Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


4. kapitola Divný deň

26. 3. 2010

Charlie:

Keď som si líhala do postele bolo mi ľahšie na duši. Musela som uznať, že potom ako som babám povedala, čo cítim k Blackovi, som sa cítila lepšie. Verím im, že by to nikomu nepovedali.
Pomaly som zaspávala, keď sa zdola ozvala rana ako z dela.
„Počuli ste to aj vy alebo sa mi len sníva?“ spýtala sa Nella otrávene.
„Nesníva sa ti, ide to zdola. Kto sa vsadí, že to boli Záškodníci?“ odpovedala Lilly a vtom sa ozvala ďalšia rana. „Idem dole,“ povedala Lilly rozhodne. „Chcem spať, ale keď budú robiť taký hluk nezaspím.“ Začala sa zdvíhať z postele.
„Počkaj idem s tebou. Budeš potrebovať podporu.“ Začala som hľadať pyžamové nohavice.
Lilly ma čakala pri dverách. „Vieš čo? Zabudni na nohavice, Blackovi budeš viac vyhovovať bez nich,“ okomentovala Lill moje márne pokusy nájsť druhú časť pyžamy.
„Tak to určite! Ešte pol roka by som počúvala, aký mám chutný zadok. Mám ich!“ zvolala som a obliekla sa.
 
V klubovni bolo asi dvadsať ľudí. Nebolo ťažké medzi nimi nájsť Blacka a Pottera. Stáli hneď oproti dverám do dievčenských spální so zdvihnutými prútikmi. Nevšimli si, že schádzame dole. V okamihu, keď sme stáli na poslednom schode sa klubovňou ozval výstrel ako z dela a nás tesne minul prúd farebných iskier. Až vtedy si nás všimli a vystrašene sa k nám rozbehli.
„Prepáčte, nevideli sme vás,“ začali sa ospravedlňovať. Aj by v tom pokračovali, lenže sa do nich obula Lilly.
„Čo si myslite, že robíte?!“ vykríkla na nich a od hnevu bola celá červená.
„Ohňostroj,“ odpovedali a pokrčili ramenami.
„Ohňostroj?!“ kričala ďalej Lilly. Hups, Lilly sa dostáva do raže. „Ohňostroj?! Preskočilo vám?! Uvedomujete si, že ste v klubovni! Chcete niečo podpáliť?“
„Alebo niekoho zabiť?“ opýtala som sa ja s absolútnym pokojom. V duchu som sa na Lilly bavila.
Sirius zvážnel. „Nechceli sme. Naozaj sme vás nevideli. Ste v poriadku, však? Netrafili sme vás?“ prezeral si nás s obavami.
„Nič nám nie je,“ zrúkla na neho Lilly. „Ale to nie je dôležité. Mohli ste naozaj niekoho zraniť! A aj tak, nemáte tu čo robiť taký rámus. Je pol jednej v noci. Všetci máte byť v posteliach.“ Našťastie v klubovni boli len mladší žiaci, ktorí sa po Lillynom výstupe radšej pobrali na izby, takže jej nikto neodporoval. V klubovni sme zostali už len mi dve, Záškodníci a Max.
Lilly spustila ďalšiu salvu na Blacka a Pottera, a Max s Remom sa snažili nenápadne vypariť. Dúfali, že si ich nevšimneme. Ale mali smolu.
„Neviem kam sa vy dvaja tak ponáhľate. Je mi jasné, že v tom tiež máte prsty, tak si to pekne vyžeriete s nimi,“ zastavila som ich v polovici cesty k chlapčenským spálňam.
„Vysvetlíte mi konečne, prečo je tu taký hluk?!“ pokračovala Lilly, ale v tom sa otvoril portrétový otvor a vošla profesorka McGonagallová.
„Slečna Evansová poviete mi, prečo tu kričíte?“ spýtala sa a zmerala si nás pohľadom.
„Pretože tu robili žúr,“ povedala Lilly a ukázala na chalanov.
„Je to pravda?“ prešla chalanov pohľadom
„Je!“ odpovedala som okamžite.
„Vás som sa nepýtala, slečna Connorová.“ Pokrčila som plecami a čakala na to či sa chalani priznajú.
Ostalo ticho. Chalani sklopili pohľad k zemi a profesorka behala medzi nimi pohľadom.
„Tak je to pravda?“ opýtala sa znova. „Pán Lupin?“ dodala. Prečo si priznávanie vždy odnesie Remus?
„Áno, pani profesorka, je to pravda,“ potvrdil nakoniec Remus.
„Dobre, vzhľadom na to, že je to prvý deň, tak vám teda nedám trest, ani nestrhnem body, keďže ešte žiadne nemáte. Zajtra po vyučovaní prídete ku mne. A teraz do postele,“ zavelila. „A všetci!“ dodala ešte a vyšla z klubovne.
„Tak ste z toho vyšli celkom dobre, čo?“ nadhodila som.
„To by som netvrdil. Zajtra ideme na koberec McGonagallke. Tá nám bude hodinu čistiť žalúdok,“ povedal Remus.
„Ale no tak Rem. Tú reč sme si vypočuli už asi dvadsaťkrát. Čudujem sa, že nám už na večeri nepovedala, aby sme k nej zajtra prišli. Len tak preventívne,“ povedal na to Black.
„Tak poviete nám konečne, prečo ste si už prvý večer takmer vyslúžili trest?“ spýtala sa už po stýkrát Lilly.
„Mňa by zaujímalo, prečo si sa k nim pridal ty, Max?“ chcela som vedieť ja.
„No tak, Evansová, len sme sa trochu bavili,“ povedal Potter a ruka mu vyletela do vlasov, ako vždy, keď rozprával s Lilly.
„To sa musíte baviť tak, aby o tom vedel celý hrad?“ nenechala to tak Lilly.
„Lilly, prestaň už, nič sme nespravili. Vynadá nám za to zajtra McGonagallová, tak aspoň ty sa nad nami zľutuj a kašli na to,“ stopol Max Lillyno vypočúvanie.
„Ako myslíš. Dobrú noc. Poď, Charlie,“ zavelila mi Lilly, otočila sa na päte a vybehla po schodoch.
„S tebou si to ešte vybavím,“ ukázala som prstom na Maxa a otočila som sa za Lilly.
„A pusa na dobrú noc nebude?“ ozval sa Black.
„Vypýtaj si od Pottera, ten bude určite ochotný,“ odpovedala som mu cez rameno a vybehla hore za Lilly.
 
