Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


34. kapitola - Ako vypnúť sny

18. 6. 2011

Začula som známy, štekavý smiech. Okamžite som sa za ním obzrela. Znova som netušila, kde to vôbec som. Zazrela som ho pri vyvýšenom oblúku. Ale nebol to on... Teda vlastne bol...

Bol oveľa starší ale stále mal tú svoju vrodenú nadľudskú krásu, ktorá bola niekde vnútri. Zvonka akoby vybledla, no bola v jeho pohyboch, v jeho úsmeve a v očiach, ale inak vyzeral utrápene. Akoby to už nebol on. No bojoval ako on. S krivým úsmevom na perách a ohňom v očiach.

Vedľa neho bojoval asi pätnásťročný chlapec, ktorého by som si okamžite pomýlila s Jamesom, ak by to nebola hlúposť, pretože James by musel byť rovnako starý ako Sirius. Bol to Harry. Chlapec, ktorého Lilly v mojom sne chránila pred Voldemortom. Zrejme sa jej to podarilo.

Obaja bojovali proti Luciusovi. Harry ho odzbrojil a Sirius sa znova zasmial.

„Výborne, James!“ vyhŕkol bez rozmyslu.

Okolo mňa preletelo kúzlo, ktoré mierilo na Siria. Bez problémov ho odrazil.

„Vieš to aj lepšie, Bella,“ vysmial sa.

Rýchlo som sa otočila. Za mnou stála Bellatrix a mierila prútikom na Siria. V skutočnosti mala namierené na mňa, ale ja už som si zvykla, že ma v týchto mojich úžasných snoch nikto nevidí.

Bellatrix znova zdvihla prútik.

„Avada Kedavra!“ vykríkla a z jej prútika vyrazil zelený paprsok.

Preletel mi ponad rameno a ja som sa za ním prudko otočila. Už som len videla, ako trafil Siria priamo do pŕs. Ešte mu z pier nestihol zmiznúť úsmev. Doluznačky spadol do oblúku, v ktorom sa objavil prízračný záves a bol preč.  Teraz bol tu a o pár sekúnd  jednoducho zmizol.

Rozbehla som sa k oblúku. Cítila som, ako mi po tvári stekajú slzy. Pred oblúkom som padla na kolená.

 

Zrazu som pozerala na baldachýn nad svojou posteľou.

„Charlie!“ ozvalo sa izbou naliehavo.

Posadila som sa. Vedľa mňa sedela Lilly a za ňou boli Nella a Mel. Vystrašene na mňa pozerali.

„Kričala si zo sna,“ povedala mi Melanie.

„Kričala?“ spýtala sa Nella neveriacky. „Ona nekričala, ona doslova revala! Určite zobudila celú vežu.“

„Čo som kričala?“ zisťovala som.

„Siriovo meno. Asi päťkrát,“ odpovedala mi Lilly. „Snažili sme sa ťa zobudiť, ale nešlo to.“

Znova som videla, ako Sirius prepadá závesom. Vyletela som z postele, takmer som z nej zrazila aj Lilly a rozbehla som sa k dverám. Potrebovala som sa uistiť, že je naozaj v poriadku. Že sa mu nič nestalo. Vedela som, že to bol len sen a jemu nič nehrozí, aspoň zatiaľ nie, ale proste som ho potrebovala vidieť. Vidieť, že je v poriadku. Počuť ho, ako ma ubezpečuje, že to bol len jeden z tých snov. Cítiť jeho objatie.

Prudko som otvorila dvere a vletela rovno do Siriovho náručia.

„Sirius,“ zvýskla som a pevne ho objala.

„Láska, láska,“ švitoril mi chlácholivo do vlasov.

Opatrne ma zatlačil späť do izby a na moju posteľ. Za nami vošiel do izby James.

„Čo sa deje?“ spýtal sa ostatných dievčat. „Počuli sme nejaké výkriky. Ale Sirius akoby ich začul ešte skôr, ako sa ozvali, vyštartoval z postele rovno sem.“

„Zlatko, je všetko v poriadku?“ spýtal sa ma Sirius potichu.

