Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


32. kapitola - Už to viem aj ja

3. 5. 2011
Sirius:
„Melanie!“ ozval sa spiacou izbou Charlien vydesený výkrik.
Ani neviem ako som vyletel z postele a stál som pri nej. Vydesene sa mrvila a po lícach jej stekali slzy.
„Charlie?“ oslovil som ju.
Nezobudila sa. Sadol som si na kraj jej postele a pevne som ju chytil za ramená. Už sa pod prikrývkou začala metať a ja som sa bál, aby si neublížila.
„Charlie!“ skúsil som znova hlasnejšie.
Znova moje snaženie nezabralo a musel som ju zovrieť silnejšie.
„Tak, Charlie, vstávaj!“
Zatriasol som ňou.
„Láska, zobuď sa!“ prikázal som.
Prestala sebou hádzať a o pár sekúnd zamrkala.
„Melanie,“ vydýchla zlomene a rozplakala sa.
Poposadol som bližšie k nej a stiahol som si ju na kolená. Zaborila si tvár do mojej hrude a usedavo sa rozplakala.
„Mala si zlý sen,“ pošepkal som jej.
„Voldemort... Lucius... Mel...“ dostala zo seba medzi vzlykmi.
Nad Malfoyovým menom som podvihol obočie, ale nechal som to tak. Ktovie, čo sa jej snívalo a pokiaľ ju to tak strašne vydesilo, nemienil som to z nej ťahať.
Spomenul som si na noc po Štedrom večeri. Tiež mala takýto sen. Dodnes neviem, čo sa jej snívalo a ani sa to asi nedozviem.
Už sa začala upokojovať. Pozrela na mňa karamelovými očami, akoby hľadala vysvetlenie.
„Už je ti lepšie, láska?“ spýtal som sa potichu.
Zhrýzla si peru a po chvíľke prikývla. No v očiach mala obrovský strach.
„Mala by si znova zaspať,“ prikázal som opatrne.
Zložil som ju na poštár, prikryl dekou a pobozkal na čelo. Privrela oči. O chvíľku ich zavrela a ja, presvedčený, že opäť spí som vstal z jej postele a prešiel som k oknu. Otvoril som ho a pustil dnu teplý vánok. Oprel som sa o okenicu a zapozeral som sa na svojho spiaceho anjela.
Čo sa jej mohlo teraz aj minule snívať? premietal som v duchu. Ešte som ju nevidel v situácii, v ktorej by bola v ohrození a bála by sa, ale akosi som bol v presvedčení, že moju Charlie len tak niečo nevydesí. Ale čo sa jej potom snívalo, že kričala zo sna?
Skrútila sa pod prikrývkou do klbka. Vyzerala tak bezbranne a ohrozene. Túžil som ju už navždy chrániť.
Konečne bolo všetko, ako má byť. Bola som mnou a ja som mohol byť s ňou. Nič lepšie som si ani nemohol želať. Kam sa hrabe nezávislý sex na jej objatie a úsmev. A to Spojenie aur tomu len dávalo korunu. Proste k sebe patríme. Ja som to vedel. Ak k tomu ona potrebovala dôkaz, dostala ho. Nedovolím, aby nás znova niečo rozdelilo. Len s ňou som to ja.
No práve teraz ma mátali tie jej sny. Pochybujem, že to boli len tieto dva. Neviem prečo, ale spájalo sa mi s tým aj to jej omdlenie pred pár týždňami. Keby som len tušil, čo sa jej snívalo a prečo sa tých snov tak bojí. A sakra, prečo vtedy úplne zdravá zrazu omdlela a Pomfreyová netuší, čo to spôsobilo?
Dumbledore! napadlo mi. Vyrazil som k dverám a cestou som schmatol nejaké tričko. Bolo mi jedno, že je hlboká noc. Chcel som počuť aspoň nejakú odpoveď.
 
