpovedala som a vyšla za ňou z klubovne. Ešte som si stihla všimnúť, ako ma Black pri odchode pozoruje.
Sirius:
Pozoroval som ju, ako si píše úlohy. Spravila bodku za poslednou vetou. Narovnala sa a znova si prečítala čo napísala. Spokojne prikývla, hodila brko na stôl a začala sa okolo seba obzerať. Otočil som sa späť k chalanom. Nechcel som, aby vedela, že ju pozorujem, ale o chvíľu som cítil jej pohľad na sebe. Nenápadne som sledoval, ako prešla k Evansovej a sadla si na operadlo jej kresla. Chvíľu sa spolu rozprávali a potom sa obe postavili a zamierili k portrétovému otvoru. Pri východe z klubovne sa ešte obzrela a pozrela mi do očí. Okamih som ešte pozoroval miesto kde pred chvíľou stála a potom mi došlo, že za desať minút je večierka a na chodbe hliadkuje Malfoy. Vyskočil som z kresla a prešiel k stolu, kde si ešte Mandraková a Summersová robili úlohy.
„Hej, Summersová,“ oslovil som ju, aby som upútal ich pozornosť.
„Čo chceš Black?“ vrhla na mňa Summersová znechutený pohľad.
„Kam išla Connorová?“ spýtal som sa na rovinu.
„A čo teba po tom?“ položila protiotázku.
„Ja len, že za desať minút je večierka.“
„A odkedy ty tak strašne rešpektuješ večierku, že to vyžaduješ od ostatných?“
„Mne je jedno, že je mimo klubovne po večierke,“ zavrčal som. „To ty evidentne nevieš, že dnes na chodbách hliadkuje Malfoy.“
„Aha,“ dostala zo seba inteligentne. Jej jediné šťastie bolo, že hneď pokračovala: „Tak prepáč, ale aj tak ti nepomôžem. Netuším kam išla, ale išla s ňou Lilly, takže to je v pohode,“ vysvetlila mi. „Či nie?“ dodala, keď videla môj výraz.
Namiesto odpovede som vyštartoval do našej spálne. Vyletel som po schodoch, vrazil do izby a začal prehľadávať všetky nočné stolíky. Hľadal som Záškodnícku mapu. Našiel som ju na Jamesovej posteli spolu s Evansovej fotkou. Bolo mi jasné, že pozoroval Evansovú na mape. Zobral som mapu a trielil späť do klubovne.
„Čo blbneš, Tichošlap? Snáď si si nespomenul, že už pred pol hodinou si mal byť na rande?“ nadhodil James, keď som si sadol späť na gauč a rozprestrel mapu na stôl.
„Slávnostne prísahám, že nič dobré za lubom nemám,“ povedal som a ťukol na prázdnu mapu prútikom, v tom okamihu sa na nej začali zjavovať čiary a bodky s menami obyvateľov hradu. O pár sekúnd som mal pred sebou kompletnú mapu Rokfortu aj s presnou polohou jej obyvateľov. „Čo si hovoril, Paroháč?“ spýtal som sa.
„Chcel som vedieť, či nemáš byť na rande?“ zopakoval James.
„Na rande zabudni,“ oznámil som mu a začal hľadať na mape tri bodky. „Radšej mi pomôžte nájsť Charlie alebo Malfoya.“
„Čo deje sa snáď niečo?“ spýtal sa Max.
„Charlie pred chvíľou odišla z klubovne a za chvíľu je večierka,“ odpovedal som mu.
„No a? Myslím, že ju nemusíš až tak strašne strážiť. Je to predsa jej vec, keď bude po večierke mimo klubovne,“ bránil ju Max.
„To je síce pravda, Max,“ vložil sa do toho Remus. „Ale dnes na chodbách hliadkuje Malfoy. Ten si nenechá ujsť možnosť počkať si na Charlie,“ vysvetlil mu čo je vo veci a sklonil sa nad mapu ku mne a Jamesovi.
Chvíľu sme hľadali a potom sa ozval James. „Mám Malfoya!“ oznámil nám.
„Kde je?“ spozornel som okamžite a pozrel na miesto, na ktorom mal James prst.
„Ide na siedme poschodie,“ odpovedal mi James.