Uložil ma späť do postele a sadol si ku mne.

„No, to Charlie kričala zo sna Siriovo meno,“ odpovedala Jamesovi Lilly.

„Ľudia, veľmi by vám vadilo, keby ste sa rozišli a nechali nás dvoch chvíľu samých?“ požiadal všetkých Sirius podráždene. „James, skoč do našej izby a pozri sa, či nemáme elixír proti bolesti, ak nie, choď preň, prosím, do Nemocničného krídla.“

James len prikývol.

„Počkaj, mi tu ten elixír máme,“ zastavila Jamesa Melanie. „Raz za čas ho potrebujeme,“ začervenala sa a vytratila sa do kúpeľne.

„Ale s tým súkromím som to tiež myslel vážne,“ pripomenul Sirius.

Mel sa vrátila a podala mu fľaštičku. Sirius si ju od nej vzal. Vytiahol nohy na moju posteľ a zatiahol okolo nás závesy. Z vrecka vylovil prútik a použil Silencio.

„Bol to jeden z tých snov?“ spýtal sa ma Sirius.

„Bol,“ prikývla som.

Pritúlila som sa k nemu. Strašne som ho potrebovala pri sebe cítiť, aby som vedela, že je naozaj v poriadku. Nestačilo ho vidieť a počuť. Potrebovala som ho cítiť. Ľahol si ku mne a upokojujúco mi krúžil dlaňou po chrbte.

„Čo sa mi stalo?“ spýtal sa pokojným hlasom.

Prekvapene som mu pozrela do očí.

„Minule si vykríkla Melanie a snívalo sa ti o nej,“ vysvetlil. „A naviac, nezobudili ma tvoje výkriky. Zrazu som ucítil strašný strach a akoby utrpenie. A nebolo moje. To ma zobudilo. Vtedy som si uvedomil, že to bol silný výboj tvojich citov a o pol minúty neskôr sme ťa začuli vykríknuť.“

„Zobudila som celú vežu?“ spýtala som sa.

„Na tom nezáleží. Porozprávaš mi ten sen?“ požiadal ma.

„Ja... ja neviem, či mám,“ odpovedala som potichu. „Bolo to... bolo to strašné.“

„Zomrel som?“ spýtal sa rovnako pokojne ako predtým.

Znova som ho tuho objala a z očí mi vyhŕkli slzy.

„Ale no, zlatíčko,“ chlácholil ma. „Veď to bol len sen.“

„Sirius, nežartuj. Jeden z nich sa už splnil,“ vyslovila som svoju obavu. „A Dumbledore tvrdí...“

„Zabudni na to, čo povedal Dumbledore,“ zahriakol ma ihneď. „Ty vieš, ako sa to stane a spolu tomu všetkému zabránime. Sľubujem. Nedovolím, aby sa niektorý z tvojich snov vyplnil.“

„Čo ak to nejde zmeniť?“ šepla som.

„Všetko ide zmeniť,“ stál si za svojím. „Tebe ani nikomu z mojich blízkych nikto nikdy neublíži. Nie pokiaľ budem medzi ním a vami stáť ja.“

„A práve toho sa najviac bojím,“ vzlykla som.

Do očí sa mi tlačili ďalšie slzy.

„Že jedného dňa ťa niekto zabije, keď budeš chrániť iných.“

„To si videla?“ zisťoval.

„Nie, to nie,“ pokrútila som mierne hlavou. „Ale ak ti budem hovoriť o svojich snoch, určite to tak bude.“

„Ničoho sa neboj,“ pobozkal ma do vlasov. „Som tu a zostanem pri tebe. Teraz keď ťa mám späť, nič ma od teba neodtrhne. Skús znova zaspať, nepohnem sa od teba.“

„Nechcem spať...“

„Ak sa nevyspíš, bude ti ráno len horšie,“ namietol.

„Ja naozaj nechcem spať,“ trvala som na svojom.

„A čo teda chceš?“ vzdal sa.

„Teba,“ odpovedala som jednoducho.

