33. kapitola - Konečne doma
„Myslím, že toto by si radšej mala vo svojich veciach,“ uškrnul sa mierne a podal mi čipkované kombiné, ktoré asi omylom skončilo v jeho veciach na balenie.
„Ani neviem, na čo som si to so sebou zobrala,“ pousmiala som sa a zobrala som si od neho dva kúsky čierneho šifónu.
„Pri rekapitulácii posledného týždňa mi napadajú chvíle, kedy by sa dalo využiť,“ ukázal na spodnú bielizeň, ktorá už bola schovaná v mojom kufri a mrkol na mňa.
Zasmiala som sa a zahnala som sa po ňom osuškou, ktorej sa šikovne vyhol. Chytil jej druhý koniec a pritiahol si ma k sebe.
„Povedz, že tebe nie,“ zašepkal mi do ucha dráždivo a prstami mi prebehol po chrbtici.
Vytrhla som mu osušku z ruky a znova som ju poskladala. Sirius so smiechom pokrútil hlavou, hodil sa na posteľ, kde sa natiahol aký bol dlhý a široký, a zložil si ruky za hlavu.
„Aby som ťa ním vyštvala z postele a donútila ťa pomôcť mi?“ odpovedala som drzo.
„Au!“ ozvalo sa izbou, keď dopadol na zem. „Pri tebe najviac trpí moja chrbtica,“ sťažoval sa.
Teraz som pokrútila hlavou ja. Podišla som k nemu a podala som mu ruku.
„Tak poď, nech to konečne dobalíme, inak nestihneme tú záverečnú ceremóniu a nerozlúčime sa s Liamom a Debie.“
„No dobre, už idem,“ vzdal sa nakoniec. „Fakt to nechceš zbaliť čarami, bude to hotové za tri minúty.“
„Svoje veci si pre mňa za mňa pobaľ, ako chceš, ale k mojím sa s prútikom nepribližuj,“ upozornila som ho.
„Nie, zlato,“ usmiala som sa na neho. „Neverím tvojej čarodejnej zručnosti, ktorá sa týka domácich kúziel v spojení s väčšinou môjho oblečenia.“
„Pozoruj ten pár ponožiek,“ ukázal na kopu pri svojom kufre a mávol prútikom.
Ponožky sa vzniesli, chvíľu okolo seba tancovali a potom znova padli na kopu.
V skutočnosti som premáhala smiech, keď Sirius podišiel k ponožkám, zdvihol ich a prezrel si ich. Potom im začal vysvetľovať, čo mali spraviť.
„Nepochopili, čo po nich chcem,“ pokrčil ramenami a hodil ponožky do kufra.
„Sirius, fakt, už prestaň šaškovať a pobaľ to. Už chcem byť doma,“ povzdychla som si.
Chytala ma nostalgia a pocit, že keď sa znova vrátim na Rokfort, prestane zásuvka s menom Lucius Malfoy hrkotať.
Ja som už v myšlienkach znova plávala okolo Luciusa. Od toho večera sme sa spolu nerozprávali a vedela som, že už sa spolu asi ani najbližšie dva roky neporozprávame. Už som si nemyslela, že jeho city proste vyprchajú. Bol v tom, popravde povedané, po uši. A nech som nad tým premýšľala akokoľvek dlho, vždy som nakoniec prišla k záveru, že mu proste nemôžem pomôcť, dosť ma to štvalo. Nechcela som, aby sa trápil. Teda myslím si, že sa trápi, pretože vždy, keď ho vidím, má na tvári ten smutný výraz.
„Cítim, že ťa niečo trápi,“ pokrčil ramenami. „Ale nedokážem zistiť, čo to je.“
Spojenie, blesklo mi hlavou. Nedošlo mi, že on cíti moje pocity.
„Láska, ak mi to nechceš povedať, nevadí, len mi neklam,“ povedal potichu s jemným úsmevom.
