Zastavili sme pred dubovou bránou, v ktorej sa už začal tvoriť rad. Do veľkej siene sa dostaneme najskôr za pätnásť minút. Vystúpili sme z koča a postavili sa na koniec radu. Z ďalšieho koča sa vyrútili traja záškodníci a Max. Počkať! Traja záškodníci zo štyroch, chýba im Peter Pettigrew. Vlastne som ho ešte nevidela, nepatrí práve medzi sympatických ľudí a jeho osoba mi nechýba, ale ešte som nevidela, že by bol tak dlho bez svojich troch kamarátov.
„Baby,“ oslovila som kamarátky, „neviete, kde je Pettigrew?“
„Nie. Prečo chýba ti?“ reagovala Nella.
„Že by mi chýbal sa povedať nedá, ale nikdy som nezažila, že by vydržal bez Záškodníkov dlhšie ako hodinu.“
„No, ak chceš môžeš sa ich spýtať, už idú k nám,“ upozornila nás Mel. „A mimochodom tá stávka bol blbý nápad. Bude nás to stáť veľa snahy udržať Blacka, čo najďalej od teba,“ chcela som jej odvrknúť, že to bude len môj problém a nemienim ich do toho zaťahovať. Mel ma však nepustila k slovu a hovorila ďalej: „Jasné, chceš povedať, že nás do toho ťahať nebudeš,“ (číta mi snáď myšlienky?). „Ale vieš čo? My už v tom zatiahnuté sme. Raz sme sa dohodli, že si pri problémoch budeme pomáhať a ty nás teraz budeš potrebovať. Inak tú stávku vyhrá a to by bolo zlé pre nás všetky.“
„Môžeme túto reč dokončiť na izbe, idú sem Záškodníci,“ zašepkala. Nestihla som sa ani dvakrát nadýchnuť a už boli vedľa nás.
„Ach, aké krásne je byť doma,“ rozplýval sa Black a uškrnul sa na mňa, „hlavne teraz, keď konečne dostanem aj posledné vzpierajúce sa vtáčatko do svojho náručia.“
„Pochybujem, že som posledná,“ stále sú tu ešte Lilly a Melanie, na ktoré sa môžem spoľahnúť, že ich nedostane. Nellu už na svojom zozname obetí má, ale tej to nevadí. Berie to ako úlet z alkoholu a eufórie po vyhratom metlobalovom zápase (ja, Nell a Black hráme v chrabromilskom metlobalovom týme na poste triafačov. Možno sa budete diviť ale aj napriek nenávisti medzi mnou a Blackom sme na štadióne dobrý tím).
Black si všimol môj pohľad k babám. „Evansová a Mandraková sa nepočítajú. A v našom ročníku už veľa takých, ktoré ešte neokúsili neodolateľný šarm Siriusa Blacka, nezostáva.“
„Ou, nevedela som, že na Rokforte je ešte jeden Sirius Black. Ale tým sa toho veľa vysvetľuje.“ Chcel mi niečo odseknúť, ale vtom k nám prišla profesorka McGonagallová, vedúca našej fakulty.
„Prajem dobrý večer. Pán Connor, mohli by ste ma nasledovať do Siene budete zatriedený do fakulty spolu s prvákmi,“ pokynula Maxovi, aby ju nasledoval. Braček na mňa hodil vyjavený pohľad. Naznačil, že mu mám držať palce a šiel za profesorkou.
Konečne sa otvorili dvere Veľkej Siene a my sme vykročili k chrabromilskému stolu, pričom sme sa beznádejne snažili striasť Záškodníkov. Keď si všetci žiaci posadali vstúpila do Veľkej Siene profesorka McGonagallová s Triediacim klobúkom, za ňou rad malých prváčikov a medzi nimi môj brat. Vybuchla som smiechom. Vyzeral ešte vystrašenejšie ako tie decká.
Profesorka postavila klobúk na stolček s tromi nohami a odstúpila. Trhlina na klobúku sa otvorila roztiahla sa do úsmevu a klobúk začal spievať Rokfortskú hymnu. Po poslednom takte sa poklonil a zase znehybnel.