Sirius sa nenechal dvakrát žiadať. Ihneď ma obrátil pod seba. Ako predzvesť dlhej noci mi daroval horúci bozk.

 

Sirius:

Od toho sna uplynuli dva týždne. Charlie mi odmietala povedať, čo sa mi v sne stalo a ja som sa nakoniec vzdal. No to som netušil, ako sa všetko do konca tých dvoch týždňov zvrtne.

Najprv odmietala chodiť spať. Keď som sa ju neskoro v noci, deň po sne, snažil dostať do postele, radšej ma v prázdnej klubovni znova zviedla. A na ďalší deň ma vytiahla na nočnú prechádzku po hrade, zatiahla ma do Núdzovej miestnosti a spravila to isté. Len aby ona uspala mňa a sama zostala takmer celú noc hore.

Našťastie som sa z toho poučil a na tretí deň som ju do Núdzovej miestnosti zatiahol sám a poriadne som ju unavil. To bolo prvýkrát od sna, čo naozaj tvrdo spala. Pre istotu som zostal hore, aby som si to overil.

Tak to pokračovala do konca týždňa. Už som jej nedovolil, aby ona unavila mňa, namiesto toho som zneužil jej plán, ako ma uspať proti nej a praktikoval som ho každú noc.

Dlho mi to však nevydržalo, pretože prišiel spln a tým aj moje povinnosti voči priateľom. Mohol som spraviť to, čo nám stále prízvukoval Remus. Nemusel som s ním ísť, ale to by som mu nemohol urobiť. Nebolo to ale jednoduché rozhodnutie. Celú prvú noc ma mátali myšlienky či vôbec spí a ak spí, či nemá ďalší sen.

Hneď ráno som vypočúval Melanie, ktorá sa po svitaní prišla pozrieť na Rema. Povedala mi, že Charlie bola celú noc pokojná.

Pravdu som zistil hneď, ako som Charlie zazrel. Bola roztržitá a poplašená. Nedávala pozor, nedokázala sa ani na minútu sústrediť a jej bolesť hlavy som cítil takmer fyzicky. Nemal som potuchy, ako jej pomôcť.

Večer som presviedčal sám seba, že sa nesmiem vykašlať na priateľov a musím ísť s nimi znova von. Chýbalo len málo, aby som na nich úplne zabudol a zostal s ňou. Stačilo by, keby ma požiadala. Ale to by Charlie nikdy neurobila. Ráno som ju našiel v rovnakom stave, ako predchádzajúci deň.

Nechcelo sa mi tomu veriť, ako sa jej „vízie“ sa zrazu zhustili. Doteraz to bolo raz za pár mesiacov. Teraz už druhýkrát bez prestávky po sebe. Stálo ma všetku silu a presvedčenie, aby som ju nechal aj tretiu noc splnu samu. Teraz už ani tak nezavážila bolesť jej hlavy a jej strach, ako to, že takmer nejedla, pod očami mala tmavé kruhy, neustále upadala do letargie a bola biela ako mlieko. Chvíľami mi to prišlo, akoby sa mi pred očami strácala, tak veľmi ju tie vízie vyčerpávali. Nakoniec som sa pod jej prísnym a nekompromisným pohľadom donútil ísť s Jamesom za Remom.

Najhoršie na tom všetkom bolo, že keď som tie tri dni splnu každý deň sedel pri nej a cítil jej pocity, bolo mi strašne už len z toho, že som netušil, prečo tie sny má a jediný človek, ktorý by to mohol zistiť, Dumbledore, na to kašle. Veľmi mi nepomáhalo aj to, že som nevedel ako jej pomôcť. Ani len to, ako jej uľaviť od bolesti hlavy. Pri prvom sne pred dvomi týždňami ráno zabral elixír proti bolesti. Pri tom ďalšom až po druhej dávke. Ale pri treťom sne už takmer vôbec.

Nakoniec som ju dostal na ošetrovňu, kde dostala ešte silnejšiu dávku. A včera, po treťom dni splnu a štvrtom sne, nezaberalo už vôbec nič. Ani madam Pomfreyová. Cítil som sa bezmocný.

