Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


30. kapitola - Vzťahy sa kryštalizujú

22. 4. 2011
Stála som pred zápasiskom a pozorovala som prebiehajúci duel. Bojoval Durmstang a nemecká škola, ktorej meno si nepamätám, ale chodí do nej Deborah.
Nakoniec som musela uznať, že nie je až taká zlá. Vlastne je celkom fajn. Je zvláštne úprimná, čo som si mohla všimnúť už aj predtým. Je jej jedno, ako vyznie to, čo povie. V podstate sme si dosť podobné. Tiež si nedávam pozor na to, čo zo mňa vypadne. Ale aj ona musela uznať, že som celkom znesiteľná.
Aj Sirius začal brať Liama lepšie. Nakoniec priznal, že sa s ním dá vydržať. Dokonca sa spolu dobre bavili na Maxov účet. Postupne sa z nás stala fajn štvorka.
Ale späť k duelu. Nestála som tu kvôli Deborah, ale kvôli Luciovi.
Chodila som na všetky súboje Durmstrangu. Sirius nechápal prečo, ale keď som mu pohotovo odpovedala, že chcem vedieť ako bojujú, pretože sa čoskoro ocitneme proti nim, prestal to vyšetrovať.
No v skutočnosti som tam fakt chodila len kvôli Luciovi. Chcela som mu aspoň trochu vyjadriť vďačnosť za to, čo mi povedal a kam som sa vďaka jeho slovám posunula. Nevedela som, ako by som mu to povedala, a tak som tu len mlčky stála a vďačne na neho pozerala. Keď sa naše pohľady náhodou stretli, ale naozaj náhodou, pretože väčšinou sa môjmu pohľadu vyhýbal, usmiala som sa na neho. Vždy mi opätoval smutný úsmev.
Zrazu sa mi o plece oprela čiasi brada a dotyčná osoba mi omotala ruky okolo pásu. Usmiala som sa a oprela som sa o neho. Jeho objatie som si nemohla s ničím zmýliť.
„Tak, ako to ide?“ spýtal sa ma Sirius.
Podvihla som nechápavo obočie, ale to on nemohol vidieť, a tak som zatiahla: „Hmm?“
„Myslím Debie,“ dodal.
„Jaj! Fajn, je to celkom vyrovnané,“ odpovedala som mu konečne. „Ako sa majú Remus a Mel?“ spýtala som sa.
Práve totiž hovoril s Jamesom. Preto nebol pri mne.
„Remus už je vonku z Nemocničného krídla, ale nerozpráva. Ani s chalanmi ani s babami. Melanie sa strategicky vyhýba. Podľa toho, čo mi povedal James, to Mel vzala celkom dobre. No nedostala príležitosť mu to povedať. Naposledy s ňou hovoril, keď jej to povedal, takže pred tromi dňami. Potom ju dosť neeticky vykázal z Nemocničného krídla, čo som vlastne čakal. Odvtedy sa ešte nestretli. Už nech sme tam, aby som mu mohol poriadne vynadať,“ zaželal si.
„Ešte najviac dva týždne. Snáď sa to dovtedy utrasie. Porozprávam sa s Mel, aby som jej dodala odvahu,“ napadlo ma.
„To by bolo super,“ súhlasil a pobozkal ma na líce.
