Zobudil som sa uprostred noci. Neviem, či ma zobudilo teplo sálajúce z vonka alebo sen, ktorý mám ešte stále pred očami. Oboje je horúce, uškrnul som sa. Potriasol som hlavou. Potrebujem sa schladiť, napadlo mi.
Prešiel som k oknu a nalial si do pohára vodu. Na hlt som ju vypil a otvoril okno. Ofúkol ma teplý vánok. Konečne som sa odhodlal pozrieť na Charlie. Vyhýbal som sa pohľadu na ňu. Stačila mi spomienka na sen a začínali mi byť nohavice úzke. Nepotreboval som ešte aj pohľad na ňu spiacu. Teraz som sa však nemal na čo pozrieť. Nebola v izbe. Pozrel som na budík. Trištvrte na dve. Zalial ma strach o ňu.
Dosť často sa stávalo, že sa vracala neskoro, ale takto neskoro, ešte nie. Mohlo sa jej niečo stať. Mohol jej niekto ublížiť, veď je tu Malfoy. Čo ak...
Položil som prázdny pohár na stôl a automaticky som pozrel z okna. Pohľad mi padol na pláž. Sedelo tam dievča v bielych šatách. Tmavé vlasy sa jej pohupovali v teplom vánku. Nohy mala pokrčené v kolenách a objímala si ich rukami. V tej obrannej póze som spoznal Charlie. Ona tak sedávala, keď sa cítila neistá. Neraz som ju tak videl sedieť pred jazerom, pozerať do ďaleka a premýšľať. Faktom ale je, že potom som jej s Jamesom do toho jazera aj pomohol, ale to je o inom.
Z toho ako sedela bolo poznať, že všetko na ňu padá a trápi ju to. Trápi ju to viac, ako som bol ochotný nechať to zájsť. Síce to boli len necelé dva týždne od nášho posledného rozhovoru, odvtedy som mnou poriadne nehovorila, stačilo starostí. Viac sa už trápiť nemusí.
Ona patrí ku mne. Tým som si bol istý. So mnou ju nič trápiť nebude, nedovolím to. A musím jej to dokázať. Keď mi nedovolí povedať jej, že ju milujem dobrovoľne, tak jej to vnútim. Ako mi poradila Debie, zaútočím. A potom sa uvidí.
Charlie sa zrazu postavila. Šaty sa jej zavlnili vo vánku. Stiahla si z pliec ramienka a vykročila do vĺn. Hypnotizoval som jej dokonalú, do tieňov zabalenú postavu.
Zdá sa, že ona sama mi dala príležitosť uviesť všetko znova na pravú mieru.
Zobral som zo zeme deku a vybehol som z izby.
Charlie:
Ubehli takmer ďalšie dva týždne a ja som si postupne začala všetko v hlave skladať na správne miesta. Na všetko negatívne som sa pozrela objektívne až potom som znova súdila. Hádky so Siriom som strategicky mazala. Boli k ničomu. Ani jeden z nás v skutočnosti nemyslel vážne to, čo povedal. No aj tak nás to neospravedlňuje.
Hlavne mňa nič neospravedlní pred faktom, že som mu do očí povedala, že ho nemilujem. Dobre bol v tom hnev, ale to nie je objektívny činiteľ. Hnev-nehnev povedala som to.
Nechápala som, ako ma môže po niečom takom milovať, ale miluje ma. Možno keby to povedal len on, tak by som neverila. Ale tá jeho naštvaná kamoška, ktorá ma donekonečna vraždí pohľadom, mi jasne dala najavo ako to je. Ale najviac zavážil Lucius Malfoy. To, čo povedal on ma presvedčilo. To, že ma on ubezpečil, že ma Sirius miluje a bude ma chrániť, a ja, že si to časom uvedomím.
Teraz som síce mala pocit, že ubližujem aj jemu, ale musela som si vybrať. Ublížim radšej tomu, koho najbližších pár rokov sťažka stretnem, alebo tomu, kto bude pri mne a miluje ma, a ja milujem jeho? Na moju smolu to nebolo ťažké rozhodovanie.
Zmenila som mienku na Malfoya. Niečím si ma získal. Možno by sme raz mohli byť aj priatelia alebo niečo také, ale určite nič viac. Zdalo sa, že on by si to želal, aj keď ma posielal k Siriovi, len ja by som nemohla byť s ním. Stále by tam bola tá spomienka. Tej by som sa nezbavila. Asi ani keby som mu začala absolútne dôverovať, nedokázala by som sa toho zbaviť.