„To je v pohode, Charlie,“ chlácholil ma. „Už sme sa raz rozprávali o tom, že máš na tajomstvá právo. Len by si mala vedieť, že mne môžeš povedať všetko.“
„Tak dobre,“ povzdychol si Sirius. „Ja už som pobalený, s čím ti pomôžem?“
O desať minút som bola konečne pobalená aj ja. Sirius mi stihol párkrát vytknúť vlastníctvo niekoľkých kúskov spodnej bielizne, ktorú na mne ešte nevidel. Ale prestal s tým, keď som mu povedala, že si ma ani nestihne v spodnej bielizni prezrieť, tak načo vyberať nejaké extra kusy.
Stihli sme vrátili postele na pôvodné miesta práve včas, aby sme stihli posledný slávnostný ceremoniál.
„Všetkých vás naposledy vítam v tejto miestnosti. Zo začiatku chcem všetkým pogratulovať k úspechom. Každá dvojica nás, organizátorov, prekvapila svojou šikovnosťou. Popravde, keď sme turnaj chystali, nečakali sme takúto úroveň súťažiacich. Ešte raz vám všetkým gratulujem a chválim vás. Samozrejme najväčšiu chválu si zaslúžia naši víťazi. A teraz by som rád menovite poďakoval organizátorom a organizáciám, ktoré zabezpečili náš turnaj...“
Muž na pódiu začal menovať množstvo ľudí a ja som mu prestala venovať pozornosť. Spomínala som na náš posledný duel.
Ani vo sne by ma nenapadlo, že mi dvaja sa dostaneme až do finále. Nebol to jednoduchý boj. Ukázalo sa, že na našu zohranosť tu nemá nikto. Ktovie, možno za to mohli roky tréningov, možno spojenie aur. No boli sme najlepší.
Sirius bojoval perfektne, chvíľu sa zdalo, že ma ani nebude potrebovať. Odrážal útoky oboch súperov. Nechápem prečo útočili len na neho. Asi ho považovali za ťažší cieľ a mňa si chceli nechať na neskôr. Moje zaklínadlá len odrážali.
Nakoniec sa im podarilo zraniť Siria, ale nepodarilo sa im ho vyradiť. Poranili mu pravé rameno a on nemohol pravou rukou čarovať. No udržal prútik, takže to znamenalo, že z duelu nevypadol. Preložil si prútik do ľavej ruky, ale pretože nedokázal presne mieriť zvyšok duelu zostal na mne. Aj tak ma naďalej bránil.
Naši súperi sa riadne prerátali, keď ma považovali za slabšiu. Nebolo to jednoduché, ale asi o pol hodiny boli obaja odzbrojení a my sme vyhrali. Povznesená nálada ma ale prešla okamžite, keď som pozrela na Siria. Jeho rameno bolo červené od krvi. Ešte teraz ma chytala hrôza z toho pohľadu.
„Jasné, že som,“ usmiala som sa. „Len som sa zamyslela. A teraz ti neklamem,“ dodala som rýchlo.
Chytil ma za ruky a pritiahol si ma bližšie. Ja som mala pred očami stále jeho zranenú ruku. Pozrela som mu na obviazané rameno. Nakoniec sa ukázalo, že to bol len hlbší škrabanec, ale keď som si predstavila, že to mohlo byť oveľa vážnejšie, alebo že by to niekedy mohlo byť oveľa vážnejšie, striasalo ma. Veď predsa chcel byť auror, to sa zraneniam nevyhne. Čo ak sa mu raz naozaj stane niečo horšie?
„No napadlo ma, čo bude, ak ťa raz niekto zraní vážne,“ ukázala som na jeho rameno. „Chceš byť predsa auror.“
„Povedal si len: to je pekné. To je u teba tak časté, ako Snape v ružovej.“
„Miláčik, aj ty chceš byť auror. Proste mi došlo zlaté, že aj ty premýšľaš o tom, že sa mi niečo môže stať.“
„To nevieš povedať skôr?“ spýtala som sa. „Myšlienky ti viem čítať len... no len...“
„Len keď sa milujeme,“ dokončil za mňa. „Odkedy máš problém o tom hovoriť?“
„Odvtedy, čo to robím s tebou,“ vystrelila som si z neho pokojným hlasom.