Pred stolček s klobúkom sa postavila profesorka McGonagallová: „Skôr, ako začneme s triedením vám chcem predstaviť Maxa Connora. Prestúpil k nám z Duringhamskej strednej školy čarov a kúziel a nastupuje do šiesteho ročníka. Pán Connor, prosím predstúpte a nasaďte si na hlavu Triediaci klobúk.“
Max vykročil k profesorke a hral svoju pózu bezstarostného frajera. Ja som ho však poznala pridobre a videla som, ako sa mu v očiach odrazili obavy, keď sa otočil k nám. Sadol si na stolček. Nasadil si na hlavu Triediaci klobúk a čakal.
Po chvíli Triediaci klobúk vykríkol: „CHRABROMIL!“
Max sa postavil a išiel si sadnúť k nám. Začula som obdivné mrmlanie a obzrela sa okolo seba. Až teraz som si všimla, ako na môjho brata pozerajú dievčatá v Sieni. „Ups,“ napadlo mi, „zdá sa, že Black má konkurenciu.“
Po triedení odniesla profesorka Triediaci klobúk a stolček. Vo Veľkej Sieni sa ozýval šum stoviek hlasov, tie však zborovo stíchli hneď, ako sa postavil profesor Dumbledore.
„Vítam Vás,“ široko sa usmial na všetkých žiakov. „Vítam Vás v novom školskom roku a som nesmierne šťastný, že napriek udalostiam, ktoré sa dejú za múrmi nášho hradu sme sa tu stretli v rovnakom počte, ako sme sa v júni lúčili.
Ešte predtým, ako sa pustíte do výborného jedla, dovoľte mi pár oznamov. Vítam v našom učiteľskom zbore novú profesorku Obrany proti čiernej mágii, profesorku Maritotovú,“ ukázal na pomerne mladú, hnedovlasú profesorku. Tá sa postavila a usmiala sa na žiakov.
„Ďalej by som chcel upozorniť našich nových žiakov,“ pokračoval riaditeľ, keď sa profesorka opäť posadila, „tak ako aj niektorých starších žiakov, ktorí toto upozornenie doteraz nevzali na vedomie,“ (mrkol na Záškodníkov), „že vstup do lesa za hradom je prísne zakázaný.
Metlobalový turnaj začne druhý októbrový týždeň. Záujemcov o miesta vo fakultných družstvách prosím, aby sa do konca týždňa zapísali u madam Hoochovej.
S radosťou vám oznamujem, že tento rok sa na Rokforte organizuje Vianočný ples. Žiaci, ktorí by chceli pomôcť s prípravou plesu sa môžu nahlásiť do začiatku novembra u vedúceho svojej fakulty.
A na koniec. Náš školník, pán Filch, ma už po 420-krát požiadal, aby som Vás upozornil, že čarovať na chodbách je zakázané. Rovnako sú zakázané zábavné výrobky zo Zonkovho obchodu. Presný zoznam zakázaných predmetov nájdete vyvesený na dverách kabinetu pána Filcha.
Tak myslím, že to je všetko. Prajem vám všetkým dobrú chuť.“
V okamihu, keď dohovoril sa na stoloch zjavilo množstvo chutného jedla. Načiahla som sa za miskou zo šalátom a začala sebe aj Maxovi naberať jedlo. Black ma zo zaujatím pozoroval. Všimla som si, že sa doteraz za jedlom nenačiahol, pričom Potter už mal zjedenú polovicu svojej porcie. Ozval sa až, keď som na stôl pokladala poslednú misu a chystala som sa jesť.
„A ja nedostanem?“ spýtal sa ublížene.
„Myslela som si, že sa dokážeš obslúžiť aj sám, Black.“
„A Max sa sám obslúžiť nedokáže?“
„Max patrí do rodiny,“ pokrčila som ramenami. Vlastne som si ani neuvedomovala, že naberám jedlo aj Maxovi, robila som to automaticky. Nesťažoval sa. Bol na to zvyknutý z prázdnin a chutilo nám to isté.
„Ja ťa obslúžim, Siriusko,“ ozvalo sa vpravo od nás a mne naskočila husia koža. Bola to tá krava Susan Lutherová. Už len pri pomyslení na ňu sa mi stavali všetky chlpy na tele. Vysoká blondína, s modrými očami a postavou fotomodelky. Podlizuje sa Blackovi ešte viac ako tie ostatné husičky zo školy, ktoré by rady podľahli "Blackovmu kúzlu". Paradoxne ešte stále patrila do zoznamu dievčat, ktoré Black ešte nevyužil. Aj keď ona by sa mu s radosťou ponúkla. Black však na jej ponuku ešte nezabral. Divné, že by mal nejakú hranicu, pod ktorú už nechcel klesnúť a táto blondska patrila práve pod tú pomyselnú čiaru?