To bol hlavný dôvod, prečo mi to rozhodovanie medzi nimi išlo tak ľahko. A k tomu skutočnosť, že Siria naozaj milujem.
A teraz keď som sedela na pláži a pozorovala lenivo sa vlniacu hladinu, už som si to len v hlave utvrdzovala. Už som v nej nemala chaos, všetko malo svoje miesto. Ako zásuvky. Jedna patrila Siriovi a jedna Luciovi, nemohla som ho už teraz volať priezviskom. Tú Luciovú som nadobro zatvorila a Siriovú som rozdelila na dve časti. V jednej boli nepríjemné spomienky a v jednej všetko to krásne, čo sme spolu zažili. Z tej zlej polovice som postupne obsah vymazávala a začala som tou spomienkou na podvod, ktorý na mňa ušila Lutherová. Peknú polovicu som však otvárala s radosťou a spomínala som.
Síce to boli len dva týždne, čo som sa rozhodla upratať ten neporiadok, ktorý som spôsobila a aj neporiadok v mojej hlave, začínala som si byť istá sama sebou. Znova stáť na nohách. Už nie ako to utrasené vtáča, ktorým som bola od plesu. Nie! Taká ako predtým, ochotná bojovať a hádať sa za čokoľvek, ale nie tak ako doteraz so Siriom. Hádať sa za správne veci.
Nemôžem uveriť, že mi s tým pomohol práve Lucius Malfoy. Pár vetami ma posunul dopredu a otvoril mi oči. A získal si tým nie len v zásuvku v mojej hlave, ale aj miesto v mojom srdci. Keď mi povedal, že ma miluje, myslel to úprimne a vážne. A tým, že ma hneď v ďalšej vete poslal za Siriom sa v podstate obetoval. Neverím, že ma miluje tak veľmi, že to nevydrží. Prejde ho to, to je isté, ale bolo to od neho šľachetné. To mu nikto nezoberie.
Ale celý tento neporiadok bol k niečomu nakoniec dobrý. Dokázala som si, že cit medzi mnou a Siriom nie je len hra. Nie je len pominuteľné vzplanutie. Potrebujeme sa. Ak nie sme spolu trpíme a nie tým, že sa hádame a odstrkujeme. Trpíme aj fyzicky. Nedokážeme sa sústrediť, vyžadujeme prítomnosť toho druhého. Nie sme pokojní pokiaľ nevieme, kde je a či je v poriadku. Nedokážeme jeden druhého ani na sekundu pustiť z hlavy. Ako priznal Sirius, sme schopní v najnevhodnejšej chvíli pošepkať meno toho druhého. A ešte sto ďalších maličkostí, ktoré nám berú pokoj, keď nie sme spolu.
Volá sa to spojenie aur. Magické prepojenie dvoch ľudí, ktorí k sebe patria. Dokonale sa dopĺňajú a v najintímnejších chvíľach dokážu vycítiť pocity a myšlienky toho druhého. Ak jeden o druhého príde, len sťažka dokáže viesť plnohodnotný život. Dočasne to dokážu zvládnuť, ale v každom prípade sa k sebe vrátia. Ak ale jeden zomrie, je to pre pozostalého obrovská rana, s ktorou sa nikdy nezmieri. Málokedy sa stane, že si nájde nového partnera. Keď sú pohádaní dokážu si slovami veľmi ubližovať, ale aj v tej dobe sú ochotní položiť jeden za druhého život. Toto puto je výnimočné a stáva sa len zriedkavo, že sa dvaja takýto ľudia stretnú. Ak sa však nájdu, vznikne medzi nimi silný vzťah a je z nich dokonalý pár a sú si verní dokonca života. Nikto ich nerozdelí.
Tieto informácie mám z maminho listu, ktorý prišiel včera. Konečne som jej to napísala. Dostala odo mňa chaotický opis mojich pocitov k Siriovi. A poslala mi späť toto. Písala, že si je istá, že toto puto medzi nami je. Zistila to, keď nás videla spolu v Nemocničnom krídle. Vďaka tomu ako sa o mňa Sirius bál. A overila si to, keď sme sa spolu rozprávali cez Vianoce. A hlavne vtedy, keď Sirius vystrašený vletel do mojej izby, keď som vykríkla z toho sna na Štedrý večer. Že vraj to už vtedy bolo viac ako jasné. A mňa aj ona ešte viac utvrdila v rozhodnutí.
