Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


23. kapitola - Predpeklie

24. 2. 2011
Prázdniny skončili. Vrátili sme sa do školy a vyučovanie sa rozbehlo plným prúdom. Rovnako sa rozbehlo aj Siriove behanie za babami. Ja som sa mu dokázala dokonale vyhýbať. Musela som ho pretrpieť len na hodinách. Donútila som Lilly, aby som mnou sedávala na opačnom konci triedy, ako sedel on a James. Nepáčilo sa jej to, ale cez vyučko to pre mňa urobila. No po vyučovaní odmietala držať sa so mnou ďalej od tých dvoch. Chcela byť s Jamesom. Ja som to musela chápať.
Snažila som sa vyhýbať sa klubovni. Najradšej tým, že som sa nechala pozývať na rande aspoň tak často ako Sirius. Môj problém bol však ten, že ten idiot vždy vošiel s nejakou fiflenou do triedy, v ktorej som mala ja rande. A potom sme sa poriadne pohádali. Rokfort ešte nikdy nezažil toľko hádok, ako za posledné dva týždne.
Najhoršie na tom bolo, že vždy, keď som ho videla, strašne som zatúžila hodiť sa mu okolo krku a pritúliť sa k nemu. A keby len to. V noci sa mi donekonečna snívalo o ňom. Teda lepšie povedané o nás oboch... No nebudeme to rozoberať, aj tak je každému jasné aké to boli sny. Strašne som chcela, aby sa mi to len nesnívalo.
Šibalo mi z tých snov a strašne som žiarlila na tie husičky, ktoré k nemu mali prístup. Až na to, že keby som sa konečne vzdala bol by len môj. Ale ja som nechcela. Nie len pre vlastnú tvrdohlavosť. No hlavne pre ten starý známy dôvod. Strach z toho, že keď sa dáme dokopy, podvedie ma. Nedám sa s ním dokopy. Proste nie.
 