„A nebolo by lepšie, keby som to aj s Remom skúsila ja?“ nadhodila som.
„Čo presne máš na mysli?“
„No mohla by som sa s ním porozprávať. Som v podstate nestranný pozorovateľ.“
„To sú aj Lilly, Nella a Max, a Rem ich nechce ani vidieť.“
„Možno budem mať viac šťastia.“
„Miláčik, čo máš v pláne?“
„Nič,“ zatiahla som nevinne, ale úplne popravde.
Naozaj som nič neplánovala. Len som sa s ním chcela porozprávať. Možno to pomôže a za skúšku nič nedám.
Z bojiska sa ozvalo hlasné svišťanie zaklínadla. Obaja sme zdvihli pohľad. Videli sme ako Deborahino kúzlo zasiahlo toho chalana z Durmstangu a hneď nato zasiahlo Luciovo zaklínadlo Deborah. Tak vďaka Luciovi vyhral duel Durmstang a pripísal si päť bodov do hodnotenia. Okolím sa rozľahol potlesk, ku ktorému sme sa pridali aj ja a Sirius, aj keď on značne neochotne.
Lucius sa otočil ku svojmu spolužiakovi a zbadal ma tam stáť v Siriovom objatí. Na tvári sa mu zjavilo niečo medzi úsmevom a smutným pohľadom.
Hneď, ako Sirius zbadal, že na mňa Lucius pozerá, ma majetnícky stisol okolo bokov a viedol k Deborah. Mala som obrovskú chuť sa mu vytrhnúť a možno mu aj vynadať, ale radšej som sa uhryzla do jazyku. Ono by to vcelku nemuselo skončiť dobre, ak by som teraz priveľmi namietala a ja som nemala dôvod sa mu priečiť. Už som si začínala zvykať, že budem jedine jeho a s jeho majetníckymi sklonmi sa budem musieť zmieriť. Ale nemyslite si, mňa určite v dohľadnom čase chytí záchvat a riadne mu za to opäť vynadám. Veď treba ho držať nakrátko, nie?
Ale späť do reality... Sirius ma takmer doslova dotiahol k Deborah a mne takmer vypadli oči. Siriovu Debie neutešoval nikto iný, ako môj Liam. Trochu od veci nie? Toto budú musieť vysvetliť!
„Ouha,“ zatiahol Sirius. „O čo som prišiel?“
„Čo to trepeš?“ štekla po ňom Deborah.
„Hádaj, zradkyňa!“ zasmial sa Sirius a znova ma poriadne objal.
Deborah pretočila očami.
„Tak poviete nám, kedy sme si my dvaja nestihli všimnúť, že sa akosi priveľmi zbližujete?“ vyzvedal Sirius ďalej.
„Ak by si ty mal vedieť všetko, čo nevieš, priateľ môj drahý, radšej by som sa odsťahovala ešte ďalej,“ odpovedala mu Deborah.
Z chuti som sa zasmiala a Sirius ma jemne ždúrol do boku
„Čo je? To vy ste nás zoznámili,“ vyhŕkol Liam.
„A kedy sme vás dali dokopy?“ spýtala som sa ho.
„To prišlo akosi samé,“ uškrnul sa. „Len to nepovedz...“
„To si píš, že mu to poviem! Hneď, ako sa vrátim!“ tešila som sa.
„Zradca!“ zavrčal Liam.
„Ako kto?“ spýtala som sa nevinne.
Liam mi vyplazil jazyk.