Sirius je ten pravý. Ak ma Lucius miluje, je mi to ľúto, ale ani keby som chcela nemôžem mu tú lásku opätovať. Zase v tom bolo trochu sebeckosti, napomenula som sa. Sľúbila som si, že už nebudem sebecká. Nebudem myslieť na seba, ale na tých, ktorí ma majú radi.
Som rozhodnutá sa v tomto zmeniť. Pochovať pýchu a sebeckosť, a aj časť hrdosti. Ale zase nemôžem dať každému všetko. Niekto vždy bude ublížený a teraz to je Lucius. No dôležitejší je Sirius, pretože jeho city sú tie, o ktorých viem, že nezmiznú.
Ale vďaka maminmu listu zmizlo niečo iné. Zmizli pochybnosti, ktoré som mala voči Siriovi. Už som sa neupínala a nevyhovárala na to, že je ma schopný podviesť. Verím, že to puto medzi nami je, a teda verím, že nič také neurobí.
Hmm, to je obrat, čo? Z pochybovačnej povýšenej slečinky, na bláznivo romantické dievča, ktoré verí starým rečiam o spojení aur. Našťastie veľká väčšina čarodejníckych mýtov je pravdivá a tento im korunuje.
Možno som sa zbláznila, ale práve to bláznovstvo mi pomohlo dať si toto všetko dokopy, aj keď to stále vyzerá ako... no ako riadny chaos. Ale ja som v tom chaose mala svoj poriadok a ten mi vyhovoval. Pomaly som sa rozhodovala, že znova začnem rozvíjať so Siriom aspoň priateľstvo a možno neskôr niečo iné. Zo začiatku len pokojné priateľstvo.
Zdvihla som sa z piesku a chcela som ísť späť. Nevedela som koľko je hodín, ale bolo už dosť neskoro. Nechcela som, aby sa o mňa ktokoľvek bál, ak už sa o mňa nebude báť práve Sirius. No moje plány zmaril pohľad na žiarivú hladinu mora a ja som mu neodolala. Stiahla som si ramienka šiat z pliec a vošla som do chladnej vody. Nenechala som sa odradiť a po pár metroch, keď mi voda siahala po pás som sa odrazila a ponorila. Kúsok som plávala a potom som začala na mieste šliapať vodu a zapozerala som sa na mesiac v splne a miliardu hviezd.
Niečo ma zrazu chytilo okolo pása. Vykríkla som. Na ústach sa mi objavila ruka, ktorá sa snažila utlmiť môj výkrik. Niekto ma prudko otočil a vášnivo pobozkal. Ten bozk som poznala a bez rozmýšľania som sa mu oddala. Zahriakla som varovné tamtamy vo svojej hlave a umlčala svedomie, ktoré na mňa posmešne revalo: ‚Chcela si sa len priateliť!‘. Teraz sa bozkávam so Siriom, tak láskavo mlč! rozkázala som mu.
Cítila som ako ma jednou rukou objal okolo pásu a druhú zaboril do mokrých prameňov mojich vlasov. Presunul svoje ústa na môj krk a dal mi tak možnosť nadýchnuť sa potrebného kyslíka. Možno už naučene zamieril perami k jamke pod mojím uchom a ja som nezadržala prvý ston. Cítila som, ako sa jeho pery na mojej pokožke zvlnili do úsmevu. Zrazu sa mierne odtiahol. Uprene mi pozeral do očí a jeho ruky sa mi rozbehli po tele a hladili všade kam dosiahol. Nevydržala som. Omotala som mu ruky okolo krku a pritisla som sa k vytúženému telu.
Nemienila som sa brániť. Bola som ochotná vzdať sa kvôli tejto chvíli svojho plánu a skočiť z priateľov rovno k milencom. Možno by sme aj tak nikdy nedokázali byť len priatelia.
Nemohla som ovládať svoje telo. Robilo si, čo chcelo. A teda keď som ucítila jeho vzrušenie, vyšiel bez môjho dovolenia spomedzi mojich pier slastný vzdych. Môj mozog zaliala biela hmla, aj keď racionálne uvažovanie bolo preč už dávno pred ňou. Zabudla som na všetky zákazy, príkazy a zásady, ktoré som si uložila. Potrebovala som ho.