Pomaly sa blížil koniec polroka a my už sme sa znova vykašlali na učenie a radšej sme sa váľali v klubovni pred krbom. Samozrejme ja a Sirius čo najďalej od seba.
„Detská, zajtra si dáme tréning,“ zavolal James, keď vošiel s Lilly do klubovne.
Všetci členovia tímu vrátane mňa si nespokojne povzdychli.
„Bože, James, to nemôžeš myslieť vážne,“ vyhŕkla nespokojne Nella. „Je tam meter snehu a minimálne desať pod nulou.“
„Po tréningu sa môžeš s Maxom zohriať,“ odpovedal jej James bez záujmu.
„Braček, prečo teraz tréning?“ spýtal sa ho Sirius dosť ľahostajne na to, že sme sa bavili o metlobale.
„Pretože o dva týždne odchádzate na turnaj a ktovie, ako dlho nebudeme trénovať,“ odpovedal mu James trochu podráždene. Sirius nenápadne pozrel na mňa.
Pravda, turnaj duelantov sa pomaly blížil, ale stále zostával ešte mesiac, mali sme odísť až koncom februára.
„James, spamätaj sa,“ vložila som sa do veci aj ja, „veď primrzneme k metlám.“
„Charlie, nemáme čas. Práve som sa dozvedel rozpis ďalších zápasov. Začiatkom apríla hráme proti Slizolinu. Uvedom si, že prišli o triafača. Slizolinčania budú útoční. Nepotrebujem, aby sa kvôli tomu, že nie sme zohratí, niekomu niečo stalo. Jasné?“
Sirius spozornel. „Ak sa na to pozriem z tohto smeru, musím ti dať za pravdu, braček,“ usmial sa.
„Vedel som, že ty ma pochopíš, braček,“ uškrnul sa James.
Vševediaco sa na seba pozreli. Ja som mala dosť. Vedela som, že nepriamo hovoria o mne. Stačilo mi. Liezli mi na nervy. Vstala som zo sedačky a začala som si zo stola baliť svoje veci.
„Kam sa tak ponáhľaš?“ spýtal sa ma James.
„Čo je ťa do toho?“ odvrkla som mu.
„Len toľko, že nevieš, kedy bude tréning,“ odpovedal.
„Zajtra o tretej,“ povedala som a vyložila som si tašku na rameno. Kútikom oka som zahliadla, ako sa James a Sirius na seba pozreli. Mojej nechuti zostať s nimi v klubovni to ešte pridalo.
„Charlie?“ ozval sa James znova.
„Čo chceš ešte, James?“ zavrčala som. „Na zajtrajší tréning prídem, to predsa vieš. Mimochodom, ak chce niečo povedať Black tak, ak sa dobre pamätám, má jazyk. Osobne som si to overila.“
„Charlie,“ šepla Lill. Pozrela som na ňu s podvihnutým obočím. Radšej hneď zmĺkla.
Zato Sirius sa naštvane postavil. Rázne ku mne prišiel.
„To, že spolu nechodíme, neznamená, že sa o teba nebojím,“ pripomenul mi znova už snáď po tisíci krát. Naše hádky boli vlastne dokola stále tá istá hádka.
Stál len niekoľko centimetrov odo mňa. Pevne mi pozeral do očí.
„Nechcem, aby si mi stál za chrbtom. Je ti to jasné?“ spýtala som sa ho rovnakým tónom.
„Koľkokrát ti budem musieť ešte povedať, že pokiaľ bude Malfoy na škole, nepohnem sa od teba. A netrápi ma, či sa ti to páči alebo nie.“
„Na rande ale s Malfoyom nechodím,“ odvetila som.
„To som síce rád, aj keď si myslím, že by si s tým nemala problém, aby si ma rozčúlila, ale ja ťa aj tak na rande nestrážim.“
„Naozaj? To je zvláštne. Posledných štyrikrát mi to tak pripadalo,“ zatiahla som.
Uškrnul sa. „Náhoda.“
„Zaujímavé, že tie tvoje náhody sa zjavia vždy v tú najlepšiu chvíľu,“ vmietla som mu do tváre.