„Vďaka za ochotu, ale ako Charlie naznačila som ešte stále sebestačný.“ Mne sa sníva on práve odbil dokonalú Susan Lutherovú a ešte ma aj pomenoval Charlie, žiadna Connorová.
„Hm, Black, máš môj obdiv. Nevedela som, že si schopný zapamätať si aj krstné meno dievčaťa, nielen jeho priezvisko. Ty vieš prekvapiť!“
Black si len odfrkol a pokračoval v jedení. Ďalšie prekvapko. On mi nič neodvrkol. Čo sa mu stalo a ako dlho to bude fungovať? Dúfam, že večne nie, pretože práve to čo ma na ňom rozčuľuje je to jeho povýšenecké správanie. Ak by ho opustilo, tak by som odolávala jeho zbraniam ešte ťažšie. Snáď sa z toho vyspí.
Večera bola výborná. Dumbledore nám ešte zaželal dobrú noc a poslal nás na internáty. Lilly a Remus sa ujali svojich funkcií prefektov a začali zháňať chrabromilských prvákov k sebe. Lill nám ešte cestou povedala heslo do klubovne, tak sme nemuseli čakať na ostatných a vyrazili spolu so Záškodníkmi ku Chrabromilskej veži. V klubovni sme sa rozlúčili s chalanmi a zamierili do svojej starej, obľúbenej izby. Cestou nahor sme diskutovali o Potterových možnostiach na zbalenie Lilly. Všetky sme vedeli, že to, že ju miluje myslí vážne. Stačil totiž jeden pohľad na neho, keď sa práve pozerá na Lilly a je vám jasné jeho citové rozpoloženie voči Lilly. Len Lilly to nevidela.
Pri dverách do izby sme hlasovali o tom, či mu pomôžeme a dobre sa bavili na predstave Pottera s kyticou kvetov a upravenými vlasmi. Za hlasného rehotu sme vpadli do izby a smiech nás hneď prešiel. V našej izbe bolo namiesto štyroch postelí šesť. Najprv nás napadlo, že sme v zlej izbe a poslali sme Melanie nech sa pozrie na dvere. Melanie sa vrátila do izby bledá, so zhnuseným výrazom na tvári.
„Nie sme v zlej izbe. Toto je naša izba, len máme nové spolubývajúce a nechcite vedieť koho,“ hlas sa jej od hnevu triasol a to už muselo niečo znamenať, pretože táto vysoká brunetka sa len tak ľahko nenahnevá.
Prvé čo ma napadlo bolo, že k nám dali Lutherovú a jej kamošku Lairovú, ďalšiu takú ako je ona. Lenže April Lairová nejde po Blackovi, ale po Potterovi. Moje myšlienky sa mi museli zobraziť na tvári, pretože Mel prikývla: „Áno, sú to Susan Lutherová a April Lairová.“
„A máme po peknom školskom roku,“ poznamenala Nell a hodila sa na svoju posteľ. „Počkajte až sa to dozvie Lilly. Lairovú z duše nenávidí a všetky vieme prečo.“ Potter naznačila som perami a Mel s Nellou smutne prikývli.
„Idem do kúpeľne. Toto chce studenú sprchu.“ Zohla som sa ku svojmu kufru a vyhrabala odtiaľ pyžamu (športové tielko a šortkové nohavičky) a zaliezla do kúpeľne. Vedela som kedy prišla Lilly, pretože som počula jej znechutené odfrknutie a spŕšku nadávok, ktoré si obvykle necháva pre Pottera.
Neponáhľala som sa napriek tomu, že som vedela, že ma baby čakajú a chcú so mnou prediskutovať moju dnešnú stávku. Ja som na to nemala veľmi chuť, ale bolo mi jasné, že by ma k tomu aj tak donútili.
Pomaly som sa usušila, obliekla, prečesala si vlasy. Už som svoj návrat do izby nemala čím oddialiť a tak som nakoniec, s vnútorným zmierením, vyšla z kúpeľne.