Pevne ma chytil okolo pásu a vyplával k brehu. Nikdy nemal problém s mojou váhou a ani teraz mu nerobilo ťažkosti zobrať ma k brehu bez môjho pričinenia. Vlastne som bola nažive len vďaka tomu, že ma držal. Inak by som sa kvôli hypnotickej sile jeho očí už dávno utopila. Pri brehu zastal, postavil sa a zobral ma na ruky. Odnášal ma k dopredu vybranému miestu. Už v prvej chvíli mi malo dôjsť, že sa toto nedeje z chvíľkového popudu, ale má to naplánované. No bolo mi to výsostne jedno.
Položil ma na deku a ľahol si vedľa mňa, čo sa mi veľmi nepáčilo. Potrebovala som cítiť jeho blízkosť tak bezprostredne, ako len bolo možné. Zastavila som jeho ruku, ktorá bezpečne putovala po mojom boku a vedome a úspešne sa vyhýbala všetkým citlivým miestam na mojom tele. Chytila som ho za zápästie a zaborila som mu ho do piesku za dekou. Vytiahla som sa na neho a vpila som sa do jeho pier. Zrazu som si spomenula, ako raz v poryve vtipu spomenul, že by bol dole dobrovoľne, preto aby sa na mňa mohol pozerať. Neudržala som sa a usmiala som sa nad tou spomienkou.
Vystrela som sa nad ním, sediac tesne nad jeho lonom a poskytla som mu tak dokonalý výhľad. Sirius zalapal po dychu. Jeho ruky vyrazili z mojich bokov nahor mučivo pomaly. Konečne sa rozhodol vynútiť si zo mňa ďalší vzdych a letmo prešiel dlaňami po mojich prsiach. Nezastal, ale pokračoval ďalej. Chytil moju tvár do dlaní a pritiahol si ma k bozku.
„Si nádherná,“ šepol a pozrel mi do očí. „Priam k pomilovaniu,“ neodpustil si šibalský úsmev.
„Tak ma pomiluj,“ vrátila som mu rovnaký úsmev.
Neváhal a pretočil ma pod seba, tak rýchlo, že som si to takmer nestihla uvedomiť. Mohol si ma vziať okamžite, bez ďalších nežností a čakania. No namiesto toho sa jeho ruky rozbehli po mojom tele a pery sa prisali na moje. Nežným hryzením si pýtal vstup do mojich úst a ja som omámene povolila. Nebola to prvá ani posledná vec, ktorú som mu v tú noc sprístupnila. Jeho jazyk pozdravil môj a vybral sa preskúmať územie za pravou stoličkou. Zamraučala som.
Siriove ruky sa zatiaľ milostne vítali s mojím telom po odlúčení a moja pokožka ich chvejúc sa prijímala. To, čo so mnou dokázal spraviť on, nedokázal nikto. Stačilo pár dotykov a bola som mu vydaná na život a smrť. To som si už niekoľkokrát dokázala. Som len jeho a nikoho druhého, teraz som si to naplno uvedomila.
Svojimi dotykmi ma privádzal do šialenstva. Hral sa so mnou ako mačka s myšou a vôbec ho netrápilo, že sa z toho idem zblázniť. Vedel, že ma nakoniec zo šialenstva vylieči. Počula som sama seba volať jeho meno a prosiť. Toto zo mňa naozaj mohol dostať len on, nikto druhý. Nikoho by som takto neprosíkala. Ale Sirius bol nezlomný profesionál rozhodnutý pokračovať ďalej podľa svojho postupu, aj keby som sa z toho mala naozaj zblázniť.
Práve zasypával moju tvár, pery, krk a potom aj prsia a brucho tisíckami motýlích bozkov. A keď sa náhodou dostal až k po ňom najhladnejšej časti môjho tela, vracal sa pomaly zase nahor k mojim perám. To už som nezvládla. Nespokojne som zastonala a zavrtela som sa pod ním.
„Sirius, prosím, netráp ma,“ dostala som zo seba takmer bez dychu.
„Prepáč, láska,“ šepol mi do ucha. Uprene mi pozrel búrkovým pohľadom do očí. „Určite to chceš?“ ubezpečil sa.
Chcela som povedať: Hlúpa otázka, Sirius. Ale našťastie som nebola schopná slova, pretože on sa rozhodol zbaviť ma trápenia trochu inak, než som chcela ja a hlavne len dočasne. Jeho ruka o sebe dala vedieť a ja som trochu prekvapene vydýchla. V očiach sa mu objavili šibalské ohníky. Zaklonila som hlavu a hlasno som vzdychla. Chytil ma za bradu a jemne stiahol moju tvár späť k svojej.