Otočila som sa a chcela som odísť. Pevne ma chytil za ruku a otočil ma späť k sebe.
„Je mi jedno či ti vadím, či ti leziem na nervy a nemôžeš ma vystáť, Connorová, pokiaľ Malfoy z tejto školy nevypadne, nespustím ťa z očí. Stačí ti to takto?“ pripomenul mi pošepky znovu. Bože, neznášam, ako na mňa pôsobí jeho hlas, pomyslela som si.
„Daj mi pokoj a budem spokojná,“ odpovedala som chladne a pokúsila som sa mu vytrhnúť. Nepustil ma.
„Nedovolím, aby ti ublížil aj napriek tomu, že ty o to nestojíš.“ Pritiahol si ma bližšie. „Milujem ťa,“ zašepkal. Toto mi už pár týždňov nepovedal, a ja som dúfala, že sa to už nestane.
„Toto už nikdy viac nepovedz,“ môj hlas bol chladnejší ako počasie za oknami. Konečne sa mi podarilo vytrhnúť si ruku z jeho zovretia. „Aby si vedel, je to kruté.“
Otočila som sa a rázne som odišla k dievčenským spálňam.
„To bude tým, že je to pravda, láska,“ zavolal za mnou.
Zastala som. Mala som chuť po ňom niečo hodiť. Nakoniec som len neveriacky pokrútila hlavou a vybehla schody k našej spálni. Treskla som dverami a hodila tašku k posteli.
„Čo, Connorová, ešte stále sú v raji problémy?“ zatiahla Lutherová.
„Lutherová, daj si pohov, zelenie ti make-up,“ odpovedala som jej sladko.
Zobrala som si pyžamu a zatvorila som sa na dlho v kúpeľni. Keď som sa vrátila do izby, čakala ma Lilly.
„Chceš...“ začala.
„Nie, nechcem sa o tom rozprávať,“ povedala som nekompromisne. „Ja som v pohode. On si evidentne neuvedomuje, že už je koniec.“
„Charlie, on ťa...“
„Ľúbi?“ opäť som jej skočila do reči. „Ja viem. A čo má byť? On sa nezmení a ja nechcem byť len ďalšia v zbierke. O to nestojím.“
„Toto je kruté,“ povedala mi a už mi nedovolila prerušiť ju. „On sa zmenil a ty to vieš. Nepodviedol ťa. To zohrali tamtie dve,“ znechutene ukázala na Lutherovú a Lairovú. „On z teba nespravil ďalšiu v zbierke. Tou si sa spravila ty. Ty si sa s ním nerozumne rozišla kvôli nedorozumeniu. On bol šťastný a ty to vieš. Charlie, uvedom si, že medzi vaším prvým milovaním a  rozchodom ubehli tri týždne. Nerozišiel sa s tebou, lebo ste sa už spolu vyspali. Spávali ste spolu pravidelne. Čo pravidelne? Spávali ste spolu denne. A nenechal ťa ani preto, že by sa ťa nabažil. On s tebou chcel zostať. Ty si ho nechala.“
„Idem spať, Lilly,“ povedala som jej bez záujmu.
Vliezla som do postele. Lilly zúfalo pokrútila hlavou. „Prečo ste obaja rovnako tvrdohlaví?“ zamrmlala si pre seba a odišla z izby skôr, než som jej stihla odpovedať.
Pohľad mi padol na Lutherovú a Lairovú. Vyzerali, akoby prekonali infarkt. Ten stav im privodil fakt, že sa práve dozvedeli, že som spala so Siriom a nie raz. Zaslúžili by si cenu za najšokovanejší výraz roka, pomyslela som si. Znova som pomyslela na milovanie so Siriom a znova sa mi v podbrušku rozhorel oheň. Túžila som po ňom. Možno som naozaj hlúpa, že toto robím, ale ako vždy som si dohovorila tým, že by som cítila oveľa väčšiu bolesť, keby ma podviedol ako bola terajšia túžba.
V hlave sa mi vírili spomienky a ja som pri nich zaspala. V sne mi moja myseľ ponúkla rekapituláciu nielen Siriových narodením a plesu.
 