„Kretén! Lilly a Charlie tade musia prejsť,“ už som sa chcel postaviť, keď sa ozval Remus.
„Neskoro, už sú na chodbe a on im ide naproti,“ pozrel na mňa Remus. „Nestihneš ho zastaviť.“
„Tak mu zabránim vtom, čo chce spraviť!“ postavil som sa a vybral sa k portrétu.
„Počkaj na mňa,“ zakričal za mnou James.
„Prečo? Malfoya zvládnem,“ oznámil som mu.
„Malfoya možno áno, ale Evansovú a Connorovú sám nezvládneš,“ zaškeril sa na mňa a rozbehol sa k východu.
Charlie:
„Môžem sa ťa niečo spýtať?“ ozvala sa Lilly cestou do soviarne.
„Jasné, pýtaj sa.“
„Čo si myslíš o tej Potterovej zmene správania?“
„Máš na mysli to, že ťa už nepozýva na rande?“ chcela som vedieť. Lilly len prikývla.
„Mám taký pocit, že vtom má prsty Max,“ povedala som jej svoj názor.
„Ako by to mohol Max ovplyvniť?“
„Jednoducho. Polovicu prázdnin ťa počúval, ako sa sťažuješ na to, že ťa Potter stále otravuje. Proste povedal Potterovi, že ak ťa chce dostať má ti dať pokoj. Ako sa zdá Potter ho vzal za slovo,“ pokrčila som ramenami a pozrela na ňu. Tvárila sa smutne.
„Tebe je ľúto, že ti dal pokoj?“ spýtala som sa šokovane.
Lilly pokrčila ramenami: „Pamätáš, ako si v ten večer, keď sme prišli povedala, že by mi chýbalo, keby som nemohla aspoň raz za deň Potterovi vynadať?“ prikývla som. „Tak mne to fakt chýba,“ zakrútila nechápavo hlavou.
„A čo je na tom zlé, že ti chýba to, ako sa s Potterom škádlite. Ja som tiež priznala, že by mi to s Blackom chýbalo,“ snažila som sa ju trochu povzbudiť.
„Lenže mne nechýba len to škádlenie. Mne chýba aj to, že ma už nepozýva na rande. Mám z toho pocit, akoby stratil záujem,“ vysvetlila mi.
„Tak toho sa nebojím,“ zasmiala som sa. Nevedela som si predstaviť, že by Potter stratil záujem o Lilly. To by bol koniec sveta. „Záujem nestratil, toho sa neboj. Ty ho nevidíš, ako sa na teba pozerá, keď sa ty pozeráš inam. Možno len trochu dospel.“
„Možno...“ Lilly sa zasekla uprostred vety a zostala visieť pohľadom pred sebou. Prekvapene som sledovala jej pohľad a zamrzla som na mieste.
„Ale, ale. Vy neviete, že po večierke je zakázané pohybovať po chodbách?“ zatiahol Malfoy.
Jeho úlisný tón ma prebral. „Čo ťa potom, Malfoy, čo mi vieme alebo nevieme?“ odsekla som mu a ťahala Lilly ďalej. Bohužiaľ jediná cesta ďalej viedla okolo neho.
Postavil sa nám do cesty. Zmeral si ma pohľadom a mne nabehli zimomriavky.
„Mňa potom len to, že som prefekt a je mojou úlohou dať pozor, aby na chodbách po večierke nikto nebol,“ povedal Malfoy a nespustil pohľad z mojich očí.
„Aj ja som prefekt, Malfoy, takže nemáš právo ma vyhodiť z chodieb,“ oznámila mu nekompromisne Lilly.
„Fajn, Evansová, ty môžeš ísť. Ale Charlotta tu zostane a počká, kým jej vymyslím trest,“ hovoril to síce Lilly, ale stále pozeral na mňa.
„To si nemyslím, Malfoy,“ ozval sa za mnou známy hlas a mne odľahlo.
„Nemiešaj sa do toho, Black, nie je tu nič pre teba,“ oznámil mu Malfoy.
„Ale je. Evansová a Connorová čakajú na nás,“ odbil ho Potter.