„Dovoľ mi pozerať sa,“ povedal neurčito zachrípnutým hlasom.
Nevedela som, na čo sa chce pozerať, ale nedokázala som odvrátil zrak od jeho očí. Dokonca som ich nemohla ani zatvoriť, ako vždy, keď v mojom tele stúpala rozkoš. Musela som sa pozerať do hypnotických tmavomodrých očí asi tak, ako sa na smrť smädný pozerá na prameň vody. Videla som, že jemu sa páči to, na čo sa chcel pozerať. Jeho pery sa roztiahli do úsmevu. Až vtedy som pochopila, na čo sa vlastne pozerá a napriek všetkému som sčervenela. Uvedomila som si, že na mojej tvári sa dokonale odzrkadľuje všetka rozkoš, ktorú cítim. Keby som mohla, zasmiala by som sa. Ale nemohla som, pretože Sirius prvýkrát dosiahol čo chcel a ja som pod prívalom slasti nakoniec predsa len zatvorila oči.
Keď som ich otvorila, opäť sa len nado mnou nakláňal a stále sa usmieval.
„Čo ďalej?“ spýtala som sa ho koketne.
„To ty dobre vieš,“ odpovedal.
Pobozkal ma a znova začal tú svoju hru a lá znič mi nervy. Prečo sa mu nedokážem brániť? spýtala som sa sama seba, ale odpoveď som nehľadala. Načo aj? Túžba a vášeň nemali nikdy rozumný a priamy dôvod. Vždy pramenili z okamžiku alebo z osoby, alebo z pocitu. Väčšinou však zo všetkých naraz. A sladkému mučeniu sa proste ubrániť nedá, uzavrela moja myseľ. Ach, kde len je moje normálne uvažovanie, zacnela som v duchu.
Siriove dotyky opäť nemali konca kraja. Držala som sa vlastného rozumu už len špičkami prstov s vedomím, že oň čoskoro prídem. Sila vášne bola naozaj neznesiteľná. Musela som ju uvoľniť, ale to bez jeho dovolenia nešlo.
Prehupla som sa na neho a prevzala som jeho hru do vlastných rúk. Po chvíle vzdychania sa spamätal a vrátil ma späť pod seba.
„Zabudni! Ja sa takto o rozum pripraviť nenechám,“ šepol mi a zľahka medzi zubami stisol môj ušný lalôčik.
„Ako oň teda prídeš?“ spýtala som sa.
„Jedine v tebe,“ odpovedal.
Mojou chrbticou prebehlo mravenčenie. „Tak, sakra, na čo ešte čakáš?“ vyhŕkla som zachrípnuto.
„Než o rozum prídeš ty,“ odpovedal a vpil sa do mojich pier.
Jeho ruky sa znova bezcieľne rozbehli po mojom tele.
„Stalo sa,“ oznámila som mu.
No on sa tváril, že nepočul. Vzdal sa mojich pier a tie svoje priložil k mojím prsiam.
„Sakra, Black!“ dostala som zo seba takmer nečujne.
„Áno, Connorová?“ reagoval s úsmevom.
Jeho dych ma pošteklil na pokožke a vyvolal ďalší vzdych. S vedomím, že odpoveď zo mňa nedostane sa vrátil k svojej predchádzajúcej zábavke. Už to však bolo priveľa aj na neho. Dostal sa do situácie, do ktorej s vervou hnal mňa. Na pokraj zdravého rozumu.
„Naozaj to chceš?“ ubezpečil sa znova.
„Potrebujem ťa,“ pošepkala som. Hlasnejšie to nešlo.
Pohladil ma od ramena až po koleno a omotal si moje lýtko okolo pásu, aby sa ku mne dostal ešte bližšie.
„Milujem ťa,“ povedal.
Moja odpoveď zanikla vo výkriku, keď zaplnil prázdnotu v mojom tele. Cítila som, akoby som už teraz mala dosiahnuť vrchol. Ale Sirius bol, ako vždy, nadmieru všímavý a zabránil tomu. Odsunul bokom všetky svoje pocity a čakal, kým otvorím oči.
„V poriadku?“ spýtal sa s krivým úsmevom.