Baby pozreli najprv na mňa a potom jedna na druhú. Pohľadmi sa dohadovali, ktorá začne. Žiadnej sa do toho nechcelo. Tak im to uľahčím.
„Baby, ja viem, že tá stávka je najväčšia somarina akú som mohla urobiť, ale poznáte ma najprv konám a až potom rozmýšľam,“ donútila som sa pozrieť každej do očí a vo všetkých som našla pochopenie.
„Vieš, Charlie, možno by si nám mohla konečne povedať, čo k Blackovi naozaj cítiš. A potom vymyslíme, ako ďalej,“ začala Lilly.
„Tak dobre, aj keď to ani sama neviem. Ale niečo z toho už zlepíme..“ dvere izby sa otvorili a v nich stála Lutherová a Lairová. „Ale nie tu poďme dole,“ dodala som pri pohľade do Lutherovej nenávisťou prižmúrených očí. Pozerala na mňa, ako keby som práve oznámila zásnuby s Blackom.
Zbehli sme po schodoch do klubovne. Posadali si do kresiel k vyhasínajúcemu krbu. Zase sa všetky tri pozreli najprv na mňa potom jedna a druhú.
„Tak začnite, tento raz vám to neuľahčím,“ mrkla som na ne.
„Tak fajn, ako chceš. Čo cítiš k Blackovi?“ Až takto na rovinu? Lilly sa niekedy nezdá.
Teraz som si ich pohľadom zmerala ja. Potrebovala som získať nejaký čas na premyslenie odpovede.
„Ty si chcela, aby sme začali, tak teraz odpovedaj,“ súrila ma Nell.
„Tebe sa to povie, ty v tom nemáš taký chaos ako ja,“ chcela som sa zase odmlčať, ale ich pohľady ma donútili hovoriť. „Tak dobre, je to asi takto, ale nečudujte sa, že to nedáva zmysel nemala som čas nad tým rozmýšľať,“ vzdychla som si a pokračovala. „Všetky viete, ako Blacka neznášam. Neznášam ho pre to jeho idiotské správanie a lá Som pán tvorstva, klaňajte sa mi, a aj preto, že ma už od druhej triedy strápňuje vždy, keď k tomu má možnosť. Lenže, keď teraz nad tým rozmýšľam, asi by mi chýbalo keby som sa nemala s kým pohádať. Veď hlavne naša Lillynka to pozná, tiež by jej chýbalo, keby nemohla Potterovi aspoň raz za deň vynadať,“ mrkla som na ňu a čakala naštvaný pohľad. Ale len jeden, nie tri. Asi im došlo, že sa ich snažím odviesť od témy.
„Skúsime to s tebou jednoduchšie,“ povzdychla si Mel. „Ako sa cítiš, keď sa naňho pozrieš a on sa pozerá na teba? Myslím ten jeden krátky okamih predtým, než si začnete nadávať.“
Hm, to je dobrá otázka, len ako na ňu odpovedať. Ako sa vlastne cítim, keď sa mu pozriem do očí? Že nad tým vôbec uvažujem, veď toto už dávno viem. Nech som na neho ba aj smrteľne naštvaná pri pohľade do jeho očí sa mi vždy roztrasú kolená. Ale mám im to povedať? Mám im povedať, že mňa Charlottu Connorovú, roztrasie pohľad do očí, ktoré patria človeku, ktorého z duše neznášam? A vlastne, prečo nie. Veď sú to moje najlepšie kamarátky a nezradili by ma ani keby ich to stálo život, tak ako ja ich.
„Vtedy sa mi roztrasú kolená, a mám problém udržať sa na nohách,“ priznala som nakoniec. „Ale nielen v tú chvíľu pred hádkou, kedykoľvek sa mu pozriem do očí, alebo vidím jeho úsmev má to na mňa rovnaký účinok. Práve preto sa s ním hádam, vtedy si dokážem udržať aspoň trochu čistú hlavu,“ a je to vonku, Bože chráň ma pred mojimi kamarátkami.
„To vážne?“ spýtala sa Nella a prekvapením zabudla zatvoriť ústa. Smutne som prikývla.
„Počkaj, Charlie,“ začala Lilly upokojujúco, postavila sa z kresla a prechádzala popred krb. Keď Lilly reaguje takto znamená to, že ma čaká výsluch a dedukcia faktov.