Konečne som nabrala dosť odvahy nato, aby som sa pohla. Otočila som sa za seba. Potter pohľadom skúmal Lilly. Asi chcel zistiť či je v poriadku. Black si ma zmeral pohľadom. Najskôr usúdil, že som v poriadku, pretože mu bolo na očiach vidieť, ako mu odľahlo. Ale prečo mu odľahlo? Odkedy mu záležalo na tom či som v poriadku? Potom sa Black pozrel na Malfoya a pohľad mu od nenávisti stvrdol.
„Radím ti vypadnúť, Malfoy,“ oznámil mu.
„Prečo by som mal?“ spýtal sa ho Malfoy s nenávisťou v hlase.
„Žeby preto, lebo Lilly ani Charlie o tvoju spoločnosť nestoja,“ odpovedal mu Potter.
„Fajn, idem,“ vzdal sa Malfoy. „Ale my, Charlotta, sa ešte stretneme,“ zase si ma premeral pohľadom.
Black nemal ďaleko k tomu, aby na neho neskočil. Bála som sa, že si ublížia. Teda nie, že Black ublíži Malfoyovi, ale toho že Malfoy ublíži Blackovi. Ozvala som sa teda radšej ja skôr, ako sa Black stihol vytrhnúť z Potterovho zovretia.
„Jedine tak v mojich nočných morách,“ oznámila som mu zhnusene.
„Je pekné, že sa ti o mne sníva,“ zakričal cez plece Malfoy a zašiel za roh. Striaslo ma. Potter pomaly pustil Blacka.
„Si v poriadku, braček?“ spýtal sa ho. Black len zúrivo prikývol a pozrel na mňa.
„Nestihol vám nič spraviť, než sme prišli?“ spýtal sa Black a znova si ma zmeral pohľadom. Zase mi nabehli zimomriavky, ale tento krát neboli nepríjemné, ako keď si ma premeriaval Malfoy. Prikývli sme.
„Fajn, to sme radi. Mali by sme sa vrátiť do klubovne, než sa tu objaví Filch alebo tá jeho mačka, pani Norrisová,“ povedal Potter s úľavou.
„Ja som chcela ísť ešte do soviarne,“ zvolala zúfalo Lilly. „Ak ten list nepošlem dnes, tak ma mama zabije aj na diaľku,“ pozrela na mňa prosebne.
„Prepáč Lilly, ale nie som si istá, že by som tam došla. Príšerne sa mi trasú kolená,“ povedala som jej.
„Aha, chápem. Nevadí pošlem ho zajtra, čo už,“ povzdychla si Lilly.
„Ja ťa tam odprevadím,“ povedal nadšene James a ruka mu vyletela do vlasov. Nechápem, ako si Lilly môže myslieť, že o ňu Potter už nemá záujem.
Prikývla som, aby som ju povzbudila. „To je dobrý nápad. Ja sa už do soviarne nedotrepem, ale Potter na teba dá pozor, keby mal Malfoy pocit, že sa chce niekomu pomstiť. Musíš mame konečne poslať ten list,“ snažila som sa na ňu usmiať, ale stále mnou prebiehala hrôza z Malfoya.
„Tak dobre. Choď si ľahnúť. Black, odprevadíš ju do klubovne, však?“ Black zamyslene prikývol. „Fajn, poď Potter.“ Hodila na mňa posledný povzbudivý pohľad, otočila sa na podpätku a zamierila do Sovej veže. Potter sa nadšene usmial a vyrazil za ňou.
Chvíľu som tam bez slova stála s Blackom a preberala som sa tým, čo sa pred chvíľou stalo. Nechápala som, prečo ma zaliala úľava, keď som počula Blackov hlas. Rovnako som nechápala Blackovu reakciu na to, keď Malfoy povedal, že sa ešte stretneme. Viem, že Black Malfoya neznáša, ale takú zúrivosť akú mal na tvári Black, keď mi to Malfoy oznámil, som u neho ešte nevidela. A aby toho nebolo málo, nechápala som svoju reakciu na Malfoya. Neznášala som ho to áno, ale nikdy som sa ho nebála, a teraz ma pri pohľade na neho paralyzoval strach, ktorého som sa doteraz nezbavila. Ešte stále sa mi triasli kolená, aj keď som vedela, že už mi nič nehrozí.