„Môžem na chvíľku prerušiť vašu veľmi produktívnu debatu?“ spýtal sa profesor Dumbledore, ktorý sa objavil pri nás.
„Pán profesor?“ oslovil ho zvedavo Sirius.
„Prišiel som len vám dvom pripomenúť, že za pol hodiny máte duel. A pre istotu si overiť, či tu máte spoločenské oblečenie. Keby nie, práve teraz je posledná možnosť napísať domov, aby niečo poslali, zajtra to už nestihnete.“
„Neviem, ako je na tom vždy spoľahlivá, mužská polovica našej dvojice, ale ja mám pre istotu dvoje šaty,“ usmiala som sa.
Sirius ma za trest pošteklil po bokoch.
„Máme všetko, pán profesor,“ odpovedal zmierlivo.
„Som rád,“ prikývol riaditeľ. „A budem ešte radšej, ak prestanete vyvádzať hlúposti a pôjdete sa pripraviť,“ napomenul nás.
Obaja sme horlivo prikyvovali. Dumbledore pokrútil hlavou a radšej hneď aj odišiel.
„Obdivujem vášho riaditeľa,“ povedal Liam. „Keby vás mal na krku Mulcahy, asi by vás oboch na mesiac niekam zavrel.“
„A čo ty a Max?“ pripomenula som.
„Zabúdaš, že za nás tam bola McMartiyová. Teraz už nie je. Kleplo ju, keď sme trávniky nafarbili naružovo a stromy nafialovo. Na všetky okná sme namaľovali srdiečka a jej poslali v krabici striptéra.“
„Prečo o tomto neviem?“ spýtala som sa medzi smiechom. Liam zostal úplne vážny.
„Netuším. No hneď po tomto slávnom Valentíne sa pani riaditeľka zbalila a odsťahovala na Tahity. Mulcahy takéto veci znáša zdravotne lepšie, ale je strašný nervák. Keď sme presťahovali učebne, dal nám takmer polnočný trest.“
„Hmm, uznávam, ste dobrí,“ povedal mu Sirius. „Už sa nečudujem, že Max k nám zapadol. Ale vlastne, keď vezmem do úvahy, že toto moje šidlo je jeho dvojča, nie je to až také divné.“
Pretočila som očami.
„Nesťažuj sa, keby som taká nebola ani si ma nevšimneš,“ vrátila som mu.
„Kto by si teba nevšimol, miláčik,“ zatiahol Sirius. „Veď sa obzri okolo seba. Keby mohli pohľady vraždiť, práve by ma skolilo asi sedem žiarlivých.“
Schválne som sa obzrela, aby som mu mohla povedať, že kecá, ale sklamala som sa. Naozaj si ho žiarlivo premeriavalo minimálne sedem chalanov. Ale nebolo to všetko. Aj ja by som rovnako, ako on, bola mŕtva, pretože aspoň polovica dievčat v miestnosti pri pohľade na mňa a Siria zelenala žiarlivosťou.
„V tom prípade, nie si jediná mŕtvola v miestnosti,“ poukázala som na tmavovlásku neďaleko od nás.
„Ja si ťa nedám,“ zavrnel mi do ucha.
„Super, hrdličky,“ uškrnul sa Liam. „Ak chcete počuť môj názor, mali by ste sa ísť okamžite prezliecť. Už vás vyvesili na tabuľu,“ ukázal.
Sirius pozrel za nás a prikývol.
„Tak fajn, ideme,“ súhlasil a ťahal ma von.
 