„So mnou? Takže som taký dobrý, že o tom nedokážeš rozprávať?“ zazubil sa.
„A nafúknuť tým tvoje ego ešte viac? Nie, ďakujem. Nechcem riskovať, že sa s Jamesom nezmestíš do izby.“
„O tom pochybujem. Večer budeme zatvorení v klubovni a donútení oslavovať.“
„Charlotta, Sirius, mohli by ste byť chvíľu ticho,“ upozornil nás riaditeľ.
Sirius si po chvíli nahradil slovné naťahovanie svojou rukou na mojom stehne. Prevrátila som očami, ale nechala som ho, nech sa hrá.
Po dvoch hodinách konečne skončili dlhé príhovory organizátorov, miestneho ministra atď. a my sme konečne vypadli z vydýchanej miestnosti na vzduch.
„Budeš mi strašne chýbať! Neprežijem to bez teba! Och, Merlin, ako si nás mohol rozdeliť!“ hrala som teatrálne.
„No mne bude stačiť, ak budeš pozdravovať Maxa,“ zamrmlal po chvíli nesmelo. „Sirius, nechceš si ju už zobrať?“ spýtal sa Siria, ktorý sa zatiaľ skrúcal smiechom.
Mávla som nad ním rukou. Nechala som sa od Siria objať okolo pása a znova sme vyrazili po pláži.
„Jasné, že budeš, hlupáčik,“ povedala mu a pobozkala ho. „Možno na rok prestúpim k vám.“
„No, naši mi včera písali. Už ich asi omrzel život v Nemecku. Najskôr sa na začiatku leta sťahujeme do Írska. Nechápem tomu, ale absolútne mi to vyhovuje,“ pritúlila sa k Liamovi. „Takže budeš bezo mňa len štyri mesiace.“
„Na tvojom mieste by som si tie štyri mesiace poriadne užil,“ uškrnul sa Sirius škodoradostne. „Potom totiž zistíš, čo je to „byť pod papučou“.“
„Ja ti nebudem chýbať?“ spýtal sa Sirius zaskočene. „Tak to počujem prvýkrát.“
„Charlie, ty radšej pomlč. Dnes už si si na jeden trest založila,“ uškrnul sa.
„Len som si na niečo spomenula,“ zahovorila som ihneď sa snažila som sa cítiť ľahostajne.
Cestou do centra som na chrbte cítila Siriov pohľad. Bola som rada, že Lucius už bol dnu a Sirius ho nevidel.
„Sťažuješ mi to,“ zamrmlala som. „Je mi to ľúto, Lucius, takto som to naozaj nechcela.“
„Myslím, že na to, ako sme spolu komunikovali celé roky na Rokforte, sme za posledných pár týždňov prekonali rekord.“
„Máš pravdu, prepáč,“ povzdychla som si. „Sakra, keby nás nikto počúval, myslí si, že nám šibe. Tento rozhovor nemá hlavu ani pätu.“
„Tak by sme ho mali ukončiť,“ usmial sa. „Nemôžem tvrdiť, že mi nebudeš chýbať, ale budem sa snažiť nemyslieť na teba.“
„Tak to bolo povzbudivé,“ uškrnula som sa ironicky. „Nezabudni, že si mi sľúbil, že mi napíšeš.“
„Hneď, ako budem mať o čom ti napísať,“ prikývol. „Tak sa maj. Naozaj sa musím ísť pobaliť.“
Ja som tam ešte chvíľku stála a premýšľala. Potom som zásuvku s menom Lucius Malfoy, už dúfam definitívne, zatvorila.
Vrátila som sa späť za svojimi priateľmi. Sirius práve dohadoval výmenný pobyt z Duringhamu na Rokfort. Debie na neho pochybovačne pozerala, čo znamenalo, že neplánuje nič dobré.
Nechápem, ako môžu byť oni dvaja taký dobrý kamaráti, keď sú úplne odlišný. Sirius je ako oheň a Debie ako ľad. Ona nie je na tie jeho hlúposti, čo v kuse s chalanmi vymýšľa. A tiež si myslím, že veľmi nefandí porušovaniu školského poriadku, čo má Sirius, ako svoje hobby.
