Sirius:
Znechutene som si povzdychol. Hodil som pero na pergamen a pozrel som na hodinky. Už som pri tej úlohe sedel takmer hodinu a prestala ma baviť pred hodinou a pol. Do chrbta ma trafila zmuchlaná guľôčka pergamenu. Vražedne som sa pozrel za seba a hľadal som vinníka. Z kresla sa na mňa škeril James.
„Neulievaj sa, braček,“ zatiahol nadšene.
Ten okuliarnatý krpec mal úlohu už napísanú, pretože mu ju dala Evansová odpísať. „Kde máš svoju rusovlásku, Jimy?“ vyrypol som do neho.
Hodil do mňa ďalší pokrkvaný pergamen. „Veď aj tvoja krpatá kráska ťa tu nechala napospas,“ pripomenul mi s krivým úsmevom. „Mne tá moja dala aspoň opísať úlohu.“
„Ja si úlohu píšem, ty ju opisuješ, kto je lepší?“ uškrnul som sa.
„No neviem, keď vezmeme do úvahy fakt, že ja už ju mám hotovú a ty s tým teraz morduješ?“ vrátil mi úškrn.
„Ale nepodvádzam!“ zvolal som dôležito.
„Tak to je po prvýkrát!“ zazubil sa James.
„Čaute, vy dvaja,“ prirútil sa k nám Max. „Ty vole! Ty si píšeš úlohu?!“ zrúkol na mňa prekvapene. Jamesov úsmev sa len prehĺbil. „Moja sestrička robí divy!“
Hodil som do neho zmuchlaný pergamen, ktorý pred chvíľou trafil mňa.
„Kde vlastne je?“ spýtal sa Max.
Podvihol som obočie. „Charlie?“ Max prikývol. „Je u McGonagallky.“
„Čo vyviedla?“
„Výnimočne nič. Stále ešte riešia ples,“ pokrčil som ramenami.
„Aj tak dobre,“ uškrnul sa. „Prišiel mi list od našich. Nemajú nič proti tomu, aby si išiel na Vianoce k nám. Nepovedal si o tom Charlie, že?“
„Nie,“ pokrútil som hlavou.
„Fajn,“ uškrnul sa Max. „Otec nás bude zajtra čakať na nástupišti.“
„Ako povieš,“ prikývol som a vrátil som sa späť k úlohe z elixírov. Napísal som ďalší riadok a znova som sa vzdal.
Portrét sa otvoril a ja som s nádejou vzhliadol. Dúfal som, že už ide Charlie. Nebál som sa o ňu, pretože James na mape strážil Malfoya, aj keď som ho podozrieval, že skôr špehuje Evansovú. Charlie mi len chýbala. Začínali sme byť na seba fixovaní.
Moje nádeje sa však rozplynuli príchodom Rema a Mandrakovej. Zase trávili väčšinu popoludnia v knižnici. Začínal som sa pridávať k Maxovím teóriám o tom, čo tam v skutočnosti robia. Remus, Charlie a Evansová nám za to poriadne nadávali.
„Hej, Námesačník, hoď mi úlohu z elixírov,“ zakričal som na neho
Remus podvihol obočie. „Zabudni!“ odbil ma.
„Rem, no tak! Už nad tým sedím hodinu,“ presviedčal som ho.
„Hovorí ti pravdu,“ podporil ma James. „V živote som ho nevidel tak dlho písať jednu esej. Väčšinou ju má hotovú za desať minút a je mu úplne u riti, čo tam napíše. Connorová má na neho zlý vplyv.“
„Zmĺkni, Paroháč,“ schladil som ho a hneď mi napadlo, ako to spraviť ešte trochu lepšie. Uškrnul som sa. „Len aby som jedného dňa nezariadil, že ti Evansová tie parohy naozaj nasadí,“ vyrypol som do Jamesa.
James na mňa zarazene pozrel. „To by si nespravil,“ vydýchol.