Ráno sa mi vstávalo dosť ťažko. Ešte som ani neotvoria oči a už som bola nahnevaná na celý svet. To tie sny. Nenávidela som, keď sa mi snívali. Boli vtieravé a ukazovali mi, o čo prichádzam. Namosúrene som sa obliekla a zobrala som si tašku. Nečakala som na kamarátky a vyrazila som na raňajky. Kašľala som na Malfoya. Čo mi môže spraviť ráno, keď sú všetci na chodbách? Aj keby niečo chcel, evidentne by mu to znova nevyšlo, pomyslela som si pri pohľade na Siria, ktorý sa opieral o stenu vedľa dverí do dievčenských internátov.
„Práve si sa vrátil z rande?“ spýtala som sa uštipačne a pokračovala som ďalej cez klubovňu.
„Čo ak tu na jedno čakám?“ vykročil so mnou.
„Tak prečo ideš so mnou?“
„Ty si to rande, láska,“ mrkol na mňa.
„Toto si nechaj, Black. Márna snaha,“ odbila som ho.
Sirius už nereagoval. Prestala som si ho všímať a tiež som zostala ticho.
Vo Veľkej sieni som si sadla na naše miesta. Sirius sa mi posadil naproti. Nemala som chuť jesť, a tak som si len naliala kávu. Vypila som ju a znova som sa postavila. Práve včas. Do siene vošli moji priatelia. Všimla som si, ako sa Lilly uľavilo, keď pri mne zbadala Siria. Keď som okolo nich prechádzala, stroho som ich pozdravila.
Vo dverách som sa míňala s Malfoyom. Usmial sa na mňa. V okamihu bol pri mne Sirius a škaredo na neho pozrel. Oboch som ich ignorovala a odišla som do podzemia k žalárom.
Oprela som sa o studenú stenu, zavrela som oči a snažila som si nevšímať Siriovu prítomnosť, čo bolo dosť ťažké, pretože chodbu naplnila jeho vôňa. Neozval sa. Ani raz odkedy si ma v podstate vyzdvihol v klubovni. Nemala som potrebu viesť s ním ďalšiu neproduktívnu konverzáciu, a tak som tiež mlčala.
O niekoľko minút sa objavil Slughorn.
„Vy ste tu tak skoro?“ začudoval sa. Obaja sme len pokrčili ramenami. „Výborne, tak poďte dnu. Môžete sa začať pripravovať na hodinu.“
Otvoril dvere a my sme za ním vošli do triedy. Obaja sme zamierili na opačné konce triedy.
„Ale to nie, dnes pracujeme vo dvojiciach. Budeme pripravovať špeciálny elixír, na ktorom musia pracovať dvaja čarodejníci. Tak keď už ste tu, urobím z vás prvú dvojicu,“ usmial sa.
Nevedela som, či to myslí úprimne alebo sa nám chce len pomstiť, že kvôli nám odíde Malfoy zo školy.
Neochotne som sa presunula k Siriovi. Pripravili sme kotlík.
O pár minút sa v triede objavili aj ostatní. Slughorn nám zadal prácu. Snažila som sa Siria ignorovať tak veľmi, ako to len šlo. Lilly po mne súcitne pokukovala. Pracovala s Jamesom. Teda lepšie povedané Lilly pracovala a James jej zavadzal. Na elixíry bola Lilly proste talent. Ja a Sirius sme sa nevedomky celkom dobre dopĺňali. Vždy, keď okolo nás Slugy prešiel, uznanlivo pokyvoval hlavou.
Konečne hodina skončila. Tentokrát som múdro počkala na svoje kamarátky. Tak som sa mohla zbaviť Siria. Keď sme odchádzali, Slughorn vyhlásil, aby sme si zapamätali ako sme v dvojiciach. Nabudúce tak budeme opäť pracovať. Len mi tým zhoršil moju zlú náladu.
Mlčky som kráčala na ďalšiu hodinu a rovnako mlčky som strávila aj zvyšok vyučovania.
 