„Len ak budeš pokračovať,“ dostala som zo seba.
Ale on mal zase navrch. Nepohol sa, len mi pozeral do očí a nechal ma čakať. Táto noc je tak neférová, posťažovala som si. Netrpezlivo som sa pohla proti nemu dúfajúc, že nevydrží. Zatvoril oči a zadržal dych, no vydržal. Niet nad dlhoročnú prax, pomyslela som si trochu nahnevane. Znova otvoril oči a pozrel do mojich. Na búrkovomodrom pozadí tancovali škodoradostné plamienky.
Bolo to, ako vojna medzi mnou a ním, znásobená vzrušením so spojenia našich tiel. No k nevydržaniu bolo to, že všetky zbrane vlastnil on a proti mojím bol evidentne odolný, a tak som nemohla nič urobiť.
„Mám prosiť?“ spýtala som sa.
„Nie,“ odpovedal mäkko. „Len si to užívať.“
Konečne mi vyšiel v ústrety a pohol sa. Moje telo zachvátili neopísateľné pocity. Ten chalan sakra dobre vie, čo robí! prebleslo mi hlavou.
Naše telá si našli spoločný rytmus. Nie práve najnežnejší, ale obom nám to tak vyhovovalo.
Ani oheň nemohol tak páliť, ako pocity, ktoré vo mne vyvolával. Extáza!
Moje výkriky museli zobudiť každého v stredisku, ale bolo nám to jedno. Existoval len on a ja, a tá horúčava, ktorá ma spaľovala. Vedela som, že skončím ako vyhorený uhlík a nevedela som sa tej chvíle dočkať.
Prišla ešte silnejšia než som čakala. Siriov ston zanikol v mojom výkriku a on na mňa bezmocne padol. Tvár zaboril nad moje rameno a hlasno vydychoval.
„Preboha!“ hlesol po dlhej chvíli, keď si ľahol vedľa mňa na deku a zrak upieral do čiernej oblohy posiatej hviezdami.
Medzi prstami zvieral moju ruku. Ani som si neuvedomila, kedy sme sa počas tej smršte chytili a preplietli si prsty.
„Tak toto som zatiaľ ešte nikdy nezažil,“ priznal ešte stále bez dychu. „Ani s tebou,“ dodal po chvíli
Pozrela som na neho. Vo svetle mesiaca sa mu na dokonalom tele perlil pot, ktorý nemal s teplým ovzduším nič spoločné.
„Myslím, že som umrela, potom dosiahla vrchol a znova umrela,“ prezradila som mu svoje pocity.
„Prečo mám pocit, že to viem, aj bez toho, aby si mi to povedala?“ spýtal sa. „Že presne viem, čo si cítila a na čo si myslela?“
„Možno máš doteraz nepoznaný talent na legilimenciu?“ vystrelila som si z neho stále bez dychu.
„Nemyslím si,“ namietol Sirius.
„Raz ti to poviem, ale teraz ešte nie,“ povedala som mu.
„Prečo nie?“
„Nie je na to správny čas.“
„To možno už nebude nikdy,“ namietol. „Teraz ti môžem povedať, že ťa milujem a ty ma za to nezabiješ.“
„Nie, odpoviem ti, že ťa milujem. A je to hlúpe, ale znova ťa chcem,“ priznala som svoje pocity.
Sirius sa zasmial. „Divnejšie je, že ja to cítim. Cítim, že ma chceš.“
„Ja viem, rovnako cítim tvoje pocity a v istej chvíli aj tvoje myšlienky.“
„Problém je len v tom, že ja v tej chvíli žiadne myšlienky nemám.“
„Ani ja. Ale viem, že tvoja myseľ kričala, že ma miluješ.“
„Máš pravdu,“ usmial sa. „Máš pre toto aj nejaké pomenovanie?“
„Poviem ti to, keď si tým budem istá.“
„Teraz ešte nie si?“
„Teraz som si istá len tým, že po tebe túžim ešte viac.“
„Aj ja po tebe. Myslím, že potrebujeme schladiť. Nejdeme si zaplávať?“ navrhol.
„Len ak chvíľu počkáš. Ešte len zisťujem, ako sa dýcha,“ priznala som sa.
Zasmial sa. „Chceš pomôcť?“ spýtal sa a nahol sa nado mnou.
Už nabral svoju rovnováhu. Nechápem, ako to robí, že sa vždy tak rýchlo spamätá.