Hlasno som zabúchal na dvere riaditeľovej izby. Chvíľu som počkal a zabúchal som znova. Dvere sa otvorili a z druhej strany stál rozospaný profesor Dumbledore s čiapkou na spanie na hlave.
„Sirius, stalo sa niečo?“ spýtal sa ma prekvapene.
„Pán profesor, musíte mi niečo vysvetliť,“ povedal som a vnútil som sa mu bez pozvania dnu.
Riaditeľ zatvoril dvere a ukázal ku kreslu.
„Tak, čo chceš vedieť?“ spýtal sa odovzdane.
„Charlie dnes mala zlý sen a nebol prvý,“ začal som.
„Nechápem, čo chceš povedať?“ podvihol Dumbledore obočie.
„Neviem, čo sa jej snívalo, ale bola strašne vystrašená. Cez vianočné prázdniny sa to stalo tiež. Vykríkla zo sna a strašne sa niečoho bála. A neviem prečo, ale mám pocit, že s tým súvisí aj to, ako odpadla na tréningu.“
No, viem prečo, ale ako vysvetlíť riaditeľovi, že medzi vami a vaším dievčaťom je mystické pusto, ktorému nechápete? Aj keby to naozaj tušil.
„Charlie ti už niečo povedala?“ spýtal sa ma riaditeľ.
Podvihol som obočie.
„Charlie mi nič nepovedala a to sa mi tiež nepáči,“ odvrkol som.
„Sirius, choď teraz za ňou. Myslím, že bude viac potrebovať flegmatickú časť tvojej povahy. Skús sa na tie sny opýtať jej,“ poradil mi.
„Pane, vy viete, čo tie sny znamenajú?“ nemienil som sa vzdať. „Už vám o nich hovorila?“
„Sirius, toto naozaj záleží od Charlotty.“
„Ak ste jej zakázali niekomu to povedať, nepovie mi nič.“
Dumbledore pozrel do tmy za oknom a zamyslel sa. Ja som mlčal a čakal som.
„Tvojmu dievčaťu sa nesnívajú obyčajné sny,“ začal riaditeľ váhavo.
Tak na to by som fakt neprišiel, pomyslel som si zúrivo.
Riaditeľovi nepochopiteľne zacukalo kútikmi úst. Hneď bol však znova vážny.
„Tak čo sa jej sníva?“ spýtal som sa.
„Sníva sa jej budúcnosť,“ odpovedal riaditeľ pokojne.
Podvihol som obočie.
„Lepšie povedané, keď spí má vízie budúcnosti,“ opravil sa riaditeľ. „Domnievam sa, že sa jej to sníva častejšie než tieto tri razy, len tie ostatné neboli natoľko výrazné, aby si ich pamätala, alebo aby ju takto vystrašili. No myslím si, že časom sa táto schopnosť, ak to tak môžem povedať, zlepší.“
Zhlboka som sa nadýchol. To bolo veľa. Na spracovanie som potreboval aspoň chvíľu času.
„Ako si môžete byť istý, že sú to vízie a nie len zlé sny?“ spýtal som sa s nádejou.
„Pretože už sa jeden z jej snov splnil. Aj keď nebol tak vážny ako ten predtým.“
„Čo sa jej snívalo?“
„Videla tvoju hádku s pánom Malfoyom, ktorú o pár dní videla aj naozaj tu.“
„Tú čo ste nás prerušili?“ overil som si.
„Áno, presne tú,“ pritakal riaditeľ.
„A viete, čo sa jej snívalo ten prvýkrát na Vianoce?“
„Ak to chceš vedieť, opýtaj sa jej.“
Prikývol som. Teraz som sa von oknom zapozeral ja. Čo to pre Charlie znamená? Nemôže ju to ohroziť? pýtal som sa v duchu.
„Čo to pre ňu znamená?“ spýtal som sa aj nahlas.
„Nemalo by to byť nijako nebezpečné,“ uistil ma Dumbledore. „Pokiaľ sa o tom samozrejme nedozvie lord Voldemort. Pre neho by jej schopnosť, až sa rozvinie, mohla byť veľmi prínosná a som si istý, že jej schopnosť sa bude pomaly rozvíjať.“
„Čo môžete alebo chcete robiť?“ zisťoval som.
Teraz už mal môj strach riadne opodstatnenie. Toto už nebolo len tak, ak by po nej išiel Voldemort, ťažko niekto mohol tipovať, čo všetko sa môže stať.
„Ešte neviem, Sirius, a bohužiaľ si myslím, že pokiaľ sa to nestane ani nebudem vedieť, čo by sa dalo robiť,“ odpovedal riaditeľ.
„Takže proste budete čakať, než sa to Voldemort dozvie a nič nespravíte?“ spýtal som sa nahnevane.
„Sirius, ale ja nemôžem nič spraviť,“ povedal pokojne. „Neviem, ako tým víziám zabrániť a nemyslím si, že by bolo dobré im brániť.“
„Tak budete radšej len sedieť a čakať!“
Postavil som sa a začal som prechádzať po izbe.
„Ak máš nejaký nápad, rád si ho vypočujem.“
Škaredo som na Dumbledora pozrel.
„Vedia o tom jej rodičia?“ spýtal som sa.
„Ešte nie, ale plánujem si ich zavolať hneď, ako sa vrátime.“
Prikývol som.
„Sirius, ja už ti nemám viac čo povedať, ale ocenil by som, keby si sa Charlotty dnes na nič nepýtal, pokiaľ ti to sama nepovie. Nechaj ju sa trochu spamätať.“
Znova som prikývol.
„Choď si ešte ľahnúť,“ poslal ma.
Otvoril dvere a počkal kým som vyšiel z jeho izby.
„Príjemný zvyšok noci,“ zaželal mi.
„Aj vám,“ odpovedal som. „Prepáčte, že som vás zobudil,“ ospravedlnil som sa.
„Láska nám dáva schopnosť sa báť o milovaného,“ usmial sa riaditeľ a zatvoril dvere svojej izby.
Pobavene som pokrútil hlavou. Čo na tom, keď len láska milovaného neochráni, pomyslel som si.
 