Prevrátil som očami. „Na to ťa mám až príliš rád, braček,“ zamrmlal som.
„Tak ukáž tú úlohu,“ povzdychol si Remus a sadol si vedľa mňa. Postrčil som mu pergamen. „Tak toto by som Slughornovi nedával,“ povedal, keď si prečítal prvú vetu.
„Čo je na tom také zlé?“ nechápal som.
„A čítal si to po sebe?“ spýtal sa ma.
„Nie. Načo?“ mrkol som na neho.
Remus prevrátil očami. Zobral brko a začal škrtať moju úlohu. Znudene som zhupol stoličku na dve nohy a založil som si ruky za hlavu. O pár minút sa v klubovni objavila Evansová. A Charlie stále nikde! Už som sa začínal báť.
„Neverím, že ešte nemáš hotovú úlohu, Remus!“ usmiala sa Evansová na Rema. Podišla k Jamesovi a pobozkala ho.
„To nie je moje, to je jeho!“ ukázal Remus na mňa.
„Aha,“ prikývla Evansová. Prišla k Removi a pozrela mu cez rameno. „Oprav mu tam aj pravopis,“ prikázala.
Zvraštil som obočie. „No dovoľ, Evansová! Nepleť sa láskavo do mojej úlohy,“ napomenul som ju. „Tamto Paroháč túži po tvojej spoločnosti, choď sa radšej venovať jemu,“ poradil som jej.
Evansová pretočila očami, ale poslúchla ma. „Charlie tu ešte nie je?“ spýtala sa.
„Ako vidíš, ešte nie,“ odvrkol som.
„Hej, braček, upokoj sa,“ napomenul ma James.
„Radšej mrkni, kde je Malfoy,“ požiadal som ho.
Pozrel do mapy. „Je v klubovni,“ oznámil mi.
„A Charlie?“
Prehrnul stranu. „Ide sem,“ odpovedal a podvihol obočie. „A poriadne rýchlo!“
Ani nie o pol minúty sa Charlie vrútila do klubovne.
Vyštartoval som zo stoličky. „Miláčik, čo je?“ spýtal som sa jej vystrašene. Neodpovedala mi, tak som jej vstúpil do cesty. „Láska?“
„Nechaj ma na pokoji!“ zrúkla na mňa a v očiach mala slzy. „Nechcem ťa ani vidieť! Už nikdy! Rozchádzam sa s tebou, aj keď si to ty spravil prvý! Vypadni odo mňa!“ revala na mňa. Šokovane som jej ustúpil z cesty.
Nechápal som, čo sa deje. Pozrel som na Evansovú, ktorá sa tvárila rovnako, ako som sa ja cítil. Potriasol som hlavou a vybral som sa za Charlie.
„Počkaj, Sirius,“ ozvala sa potichu Evansová. „Idem tam radšej ja.“
Chvíľku som na ňu pozeral a potom som prikývol. Evansová vybehla do dievčenských spální a ja som sa zrútil do kresla.
Charlie:
Padla som na posteľ a z očí sa mi spustili slzy. Potoky sĺz. Ako mohol spraviť niečo také a o chvíľu sa tváriť akoby nič? Nechápala som tomu.
„Charlie?“ ozvalo sa izbou.
„Tu som,“ odpovedala som Lilly.
„Čo sa stalo? Povieš mi to?“ spýtala sa. Odhrnula záves okolo mojej postele a sadla si ku mne.
„Podviedol ma,“ vydýchla som potichu.
Lilly zvraštila obočie. „Black?“ nechápala. „Kedy?“
„Práve teraz!“
„To nie je možné, Charlie,“ namietla Lilly. „Doteraz bol v klubovni. Určite. Som si tým istá.“
„Práve sa bozkával s Lutherovou o chodbu nižšie,“ vzlykla som.