„No myslím, že by sme už mali ísť,“ usúdil smutne Liam práve vo chvíli, keď som k nim prišla.
„Veď aj ty mne, ale cez prázdniny sa uvidíme,“ utešoval ma Liam. „Pozdravuj Maxa.“
„Tak to ti nezabudnem,“ štuchol do mňa. „Maj sa, Sirius. A daj na ňu pozor. Hlavou sa jej nehoní nič dobré.“
„To ja veľmi dobre viem,“ uškrnul sa Sirius a potriasol si s ním rukou.
„Maj sa, princeznička, a nenechaj sa doma vytočiť,“ lúčil sa s ňou.
„Len ak sa nakoniec nebudeme sťahovať,“ žmurkla Debie na Liama. „Budeš mi chýbať.“
Debie tiekli slzy a ja som zrazu mala čo robiť, aby som sa k nej nepridala.
„Jedine s ňou,“ ubezpečil ju Sirius, načo sme na neho Debie aj ja pochybovačne pozreli.
Objala som Liama aj Debie. Sirius znova objal Debie, s Liamom si ešte raz potriasol rukou a potom sme obaja odišli za riaditeľom.
„Ešte by som po vás chcel, aby ste doma nepovedali, ako ste skončili. Mám na večer pripravené prekvapenie.“
„Myslím, že vaši spolužiaci budú mať práve veštenie,“ informoval nás Dumbledore. „Vy dvaja ste samozrejme ešte z dnešného vyučovania uvoľnení.“
Naposledy som pozrela na krásnu pláž s bielim pieskom, na ktorej som zažila zaujímavé veci a určite na ňu nezabudnem.
Prerušila som profesorku Funterovú uprostred výkladu. Vyliezla som do triedy veštenia a hneď po mne aj Sirius, čím sme spôsobili niečo ako hromadné pozdvihnutie nálady. Všetci začali tlieskať a pískať. Profesorka a sa ich márne snažila utíšiť.
„Som rada, že vás príchod spolužiakov potešil, ale teraz je hodina,“ napomenula ich. „Slečna Connorová a pán Black sa k nám predpokladám pripoja, keď už sú tu,“ ukázala na prázdne miesta pri Bifľomorčanoch.
Obaja sme prikývli. Zobrali sme si tie dva prázdne vankúše a položili sme ich k svojím priateľom. Ja som doplnila trojicu svojich úžasných kamarátiek a Sirius zaujal svoje miesto medzi Záškodníkmi.
„Ako ste skončili?“ dostala sa ku mne prvá zrozumiteľná otázka asi po stovke predchádzajúcich.
Pozrela som na Siria. Ten práve pozrel na mňa a s úškrnom prevrátil očami. Bolo mi jasné, čo z neho chalani práve ťahali. Usmiala som sa a dala som sa do rozprávania.
„Slečna Connorová, neviem, čo sa dialo na turnaji, ale tu sa zatiaľ nič nezmenilo, takže stále platí, že na mojich hodinách sa nerozpráva so spolusediacimi,“ napomenula ma profesorka McGonagallová.
S Lilly sme práve znova riešili jednu noc na pláži a teplota vody nás práve nezaujímala.
„Normálne ti závidím,“ povzdychla si Lilly potichu. „Romantika ako Titanik.“
Aj keď predpokladám, že som plakala toľko ako hlavná postava v tom filme.
„To vám dvom nikdy nejde,“ uškrnula sa Lilly. „Ty by si s Jamesom nemohla byť. On je samá čokoláda, kytica, sviečky. On by len tak neprišiel a nevyspal by sa so mnou.“
„Vy ste sa spolu ešte nevyspali len tak zrazu, že proste stalo sa?“ spýtala som sa dosť šokovane.
„Neviem, mne to vždy príde, akoby bol pripravený,“ pokrčila Lilly ramenami.