Chvíľu pred treťou som sa s Maxom a Nellou vybrala na štadión. Bolo bláznovstvo trénovať v takomto počasí aj sme to Jamesovi povedali. Odvrkol nám, že neprší, nesneží, nefúka ani nemrzne. Jednoducho povedané, nemáme sa na čo sťažovať. Dodal ešte, že je dokonalá viditeľnosť, podľa neho ďalšie plus.
S časti mal pravdu, nemrzlo, nefúkalo a ani nesnežilo. Ale to veľmi neubralo na fakte, že vonku boli len štyri stupne.
V šatni som sa ani neobťažovala vyzliecť sa zo svetru a riflí. Len som si cez ne pretiahla aj metlobalový habit. Okolo krku som si omotala šál. Väčšina tímu bola vystrojená rovnako. Nikto nebol zo zimného tréningu nadšený. James niekoľko minút vykladal niečo o novej stratégii. Keď si konečne všimol, že ho aj tak nepočúvame, vzdal to. Vydal pár jednoduchých príkazov a vyhnal nás na ihrisko.
Aj napriek nechutnej zime, to bol dobrý tréning. Znova sa medzi mnou a Siriom prebral tímový duch a hrali sme dobre. Po hodine sme ja a Nella už zimou nevládali. Zarevala som na Jamesa nech ukončí tréning. Na moje počudovanie, to aj urobil.
Vrútili sme sa do teplejšej šatne. Jediné, čo som chcela bola horúca sprcha. K jediným sprchám sa ale nahrnuli chalani.
„To čo má znamenať?“ spýtala som sa naštvane a zároveň rozklepane.
„Ideme sa osprchovať,“ odpovedal Ian.
„Tak na to zabudnite!“ zavrčala som. Nella prikyvovala. „Ideme prvé!“
„Charlie, spočítaj si to,“ uškrnul sa Eric. „Nás je päť, vy ste dve. Je nás viac. Ideme prví.“
Všetci piati vošli do sprchy.
„Verila by si tomu?“ spýtala sa Nella.
„Verila,“ odpovedala som. „Ale toto si chlapci vyžerú,“ uškrnula som sa a začala sa vyzliekať.
„Čo robíš?“ nechápala.
„Idem sa osprchovať,“ odpovedala som jednoducho. „Mňa nenaštvú. Chceli ísť prví, dobre. Ale rozhodne si to užijú.“
„To nemyslíš vážne,“ pohoršila sa, ale v očiach jej tancovali nezbedné iskry.
„Samozrejme, že myslím. Nechceš nasrať Maxa?“ nadhodila som. Nella zvažovala. „Nemusíš ísť, ak nechceš. Ale ja tam idem. Je mi zima. Potrebujem rozmraziť a zohriať. A je mi absolútne dva tri, či ma budú očumovať piati chalani,“ povedala som jej. „Teda štyria,“ opravila som sa. „Brácha sa nemá na čo pozerať.“
„Idem s tebou,“ rozhodla sa Nella. „Ale nechcem si poštvať Maxa. Nebude ti vadiť, ak...“ nechala vetu nedopovedanú.
„Ja nie som Max. Nekontrolujem ho. Robte si, čo chcete,“ pokrčila som ramenami.
Vyzula som si ešte ponožky a chvíľu som počkala na Nellu. Diabolsky sme sa na seba usmiali. Otvorila som dvere do kúpeľne a bez hanby som vošla. Chalani sa na niečom smiali. Hneď, ako nás zbadali ich smiech prešiel. Po chvíli sa ozvali obdivné zapískania a nadávky. Presne som vedela, kto píska a kto nadáva.
Nella vošla do sprchy k Maxovi a tým si u neho aspoň z časti napravila reputáciu. Z veľkej časti. Obaja sa „nenápadne“ presťahovali do sprchy v kúte kúpeľne.
Ja som prešla k sprchám naproti chalanom. Vošla som do prostrednej a zapla som horúcu vodu. Prúd teplej vody ma pomaly zohrieval. Chvíľu som vnímala len horúce kvapky. Potom som sa započúvala do zvukov v kúpeľni. Už som počula nadávať viacerých. Dosť dobre som si vedela ich nadávky odôvodniť. Sama pre seba som sa usmiala.
Stála som otočená chrbtom k chalanom. Bavila som sa a rozhodla som sa pobaviť ešte o trochu viac, hlavne na Siriov účet. Samozrejme, že toto divadielko bolo hlavne kvôli nemu. Nemohla som odolať príležitosti ukázať mu, že na mňa majú právo aj iní chalani, nie len on. Možno to bol trochu drastický a krutý spôsob, ale na neho nič menšie zatiaľ nefungovalo.