Vrátil som sa späť do izby. Charlie sedela opretá o stenu na svojej posteli a čítala si pri svetle nočnej lampičky.
„Prečo nespíš?“ spýtal som sa.
„Nemohla som znova zaspať,“ odpovedala jednoducho a odložila knihu.
A ja blbec som si myslel, že spí! pokrútil som nad sebou hlavou.
„Kde si bol?“ zisťovala.
„Prejsť sa,“ vymyslel som si.
„Neklam mi,“ zahriakla ma s úsmevom.
Povzdychol som si.
„Bol som za Dumbledorom,“ priznal som pravdu.
Tentoraz si povzdychla ona.
„Takže to vieš?“ spýtala sa.
„Čo?“ chcel som, aby mi to povedala ona.
„O tých snoch,“ vydýchla potichu.
„Áno, viem,“ prikývol som.
„Asi sa hneváš, že som ti to nepovedala.“
Pousmial som sa.
„Prečo by si mi to hovorila, nechodili sme spolu.“
„Tiež pravda,“ prikývla.
„Nie si povinná zverovať sa mi. To, že spolu chodíme, neznamená, že musím všetko vedieť. Máš právo na tajomstvá.“
Zrazu previnilo uhla pohľadom. Podvihol som obočie, ale nepýtal som sa. Ako som povedal, má na tajomstvá právo. Ak mi to bude chcieť povedať, urobí tak.
„Naozaj by si sa mala vyspať,“ poradil som jej nesmelo, keď som si konečne všimol tmavých unavených kruhov pod jej krásnymi očami.
Podišiel som k nej. Vrátil som jej vankúš späť na posteľ a uložil som ju naň. Potom som ju poriadne prikryl a vtisol som jej pusu na čelo. Chcel som sa vrátiť do svojej postele, ale chytila ma za zápästie a zastavila ma.
„Zostaň pri mne,“ požiadala potichu.
„Neodídem z izby,“ sľúbil som.
„Myslím úplne pri mne,“ naznačila a posunula sa na posteli.
Podvihol som obočie.
„Dobre, ale vo všetkej počestnosti,“ usmial som sa.
Charlie sa zasmiala. A mňa jej smiech, akoby upokojil. Nadvihla prikrývku, aby som si mohol k nej ľahnúť. Keď som sa k nej položil, prikryla ma a stúlila sa ku mne. Ihneď som ju objal a pobozkal do vlasov. Keď som ju mal pri sebe, cítil som sa, akoby som mal istotu, že sa už nič nemôže stať. No cítil som aj, že je Charlie pokojná a cíti sa v bezpečí, čo ma veľmi tešilo.
 