 

A cítil som sa tak aj teraz, keď som sedel v kresle a cez privreté viečka som pozeral, ako schúlená sedí na sedačke. Nepustila ma k sebe. Dobre si uvedomovala, ako precízne dokážem vycítiť každý jej pocit a najskôr si myslela, že mi nimi ubližuje. Včera večer sme sa takmer pohádali. Nenechala ma spať pri sebe. Doslova ma vyhodila z ich izby. No dosiahla len toho, že som sa po dvoch hodinách vrátil a sedel som celú noc pri nej. Nezažmúril som ani oko.

Charlie v noci nezobudila vízia, ale ráno sa znova zobudila s bolesťou hlavy a mne bolo jasné, že víziu mala. Keď ma zbadala vedľa seba, takmer so mnou vyrazila zatvorené dvere. No dnes som sa znova nemienil vzdať. Ak ma pri sebe nebude chcieť mať dobrovoľne, prídem potajomky. Nanešťastie mi moje plány skrížila únava. Posledných päť dní od začiatku splnu som dohromady spal asi štyri hodiny. Síce to bolo šialené a úplne k ničomu, ale musel som byť pri nej. Keď som jej nemohol inak pomôcť, tak aspoň niečo.

 

Tentoraz mi to ale vážne nevyšlo, pretože som si okolo siedmej ľahol na svoju posteľ a behom ďalšej pol minúty som bol úplne tuhý. Zobudilo ma pichnutie v hlave.

Vedel som, čo sa deje. Schmatol som z nočného stolíka prútik a o pol minúty som už bol v dievčenskej izbe šiesteho ročníku.

Charlie už sedela na posteli a brala si od Lilly pohár vody.

„Som v pohode,“ ubezpečila ma skôr, ako som otvoril ústa.

„Mňa neoklameš,“ zavrčal som podráždene. „Cítil som až do našej izby, aká si vystrašená. A vieš, čo ma najviac serie?“ vyštekol som po nej.

Už som sa nedokázal ovládať. Tak veľmi som sa o ňu bál, pretože po každom ďalšom sne vyzerala unavenejšie, akoby to z nej vyťahovalo nejakú životnú energiu. Bol som nahnevaný sám na seba, že netuším, ako jej pomôcť. Práve teraz pohár pretiekol a ja som si zlosť začal vylievať na nej.

Charlie nad mojou otázkou podvihla obočie. Ostatné dievčatá na mňa nechápavo pozerali.

„To, že keď sa spolu milujeme, pokiaľ ešte dokážeš myslieť, blúdiš všade možne, len tomuto sa precízne vyhýbaš,“ odpovedal som si sám. „Keby si ma aspoň raz k tomu pustila, možno by som vedel, ako by som ti mohol pomôcť, ale takto nemôžem nič.“

„Sirius, to, čo hovoríš je bláznovstvo,“ bránila sa. „Nemôžeš mi pomôcť!“

„Ako to vieš, sakra, skúsila si sa mi otvoriť?! Nie! Skrývaš predo mnou takmer všetko! Akoby si si myslela, že ti tým chcem ublížiť!“

„Nesmieš to vedieť!“

„Čo nesmiem vedieť?! Je mi jedno, ak nedopatrením spôsobím koniec sveta, ale už sa neznesiem pozerať, ako ťa to zo dňa na deň vysáva. Keď sa to stávalo raz za pár mesiacov, dalo sa to zvládnuť, ale toto už je piatykrát po sebe! Chvíľami mám pocit, akoby si mi mizla pred očami. Málo spíš, neješ takmer vôbec. Nemôžeš sa čudovať, že mám o teba strach!“

„Nič mi nie je!“

„A videla si sa niekedy teraz v zrkadle?! Nepotrebujem to cítiť, aby som to vedel, stačí sa na teba pozrieť! Doslova mi mizneš pred očami a ak si myslíš, že to nechám tak a budem čakať, pokiaľ ťa to zničí, tak sa veľmi mýliš!“

„Charlie, Sirius má pravdu,“ zamiešala sa do nášho rozhovoru Lilly, aj keď v skutočnosti poriadne nevedela, čo sa s Charlie deje. „Si zo dňa na deň bledšia. Ja tiež len čakám, kedy odpadneš.“

Nella a Mel za ňou len prikývli.