„Ako sa cítiš?“ overoval si tak ako vždy, keď sme sa prezliekali do dresov.
„Bolo by nám obom lepšie, ak by si sa otočil,“ napomenula som ho.
„Tak toto som nemyslel, ale ak máš chuť, som ti k dispozícii,“ uškrnul sa.
„Mlč a otoč sa!“ zavrčala som na neho.
Radšej sa poslušne otočil.
Tou neustálou predzápasovou starostlivosťou mi liezol krkom. Pred každým duelom to bolo samé: „Ako sa cítiš?“ „Je ti dobre?“ „Budeš opatrná?“ „Ak by sa prihodilo čokoľvek nepredvídateľné, čo by ťa mohlo ohroziť, vzdaj sa, rozumieš?“ „Si si istá, že si v pohode?“ „Určite nič nepotrebuješ?“
Owrrr! Už by si to mohol natočiť na pásku a púšťať mi to. Vždy dokola tie isté otázky. Neznášala som každú z nich.
„Charlie Connorová?“ ozvalo sa zo Siriovho nočného stolíka.
„Zdá sa, že ťa volá Lilly,“ poznamenal Sirius a podal mi obojstranné zrkadlo.
„Čau, Lills,“ usmiala som sa do zrkadla.
Otočila som sa Siriovi chrbtom a naznačila som mu, aby mi zapol zips na vrchnej časti dresu.
„Stalo sa niečo?“ spýtala som sa Lilly.
„Predstav si, že stalo!“ vyštekla po mne. „Stalo sa to, že sa moja najlepšia kamarátka vyspala so svojím bývalým a dala sa s ním znova dokopy, a ja o ničom neviem! To sa stalo!“
„Čo?“ spýtala som sa nechápavo, pretože som nerozumela ani slovo.
Lilly hovorila strašne rýchlo.
„Lilly, povedz mi to ešte raz a pomaly, prosím,“ požiadala som trpezlivo.
„Charlie, na kecanie nemáme čas,“ pripomenul mi Sirius.
Len som mávla rukou.
„Prečo si mi to hneď nepovedala?“ spýtala sa Lilly.
„Čo som ti hneď nepovedala?“
„Že ste spolu spali?“
„Kto s kým?“ stále mi to nedochádzalo.
Asi ten stres pred duelom.
„Ty s Blackom!“
„Odkiaľ to, sakra, vieš?!“
„James mi to povedal,“ odpovedala s istotou.
„Počkaj! Čo ti James povedal?“
Vražedne som pozrela na Siria. Ten zdvihol ruky, akoby sa vzdával a naznačil perami: „Ja nič!“
„Povedal mi, že keď volal skoro ráno vtedy čo... no proste vtedy s Remusom... Keď sa snažil cez zrkadlo dovolať Blackovi, že si mu zdvihla ty a bola si nahá.“
„A vy ste si proste domysleli zvyšok,“ povzdychla som si hrane.
„Takže sa mýlime?“ spýtala sa sklamane. „Nespali ste spolu a nechodíte znova spolu? Prečo si potom spala nahá a červenala si sa, ako pristihnutá?“
„Fajn, vzdávam sa,“ povzdychla som si naozaj. „Spali sme spolu a aj spolu chodíme.“
„Áááááá!“ zajačala Lilly nadšene. „Ja som to vedela!“
„Sakra, Lilly!“ zanadávala som. „Takmer mi praskli ušné bubienky.“
„To je super!“ tešila sa Lilly. „Chcem počuť každý detail! Rozumieš? Každý detail toho, ako ste sa dali dokopy! Hovor a preháňaj!“ prikázala nekompromisne.
Pozrela som na Siria. Ten prevrátil očami k stropu. Potom pokrútil hlavou a poťukal si po hodinkách na zápästí, aby mi naznačil, že nemáme čas.
„Lilly, teraz nie,“ odbila som ju.
„Čože? Ako nie!“ hnevala sa Lilly. „Si mi to dlžná!“
„Nehovorím, že ti to nepoviem, ale že teraz ti to nepoviem,“ povedala som pomaly a zreteľne. „Nemám čas. O pár minút nám začína duel. Musím ísť.“
„Aha! Prečo si to nepovedala hneď?“
Pretočila som očami.
„Počuj, večer sa ti ozvem,“ sľúbila som. „Pozdravuj ostatných.“
Prikývla.
„Tak, zatiaľ ahoj,“ rozlúčila som sa.
„Čau večer,“ odpovedala a v zrkadle za zjavil môj odraz.
„Nepovieš jej to, však nie?“ zaprosil si Sirius.
„Prečo nie?“ nadhodila som pobavene.
Výraz jeho tváre nemal chybu.
„Tak aspoň nie každý detail,“ žadonil.
„Veď aj ty si to určite prerozprával Jamesovi,“ obvinila som ho.
„No dovoľ!“ zvolal pobúrene.
„Nekecaj!“ zahriakla som ho s úsmevom.
„Ešte som nemal čas. Stále riešime len Remusa,“ mrkol na mňa. „Asi aj preto ti Lilly volala až dnes. Najskôr to Jamesovi vypadlo z hlavy.“
„Tak to to tam musí byť veľmi zlé, keď zabudol Lilly povedať, že ma pristihol v tvojej posteli,“ usmiala som sa.
„Si strašná,“ vytkol mi.
„Ale len trochu,“ usmiala som sa zmierlivo a pre istotu som ho pobozkala. „Už by sme mali ísť,“ pripomenula som tentokrát ja.
Prikývol. Chytil ma za ruku a vytiahol ma z izby.
 