Ráno som sa, ako vždy, zobudil prvý. Charlie mi pokojne spala na poriadne stŕpnutom ramene. Nechcel som ju zobudiť, tak som nepríjemný pocit vyrážajúci z ramena ignoroval. Chvíľu som pozeral do stropu a premýšľal som o tých jej snoch. Potom som si všimol knihu, ktorú v noci odložila na nočný stolík. Búrlivé výšiny (Pozn. autora: v češtine Na Větrný húrce). Muklovská, usúdil som podľa obalu a názvu. Asi ju má požičanú od Lilly alebo Nelly, napadlo mi.
Zobral som knihu do voľnej ruky, precízne som Charlie založil roh rozčítanej stránky a nalistoval som prvú stranu.
Po prvých dvoch stranách som premýšľal, či je autor blázon, alebo ja taký nechápavý (Pozn. autora: Podľa mňa sú Búrlivé výšiny super kniha, ktorú by si mala prečítať každá baba :D).
„Nič pre teba,“ ozvalo sa z môjho ramena pošepky.
Ponaťahovala sa a pritom sa zošuchla z môjho ramena, za čo som jej bol tak trochu vďačný.
„Už som zistil,“ odpovedal som Charlie a zatvorenú knihu som položil späť na nočný stolík. „Ako sa cítiš?“ opýtal som sa, aj keď som to vedel.
„Len ma, ako vždy, príšerne bolí hlava,“ odpovedala napol.
Ja som však vedel aj to, že má ešte stále strach a vlastne sa z toho sna cíti zmätená. Trochu mi bolo ľúto, že si môžem prečítať len jej pocity a nie aj jej myšlienky. No to, ako som už stihol zistiť, som dokázal len, keď sme sa milovali. Možno sa to časom zmení, ale v podstate mi to nevadilo, pretože normálne sa mi zdala predstava čítania jej myšlienok, ako prvotriedne narušenie jej súkromia a to som nechcel.
„Čo sa dá s tým bolehlavom urobiť?“ spýtal som sa.
„Raz zabral obyčajný elixír proti bolesti, druhýkrát nič,“ pokrčila ramenami.
„Myslím, že elixír proti bolesti tu máme,“ povedal som a vstal som z postele.
„Radšej zostaň pri mne,“ zažadonila.
Usmial som sa a dal som sa do hľadania zázračnej fľaštičky. Pomerne rýchlo som ju aj našiel.
„Je to on, však?“ podvihol som fľaštičku a ukázal som ju Charlie.
Prikývla a zobrala si ju odo mňa. Hneď ju aj vypila a zaškaredila sa.
„Fuj! To je hnus,“ skomentovala chuť elixíru.
„Ak ti zaberie, je mi jedno ako chutí,“ uškrnul som sa.
„Koľko je vlastne hodín?“ spýtala sa po chvíli.
Pokrčil som ramenami. Potom som prešiel k svojmu nočnému stolíku a pozrel som na hodinky.
„Za desať minút sú raňajky,“ oznámil som Charlie. „Môžeme ísť alebo si ešte chvíľu môžeme pospať. Ja som za druhú možnosť.“
Usmiala sa na mňa.
„Tak poď späť ku mne,“ natiahla ku mne ruku.
Pokrútil som hlavou, ale išiel som. Chvíľu sme vedľa seba len potichu ležali.
„Ešte ťa bolí hlava?“
„Už menej.“
Zase zostalo ticho. A dosť napäté ticho. Charlie čakala, než sa na to opýtam a ja som čakal, kým ona začne o tom rozprávať. Ani jeden z nás nechcel začať. Ale potom sme začali obaja naraz.
„Chápem...“ povedal som ja.
„Neviem...“ začala Charlie.
Obaja sme sa zasmiali.
„Pýtaj sa,“ vyzvala ma.
„Nie,“ pokrútil som hlavou. „Lepšie bude, ak mi ty povieš, čo chceš, aby som vedel.“
Charlie sa zhlboka nadýchla a vydýchla. Inštinktívne som ju objal okolo pása.
„Ja fakt neviem ako začať,“ dokončila začatú vetu. „Mala som takýto sen trikrát. Cez Vianoce som si myslela, že je to len nočná mora. Jediná divná vec na tom bola tá bolesť hlavy. Potom ten deň, keď sme mali prvý tréning, sa mi snívalo, ako sa tu hádaš s Malfoyom. Tiež ma vtedy bolela hlava, no nepomohol mi elixír. A teraz? No ešte neviem, čo si mám myslieť.“
„Prestáva ťa bolieť hlava?“ spýtal som sa.
Usmiala sa.
„Myslela som, že sa opýtaš na tie sny.“
V podstate som sa aj chcel na ne opýtať, ale stále som sa zdržal rozhodnutia, že počkám, až mi tie sny porozpráva sama.
Pokrčil som ramenami.
„Prvýkrát sa mi snívalo...“ začala, ale zasekla sa. „Uf, je to šialené.“
„Nemusíš mi to hovoriť.“
Povzdychla si.
„Snívalo sa mi o Lilly a Jamesovi,“ povedala rýchlo. „Boli starší a mali syna. A potom prišiel Voldemort.“
Charlie sa do očí natlačili oči. Pevnejšie som ju zovrel.
„Zabil Jamesa. Potom išiel za Lilly. Tá ho prosila, aby chlapca ušetril. Voldemort zabil aj ju. Nato som sa zobudila.“
„Čo si myslí Dumbledore?“ spýtal som sa jej.
„Hovorí, že sú to vízie. Že sa to môže stať, ale je to ešte ďaleko. A hlavne mi zakázal o tom niekomu hovoriť. Povedal mi, že nemáme právo zasahovať do budúcnosti, aj keď ju poznáme. A teraz...“
„Charlie, naozaj mi to nemusíš povedať, keď nechceš.“
Prikývla.
„Dnes som videla miestnosť plnú Smrťožrútov. Sedeli okolo stola, nad ktorým sa vznášalo telo. Ona... bola to Mel.“ Charlie naprázdno prehltla. „Voldemort ju mučil. Chcel od nej vedieť, kde som. Melanie sa preriekla, že mu nemôže povedať, kde som, pretože nie je strážcom tajomstva. Nakoniec mu povedala, že strážcom tajomstva si ty a Voldemort ju zabil.“
Chcel som povedať niečo, čo by ju povzbudilo, ale nič ma nenapadlo.
„Kašlať na Dumbledora,“ povzdychol som si. „Sľubujem, že ak sa niečo takéto stane, zabránime tomu.“
„Práve kvôli tomuto Dumbledore nechcel, aby o tom niekto vedel.“
„Uvidíme.“
Charlie pokrútila hlavou.
„Keď sa mi podarilo zobudiť ťa, povedala si Malfoyové meno.“
Charlie sa na chvíľu zamyslela, akoby sa snažila spomenúť si alebo premýšľala čo mi mu povedať.
„Len tam bol aj on,“ povedala nakoniec.
Klamala mi, ale nevyzvedal som. Ucítil som, ako sa trasie. Hneď som aj oľutoval, že mi to rozprávala. Vytiahol som si ju na seba a bezpečne som ju objal. Cítil som, ako sa jej pocity rýchlo menia. Ani som nestíhal zistiť ako sa cíti.
„Ešte je to všetko ďaleko,“ povedal som jej potichu.
Snažil som sa zostať pokojný, pretože aj ona cítila moje pocity a ja som ju nechcel ešte viac rozrušiť.
Zrazu sa mi vykrútila a postavila sa.
„Idem sa osprchovať,“ oznámila mi. „Potom by sme mohli ísť na raňajky.“
Založil som si ruky za hlavu a prikývol som.
Zatvorila za sebou dvere do kúpeľne a o pol minúty som počul tiecť vodu.
Nevedel som, čo jej mám na tie sny povedať. Vlastne som poriadne nevedel ani čo si o nich myslím. Podľa toho, čo mi povedala sa už jeden splnil, ale to predsa neznamená, že sa musia splniť aj tie ďalšie dva. Popravde, ma obomi riadne vystrašila. Raz videla zomrieť môjho najlepšieho priateľa a Lilly. Druhý raz videla zomrieť Melanie a ešte aj o s tým strážcom tajomstva ma práve nenadchlo.
Charlie vyšla zo sprchy až v rekordnom čase. A vyšla len v uteráku. Toto mi snáď robí naschvál, pomyslel som si. Pri pohľade na jej nahé opálené nohy mi nebolo všetko jedno. Rýchlo som vstal z postele a s oznámením, že som hneď vonku, som zapadol do kúpeľne.
 