„Určite si v poriadku?“ spýtal sa znova Black.
„Áno, nič mi nie je. Len musím vstrebať ten šok,“ odpovedala som a pozrela mu do očí. Pozeral na mňa zo starosťou a záujmom.
„Dobre,“ prikývol Black a vydýchol si. Zase sme boli ticho, len sme sa na seba pozerali.
„Čo tvoje kolená?“ spýtal sa po chvíli Black s úškrnom. On sa už zrejme zo svojho stavu dostal.
„Čo by s nimi malo byť?“ spýtala som sa nechápavo.
„No či už sa netrasú a môžeme vyraziť do klubovne alebo potrebuješ ešte chvíľu na upokojenie,“ vysvetlil mi a v očiach mu iskrilo. Týmto ma vytočil. Ako rýchlo sa dokázal zo starostlivého, milého chalana zmeniť na toho starého Blacka, ktorý videl zmysel života v tom, že do mňa vyrypoval.
„Môžeme ísť,“ oznámila som mu naštvane a otočila som sa na podpätku.
„Čo som povedal, že som ťa tak naštval?“ spýtal sa a dobehol ma. To keby som vedela, pomyslela som si.
„Nič, nie som naštvaná,“ povedala som a pokračovala v ceste.
„No keď myslíš,“ zatiahol Black s iróniou.
„O čo ti ide?“ vybuchla som a zastala.
„O nič. Neviem o čom hovoríš,“ odpovedal nevinne.
„Nechápem, prečo sa tváriš ako dobrý, starostlivý chlapček,“ odvrkla som mu.
„Možno preto, že nechcem, aby sa ti niečo stalo,“ oznámil mi naštvane. Došlo mu kam mierim. „Čo je na tom zlé, že nechcem, aby ti Malfoy ublížil.“
„To, že tebe bolo vždy jedno, kto mi ublíži,“ odpovedala som mu.
„No tak teraz mi to už nie je jedno!“
„Čo ste tam vlastne vy dvaja robili?“ opýtala som sa. Až teraz mi došlo, že tam vôbec nemali byť. Boli v klubovni, trvalo by im aspoň desať minút, než by tam prišli.
„To ťa tak strašne rozčuľuje, že sme vám pomohli?“ odpovedal mi protiotázkou a teraz už bol naozaj naštvaný.
„Tak som to nemyslela. Som rada, že ste sa tam objavili. Len viem, že ste boli v klubovni, než by ste tam prišli trvalo by vám to aspoň desať minút,“ vysvetlila som mu už pokojnejšie.
„Išli sme skratkou.“
„Aha,“ otočila som od neho a zase pokračovala do klubovne.
„Aké aha?“ dobehol ku mne a chytil ma za lakeť, aby ma zastavil. Z jeho dotyku ma pošteklilo v bruchu.
„Čože?“ spýtala som sa.
„Pýtal som sa, čo znamenalo to "Aha",“ zopakoval.
„Že beriem na vedomie tvoju odpoveď,“ zase som vykročila. „Čo iné by to malo znamenať?“
„Neznelo to tak,“ pokrčil ramenami.
„A ako to teda znelo?“ vybuchla som zase. Už som nezastavila, ale pokračovala smerom do klubovne.
„Akoby si pochybovala o tom, čo som povedal.“
„Fajn, tak už vieš, že nepochybujem. Spokojný?“
„Nie,“ odpovedal mi.
„Čo ti zase nevonia Black?!“ spýtala som sa naštvane.
„Neveríš mi!“
„No a? Nikdy som ti neverila a vždy ti to bolo jedno. Nechápem prečo ti na tom teraz záleží?!“
„Ako vieš, že mi to bolo jedno? Nepoznáš ma!“ vyštekol.
„Fakt?! A ja som si myslela, že teba tu pozná každá baba.“ Konečne sme stáli pred portrétom Tučnej panej.
„Nechápem čo tým chceš povedať!“ povedal mi rozčúlene.
„A nie je to jedno? Aj tak...“ prerušilo ma akési dievča.
„Sirius, hľadala som ťa. Mali sme mať rande,“ povedala mu.