„Vieš,“ povedala Lilly opatrne, „najprv som si myslela, že si tehotná. Tie bolesti hlavy a nevoľnosť, ale nechcela som sa ťa vypytovať. Teraz mi to tak nepripadá. Vyzeráš ako vážne chorá.“

„Máš aj nevoľnosti?“ spýtal som sa Charlie.

„Len dvakrát mi prišlo zle,“ odpovedala mi. „Neboj Lilly, nie som tehotná. To viem naisto.“

Pre istotu pozrela na mňa. Chcela si overiť, či som snáď neodpadol z tejto možnosti. Keby som nevedel pravdu, asi by som aj odpadol.

„Charlie, nehnevaj sa na mňa, ale proste mám strašný strach,“ povedal som jej o poznanie miernejšie.

Usmiala sa.

„Veď ja viem,“ povedala dvojznačne. „Nechceš do rána zostať so mnou?“ ponúkla mi konečne to, o čo som ju žiadal už dvakrát.

„Ty môj blázonko, samozrejme, že pri tebe zostanem,“ pokrútil som hlavou a sadol som si k nej.

Lilly, Melanie a Nella sa vrátili do svojich postelí. Charlie zatiahla závesy a poskytla nám aspoň trochu súkromia.

„Nemusíš sa o mňa báť,“ povedala mi. „Som si istá, že to znova prejde. A tie sny teraz nie sú také strašné ako boli predtým.“

„Aj tak sa bojím. Neviem, ako ti pomôcť.“

„To nevadí,“ usmiala sa. „Naozaj chceš, aby som sa ti otvorila a ukázala ti to?“

„Áno, chcem,“ prikývol som rozhodne.

Zobrala mi prútik a šepla: „Silencio.“

Došlo mi, ako mi tie sny chce „vyrozprávať“.

„Si slabá,“ odmietol som už popredu.

Zasmiala sa.

„Neboj, nie som. Ak to naozaj chceš všetko vedieť, inú možnosť nemáš.“

„Charlie!“ zavrčal som upozornenie.

„Ale no tak,“ usmiala sa zvodne. „Som predsa tvoja, tak si ma zober,“ vyzvala ma.

Nedokážem si predstaviť muža, ktorý by jej odolal.

 

Urobila tak, ako sľúbila, nechala svojou mysľou prejsť všetky spomienky na sny a ja som ich všetky videl. Neviem, ako to dokázala spraviť, ale ukázala mi ich až potom, nie pred tým, ako som očakával. Všetky sny mi premietla, až keď sme obaja predýchali vyvrcholenie a ja som ako vždy neodolal, a ešte chvíľu som sa s ňou maznal. Už som začínal byť aj sklamaný, že mi to nakoniec neukáže, keď ma jej myšlienky takmer omráčili. Spamätával som sa z toho ešte teraz, keď mi konečne úplne pokojne spala v náručí.

Nedostal som však to, čo som chcel. Stále som netušil, ako jej pomôcť, alebo čokoľvek iné. Cítil som sa ešte viac bezmocný. A z minúty na minútu bezmocnejší.

Nakoniec som ju položil vedľa seba a potichu som sa vytratil z dievčenskej izby. V našej izbe som otvoril skriňu so zásobami a zobral som si fľašu ohnivej whisky. Nanešťastie som zavadil o ďalšiu, ktorá spadla a zobudila Jamesa. Chcel som z izby zmiznúť skôr, než sa rozpozerá, ale nepodarilo sa mi to.

„Nechceš sa namiesto pitia porozprávať s priateľom?“ spýtal sa ma, keď zistil, čo robím.

„To by si nepochopil,“ odmietol som ho.

„Ako vieš?“ vyzval ma.