„Čaute, hrdličky,“ neodpustil som si, keď sme si s Charlie sadli k Debie a Liamovi.
Charlie do mňa drgla a zobrala si moju kávu. Pousmial som sa nad tým.
„Čo budete dnes robiť?“ spýtala sa Debie.
Charlie pokrčila ramenami. „Netuším. Máme dnes nejaký zápas?“ spýtala sa ma.
„Neviem,“ odpovedal som a otočil som sa k tabuli, ale až tak ďaleko som nedovidel.
„Nemáte,“ oznámil nám obom Liam.
„Tak čo budeme robiť?“ spýtal som sa Charlie.
„Hm, čo ja viem. Mohli by sme ísť na pláž,“ navrhola.
„Dobre,“ usmial som sa. „Pridáte sa?“ spýtal som sa Debie a Liama.
„Jasné! Ale čo je dnes s vami dvomi?“ spýtala sa nás Debie.
Pozreli sme s Charlie na seba.
„Nič,“ odpovedali sme naraz.
Debie aj Liam podvihli obočie.
„No ako poviete,“ pokrčil ramenami Liam.
Podal som Charlie hrianku a nenápadne som si ju prezrel. Fakt je na nás oboch tak strašne vidieť, že sme obaja z toho sna mimo.
„Charlotta?“ ozval sa za nami profesor Dumbledore a vytrhol ma tým zo zamyslenia. „Mohla by si po raňajkách prísť za mnou?“
„Iste, pán profesor,“ súhlasila Charlie.
Profesor prikývol a odišiel.
Obaja sme pokrčili ramenami a konečne sme sa pustili do raňajok.
 