„Vieš čo? Skús ho raz zatiahnuť do nejakej triedy a zviesť ho,“ poradila som jej. „Ver mi, bude to super.“
„Tebe v tomto neveriť...“ povzdychla si Lilly ironicky. „Ale ak ho vystraším, neželaj si ma,“ žmurkla na mňa.
„On ťažko! Vieš, keď nad tým tak uvažujem, začína mi unikať, kto plánuje tie ich Záškodnícke útoky. Veď sa na to pozri: James je takmer ako anjeliček a Siria vždy trápil len jeho neukojený kamarát. Tak kto? Remus? O tom pochybujem.“
„Ja myslím, že na to si oni vždy nájdu čas. A to, že ma James nezvedie nepripravený neznamená, že je anjelik. Skôr, že je zodpovedný.“
„Zodpovedný? James? Dievča, čo s tebou kto za ten mesiac, čo som tu nebola, urobil?“ pochybovala som.
„Slečna Evansová, slečna Connorová, naposledy vás upozorňujem,“ povedala McGonagallka razantne. „Nabudúce to už budú strhnuté body.“
„Prepáčte, pani profesorka,“ ospravedlnila sa Lilly a ihneď začala dávať pozor.
Pozrela som sa po triede, narozdiel od Lilly mne sa nechcelo dávať pozor. A to, čo som objavila ma takmer odporúčalo pod stôl. Remus, áno, náš Remus Lupin, ležal na lavici a nefalšovane spal ako verná kópia môjho brata vedľa neho. Takto toto moja hlava nebrala.
Pokrčila som kus pergamenu do guľôčky a hodila som ho do Siria. Okamžite sa obzrel a zbadal ma. Ukázala som k Removej a Maxovej lavici. Sirius tom pozrel a tiež takmer skolaboval. Najprv zamrkal, potom si pre istotu pretrel oči a znova zamrkal. Keď to nepomohlo, upozornil na Remov stav aj Jamesa. Ten sa začal pre istotu hystericky smiať ako retardovaná veverička.
Remusa a Maxa zobudilo zvonenie. Remus sa takmer vydesene strhol. Vyskočil z lavice a začal sa obzerať, z čoho už nemal šou len James, ale všetci, ktorí ho videli. Neveriacky som pokrútila hlavou a nahádzala som nepoužité školské potreby späť do tašky.
Vo dverách mi Sirius zobral tašku a všetci ôsmi sme zamierili do žalárov.
„Máte čo vysvetľovať,“ vyzval chalanov Sirius a ukázal na Rema. „V živote by mi nenapadlo, že zaspíš na vyučovaní a ešte k tomu na transfigurácii. Prečo si si to neodbil na veštení.“
„Hm, tebe sa to povie,“ frflal Remus. „Nebol si včera v noci v izbe.“
„Tí dvaja blbci nasypali Petrovi do postele svrbiaci prášok a on celú noc fňukal. Nedalo sa tam spať,“ sťažoval sa Remus.
„Prečo si nešiel k babám?“ pýtal sa Sirius, akoby to bola najsamozrejmejšia vec na svete.
„A čo ťa vedie k záveru, že by sme ich u seba nechali?“ spýtala sa Melanie.
„Vaše láskavé, chápajúce a do nich troch zamilované srdiečka,“ uškrnul sa Sirius.
„Ja osobne by som Jamesa vyprevadila cez zatvorené dvere do klubovne,“ usmiala sa Lilly sladko.
„Hej, ľudia, nechajte si to na neskôr,“ prerušil doťahovanie Remus. „Začínajú elixíry.“
Všetci sme sa dobre zasmiali. Je super byť znova doma a s nimi, pomyslela som si.
„A tak všetkým s potešením oznamujem, že naši reprezentanti vybojovali pre Rokfort prvé miesto v turnaji duelantov. Dovoľte mi, aby som im za všetkých pogratuloval,“ ukončil svoju reč Dumbledore na neplánovanej hostine.
Veľkou Sieňou sa ozval búrlivý potlesk, len Slizolinčania sa tvárili kyslo.
„To chce oslavu!“ vyhlásil James a hneď začal s Maxom preberať, čo všetko musia okamžite zohnať.