„O tom pochybujem. To je nejaký podvod.“
„Videla som ho!“
„To nemohol byť on! Bol v klubovni. Lutherová ťa nejako podviedla.“
Má pravdu, uvedomila som si. Akoby sa tak rýchlo dostal do klubovne a nasadil pokojnú tvár? Keď som utiekla z tej chodby, ešte na nej bol. Nedostal by sa do klubovne rýchlejšie ako ja. Ale to je jedno! Nemôžem s ním byť! Nie teraz, keď viem ako bolí, keď ma podvedie. Nie! Teraz to nebol on, ale nabudúce to môže byť on a to by som neprežila. Je to predsa Sirius Black, nebude mi verný! Čo som si to nahovárala!? Nikdy mi nebude verný! Skôr či neskôr ma určite podvedie a ja túto bolesť nechcem cítiť naozaj. Nie! Neodvolám to! Nechcem, aby sa to stalo. Zabránim tomu. A zabránim tomu tak, že sa s ním rozídem! Vlastne, už som sa s ním rozišla. Znovu som sa rozplakala.
„Charlie?“ oslovila ma Lilly.
„Nevieš si predstaviť, ako sa cítim,“ povedala som jej.
„Tak choď za ním. Toto sa predsa dá vysvetliť,“ poradila mi.
„Tak som to nemyslela. Bola som si istá, že ma podviedol a aj keď to nie je pravda, strašne to bolí. Nechcem to cítiť a vedieť, že je to pravda. Musím tomu zabrániť. Rozídem sa s ním.“
„Čo to hovoríš?“ nechápala Lilly. „On ťa nepodviedol.“
„Ale raz to urobí, Lills. Je to predsa on. Nezmení sa. Naivne som v to dúfala, ale je to hlúposť. Ja ho nezmením. Teraz som si to uvedomila. Nechcem zažiť, že ma naozaj podvedie, a tak sa s ním radšej rozídem prvá.“
„Zbláznila si sa?“ zvolala Lilly.
„Nie. Myslím to vážne.“
„To je hlúposť! Idem pre neho! Toto si musíte vyrozprávať!“ rozhodla a postavila sa.
Vyskočila som na nohy. „Lilly, nie...“ zaúpela som, ale ignorovala ma.
Odišla z izby. Ani nie o dve minúty sa otvorili dvere a dnu sa vrútil Sirius. Ja som stále strnulo stála na mieste
„Charlie, čo sa deje?!“ zrúkol na mňa.
Zhlboka som sa nadýchla. Hrdá a tvrdá, povedala som si a pozrela som mu do búrkovomodrých očí. Musela som potlačiť ďalšie slzy. Tak veľmi som ho milovala. Ale musela som to urobiť. Neprežila by som tú bolesť, keby ma podviedol. To sa s ním radšej rozídem sama a hneď.
„Podviedol si ma!“ povedala som mu, aj keď som vedela, že to nie je pravda.
„Čože?!“ nechápal. „Kedy, preboha?“
„Práve teraz,“ odpovedala som tvrdo.
„To nie je pravda! Nepodviedol som ťa. Teraz ani nikdy! Nikdy by som ťa nedokázal podviesť. Nedotknem sa inej baby. Milujem ťa,“ bránil sa úprimne.
„Tak odteraz sa už môžeš dotknúť koho len chceš! Rozchádzame sa!“ nepoľavila som v tvrdosti.
„Charlie, ja som ťa naozaj nepodviedol!“ zvolal zúfalo. „Neurobil som to ani to neurobím.“
„Viem, ale neznesiem predstavu, že to raz urobíš!“
„Ale ja to neurobím!“ skríkol znova. „Nikdy!“
„Neverím ti!“ pokrútila som hlavou. „Proste ti to neverím. Končíme! Chcem sa rozísť. Akceptuj to, prosím. Rozchádzame sa.“
„Nie! Nebudem to akceptovať, pokiaľ mi nedáš jasný dôvod!“ zvýšil hlas.
„Neverím ti!“ zopakovala som rovnako hlasno. „To ti musí stačiť! Nemôžeš mi v tom brániť! Už proste nechcem cítiť neistotu! Odíď!“
„Nie!“ odmietol.