Prehla som sa ako mačka a ponaťahovala som si stuhnuté svaly na chrbte. Potom som si, akoby mimochodom, prstami prečesala mokré vlasy. Počula som ďalšie tiché nadávky zo strany mužského osadenstva. Nebola som zo seba nadšená, ale nemôžem povedať, že ma nebavilo takto provokovať štyroch chalanov. Aj keď som vedela, že to nedopadne dobre.
Tentokrát už nevedomky som urobila ešte pár nerozvážnych pohybov. To mu stačilo. Počula som, ako hlasno treskli dvere do spŕch. Nevydržal to. Buď mu jeho telo vypovedalo službu, alebo mu praskli nervy. Odhadujem, že oboje. Odôvodnenie? Za prvé, stále ma považoval za svoju a skutočnosť, že si ma obzerajú traja chalani mu rozhodne nerobila dobre na ego. A za druhé, on jediný z nich vedel ako to so mnou chutí. Predstavy, ktoré mu museli behať hlavou ho určite doháňali k šialenstvu. Pripočítajte mu k tomu všetkému aj mňa nahú a dostanete rozzúreného a nadržaného Siria Blacka. Pomsta je sladká. Ale tentoraz skôr horká.
Uznávam, nebolo to múdre a bolo to dosť prehnané. Ale bola som zmrznutá na kosť a toto bola moja jediná záchrana. A tiež bolo načase, aby si uvedomil, že nie som jeho. Že na mňa nemá jedinečné právo. Že teraz si na mňa môže siahnuť každý chalan, ktorému to dovolím.
Ale už stačilo provokovania. Svoj cieľ som dosiahla. Vypla som vodu. Zobrala som z háčika osušku a zabalila som sa do nej. Bolo mi príjemne teplo.
Obzrela som sa na chalanov za svojím chrbtom. Ako na povel sa mi všetci naraz otočili chrbtom. Nedokázala som úplne zadržať spokojný úsmev.
Odišla som zo spŕch s vedomím, že všetci traja okamžite vypli teplú vodu a pustili ľadovú. Vrátila som sa do šatne. Pozbierala som svoje a Nellino oblečenie. Svoje som nahádzala na kopu na lavičku a Nelliné som poskladala. Sirius už v šatni nebol. Predpokladala som, že už sedí niekde v nejakej zašitej učebni a sťahuje fľašu ohnivej whisky. Najskôr som sa ani veľmi nemýlila. Pomaly som si začal sušiť vlasy.
Chalani začali po jednom vychádzať zo spŕch. Najprv James, potom Eric a nakoniec Ian. Všimla som si, ako po mne nenápadne pokukujú. Po dlhej chvíli vyšli aj Nella a Max. Max na mňa škaredo pozrel.
„Vieš, že to bolo hlúpe a detinské?“ spýtal sa ma.
„Viem,“ odpovedala som ľahostajne. „Ale nevadilo ti, že si tam mal Nellu.“
„To nech ťa netrápi,“ napomenul ma. Podvihla som obočie. „Nechcem, aby sa moja sestra prezentovala ako ľahké dievča.“
„To nech ťa netrápi,“ zopakovala som jeho frázu. „Svoj účel to splnilo. O viac nešlo.“
„Účel?“ spýtal sa Max neveriacky. „Aký účel? Neznesiteľne vzrušiť celý metlobalový tím? Zaujímalo by ma, ako to vysvetlíš Lilly?“
„Nijako,“ pokrčila som ramenami.
„Poviem jej to,“ upozornil ma.
„Povedz, braček, ja si to s ňou vybavím. Nejako to už pochopí.“
„Prečo mu to robíš?“ spýtal sa.
„Komu?“ nadhodila som. Dobre som vedela koho myslí.
„Siriovi,“ odpovedal. „Chalanov si vzrušila, ale jemu si bytostne ublížila. Po všetkých stránkach. Nevieš si predstaviť, čo s ním robí len takáto myšlienka na teba. A ty sa mu teraz predvedieš takto. Nemohol si pomôcť. Chvíľu som si myslel, že rozdrví sprchu.“
„Skonči tú kázeň, Max. Nie je svätý. Za posledné dva týždne vystriedal desať dievčat. Myslíš si, že mne je toto ľahostajné. Prečo by som len ja mala trpieť?“
„Odkedy si takto sebecká?“ spýtal sa ma.
„Odvtedy, čo mi život zničil Sirius Black,“ odpovedala som mu.