„Ešte aby som nezabudol,“ prerušil Dumbledore hromadné veselie. „Udeľujem Chrabromilu 200 bodov za výhru plus ešte tých sľúbených 200 bodov. Dovoľujem si povedať, že tento rok vás o pohár nepripravia ani Záškodníci,“ usmial sa.
Pri našom stole sa ozýval hluk ako pri výbuchu. Všetci pískali a volali nám na slávu.
Hostina bola priam neuveriteľná. Nálada, ktorá na nej vládla by dokázala rozveseliť aj trúchliaceho. Len Melanie sa tvárila nezúčastnene.
„Mel, môžeme sa porozprávať?“ spýtala som sa jej, keď sme išli do klubovne.
Tušila o čom s ňou chcem rozprávať. Najskôr sa s ňou o tom rozprávali aj všetci ostatní.
Zrazu som ju znova videla v tej miestnosti so Smrťožrútmi a vedela som, že sa musí medzi Remom a Mel dať všetko do poriadku.
„Zjednoduším ti to,“ povedala Melanie s tvrdosťou, akú som u nej ešte nepočula. „Ja som sa snažila s ním rozprávať, ale on ma ignoruje. Nechce sa so mnou rozprávať a nechce ma vidieť pokiaľ to nie je nevyhnutné. Vyhýba sa mi. Ak chceš niečo riešiť, choď za ním.“
Tak toto ma dostalo. Pozrela som na chalanov a hľadala som medzi nimi Rema. Nebol tam.
„Stihneme to, neboj, braček,“ ubezpečil ho Sirius a tiahol ma z hradu.
Sirius mi rozpovedal pravdivý príbeh o postavení Škriekajúcej búdy a ja som sa viac nepýtala.
Pri vŕbe sa premenil na psa a šikovne prebehol medzi šľahajúcimi konármi. Zastavil pri kmeni a konáre okamžite znehybneli. Pribehla som k nemu. Ňufákom na strčil do čierneho otvoru medzi koreňmi.
Vykročili sme tunelom a svietili sme si prútikmi. Cestou sme nepovedali ani slovo. Odhadujem, že asi po pol hodine sme došli ku schodom. Vyšliapali sme hore a dostali sme sa do zaprášenej izby, ktorá vyzerala ako predsieň. Na podlahe bola hrubá vrstva prachu a v nej zvieracie stopy.
„Áno, a toto už nebudeš potrebovať,“ zobrala som mu poloprázdnu fľašu alkoholu. „Sem chodíš zapíjať svoj takzvaný žiaľ?“ ukázala som na fakt škaredú a špinavú izbu.
„Nikdy by som si nepomyslela, že to poviem, ale, Remus Lupin, ty si totálne sebecký ignorant bez kúska citu! Egoistický kretén! Sakra, ty si horši ako Sirius, a to už je čo povedať!“
„Ty idiot, keby si zapojil do rozmýšľania aj ten svoj geniálny mozog a nepoužíval ho len na učenie a práve teraz chľastanie, možno by si si všimol, že Melanie vôbec nevadí, čo si. Teda kto si!“
„Debil!“ zamrmlala som pre seba. „To láskavo nechaj na Mel, dobre?! Ty sa spamätaj, keby si ju k sebe pustil, toto by ti hovorila ona, nie ja!“
„Pochybujem. Ona by mi nedávala do ignorantov a kreténov,“ povzdychol si rezignovane.
„Ale raz za čas by to mohla skúsiť! Vždy som ťa mala za inteligentného chalana. Nikdy som si nemyslela, že si srab!“
„Jasné! Super! Vylievajte sa na mne! Veď ja viem, čo som! Vieš, čo by ma zaujímalo?! Ako by si to povedala ty Blackovi?! Ha?! Ako by si mu povedala, že si príšera!“
„Choď do ***,“ už som naozaj nadávala. „Neviem, dobre?! Nemám tušenie, ako by som sa správala, ale to nie je argument! Proste si si povedal, že si príšera a čo teraz?! Budeš sa Mel do konca školy vyhýbať? Upozorňujem ťa, že ešte sme tu rok!“
„Ja ťa seriem!“ ukončila som debatu a naštvane som vypochodovala z izby.