Ráno prebehlo v pohode. Môj sen sa našťastie nesplnil. Lilly nás všetky tri jemne zobudila. Zistili sme, že Lutherová a Lairová vstávajú o hodinu skôr, ako my, aby si stihli spraviť make-up. Vystriedali sme sa v kúpeľni, obliekli sa a vybrali sme sa do Veľkej siene na raňajky.
Záškodníci tam ešte neboli. Vždy chodili medzi poslednými. Sadli sme si k stolu a začali si chystať raňajky.
„Dúfam, že tento rok nebudeme mať ani jednu hodinu so slizolinom,“ povedala Nella a odhryzla si z hrianky.
„Nechaj si snívať,“ povedala som jej. „Nezabúdaj na to, že tento rok nemajú všetci všetky predmety. Takže také predmety ako transfiguráciu, čarovanie, OPČM a elixíry budeme mať všetci spolu, pretože na nich zostávajú len tí najlepší zo všetkých fakúlt,“ vysvetlila som jej.
„Takže všetky predmety, na ktoré sme sa zapísali budeme mať aj so slizolinom,“ doplnila na Mel.
„To bude sranda,“ povedala Nell ironicky. „Hlavne pred zápasmi. Vieš si to predstaviť?“ kývla na mňa.
„Viem,“ prikývla som. „Budeme si musieť dávať na hodinách pozor. Výhodou je, že Potter a Black na nás, ako na členky metlobalového tímu, nedajú dopustiť.“
„Počul som na našu adresu nejakú chválu?“ ozval sa za mnou Potter a vtesnal vedľa Lilly. Black si sadol ku mne a Remus a Max sa posadili oproti, po stranách k Nelle a Melanie (Max k Nelle a Rem k Mel).
„Tak to si musel prepočuť,“ odpovedala som Potterovi a položila svoju lekvárovú hrianku na tanier. Než som sa stihla načiahnuť ku káve, pritiahol si Black moje raňajky a začal jesť.
„Hej, čo si myslíš, že robíš?! To sú moje raňajky,“ soptila som.
„Ja sa s tebou rád podelím,“ mrkol na mňa a otrčil mi nahryznutý koniec hrianky.
„Myslím, že som doraňajkovala,“ povedala som zhnusene a odpila si z kávy. Black odložil moju hrianku a chytil šálku v mojich rukách a odpil si z nej. „A aj dopila,“ položila som svoju šálku pred neho a chytila do ruky druhú hrianku, rozhodnutá nepustiť ju z ruky.
„Tak čo kapitán, kedy bude konkurz na hráčov do chrabromilského družstva?“ nadhodila Nella bezpečnejšiu tému a otočila sa k Potterovi.
„Prečo chceš snáď odstúpiť z tímu?“ spýtal sa Potter prekvapene.
„To síce nie, ale tebe zrejme nedošlo, že Frank a Nick minulý rok skončili školu. Takže nám chýba strážca a jeden odrážač,“ vysvetlila mu Nella pomaly, aby to pochopil.
„Jáj, na to som zabudol,“ pokrčil plecami Potter.
„Max nechceš to skúsiť? Hral si predsa na Durighame na poste strážcu,“ pozrela som na svojho brata.
„Ty hráš metlobal?“ vyhŕkli naraz Black a Potter nadšene. „Prečo si nám to nepovedal?“ pokračoval Potter.
„Akosi sme sa včera v noci k téme metlobal nedostali, spomínaš?“ pokrčil ramenami Max.
„Ty si sa s Potterom bavili aj o niečom inom ako o metlobale?“ Lilly od prekvapenia vybehlo obočie. „Myslela som, že sa o ničom inom rozprávať nevie.“
„Vieš, Evansová, James pozná len dve témy. Prvou je metlobal a tou druhou si ty,“ mrkol na ňu Black.
„Dobre, vráťme sa k pôvodnej ″téme″. Takže keby Max hral na poste strážcu, polovicu problému máme vyriešenú. Ešte nájsť odrážača,“ premýšľal Potter.