„Vidíš? Meškáš na rande. Tak sa už nenechaj rušiť a uži si svoju obľúbenú zábavu,“ povedala som mu, otočila sa k portrétu, povedala heslo a vstúpila do klubovne.
„Mojou obľúbenou zábavou je pozorovať ťa, keď si nahnevaná,“ zakričal ešte za mnou.
„Ten krik si bola ty a Black?“ spýtala sa Nella, keď som si sadla za stôl k nej a Melanie. Ešte stále dokončovali úlohu z OPČM.
„My sme kričali?“ spýtala som sa.
Melanie prikývla: „Počula vás celá klubovňa.“
Pokrútila som hlavou: „Poviem vám to, ale až keď príde Lilly. Zatiaľ vám pomôžem s úlohou,“ na OPČM som bola dobrá.
„Kde tá vlastne je?“ spýtala sa jedna z nich.
„Išla s Potterom do soviarne,“ oznámila som im.
„ČO?!“ zvolali naraz.
„Aj to vám vysvetlíme,“ povedala som im a pritiahla pred seba Nellynu úlohu, lebo som vedela, že s tou bude viac práce, ako s Melaninou.
Za desať minút sa objavila Lilly.
„Nechaj to tak, dokončíme to zajtra,“ povedala mi Nell, keď si k nám Lilly prisadla. „Sme strašne zvedavé.“
„Poďme hore,“ povedala som a postavila sa. Všetky tri ma nasledovali, len Lilly mala na tvári zmätený výraz.
„Načo ste zvedavé?“ spýtala sa ich Lilly, keď sme vyšli do izby.
„Počkaj porozmýšľam,“ Nella nahodila výraz vysokého zamyslenia. „Tak napríklad: čo sa stalo po tom, keď ste sa vytratili z klubovne? Prečo ty si bola sama s Potterom? Čo ste spolu robili? A po posledné prečo sa Charlie hádala s Blackom pred klubovňou tak, že ich počuli všetci v klubovni?“ dokončila Nella a sadla si na svoju posteľ.
„Ty si sa hádala s Blackom?“ vyblafla na mňa Lilly. Nasledovala som Nellyn príklad a hodila sa na svoju posteľ.
„No možno trochu,“ odpovedala som vyhýbavo.
„Že trochu! Doslova po sebe jačali,“ povedala Nella a nevedela sa dočkať, kedy sa dozvie podrobnosti.
„Nepreháňaj,“ schladila som ju.
„Tak nám už povedzte, čo sa stalo inak vybuchne od zvedavosti,“ rypla Melanie do Nell a hneď si za to vyslúžila ranu vankúšom.
„Tak dobre. Ale najprv nám vy povedzte čo sa stalo, keď sme odišli z klubovne,“ chcela som najprv vedieť ja.
„Fajn! Takže keď ste odišli prišiel Black k nám chcel vedieť kam si išla. Povedala som mu, že neviem. Potom vybehol k nim do izby. Nato zbehol dole s nejakým pergamenom, na ktorý všetci chvíľu zízali. Potom sa Black postavil a chcel odísť z klubovne. Potter na neho zakričal, že ho má počkať, že ide s ním. Black mu povedal, že Malfoya zvládne aj sám. Na to mu Potter povedal, že Malfoya možno áno, ale vás dve nie. To je myslím všetko. Asi za pol hodiny počuli, ako na seba vrieskate pred klubovňou,“ zrekapitulovala Nella bleskovo.
„Myslím, že ste na rade,“ vyzvala nás Melanie.
Pozreli sme s Lilly na seba a pohľadom sa dohadovali, ktorá začne. Ako vždy som prehrala ja.
„Tak dobre. Išli sme k Sovej veži a bavili sa o Potterovi, keď Lilly stuhla. Oproti nám stál Malfoy. Rýpal s tým, že je po večierke,“ začala som.