„Ale áno! Už si nemáme čo povedať. Chcem byť sama! Rozchádzam sa s tebou, Black! Pochop to a vypadni! Si voľný! Choď si lietať za inými tak, ako by si najradšej chcel!“
„Toto nehovor! Chcem byť len s tebou!“
„Ale ja nechcem byť s tebou, tak si choď hľadať útechu inde!“
Beznádejne pokrútil hlavou. Niečo sa v ňom zlomilo, videla som to. „Ako chceš,“ povedal pokojne. „Nemôžem ti brániť ani ťa nútiť. Môžeš sa so mnou rozísť. Nemôžem s tým nič spraviť, keď si sa tak rozhodla. Ale pamätaj, že späť to už tak ľahko nepôjde. A hlavne nepočítaj s tým, že ťa nechám na pokoji. To nikdy. Hlavne, keď je na škole Malfoy. Budeš ma mať za chrbtom. Môžeme sa vrátiť k tomu, čo bolo pred naším úžasným vzťahom, ak chceš. Ale nečakaj odo mňa zľutovanie.“ Otočil sa na päte a zamieril von z izby.
Vo dverách sa otočil a vrátil sa ku mne. Nemilosrdne ma pobozkal na pery. Keď sa odo mňa odtrhol pozrel mi do očí tvrdým pohľadom. „Nebudeš mať odo mňa pokoj, miláčik,“ pošepkal mi pevným hlasom. Potom už naozaj odišiel.
Zrútila som sa na posteľ a znova som sa rozplakala. Ako som to mohla spraviť? nechápala som. Ale bolesť bola väčšia ako nádej, že by ma nikdy nepodviedol. Poznala som ho pridobre. Určite by to raz prišlo, a ak by sa to stalo, bolelo by to k nevydržaniu. Takto nebudem cítiť tak veľkú bolesť. Ale len som si namýšľala. Vedela som to. Milujem ho. Sakra, ešteže zajtra začínajú prázdniny a mesiac ho neuvidím. Zatiaľ ma to prejde, upokojovala som sa.
Sirius:
Vrátil som sa do klubovne. Neviem, ktorý cit vo mne prevládal. Či zlosť, alebo beznádej. Ako mi to mohla spraviť?! nechápal som. Milujem ju! K nikomu som necítil to, čo k nej. Ako ma mohla takto hnusne nechať. Bolo to bezcitné. Nikdy by som jej nedokázal ublížiť, ale teraz som toho bol schopný. Tak veľmi ublížila ona mne, až som túžil po pomste. Potreboval som sa niekde vybiť.
A ja idiot som spravil najhoršiu vec, akú som mohol urobiť.
Prešiel som klubovňou a zamieril som do Veľkej Siene. Zostalo tam pár oneskorencov. A medzi nimi Eleanor Naverová. Bez váhania som prišiel k nej, chytil som ju za ruku a odviedol do prázdnej učebne na prvom poschodí. Ani sa veľmi nebránila. Len párkrát namietla, že je zadaná. No vedela, že mňa to vôbec netankuje. Potreboval som vymazať z hlavy všetky myšlienky a bolesť, a to, čo som chcel urobiť mi to naisto zaručí.
Ako som povedal, som idiot. Ale to mi došlo až ráno.
***
„Sirius, vstávaj,“ potriasol mnou Max.
Zažmúril som oči. „Hmm, čo je?“ zamrmlal som a otočil som sa na druhý bok.
„Ako čo je? O dve hodiny odchádza vlak,“ pripomenul mi.