„Počkám ťa na pláži,“ oznámil som Charlie, keď sme sa rozdeľovali na chodbe.
„Nájdem si ťa,“ zasmiala sa Charlie a vyrazila smerom do riaditeľovej izby.
„Miláčik,“ zavolal som za ňou a ona sa otočila. „Bude to fajn,“ usmial som sa.
Usmiala sa tiež a odišla.
 
„Držíme ti miesto,“ zavolala na mňa Debie.
„Kde máš Charlie?“ spýtal sa Liam.
„Išla za riaditeľom,“ oznámil som im. „Idem do vody.“
Vyzliekol som si tričko, hodil som ho na deku a išiel som do vody.
Charlie bola o chvíľu u mňa. Oboplávala okolo mňa a vyrazila dopredu. Podvihol som obočie. Chceš sa naháňať, miláčik? napadlo mi a plával som za ňou.
Chytil som ju po pár taktoch. Zavesila sa mi na krk a potopila ma. Keď som sa vynoril, smiala sa.
„Máš lepšiu náladu,“ usúdil som.
„Som s tebou,“ usmiala sa.
„Nechápem, ale nevadí,“ vrátil som jej úsmev.
„Je mi fajn. Dumbledore mi sľúbil, že začne zisťovať, prečo mám tie sny. Ubezpečil ma, že Mel je v poriadku a Voldemort je práve teraz niekde v Rumunsku. Takže sa mi uľavilo.“
„Som rád,“ usmial som sa znova.
Chytil som ju okolo pása a zdvihol som ju. Smiala sa.
„Chcem to nateraz pustiť z hlavy.“
„S tým ti rád pomôžem,“ sľúbil som a pobozkal som ju.
Keď som sa odtiahol, zhrýzla si peru.
„Hm, takto to určite pôjde,“ usúdila a tiež ma pobozkala.
 