„Fajn! Už si sa niekedy vyspal s dievčaťom preto, aby si jej pomohol a dokázal pochopiť, čo sa s ňou deje, ale potom si zistil, že to aj tak bolo k ničomu a len si z toho ešte zúfalejší a bezmocnejší, ako si bol predtým?“ ponúkol som mu tému na jeho rozhovor s priateľom.

„Ešte raz a pomalšie,“ začal James.

„Prepáč, braček, ale toto by si proste nepochopil. A keby som ti to mal celé vysvetľovať a rozprávať, do rána by sme to nestihli. A hlavne to závisí od Charlie, takže to nemôžem len tak povedať,“ snažil som sa mu to vysvetliť.

„Asi bude tá fľaša predsa len najlepšia,“ vzdal sa James.

„Aj ja si myslím,“ prikývol som a odišiel som z izby.

 

Zaliezol som do najbližšej nepoužívanej triedy a otvoril som si svoj liek. Ešte než som sa stihol napiť ozval sa za mnou rozvážny hlas.

„Naozaj si myslíš, že alkohol ti pomôže?“ spýtal sa ma.

„Asi tak, ako ste mne a jej pomohli vy, pane,“ odpovedal som drzo a otočil som sa.

„Pred chvíľou si zistil, že nech sa snažíš akokoľvek, nedokážeš jej pomôcť a to môžeš vycíť jej pocity a aj počuť jej myšlienky. Myslíš si, že dokážem niečo lepšie, ako ty teraz. Môžem len čakať, čo sa stane ďalej,“ bránil sa Dumbledore.

„Ste najmocnejší čarodejník na svete, nehovorte, že nemáte potuchy, ako jej pomôcť! Alebo že sa to nedá!“ hneval som sa.

„Sirius, ale ja to fakt neviem. Dobre viem, ale neviem, ako ju toho zbaviť,“ priznal profesor.

„Čo viete?“ spýtal som sa dychtivo.

„Že pomôcť jej môžeš len ty,“ odpovedal.

„Ďakujem veľmi pekne za dôveru,“ povedal som znechutene.

„Myslím to vážne,“ zdôraznil Dumbledore. „Medzi tým prvým snom, čo mala takmer pred dvomi týždňami a splnom, bol celý týždeň bez snov. A myslím, že to má svoj dôvod. Mňa by zaujímalo, či naň prídeš sám.“

„Nemám náladu na hádanky, pane. Charlie vyzerá zo dňa na deň horšie a vy ma skúšate.“

„Sirius, povedz mi, kde spávala Charlie cez ten týždeň,“ prikázal mi.

„Raz v klubovni a potom v Núdzovej miestnosti,“ odpovedal som bez zaváhania.

Dumbledore prikývol.

„Nehovorte mi, že miesto...“ zarazil som sa uprostred vety, pretože ma zrazu akoby osvietilo.

„Nie, od miesta to naozaj nezáleží,“ usmial sa profesor. „Každú noc bola s tebou. Sny ustúpili. Na turnaji som ti povedal, že si myslím, že ich máva častejšie, len sa tak silno neprejavujú. Zmenil som názor. Nemyslím si, že ide o ich intenzitu, skôr ma toto všetko vedie k názoru, že sa tie sny neprejavili, pretože práve v tú noc, ktorú by sa jej snívali bola s tebou.“

„Myslíte si, že... no ja ... myslíte, že fungujem, ako, čo ja viem, odpudzovač?“ nechápal som.

„Aj tak by sa to dalo povedať. Nemala vízie celý týždeň, čo...“ Dumbledore sa mierne pousmial, „povedzme, čo si pri nej spával. Ale vízie sa vrátili hneď, ako si pri nej v noci nebol. Inú možnosť v tom nevidím.“

„To je šialené!“ vyhŕkol som. „Chcete povedať, že ak sa s Charlie každú noc vyspím, nebude mať vízie?“

„No... To som povedať nechcel. Nezabúdaj, že toto je škola, Sirius,“ pripomenul mi. „Myslím, že by mohla úplne stačiť tvoja prítomnosť v jej blízkosti. Bez... nazvime to, milostných praktík.“

Uškrnul som sa.