„Tak na to zabudni, Potter. Nemôžeme Maxa do tímu prijať, len preto lebo hral na svojej starej škole metlobal. Teda nič v zlom, Max, ale nikdy nevieš či sa na konkurze neobjaví niekto lepší,“ hodila Nell na Maxa ospravedlňujúci pohľad.
„Nie, v pohode, Nella. Súhlasím s tebou. James. nehnevaj sa, ale nemôžeš ma prijať do týmu a ani nevedieť ako hrám,“ povedal Max Potterovi.
„Fajn, vzdávam sa. Oznámim vám, kedy bude konkurz. Len po mne nechcite, aby som hľadala aj triafačov, pretože vás troch nevymením ani keby na konkurz prišli hráči Osbornských ôs,“ ukázal na mňa, Nellu a Blacka.
„To ani nechceme,“ pokrútila som hlavou.
Chvíľu sme v tichosti jedli, keď sa ozval Potter. „Sirius, Remus, pozrite sa kto prišiel,“ povedal znudene. Chalani zdvihli pohľad a ja s nimi. Pozrela som smerom k Vstupnej hale a zastala pohľadom na Malfoyovi a Snapeovi. V tej chvíli zdvihol Malfoy zrak od Snapea a pozrel mi do očí. Držal ma pohľadom a ja som, neviem prečo, nedokázala uhnúť. Z jeho pohľadu ma striaslo. Celou cestou, než prišiel k slizolinskému stolu, mi pozeral do očí. Zrak odo mňa odvrátil až, keď si sadol. Black si to musel všimnúť, pretože si pre seba zamrmlal: „Toto sa mi ani trochu nepáči.“ Neodporovala som mu. Ani mne sa ten zaujatý pohľad nepáčil. Behal mi z neho po chrbte mráz. Nechápala som, aký má dôvod sa na mňa s takým záujmom pozerať. Normálne to nerobil. Aby sa takto pozeral, muselo ho naozaj niečo zaujať a to nikdy nebolo dobré.
V mojich úvahách ma prerušila profesorka McGonagallová s rozvrhmi na tento rok.
„Tu asi nebudem mať veľa práce. Takže páni Potter, Black, Lupin, Connor a slečna Summersová majú zapísané tieto predmety: čarovanie, transfigurácia, elixíry, obrana proti čiernej mágii, herbológia, dejiny mágie, veštenie a starostlivosť o zázračné tvory,“ pri každom menovanom predmete ťukla na prázdne rozvrhy prútikom. „Správne?“ overila si ešte a začala im rozdávať rozvrhy. Všetci piati prikývli.
„Výborne a slečny Evansová, Connorová a Mandraková majú nahlásenú namiesto starostlivosti o zázračné tvory aritmaciu. Nemýlim sa?“ podala nám naše rozvrhy.
„Nie, ďakujeme,“ vzala si Lilly svoj.
Profesorka sa presunula k ďalším žiakom. A ja som sa pozrela na rozvrh. „Dnešok sa celkom dá,“ povedala som Lilly. „Dvojhodinovka transfigurácie, voľná hodina, potom dvojhodinovka OPČM, dejiny a aritmacia.“
„Hm, jasné. Pozri sa na piatok,“ povedala mi.
Pozrela som na rozvrh. Našla som riadok označený PA a čítala. Dve OPČM, dve transfigurácia a dva elixíry. „To je za trest alebo čo?“ krútila som hlavou.
„A aby toho nebolo málo, všetky hodiny máme zo slizolinom,“ dodala zhnusene Nella.
Automaticky som pozrela k slizolinskému stolu. Malfoy sedel presne oproti mne a pozeral sa na mňa. Zase ma striaslo. Black to musel vycítiť, lebo sa spýtal: „Všetko v poriadku?“
Zaskočil ma tou starostlivosťou, ktorá sa mu ozvala v hlase, a tak som mu bez rozmýšľania odpovedala. „Pozri na Malfoya.“
„Ja viem. Pozoruje ťa odkedy vošiel do Siene. Ani trochu sa mi to nepáči,“ povedal Black a pozrel znova na Malfoya.
 