„Už som ti niekedy povedal, aká si v tej koži sexy?“ spýtal sa ma cestou.
„Už presne 24-krát,“ prikývla som.
Schválne som to počítala.
„Tak teraz to bude 25,“ uškrnul sa. „Si v tom strašne sexy!“
„Už ti za tento kompliment odmietam ďakovať,“ vrátila som mu úškrn.
„Prečo?“
„Pretože hovoriť mi dokola stále ten istý kompliment je od Casanovu tvojho formátu trochu chabé, nemyslíš?“
„Miláčik, ak by som mal zložiť všetky komplimenty, ktoré ma pri pohľade na teba napadnú, sme tu do konca večnosti,“ usmial sa.
„Niekedy to skúsime,“ usmiala som sa tiež a potiahla som ho ďalej.
 
***
 
„Sakra, sakra, sakra!“ nadávala som a bezcieľne pobehovala po izbe.
„Upokoj sa, láska,“ snažil sa ma utíšiť Sirius.
„Ty mlč!“ zahriakla som ho. „Vôbec mi nepomáhaš!“
„A ako ti mám pomôcť?“ spýtal sa odovzdane.
„Aspoň mi povedz, ktoré sú lepšie,“ požiadala som ho znova a ukázala som na seba a na šaty, ktoré som si asi pred minútou vyzliekla.
„Veď hovorím, že sa mi páčiš v oboch,“ zopakoval svoju odpoveď už asi po pätnásty krát.
„Nemôžem ísť v obidvoch.“
„Tak si vyber,“ povedal jednoducho.
„Tebe sa to povie,“ povzdychla som si a zúfalo som sa posadila na svoju posteľ.
Nemu bolo hej. Už hodinu a pol si vylihoval v postieľke s rukami za hlavou a pozoroval ma, ako lietam po izbe a snažím sa pripraviť na večer.
Okamžite, ako som si sadla znova som vyskočila, akoby som si sadla na špendlík. Sadla som si totiž na druhé šaty.
„Zlato, poď sem,“ natiahol ku mne Sirius ležérne jednu ruku.
Skormútene som k nemu podišla. Vložila som mu do ruky dlaň a nechala som sa usadiť k nemu.
„Láska, v oboch vyzeráš krásne. A popravde, pre mňa budeš krásna aj vo vreci na zemiaky. Neblázni toľko. Proste si obleč tie, v ktorých sa cítiš lepšie.“
„Tebe sa to povie,“ zopakovala som nešťastne. „Keď ja si v oboch pripadám, akoby som mala sto kilo.“
„Si krásna sama o sebe a v oboch šatách vyzeráš nádherne, ver mi,“ upokojoval ma trpezlivo. „Ja sa v tom predsa vyznám.“
Zobrala som z postele prikrývku, rozopla som zips na šatách a stiahla som si ramienka dole. Než zo mňa šaty stihli skĺznuť zabalila som sa do prikrývky. Potom som si ľahla k Siriovi. Hlavu som si oprela o jeho plece. Voľnou rukou ma objal okolo bokov. Druhú mal stále založenú pod hlavou.
„Na čo mi mama poslala dvoje?“ sťažovala som sa. „Keby poslala jedny, tak sa oblečiem a je.“
Sirius sa potichu zasmial.
„Myslím, že potrebuješ antidepresívum,“ poznamenal.
Zložil ma zo seba na vankúš a vášnivo ma pobozkal.
„Neblbni,“ napomenula som ho, keď sa kúsok odtiahol. „Nebudeme stíhať.“
„To je mi fuk,“ odpovedal a vrátil sa k bozkávaniu.
Pravdupovediac, aj mne to bolo jedno. Našťastie zablikalo červené svetielko niekde vzadu v mojej hlave.
„Sirius, sľúbili sme si, že toto robiť nebudeme,“ pripomenula som mu, keď sa jeho pery vybrali na prieskum môjho krku.
„Chvíľu nepremýšľaj, láska,“ zamrmlal perami na mojej pokožke.
V prvom okamžiku sa mi z jeho horúceho dychu zahmlilo pred očami, ale premohla som sa.
„Ja ti dám, nepremýšľaj!“ zavrčala som. „Sakra, Sirius, niečo sa povedalo!“