„Vo všetkej úcte, pán profesor, ale tomuto naozaj neverím,“ odmietol som jeho teóriu.

„To je samozrejme na tebe,“ prikývol profesor. „Ale tú fľašu si pre istotu zoberiem a ubezpečím sa, že tvoje ďalšie kroky povedú priamo do izby šiesteho ročníka Chrabromilu a do tvojej postele,“ prikázal a nastavil ruku.

Neochotne som mu podal fľašu whisky a odišiel som.

„Dobrú noc, Sirius, a skús o mojich slovách uvažovať,“ povedal mi, keď som bol vo dverách.

„Zavolajte Charliených rodičov a informujte ich o jej stave skôr, ako sa stane niečo príliš vážne,“ požiadal som Dumbledora nie príliš slušne a odišiel som.

 

Ráno som sa zobudil so strachom, čo bude. Keď som zišiel do klubovne a čakal som Charlie naozaj som uvažoval nad riaditeľovou teóriou, ale pripadalo mi to až príliš nemožné, aby to mohlo naozaj takto fungovať. Nedokázal  som v sebe odvahu ísť za ňou hore.

Po pár minútach sa objavila na schodoch. Nevyzerala o veľa lepšie, ale aspoň sa zdalo, že je odpočinutejšia, ako dni pred tým. No zdravá farba sa jej nevrátila a pod očami mala aj naďalej tmavé polkruhy. Trochu ma upokojilo, že som z nej necítil strach. Naopak pôsobila aj sa cítila vyrovnanejšie ako včera. Bolesť hlavy sa však nevzdala a stále zostávala. Zdala sa mi tak veľmi krehká, akoby sa mohla pri zlom dotyku rozsypať. Akoby bola zo skla. Okamžite som ju opatrne objal.

Potešilo ma, keď sa takmer normálne naraňajkovala. Dva toasty, čo bol za posledný týždeň rekord, zapila kávou a s ľahkým úsmevom ma ťahala do žalárov na elixíry.

Počas vyučovania som ju namiesto počúvania profesorov pozoroval. Stále som dokola uvažoval o Dumbledorovej teórii. Vlastne v podstate o nič nešlo, ak by som ju vyskúšal. Veď by to len znamenalo, že musím byť v noci s ňou a pre zmenu tým nebudem porušovať školský poriadok, pretože mi to tak trochu prikázal riaditeľ. Nič iné by sa nezmenilo. Predsa len sme spolu aj doteraz trávili väčšinu nocí týždňa. Ale stále sa mi to zdalo trochu divné.

A nad týmto som uvažoval celé dopoludňajšie a popoludňajšie vyučovanie. Myšlienky som trochu vypustil na metlobalovom tréningu. James si získal moju vďaku, keď nekompromisne zakázal Charlie trénovať okamžite, ako ju videl. Síce si potom tréning vyžiadal oveľa viac energie odo mňa a Nelly. No ak by mala trénovať zoslabnutá Charlie hrozilo, že by mohla spadnúť z metly pri najmenšom závrate. Ani som si nechcel predstaviť, čo všetko by sa mohlo stať.

Tréning vo dvojici bol, ale tak vyčerpávajúci, že mi večer v klubovni klipkali viečka. Neviem, ako sa to Charlie podarilo, ale nejako ma presvedčila, aby som išiel do svojej postele. Stačilo, aby som si ľahol na vankúš a spal som ako nemluvňa.

 

Zobudilo ma až hlasné buchnutie dverí.

Vyľakane som sa posadil na posteli a pozrel som k dverám, ktorými sa k nám do izby vrútila Melanie.

„Mel, stalo sa niečo?“ spýtal sa jej hneď ustarostene Remus.

Melanie mu neodpovedala, namiesto toho vyhľadala pohľadom mňa. Okamžite som vedel, o čo ide. Vystrelil som z postele a vybehol som z izby s Mel za chrbtom.

„Ja neviem, čo sa deje,“ začala mi zadýchane vysvetľovať Melanie, keď za mnou bežala po schodoch. „Zrazu len strašne vykríkla a začala sa triasť. Nemôžeme ju zobudiť.“

Len som rýchlo prikývol.