„Tým chceš povedať, že sa s ním hádaš, len preto, že sa bojíš toho čo k nemu cítiš?“ A je to tu! Bojím, bojím.
Slabo som prikývla na jej otázku. „V podstate áno.“
„Takže priznávaš, že k nemu cítiš niečo viac ako nenávisť?“ Znova som prikývla.
„A stačí jediný jeho upretý pohľad a si v kolenách?“ Zase prikývnutie.
„Tak to je zlé! To znamená, že tomu arogantnému sviniarovi stačí nahodiť úsmev a pozrieť ti do očí a má ťa.“ Zase len prikývnutie. Bože, Connorová, vzchop sa a bráň sa!
„No, vlastne, nie tak úplne,“ dostala som nakoniec zo seba. „Odolávam mu už dva roky ešte jeden určite zvládnem.“
„Toto sa Black ani Potter a vlastne ani Remus a Max nesmú dozvedieť. Bola by si v koncoch. Black by vyhral stávku jedným pohľadom a ty by sa musela strápniť pred celou školou. Musíme s tým niečo urobiť! Teda pokiaľ nechceš prehrať?“
„Prehrať tú stávku rozhodne nechcem, ešte stále mám svoju hrdosť. Nedovolím mu, aby ma využil tak, ako všetky ostatné. A to by on rozhodne urobil,“ dala som dôraz na slovo on. „Jediné o čo mu ide, je spraviť si ďalší zárez do postele. A s tým nech so mnou nepočíta,“ fajn zase sa vo mne prebral bojový duch.
„Nehnevaj sa na mňa, Charlie,“ ozvala sa Mel, „ale ja nemám pocit, že by mu išlo len o ″zárez na posteli″,“ naznačila prstami úvodzovky. Pamätáte si čo povedal nakoniec, keď mu Charlie stanovila trest za prehru?“ všetky tri sme pokrútili hlavami. „Ty si mu povedala, že ak prehrá za trest sa budúci rok nedotkne žiadneho dievčaťa ani prstom a on na to povedal: "Na rok už žiadne iné dievča nebudem potrebovať, budem mať teba, láska". A pravdu povedať nemám pocit, že by plácal do vetra.“
„Mel, no tak, to by nebol Black keby z neho nevypadol nejaký nezmysel,“ krútila hlavou Nella.
„Ja viem aký je, Nell, lenže ty si mu pritom nevidela do očí.“
„Dobre, aj keby to myslel vážne, k čomu nám to bude?“ vložila sa do veci Lilly.
„No, dáva nám to možnosť, že by Black mohol Charliene city oplácať, nie?“ pokrčila ramenami Melanie.
„Počkaj, Mel, ty si myslíš, že Black je schopný niečoho tak vznešeného ako je cit k dievčaťu?“ toto tvrdenie prekvapilo aj mňa. „Zabúdaš, aký je postup jeho činností s nejakým dievčaťom?“ Melanie na mňa nechápavo hľadela. „Tak ja ti to zhrniem. Bod číslo jedna - omámiť ju. Bod číslo dva – zbaliť ju. Bod číslo tri – vyspať sa s ňou. Bod číslo štyri – odkopnúť ju. Bod číslo päť – do druhého dňa zabudnúť jej meno,“ vyratúvala som na prstoch. „Myslím, že som nič nezabudla.“
„Vy tri ma stále nepočúvate!“ soptila Mel. „Ja viem aký je Black. Tu ide o to, že som v jeho očiach ešte niečo také, ako tam bolo dnes, keď sa pozeral vo vlaku na Charlie, nevidela. Videla som ho pozerať sa na stovky dievčat, ale nikdy mu oči tak nehoreli, ako dnes. Verte mi, vy ste to nevideli. Ja som ale sedela hneď oproti nemu.“
„Tak dobre pripustime, že Black je naozaj cítiaca bytosť, čo mi je proti srsti. Ale, opakujem, ak je to pravda a on niečo cíti k Charlie k čomu nám to bude dobré?“ Chcela som Nelle odpovedať, ale ona zdvihla ruku, aby ma zastavila a pokračovala ďalej. „Možno keby.... Charlie cíti niečo k nemu, to už máme vyriešené. Ak aj on cíti niečo k nej, nemohli by sa vďaka stávke dať do kopy a kašlať na podmienky a na to kto vyhral?“
„Nehnevaj sa na mňa, Nella, ale obaja sú až príliš tvrdohlavý a hrdý nato, aby sa vzdali,“ začala Lilly pomaly a zdalo sa, že konečne sa jej v hlave niečo rysuje.