„Nič, idem hore ja,“ rozhodol Sirius a vyšiel hore skôr, ako som niečo povedala.
Okamžite, ako Sirius vošiel do izby, začali sa chatrným domom ozývať hlasné, dosť vulgárne nadávky. Treba uznať, že Sirius má pekný repertoár. Po desiatich minútach sa Sirius úplne pokojný vrátil dole. Netrpezlivo som podvihla obočie.
„Máš pravdu, je to idiot,“ pritakal Sirius a napil sa z Removej fľaše.
„Tak to už stačí! Teraz ma fakt naštval!“ vyhlásila som a vybehla som hore, než na stihol zastaviť.
„Nebudem ti tú reč opakovať, ale teraz ma počúvaj!“ začala som dosť nahlas, aby ma počul aj Sirius. „Zdvihneš ten svoj zadok z toho kresla a ideš s nami do hradu, či chceš, alebo nie! Porozprávaš sa s Mel a budeš sa k nej správať normálne, nie ako ignorant! A opovážiš sa odporovať! Nie som tu ani dvanásť hodín a už s vami musím riešiť niečo, čo je úplne v pohode, len ty z toho robíš koniec sveta! A vieš čo ti poviem, ty zlomená dušička?! Nie si jediný na svete, kto má problémy a možno ťa sklamem, ale sú aj takí, ktorí majú oveľa väčšie problémy ako ty a nezalezú do starej búdy a nechlastajú! Tak sa láskavo spamätaj, ty stelesnené nešťastie!“
Remus konečne aktívne zareagoval a vyzeral dosť naštvane. No to už pri mne stál Sirius a výhražne na neho pozeral.
„Tak dobre,“ vzdal sa Remus. „Ale ak ma odmietne, viete koho je to chyba,“ upozornil nás a vyšiel z izby.
Komentáre
Prehľad komentárov
Krásna kapitolka, koniec-koncov ako každá :) páči sa mi ako sa príbeh vyvíja a dúfam, že čoskoro sa dočkám ďalšej kapitolky :)
Ďalšie
(Mia, 16. 5. 2011 15:00)Krásne to bolo a bola b som rada, keby si kapitoly pridávala tak často ako to ide...:))
zmysel zivota
(matuska :*, 15. 5. 2011 16:51)
a este som zabudla...uvazovala si o tom ,ze by si napisala knihu???ale realne...lebo viacerym som ukazovala tvoje poviedky a zda sa ,ze mas naozaj VELKY USPECH...a posledne...som naozaj velmi stastna,ze mi jaja ukazala tuto stranku...:):*drzim palce pri dalsej...:)
zmysel zivota
(matuska :*, 15. 5. 2011 16:44)ahojte !!:)radka a jaja!!!:)viem ,ze slohovky su uz trapne a otrepane ...aj chvali..aj vsetko ale tak co mozem k am povedat???radka mas naozaj moj VELKY OBDIV!!!a ty kks ten konec nemal chybu!!!akosi si pritvrdila...:):D:D!!ale super!!len tak dalej naozaj moooooooooooooooooooooooooc sa tesim!!!!:Duzasne,perfektne ja naozaj neviem uz ani o napisat a ako sa da chvalit!!!mna normalne tato poviedka fascinuje!!!:)
super pocit.. :)
(jaja, 15. 5. 2011 15:48)ahoj.. :) konečne som si to prečítala ako nezávislý človek.. :D je to super pocit.. :P inak všimla som si tam tie prečiarknuté slová neviem čo to má byť pretože ja som ich určite neopravovala to viem na 100% pretože som to opravovala 2krát.. :D nuž čo ked e niekto škiovný a nevie si to uložiť.. :D výborná kapitola dúfam že sa Remus s Mel dajú dokopy.. :) teším sa na opravovanie dalšej kapitoly.. :)
Weronika
(hp-poviedky.wgz.cz, 5. 6. 2011 22:31)