Po raňajkách sme sa vrátili späť do izby, aby sme si zbalili učebnice. Stále mi nešiel z hlavy ten starostlivý tón, ktorým sa so mnou Black rozprával o Malfoyovi.
„Zem volá Charlie. Vnímaš čo ti hovorím?“ vytrhla ma zo zamyslenia Melanie.
„Prepáč, chcela si niečo?“ spýtala som sa jej zmätene.
„Ja len, že prečo si taká zamyslená?“ zopakovala mi otázku.
„To je na dlhšie,“ odbila som ju.
„Myslím, že než prídeme do učebne transfigurácia máme dosť času a ty sa potrebuješ vyrozprávať,“ stála si za svojím Mel. Už som spomínala, ako dobre sa vyzná v ľuďoch?
„Mel má pravdu, Charlie. Poznáme ťa už dosť dobre a vieme, že keď sa takto tváriš niečo ti vŕta v hlave,“ podporila ju Lilly.
„Tak dobre, ale poďme už na hodinu. To, že McGonagallka včera odpustila trest Záškodníkom neznamená, že nás nenechá po škole za to, že sme prišli neskoro na prvú hodinu,“ popohnala som ich. „A mimochodom vsadila som sa s mamou, že tento rok bude prvý list, ktorý jej zo školy príde o Maxovi. Tak mi to nepokazte.“
 