Tvrdo som ho od seba odstrčila. Zjojkol, keď narazil chrbtom do steny.  
„Ou, prepáč,“ ospravedlnila som sa. „Si v pohode?“
„Podľa toho, čo bude, ak nie som,“ mrkol na mňa s úškrnom.
Pokrútila som hlavou. „Si v pohode,“ skonštatovala som sucho.
„Ako si môžeš byť tak istá?“ spýtal sa pohoršene. „Náhodou to poriadne bolí, aby si vedela.“
„A čo mám urobiť, aby to prestalo bolieť?“ spýtala som sa šibalsky.
„Jeden dlhý krásny bozk by to určite spravil,“ usmial sa nevinne.
Uškrnula som sa a vlepila som mu pusu na čelo.
„To čo bolo?“ spýtal sa šokovane.
„Nepovedal si, kam ten bozk chceš,“ vrátila som mu jeho nevinný úsmev.
„Zradca,“ zamrmlal. „Mal to byť dlhý a krásny bozk! Čo myslíš, láska, kam som ho chcel,“ uškrnul sa.
„Urč miesto,“ pripomenula som mu.
„Na pusinku,“ zašušlal.  
Zasmiala som sa.
„To je sem?“ spýtala som sa ukázala na jeho pery.
„Bingo, láska!“ zvolal pobavene.
Sklonila som sa k nemu a jemne som sa svojimi perami obtrela o jeho. Pôvodne mu to malo stačiť, ale neodolala som zvodom jeho dokonalých pier a nechala som sa opiť ich chuťou.
Sirius mi do už takmer učesaných vlasov vplietol prsty, ale kašlala som na to. Pomaly ma otočil pod seba a bozkával ako už dlho nie. No vlastne naposledy v tú noc pred týždňom. Vytiahol ruky z mojich vlasov a nenápadne začal rozväzovať suk, vďaka ktorému na mne držala prikrývka.
V plánoch ho vyrušilo tresknutie dverí. Naľakane odo mňa odskočil a obaja sme sa pozreli k dverám do našej izby. Stála medzi nimi Deborah.
„Hups, prepáčte, to som nechcela,“ ospravedlňovala sa rýchlo a začala cúvať.
To sa jej nepodarilo, pretože tesne za ňou zastal Liam a ona do neho chrbtom vrazila. My dvaja, ktorí sme ešte stále ležali pritisnutí k sebe na posteli, sme sa naraz rozosmiali.
„Čo sa tu deje?“ vykukol ponad Deborino rameno Liam a ihneď sčervenal.
„Nič,“ odpovedala som pohotovo. „Potrebujete niečo?“
„Mám problém a potrebujem pomôcť!“ vyhŕkla okamžite Deborah.
„A ja jej robím vešiak,“ dodal Liam a podvihol dvoje šaty, aby sme ich videli.
„Ja mám rovnaký problém,“ usmiala som sa na Deborah.
„Práve ho riešime,“ vysvetlil Sirius.
Liam a Deborah vošli do izby. Medzitým som sa so Siriom skultúrnila a obaja sme si sadli.
„Išiel som za ňou, či mi nevie uviazať motýlika a stretol som ju vynervovanú na ceste sem. Vrazila mi do rúk šaty ani na mňa nepozrela,“ vysvetľoval Liam.
„Niečo podobné som zažil aj ja,“ uškrnul sa Sirius. „Len u nás bolo viac nadávania.“
„Hmm, všimol som si,“ zatiahol Liam.
„Tak dosť!“ zahriakla som oboch.
„Berte si svoje veci a padajte sa k Liamovi prezliecť,“ poslala ich Deborah.
Sirius si zobral oblek a bez slova spolu s Liamom opustil izbu.
„Neviem, čo si mám obliecť, ako sa mám učesať a namaľovať,“ vyhŕkla Deborah zúfalo.
„Som na tom podobne. A Sirius mi s výberom šiat veľmi nepomohol,“ prikývla som. „Červené alebo čierne?“ spýtala som sa.
„Čierne,“ rozhodla, keď si prezrela moje šaty. „A čo ja?!“
„Rozhodne tie lesklé tyrkysové,“ usmiala som sa.
„Rýchlo sa osprchujem a potom sa učešeme,“ navrhla som.
Deborah prikývla a začala sa prezliekať.
 