Pevnejšie som si prichytila osušku a odišla som do umyvárne. Pozrela som sa do zrkadla a prekvapene som zistila, že mám v očiach slzy. Stisla som viečka a nechala ich stiecť. Sadla som si na radiátor a počkala, kým zvuky v šatni odznejú. O takých pätnásť minút tam zostalo úplne ticho. Vrátila som sa dnu a išla som sa obliecť. Pomaly som rozmotávala jednotlivé kúsky oblečenia od seba.
„Ďakujem za divadlo, láska,“ ozvalo sa mi za chrbtom.
Preľaknuto som sa otočila. Sirius sa opieral o stenu. Mal oblečené len nohavice. To znamená, že odtiaľto neodišiel. Z očí mu sršala zloba a ešte stále aj vzrušenie.
„Čo chceš, Black?“ spýtala som sa.
„Ako si počula, poďakovať sa,“ uškrnul sa.
„Nie je za čo,“ odpovedala som mu drzo. Otočila som sa späť k svojmu oblečeniu.
„K čomu to bolo dobré?“ nenechal sa odradiť.
„Bolo mi zima,“ pokrčila som ramenami a ani som sa na neho nepozrela.
„Nehovor? Nič viac?“
„Čo chceš teda počuť? Pravdu alebo kecy, ktoré nafúknu tvoje ego?“
„Pravdu,“ odpovedal. „Ale toto nebola pravda. O čo ti išlo? Ukázať mi, ako po tebe šaliem? Sklamem ťa, láska. To viem aj bez tvojej pomoci.“
„Nechcem uraziť tvoje sebavedomie, ale to bolo to posledné o čo mi išlo.“
„Tak o čo teda?“ spýtal sa. Počula som, ako sa odlepil od steny a vykročil ku mne. Mierne som spanikárila.
„Ak to musíš vedieť, chcela som ti ukázať, že nie si jediný, kto má právo sa na mňa pozrieť.“
„Trochu drastický spôsob, nemyslíš? Jamesovi, Ianovi aj Ericovi si tým rozhodne nepomohla. Bolestne si ich vzrušila a nič z toho nemali. K čomu to bolo dobré?“
Mlčala som. Nemalo zmysel sa o tomto naťahovať.
„Ale nedostala si len ich. To veľmi dobre vieš. Nešla si tam, kvôli tomu, čo si povedala. Nie. Mám pravdu, išla si mi ukázať, že na teba žiadna nemá. Aj to viem. Nevieš, čo si so mnou spravila. Nevieš si to predstaviť... To peklo, ktoré si vytvorila...“
Stál mi za chrbtom. Nedokázala som sa pohnúť. Jeho zúfalý a zároveň vzrušený hlas ma prikoval na mieste. Len som čakala, čo spraví.
„Mal by som ťa previesť aspoň predpeklím,“ zašepkal. „Mám právo sa pomstiť a ver mi, táto pomsta bude sladká. Alebo skôr horko-sladká.“
Odhrnul mi vlasy z krku a pobozkal ma naň.
„Nie,“ odmietla som.
„Nepýtal som sa,“ uchechtol sa.
Teplé dlane mi položil na ramená. Pomaly nimi prešiel po celej dĺžke mojich rúk a potom sa vracal späť na plecia. Chytil ma pevnejšie a otočil si ma tvárou k sebe. Než som stihla protestovať, pobozkal ma na pery. Čakala som, že zo mňa stiahne osušku, ale neurobil to. Jednou rukou mi uväznil zápästia za chrbtom, aby som sa nemohla brániť a druhou putoval, a skúmal froté látku osušky. Alebo skôr mňa pod ňou.
„Pusť ma!“ prikázala som. „Tak úpenlivo ma strážiš pred Malfoyom a nakoniec to urobíš sám,“ vytkla som mu, ale nebála som sa. Nešlo to. Neho nie. Nech by bol na mňa akokoľvek nahnevaný, aj keby mi naozaj chcel ublížiť, cítila by som sa pri ňom v bezpečí. Ale on mi skutočne neublíži, nikdy.
Zarazil sa. Máličko ustúpil, ale nepustil ma. Pozrel mi do očí. V tých jeho som videla obavu, strach a starosť. Potom ich, ale opäť vystriedali hnev a vzrušenie.
„Chceš to. Prečo by som ťa púšťal?“ usmial sa.
„Dokáž mi to,“ vyzvala som ho.
To bola chyba. Oči sa mu diabolsky zaleskli. Jeho pery sa okamžite prisali na môj krk. Voľnú ruku presunul na moje prsia a viac sa ku mne pritisol, aby som mohla ucítiť jeho opäť narastajúce vzrušenie. Nevydržala som to. Snažila som sa zadržať hlasný ston, ale aj tak sa zo mňa dostalo aspoň spokojné zamraučanie.
„Dôkaz si si dala sama.“