„Radšej nie,“ usmiala som sa. „To by som na to znova zabudla. A mohla by som naozaj umrieť. Snáď ma nechceš mať na svedomí?“
„Tak teda radšej pôjdeme do vody,“ rozhodol a znova sa položil na deku.
O pár minút som sa dokázala posadiť a potom aj postaviť. Chvíľu si ma so zaľúbením prezeral a potom napodobnil môj príklad. Chytil ma za obe ruky a pospiatky ma ťahal k vode.
„Je studená,“ posťažovala som si.
On to, zdá sa, niesol dobre, ale moje rozhorúčené telo protestovalo.
„To bude fajn,“ uškrnul sa.
Odplával o kúsok ďalej a vábil ma k sebe. Neodolala som mu a ponorila som sa do slanej vody.
„Nie som si istá, že do toho chcem takto spadnúť,“ povedala som mu, keď som ho dobehla a objala okolo krku.
„Sama v tom nebudeš,“ pripomenul mi. „Aspoň teraz na všetko zabudni,“ požiadal. „Sme len mi dvaja. Kašli na ostatné. Aj keď ti prísahám, že mňa ti nikto nezoberie. Ale pre teraz na to zabudnime. Ja chcem teba, ty chceš mňa. To je v túto chvíľu najdôležitejšie. Neexistuje nič iné. Len my, naše telá a naša túžba,“ dokončil a pobozkal ma.
Napriek jeho slovám, ktoré som akceptovala, som sa rozhodla inak. Nespadnem do toho. Nezačneme tam, kde sme skončili. Najprv si ho chcem oťukať. Ale poviem mu to až ráno. Nechcem toto zničiť.
Vymanila som sa z jeho náručia a odplávala som mu. Dobehol ma a stiahol si ma chrbtom k sebe. Bezpečne ma objal. Obaja sme šliapali vodu a pozerali sme sa, ako sa na hladine odráža mesiac a hviezdy. Chvíľa romantiky znásobená Siriovým šepkaním vyznaní do môjho ucha. Po chvíli vyznania prešli v sladké slovíčka, na ktorých som sa chvíľkami chichotala a potom k dráždivým rečičkám, ktoré utvrdzoval náruživými dotykmi.
Ani neviem ako a znova sme ležali na deke odovzdaný jeden druhému na milosť a nemilosť vášni.
Po druhom splanutí som bola naozaj mŕtva. Sirius si ma stiahol k sebe, jemne ma hladil po chrbte a hral sa s mojimi vlasmi. Pod silou jeho tichého hlasu šepkajúceho láskyplné slová som zaspávala.
„Charlie, miláčik, musíš vstať,“ zobudil ma opatrne.
„Mhm,“ zavrnela na jeho hrudi.
Ešte som bola trochu pri vedomí. Silou vôle som sa donútila postaviť. Sirius sa tiež postavil z deky, natiahol si nohavice a podal mi moje šaty, ktoré ležali neďaleko. Poskladal deku a keď som sa obliekla, vložil mi ju do rúk. Potom ma zdvihol do náručia a odnášal do centra. Omotala som mu ruky okolo krku a pohládzala ho po kľúčnej kosti.
„Už môžeš znova zaspať,“ pošepkal mi cestou do centra.
Ale ja som nechcela. Pred dverami do izby ma pobozkal a potom zľahka kopol do dverí. Evidentne ich poriadne nezatvoril. Zamieril rovno k mojej posteli.
„Počkaj! Najprv do kúpeľne. Sme celí od soli,“ pripomenula som mu.
Uškrnul sa a vybral sa do kúpeľne.
Postavil ma na studené kachličky a pritiahol si ma k sebe. Bozky nemali konca. Nenápadne mi stiahol ramienka šiat z pliec a nechal moje šaty padnúť na zem. Rovnako nenápadne som mu ja vyzliekla pyžamové nohavice. Zatlačil ma do sprchového kúta a zavrel za nami dvere. Zapol vlažnú vodu a odznova rozohral vášnivú hru, aby uspokojil našu už znova narastajúcu túžbu. Ak to takto pôjde ďalej, zbláznim sa z neho aj bez jeho pomoci, pomyslela som si vtedy.
To isté spravil ešte dvakrát v mojej posteli predtým, než sme si hodinu pred svitaním zaspali v náručí.
jedno velke....... WOOOOOOOOOOOW.....
(natty, 11. 4. 2011 14:46)