„Slečna Connorová, vyzeráte výborne,“ usmial sa na mňa profesor Dumbledore.
„Ďakujem, pane,“ vrátila som mu žiarivý úsmev.
„Poďte obaja som mnou, niekto sa s vami chce stretnúť,“ povedal nám.
Vykročil do davu ľudí a my dvaja sme ho nasledovali.
„Slečna Connorová, pán Black, pán minister Crouch sa už nevedel dočkať kedy vás stretne,“ žmurkol na nás profesor.
„Ach, pravda, Dumbledore, ako vždy,“ prikývol minister. „Rád vás oboch spoznávam a som na vás hrdý. Takýto výkon, ako tu predvádzate, si ministerstvo vysoko cení.“
„Ďakujeme, pán minister,“ poďakoval Sirius.
„Rodičia sú na vás právom hrdý,“ povedal nám minister.
„Ako na koho,“ poznamenal Sirius.
„Och, pán Black, čudoval by ste sa, ako dokáže rodičovská hrdosť prejsť aj cez predsudky,“ chlácholil ho minister. „Ale ja som samozrejme rád, že stojíte na našej strane veci.“
„Bohužiaľ, máme len dve strany, a tak si každý musí vybrať,“ odpovedal Sirius.
„Veľmi diplomatická odpoveď, pán Black,“ prikývol minister. „Raz by z vás mohol byť výborný politik.“
„Prepáčte, pane, ale radšej zostanem pri školení aurorov,“ odmietol Sirius taktne.
Hm, aspoň niekde sa dajú tie roky výuky etikety zužitkovať, pomyslela som si.
„A čo vy, slečna Connorová? Chystáte sa pokračovať v šľapajach svojich starých mám?“ spýtal sa ma minister.
Usmiala som sa. „Nanešťastie pre moju mamu nemám na liečiteľstvo potrebné vlastnosti. Zdedila som otcov temperament.“
Ministrovi sa na tvári mihol úsmev. „Chvíľu som bol šéfom na Oddelení záhad, a tak poznám vášho otca. Ak je pravda, že máte jeho temperament, nemocnica by vás asi naozaj neprežila.“
„Preto sa spolu som Siriom hlásim k aurorom.“
„Myslím, že po úspechu na tomto turnaji, to nebude ani najmenší problém,“ prikývol minister. „Á, začína úvodný tanec,“ poznamenal. „Pán Black, mali by ste svoju krásnu partnerku pozvať tancovať.“
„Ako poviete, pán minister,“ usmial sa Sirius a otočil sa ku mne. „Smiem prosiť?“ spýtal sa a nastavil mi ruku.
Potichu som sa zasmiala a nechala som sa odviesť na parket.
 
Pretancovali sme celé dve hodiny. So smiechom sme si sadli k stolu. Sirius ma pobozkal a odišiel pre niečo na pitie. Okolo sa prehnali Liam a Deborah. Len sa na mňa usmiali a položili na stôl poháre, a boli preč. Napriek tomu, ako Deborah pred pár hodinami hysterčila, vyzerala v tyrkysových šatách dokonale.   
„Môžem ťa požiadať o tanec?“ ozval sa mi za chrbtom mäkký hlas.
 
 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

zmysel zivota

(matuska :*, 23. 4. 2011 7:13)

konecneeeeeee!!!!!!!ja uz som sa nemohla dockat ...satle som sem en chodila !!!joooo!!tesim sa na dalsiu...dufam ze bude skoro...:)dakujem pekne za veovanie...:)dneska ti hadam nedam taku slohovku:(:)))ale nabuduce ak ti nebude vadit..to bude slohovka..:):D:*a posledny krat dakujem..moc si toho vazim vsetkeho..:):*

:))

(jaja, 22. 4. 2011 21:19)

stavím že to bol malfoy! :DD ..ako vzdy perfektne nemam co doat.. jedien ze trva celu vecnost kym pridas novu kapitolu.. :/ .ale viem ze sa snazis.. :))