„Nella išla pre Poppy,“ informovala ma.

„Pomfreyová nepomôže. Treba zavolať Dumbledora,“ zavrčal som.

Vybehol som z nášho schodiska a takmer som vbehol na dievčenské. Našťastie som sa včas zastavil.

„Sakra, prútik,“ spomenul som si. „Melanie, máš prútik?“ otočil som sa na dievča za sebou.

Mel prikývla a ukázala mi ho. Nastavil som ruku. Trochu neochotne mi podala svoj prútik. Rýchlo som poklepal po správnom mieste a vrátil som jej ho.

„Mel, musíš ísť okamžite zobudiť Dumbledora. Nech ihneď príde,“ prikázal som jej.

Mel na mňa zaskočene pozrela, ale prikývla a bežala z klubovne. Ja som čo najrýchlejšie vybehol schody do ich izby a vletel som do nej.

Na Charlienej posteli sedela Lilly a snažila sa ju so slzami na krajíčku zobudiť. Kútikom oka som zaregistroval aj Lutherovú a Lairovú, ako na nich vyľakane pozerajú.

„Sirius, vďaka Bohu,“ povzdychla si Lilly a uvoľnila mi svoje miesto. „Nemôžeme ju zobudiť. Nezabralo ani Ennervate.“

Posadil som sa k Charlie a pevne som ju chytil za ramená. Už som ju takto videl, keď sa jej snívalo o Melanie. Toto však bolo horšie. Vtedy sa po chvíľke zobudila.

„Charlie, som tu, zobuď sa,“ skúsil som. „No tak, zvládneš to! Zobuď sa!“

Nereagovala na mňa.

Doslova sa mnou prelievali vlny strachu. Desil som sa toho, čo sa jej sníva. Cítil som, ako sa aj ona strašne bojí a ako jej telom prechádzajú záblesky silnej bolesti. Trochu mi to pripomínalo Cruciatus. Len som s obavami čakal, kedy sa na jej tele objavia modriny, alebo rovno krvavé šrámy. A aj keď som jej bolesť nepociťoval priamo, vedel som, že sa stále zväčšuje. Nenávidel som sa za to, že som nedokázal prebiť vlastnú únavu a nezostal som s ňou. Možno mal Dumbledore pravdu. Možno keby som bol pri nej celú noc, nestalo by sa toto.

„Láska, prosím, vráť sa ku mne,“ šepol som jej bezradne, keď som zistil, že sa mi jej

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

??...

(matuska:*, 23. 9. 2011 8:52)

budes este pokracovat????:(prosim napis dalsiu kapitolu..fakt na nu vsetci cakame:P:D:)...

???

(dexi, 22. 9. 2011 17:44)

Bude pokračovanie? Veľmi rada by som si ho prečítala...

caw

(Zuzuliq, 19. 8. 2011 7:03)

kedy bude dalsia kapitola? ... uz sa neviem dockat :)

Infarkt

(adaa, 27. 7. 2011 13:36)

Nenapíiinaj už toľko , sa zbláznim .. dufam ze pokracovanie bude co najskorej :)

zmysel zivota

(matuska:*, 19. 6. 2011 17:20)

som naozaj velmi rada,ze si ju uz sem dala...fakt som sa uz nemohla dockat...popravde ma to stalo dooost trpezlivosti..:Dneboj sa ja to chapem a myslim ,ze aj jaja...mne o tom vravet nemusis ..to niekedy...:P:)uuuzasna kapitola...dufam ,ze bude co najskor dalsia..aj,ked viem ,ze mas toho vela ale budem naozaj moc rada,ak si najdes chvilu...budem trpezlivo cakat..tvoja verna citatelka a fanusicka...:D:):*a posledny krat dakujem...cenim si ,ze stale pises....:)vela to pre mna znamena...:*:)

ahoj

(jaja, 18. 6. 2011 21:55)

Ahoj.. :) môj názor na túto kapitolu ti písať už nebudem,veď ho poznáš.. :) len aby si vedela že som to čítala ešte raz.. :)