„Ja som mu povedala, že som prefektka a mám rovnaké právo byť na chodbe ako on. On mi na to povedal, že ja teda mám ísť, ale Charlie tam zostane a počká, než jej vyberie trest. Našťastie sa práve vtedy objavili Potter a Black. Chvíľu sa s ním dohadovali, ale nakoniec ho donútili dať nám pokoj. Keď odchádzal povedal Charlie, že oni dvaja sa ešte stretnú. To Blacka tak naštvalo, že ho musel Potter chytiť, aby na Malfoya neskočil. Charlie mu povedala, že ak sa stretnú, tak jedine v nočnej more. Nato jej Malfoy odpovedal, že je fajn, že sa jej o ňom sníva a tak. Jediné Malfoyovo šťastie bolo to, že v tom okamihu zmizol za rohom, inak neviem, či by ešte žil. Potter mal čo robiť, aby Blacka udržal,“ rozprávala ďalej Lilly.
„Čo bolo potom?“ spýtali sa Mel a Nella a sedeli na kraji postele ako na ihlách.
„Potom sme chvíľu všetci štyria rozdýchavali, čo sa stalo, keď si Lilly spomenula na to, že chcela ísť do soviarne. Chcela, aby som išla s ňou, ale ja som sa nevládala ani pohnúť. Tak sme sa nakoniec dohodli, že s ňou pôjde do Sovej veže Potter a mňa Black odprevadí do klubovne,“ porozprávala som im poslednú časť, ktorú sme poznali obe dve. Teraz bola aj Lilly zvedavá čo sa stalo ďalej.
„Najprv nám povedz, čo bolo s Potterom po tom, čo sme sa rozdelili. To bude trvať kratšie,“ vyzvala som Lilly.
„Tak to teda bude,“ potvrdila Lilly. „Prišli sme do soviarne, ja som poslala list a išli sme späť.“
„To je všetko?“ spýtala sa Melanie.
„Neverím! To ste si nepovedali ani slovo?“ vyzvedala Nella.
„Ale áno. Asi trikrát sa ma pýtal či som v poriadku. A potom chcel vedieť čo si myslím o tom Malfoyovom výstupe,“ povedala Lilly a chcela skončiť, ale naše pohľady ju donútili pokračovať. „Povedala som, že si myslím, že Malfoy chce Charlie. On nato, že si to myslí tiež a že sa to ani trochu nepáči Blackovi. A tiež, že Blacka ešte nikdy nevidel tak naštvaného. A to je všetko. Potom sme prišli do klubovne. Si na rade,“ otočila sa na mňa.
„No hovor prečo ste sa hádali?“ Nella sa už naozaj nevedela dočkať.
„To keby som vedela. On do mňa trochu zabŕdol. Úplne nevinne a ja som vybuchla. Bezdôvodne. Je to vlastne moja vina. On sa hádať nechcel. Ja som vybuchla a on sa potom zviezol so mnou. Pravdu povediac, ani som si neuvedomila, že sme po sebe kričali, pokiaľ ste mi to nepovedali,“ rozprávala som im.
„O čom ste sa hádali?“ pýtala sa Melanie.
„Najprv o ničom. Potom som sa opýtala, kde sa vzali na tej chodbe, čo on zle pochopil. Ďalej sme sa hádali o tom, že mu neverím. Ja som mu povedala, že som mu nikdy neverila a jemu to bolo jedno. On mi na to povedal, že ho nepoznám a ja som mu vyhodila na oči, že som si myslela, že ho pozná každé dievča na škole. Túto časť ste už asi počuli, lebo vtedy sme stáli pred klubovňou. Aj by sme v hádke pokračovali, keby sa tam neobjavila nejaká ďalšia Blackova obeť, s ktorou mal ísť na rande a zabudol na ňu. Ja som povedala heslo do klubovne a ešte pred tým, ako som vošla do klubovne som povedala, že ho nechám vykonávať jeho obľúbenú zábavu a on za mnou ešte zakričal, že jeho obľúbenou zábavou je pozorovať ma, keď ma rozčuľuje,“ dokončila som svoju reč.
„Hm, to je dobré, že ho viac baví to, provokovať ťa, ako sex s dlhonohou blondínou,“ uvažovala Nella.
„Vďaka Nella. Budem to brať ako kompliment,“ povedala som a zdvihla sa z postele. „Idem sa osprchovať a spať. Tento týždeň mám toho dosť.“
Osprchovala som sa a tešila sa do postele. Zajtra je sobota, konečne dospím celý týždeň.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.