„Najprv sa vás na niečo opýtam ja,“ začala som, keď sme vyšli z klubovne. „Všimla si niektorá z vás, ako sa na mňa v Sieni pozeral Malfoy?“ Všetky tri pokrútili hlavou.
„Tak to bude trochu zložitejšie vysvetľovanie. On sa na mňa pozeral... Ako to povedať,“ premýšľala som. „Ako nejaký zberateľ, ktorý práve narazil na veľmi dlho stratený vzácny kúsok, ktorý musí za každú cenu získať.“
„Lepšie by som to nevystihol,“ ozval sa zrazu vedľa mňa Black.
„Nemám z toho dobrý pocit,“ hovorila som ďalej a nevšímala si ho. „Po celý čas mi behal po chrbte mráz.“
„Čo si myslíš, prečo sa na teba tak pozeral?“ spýtala sa Mel.
„Neviem,“ pokrútila som hlavou. „Naozaj netuším,“
„A nemôže to byť tým, že si im v poslednom zápase dala dvadsať gólov z tridsiatich?“ navrhla Nella.
„Pochybujem, že by ho to tak dlho škrelo, je to už takmer pol roka. A ani po tom zápase na ňu takto nepozeral,“ vložil sa zase do rozhovoru Black.
„Hovoríš, že na teba pozeral, ako na niečo, čo chce mať?“ overoval si Potter.
„Áno,“ odpovedal mu namiesto mňa Black.
„Prečo sa vy dvaja tak strašne staráte?“ nedalo nespýtať sa.
Potter pokrčil ramenami. „Čo ja viem. Možno nechcem prísť o triafačku.“ Pokrčila som ramenami na znamenie, že to beriem na vedomie. Ale myslela som si niečo iné. On "možno" nechce prísť o triafačku, ale o čo ide Blackovi? Vtom sa otvorili dvere do učebne.
 