„Tak čo navrhuješ?“ nedočkavo sa pýtala Nell.
„Najlepšie bude, ak sa bude Charlie správať k Blackovi rovnako, ako doteraz. Ak sa zmení Blackovo správanie k nej, môžeme pripustiť, že k nej niečo cíti. Alebo ak nájdeme nejaký dôkaz toho, že k nej niečo cíti aj bez zmeny v správaní. Dovtedy sa budeš musieť správať, akoby sa nič nedialo, Charlie. A keď budeš v jeho blízkosti, nesmieš si pripúšťať, že k nemu cítiš niečo iné ako zlosť. Inak neviem, čo by sa dalo robiť.“
„Lilly má, ako obvykle, pravdu. Ty, Charlie, mu budeš ako vždy nadávať a my ho budeme nenápadne pozorovať,“ prikývla Nell a povzbudzujúco sa na mňa usmiala. Ani jedna si zatiaľ nevšimla môj krivý úsmev.
Konečne mi to došlo. Celých päť rokov sa ma snažil strápniť. Ale mne môže byť jedno, čo on urobí preto, aby ma teraz strápnil. Najviac ma strápni, ak vyhrá túto stávku. Môže mi byť jedno či mi začaruje stoličku tak, aby som si na ňu nemohla sadnúť, nič ma tak nestrápni ako prehra v tejto stávke. Nech k nemu cítim čokoľvek, nestojí mi to v ceste pomstiť sa mu za všetky trapasy, ktoré mi urobil. Teraz už nič nemôžem stratiť. Nemusím sa báť, že ak mu jeho "žartík" vrátim čaká ma od neho ešte horšia odplata. Ničím ma nemôže strápniť viac ako tým, že mu pred celou školou budem musieť vyznať lásku. Odteraz si každú hlúposť, ktorú mi urobí odnesie aj z úrokom. Vyhlasujem vojnu Siriusovi Blackovi.
„Čo je také smiešne, že sa takto tváriš?“ Mel si prezerala moju tvár. A ja som si myslela, že si to zatiaľ nevšimli.
„Napadlo mi, že som teraz vlastne proti Blackovi vo výhode.“
„Ako to myslíš?“ spýtali sa zborovo.
„Nemôže ma strápniť viac, ako by ma strápnila prehra tejto stávky. Je jedno čo k nemu cítim a čo cíti on ku mne, aj tak by to bol najväčší trapas v dejinách Rokfortu. Lilly ty si povedala, že nevieš čo iné by sa dalo robiť proti tomu aby som mu nepodľahla,“ pozrela som na Lill. „Ale ja to viem. Proste sa mu konečne pomstím za všetky trapasy, ktoré on a Potter spôsobili mne alebo vám. Tým ho budem len štvať a on sa bude snažiť vrátiť mi to a strápniť ma ešte viac. Ale to mne môže byť jedno, pretože ak prehrám som v koncoch. Zabudne nato, že ma chcel zbaliť. Každý trapas, do ktorého ma namočí mu vrátim aj s úrokom a to nevydrží jeho ego. Bude sa mi chcieť pomstiť zase on. A tak to pôjde až dokonca roka. Keď si budeme robiť napriek, nedostane ma a teda ani nevyhrá stávku. Teraz musíme byť v pohotovosti a striehnuť na každú hlúposť, ktorú mi urobí a vrátiť mu to. Vlastne im. Pochybujem, že vtom pôjde bez Pottera. Vyhlasujem Blackovi a Potterovi vojnu!“ Pri poslednej vete som už stála na kávovom stolíku pred krbom.
Baby na mňa chvíľu pozerali a snažili sa spracovať, čo som povedala. Niekoľko desiatok sekúnd im to trvalo, ale potom sa im na tvárach začal zjavovať ten samý fanatický úsmev, ako bol na tej mojej. Od tejto chvíle už Blackovi a Potterovi neprejde jediný žart. Vrátime im ho aj s úrokmi.
Krása
(Kamosky333, 22. 4. 2011 11:27)