Celý deň sme blbli na pláží. Do centra sme sa vrátili až na večeru. Po zvyšok dňa som už na jej tvári nevidel ani najmenší chmúr, čo ma veľmi tešilo. Navečerali sme sa a so smiechom sme sa vrátili do izby.
„Ešte chceš presťahovať túto izbu?“ spýtala sa ma.
Podvihol som kútik úst a za boky som si ju pritiahol k sebe. Pokrútila hlavou a vykrútila sa mi. Zamierila do kúpeľne. Vo dverách za mnou natiahla ruku.
Prešiel som k nej. Chytil som ju za ruku a vtiahol som ju späť do izby. Z ramena som jej stiahol hlboký výstrih vyťahaného trička. Prešiel som bruškami prstov po kúsku nahej pokožky. Zatvorila oči a zachvela sa. Mávol som prútikom a izbou sa ozvalo nepríjemné škrípanie. Charlie sa zasmiala. Znova som ju chytil za boky a potlačil som ju o krok dozadu. Po pár krokoch narazila na kraj postele a spadla na ňu. Stiahla ma so sebou. O niekoľko chvíľ sa už našou izbou ozýval smiech a lietali kúsky oblečenia.
 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Meno

(Weronika, 11. 5. 2011 9:55)

Ahojky, idem si ťa pridať, som rada, že si súhlasila.... veľmi by ma potešilo, kebyže si pridáš aj ty mňa. Kľudne tak sprav pod menom Weronika alebo Hp-poviedky :) vyber si čo chceš. :)) ďakujem

Prosba :)

(Weronika, 10. 5. 2011 19:22)

Ahojky, poznám Tvoju stránku už veľmi dlho a chcem sa spýtať, či by Ti nevadilo umiestniť odkaz na túto stránku na môj blog. Ten je úplne nový, ale začala som písať jednu poviedku (HP FF) a okrem nej tam chcem uverejniť aj odkazy na viacero zaujímavých stránok o HP poviedkach či prekladoch. Ak s tým nemáš žiaden problém, očakávam kladnú odpoveď.
Blog: hp-poviedky.sblog.cz.
Ďakujem:)

Jajiiii, ďakujeeeeem :-*

(Radka, 6. 5. 2011 16:48)

Jaji, moc moc ďakujem :D... to je zvyk zo Zahoria a keď nemam betareading, nema mi to kto skontrolovať a ja si toho sama nevšimnem.... V pohode ma na to vždy upozorni ....
Baby, ale uvedomte si tú výhodu, robiť mi betareading a prečítať si všetko ako prvá :D Naozaj sa nikto nechce prihlásiť???? (pre každý prípad: radka.spustova@centrum.sk)

:)))

(jaja, 6. 5. 2011 14:07)

ahooj.. :) bože zase super!:DDD to už ani neni možné! :D ja ťa zapíšem do knihy rekordov! :DD veď toto je to najkrajsie čo kedy kto napísal.. :) krása.. :-* ako už vieš obdivujem ťa ! :)) ale všimla som si takú drobnosť.. :) .. neviem či je to len zvyk alebo máš niekoho s česka ale používaš niektoré české výrazy.. :D napr. :polštár :D ako mne je to v podstate jedno len som si to všimla už aj v predchádzajúcich kapitolách a nedalo mi to.. :) .. tak sa prosím nehnevaj.. :)) a aj ja prosím aj dalšiu kapitolu k ceste mám ju velmi rada.. :-*

zmysel zivota

(matuska :*, 5. 5. 2011 18:29)

ahoj!!:)moooooc sa ospravedlnujem,ze som neprisla skor ale akosi sa mi to vobec nedalo aj napriek tomu ,ze som uz citala aj predoslu...:)takze...prepac...praveze si ju dala akurat a mne sa velmi luuubila -napokon ako vzdy...:Dtesiiim sa na dalsiu.:Dduufam ,ze bude co najskorsie..retoze ,ked stu neni dalsia tak musim stale citat od 1..:Dnuz je to uz taka moja mania..!!:D:)ja ta normlane obdivujem radka !!:)ved to ako mozes tak pisat akde beres inspiraciu a vsetko??ja viem,ze je to stare ale nazaj neviem ako moze mat jeden clovek taky talent!!!:):***takze prosiiim moooc prosim co najskor dalsiu ale aj cestu!!!:D:):**