Po zvyšok dňa som už nad tým nerozmýšľala, pretože na každej hodine nám dali prednášku, že na nás čakajú skúšky na MLOK-a a poučenie o tom, že ak sa nezačneme učiť už od začiatku tak to budeme mať na rok veľmi ťažké. Na znak toho čo nás čaká, nám dali všetci toľko úloh, ako keby sme MLOK-y robili už zajtra.
Večer sme si všetky štyri robili v klubovni úlohy, lebo nám bolo jasné, že ak si ich nespravíme dnes, zajtra nám pribudnú ďalšie štyri a veľmi rýchlo sa dostaneme do sklzu. A ešte k tomu som ja a Nella čakala, že už tento týždeň budeme mať tréning. V tom prípade by sme na odložené úlohy nemali vôbec čas.
„Bože mám pocit, ako keby sme tu boli už pol roka a to je len prvý deň,“ sťažovala sa Nella, keď dokončila úlohu na transfiguráciu. My už sme ju mali hotovú, robili sme ju ako prvú, lebo sme vedeli, že zaberie najviac času. Nella si ju nechala na koniec s tvrdením, že najhoršie na koniec, čo nebola pravda. Nechala si ju na koniec, aby ju mohla od nás odpísať.
„Počkaj ešte týždeň, kým začnú tréningy. Potom nebudeme vedieť kde máme hlavu,“ vzdychla som si a natiahla sa. Ešte raz som skontrolovala posledné dva riadky čísel na aritmaciu a zmotala som zvitok. „Fajn, ja mám všetko hotové, idem spať,“ oznámila som im a začala hádzať učebnice do tašky.
„Počkaj ideme s tebou,“ stopla ma Melanie. Vedela som o čo im ide. Chceli ešte prebrať dnešné ráno. Poobzerala som sa po klubovni. Lutherovú a Lairovú som našla v kúte klubovne, ako obdivne hľadia na Blacka a Pottera, ktorí hrali rachotiacu sedmu a teraz sa na niečom rehotali.
„Fajn, ale pohnite, než sa Lairová a Lutherová nabažia pohľadu na Blacka a Pottera, lebo keď budú v izbe ony, nepoviem vám ani slovo,“ oznámila som im a vybrala sa do izby.
Hodila som sa na posteľ a čakala na baby. Prišli až za pätnásť minút.
„Môžete mi prosím povedať, čo vám tam dole, tak dlho trvalo?“ chcela som vedieť.
„Black,“ odpovedala jednoducho Lilly.
„Čo?“ obočie mi od prekvapenia vystrelilo hore. „Čo ten od vás, preboha, zase chcel?“
„Povedal nám, že na teba máme dávať pozor. Že sa mu ten Malfoyov záujem ani trochu nepáči. Ale, že ty jeho osobu nemôžeš vystáť, a teda na teba nemôže dávať pozor on, tak o to poprosil nás,“ hovorila Nella s nadšením. „Záleží mu na tebe. Teraz už presvedčil aj mňa. Možno to pred tebou neukazuje, ale teraz to bolo úplne vidieť,“ pokračovala Nell zasnene.
„Lilly, povedz mi, že sa cestou hore strepala zo schodov,“ požiadala som Lill.
„Prepáč, Charlie, ale ona hovorí pravdu. A ak mám byť úprimná,“ ospravedlňujúco sa na mňa pozrela, „tak aj ja si myslím, že mu na tebe záleží.“
„Preboha, čo to s vami vyviedol? Ako vás začaroval? Alebo viete čo, nemusíte mi to hovoriť, idem to z neho vymlátiť,“ povedala som a vstávala z postele.
„Charlie, prestaň, nežartujeme. A ani nie sme prekliate. Vieme čo hovoríme a ak chceš zajtra ti to môžeme zopakovať,“ odbila ma Melanie a ja som šokovane padla späť na posteľ.
„Hej, pamätáte sa ešte o čom sme sa tu včera bavili. Vyhlásili sme Blackovi vojnu. Chcete to snáď zrušiť?“ spýtala som sa zúfalo. Nechcela som si priznať, že to čo hovoria je pravda. Bolo by to príšerné a zároveň úžasné. Úžasné preto, lebo chcem, aby mu na mne záležalo a príšerné preto, lebo by to bol môj koniec, vzhľadom na našu stávku.
„Pamätáme a stále si za tým stojíme. Len sme mu proste uverili, že ťa nechce len do postele. Nič viac,“ vysvetlila Lilly.
„Takže, na koho strane stojíte teraz?“ spýtala som sa podráždene.
„Samozrejme, že na tvojej,“ povedala pohoršene Mel.
„Ale len do vtedy, kým ti Black nevyzná lásku,“ uškrnula sa na mňa Nella.
„Dnešok je fakt divný. Najprv Malfoy a potom starostlivý Black,“ krútila som hlavou. „Hej, a všimli ste si, že Potter dnes Lilly nepozval na rande?“  
Nestihli reagovať na moju otázku, pretože vošli do izby Lutherová a Lairová, ktoré ma paradoxne zachránili aj od ďalších rečí o tom, že ma Black miluje. Lutherová ma zase vraždila pohľadom. Žeby to bolo až tak zjavné, že po mne Black ide? Alebo len počuli o čom sa bavíme? Môže mi to byť jedno! Schmatla som pyžamu, zavrela sa do kúpeľne a pustila Blacka z hlavy. Aspoň do chvíle kým som zaspala, pretože potom sa mi o ňom snívalo.
 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

blbec! :D

(jaja, 12. 4. 2011 16:19)

viem som asi šibnutá ale veď ja to čítam už 3 krát! :)) :D je to neskutočne zaujímavé .. máš môj veľký obdiv.. ale to ty už predsa vieš.. :)))

ďakujem

(Radka, 5. 1. 2011 16:55)

Ďakujem a kometnárik, strašne moc..... nevadí, že nepoznáš od takých sa chvála ešte viac cení.... a komentár vždy povzbudí...
ďakujem :D

super

(jaja, 4. 1. 2011 21:54)

strasne super poviedka.. :) aj ked ta nepoznam musim ta pochvalit.. ;)

Ďakujem za komentár

(Radka - autorka, 4. 7. 2010 22:41)

Lillicullen strasne moc ti ďakujem za komentár.... Bože nevieš ako veľmi si ma potešila..... nepridávala som nové kapitoly, pretože som si myslela, že moju poviedku nikto nečíta... podporila si ma.... všetky ostatné kapitolky venujem tebe

:D..moc super..:D

(lillicullen, 2. 7. 2010 11:19)

dalsia moooc super kapitola. Prosííím napiš aj dalšie. pLs