Pritisol ma k stene. Na sekundu mi uvoľnil ruky, ale len na to, aby mi ich vzápätí spútal nad hlavou. Voľnou rukou pohol k okraju osušky, ktorá končila v polovici mojich stehien. Zasunul ju pod osušku a po mojom stehne začal stúpať späť nahor, až sa dostal k svojmu cieľu. Ucítila som, ako jemným tlakom odďaľuje moje stehná. Nevedomky som mu to dovolila.
„Vitaj v pekle, láska,“ povedal mi s krivým úsmevom. Hlboko do mňa vošiel dvomi prstami. Zalapala som po dychu. Zavrela som oči a snažila som sa potlačiť vzdychy. Nešlo to. Presne po tomto som túžila. Po kúsku neho v sebe. Prerývane som dýchala a vyrážala zo seba chabé protesty, ktoré on okamžite zmietol ďalším pohybom vo mne. Oprela som si čelo o jeho rameno. Z nie a pusti ma sa až prirýchlo stalo áno a drž ma.
Stratila som hlavu. Bezmyšlienkovite som vzdychala a prosila, napriek tomu, že som vedela, že presne to chce počuť. V tejto chvíli mi to bolo jedno. Jediné, čo som chcela bolo, aby neprestával. Nevedela som sa dočkať okamihu, kedy moje telo zaplavia slastné kŕče a následne nádherné uvoľnenie. Sirius si dal záležať na tom, aby potešenie prichádzalo až mučivo pomaly.
Pobozkal ma do vlasov a ja som ucítila, ako sa ticho smeje. Po ďalších pár pohyboch, keď už bolo moje vyvrcholenie na dosah, zo mňa neľútostne vytiahol ruku. Odtiahol sa a pozrel mi do očí.
„Vitaj v pekle,“ zopakoval a znova ma pobozkal tentoraz na pery.
Potom ma pustil a nechal ma tam omráčenú stáť. Doobliekal sa a proste odišiel.
Pochopila som, čo myslí tým peklom. Naozaj som sa tak cítila. Stačil by jediný jeho dotyk a bola by som v nebi. Takto ma naozaj zanechal v pekle. Tak, ako ja jeho tým divadielkom v sprchách.
Zúfalo som sa po stene zosunula k zemi. Pretrela som si mierne ubolené zápästia. Po chvíli sa moje zúfalstvo začalo meniť v hnev. Rýchlo som sa obliekla a vyrazila som do hradu. Namierila som si to priamo do klubovne. Tušila som, že bude tam. A aj bol.
S takmer spokojným výrazom na tvári sa rozvaľoval v kresle pri krbe spolu s mojimi priateľmi. Podišla som k nim.
„James, Max, ospravedlňujem sa,“ povedala som na úvod.
„Myslím, že som to aj v celku pochopil,“ odpovedal mi James a pokúsil sa pousmiať. „Skús sa ospravedlniť tamto,“ kývol k Siriovi.
„S ním už mám dlhy vyrovnané,“ povedala som chladne a pomaly som sa k nemu otočila. „Ale aj tak ťa upozorním, Black. Ak sa ma ešte niekedy dotkneš, sľubujem ti, že už druhýkrát nebudeš mať čím,“ usmiala som sa sladko.
„A ja som si myslel, že si ideš pre prídavok,“ usmial sa Sirius. „Možno by som bol tentokrát ochotný zájsť až dokonca. Predsa len mi na tom niečo chýbalo.“
Zúfalo som zatvorila oči a zhlboka som sa niekoľkokrát nadýchla. „Už nikdy sa ma nedotýkaj,“ povedala som pomaly, tichým hlasom.
„Nič nesľubujem, láska,“ dostalo sa mi ako odpoveď.
Otočila som sa a odišla som do svojej izby. Hodila som sa na posteľ a bezvýsledne som sa snažila vytlačiť z hlavy to, čo sa dialo v šatni. Nešlo mu o nič iné len o to, aby ma potrápil, pripomínala som si dokola.
 
 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

stavka

(Zuzuliq, 2. 3. 2011 18:10)

prosim taaaa ... uz pridaj dalsiiuuuu :)

woooooow

(jaja, 26. 2. 2011 12:34)

WOOOOOOOOOOOOOOW! :D nic viac neviem zo seba dostat.. :))

OMG :D

(Zuzuliq, 25. 2. 2011 12:56)

no ako nemam slov ... je to uzasne :)

zmysel zivota

(matuska :*, 24. 2. 2011 23:09)

tak toto som naozaj necakala...nechcem ta stale iba chvalit..ale toto?!ved ty mas tak jedinecny talent ako asi nikdo!!!:)