„A čo má byť? Ja zostávam tu.“
„Tak na to zabudni! Ideš k nám!“ prikázal mi Max. „Tak makaj von z postele a padaj sa prezliecť. Veci máš zbalené.“
„Nejdem, Max!“ odmietol som. „Nemôžem s ňou stráviť prázdniny v jednom dome, bez možnosti utiecť.“
„Budeš musieť! Naši s tebou počítajú. Ale to by bolo jedno. Musíš ísť, pretože ak ju necháš ujsť, len si to utvrdí. Nesmieš jej to dovoliť. Ak budeš u nás, možno to pomôže. A za skúšku nič nedáš. Prinajhoršom strávime celé prázdniny mimo domu. To by mi vôbec nevadilo. Nedovolím, aby z tohto vyšla lacno, aj keď je moja sestra. Na toto nemala právo. Proste jej nedovolím, takto ubližovať priateľom. Ideš so mnou! Bez kecov!“
„Max, ja s ňou nemôžem byť!“ nahneval som sa.
„Musíš! Nechala ťa bez dôvodu. S Jamesom a Remom sme prehľadali ich izbu. Lutherová tam mala plnú fľašu Všehodžúsu. Bol to hlúpy podvod.“
„Ja viem! Ale Charlie nezmení názor. Nerozišla sa so mnou pre toto, ale pretože mi neverí.“
„Ty najlepšie vieš, ako si ju zbalil naposledy. Nesmieš ju nechať vydýchnuť. Cez prázdniny si ten názor len utvrdí. To ju necháš, aby si celé prázdniny vybíjala frustráciu u iných chalanov?!“ Zbystril som pozornosť. „Pretože to ona určite urobí! Dovolíš jej to?“
„Nie,“ vydýchol som.
„Tak padaj z postele! O hodinu odchádzame z hradu!“ pohnal ma Max.
Neochotne som vstal a obliekol som sa. Dobre, pôjdem k nim. Stále som cítil potrebu pomstiť sa jej a tá ma len tak ľahko neopustí. Neznesie, keď ma bude musieť znášať celé prázdniny.
Skontroloval som kufor, ktorý mi balil Max a pobral som sa s chalanmi na raňajky. V klubovni sme stretli baby. Všetky štyri. Max na mňa rozhodne pozrel a ja som nepatrne prikývol. Vydržím to. Musím! Nedovolím, aby vedela, ako ma zlomila. Nie potom, čo ma takto odkopla. Nie!
Okamžite ako ma videla, vyletela z klubovne. Nasledoval som ju. To, že ma nechala, neznamená, že na ňu nebudem dávať pozor a nechám Malfoyovi voľné pole pôsobnosti. Nikdy! Ako som jej povedal, stále ma bude mať za chrbtom.
Nemôžem však povedať, že ma pri pohľade na ňu nepostihli výčitky svedomia. Postihli! A nie slabé. Nie z rozchodu, ale z toho akú blbosť som v noci spravil. Od hnevu som sa vyspal s Naverovou. Bola to sprostosť. Nechápal som, ako som to mohol spraviť. Naozaj som ju nakoniec podviedol, aj keď ona sa rozišla so mnou. No len pár minút predtým. Nadával som si do idiotov.
Charlie:
Väčšinu noci som preplakala. Ale nezmenila som svoje rozhodnutie. To nie!
Ráno som len ťažko vstávala z postele. Neochotne som z nej vyliezla a obliekla som sa. Bez slova. Skontrolovala som si veci v kufri a odišla som s babami na raňajky. Ako naschvál sme chalanov stretli v klubovni. Sirius ma mňa pozrel tvrdým pohľadom. Vrátila som mu rovnaký. Nahnevane som vyrazila do Veľkej Siene. Počula som, ako ide za mnou. Pridala som do kroku.
Keď som vošla do Siene, všetky hlavy sa otočili na mňa a Siria, ktorý prišiel o pol minúty neskôr. Sieňou sa rozľahol šepot. Došlo mi, že sa šepká o nás. Ako je možné, že v tak obrovskom hrade sa nič neutají? nechápala som. Sadla som si a naliala som si kávu. Nič viac by som do žalúdka nedostala. Sirius si sadol na opačnú stranu stola, trochu ďalej odo mňa, ale tak, aby mal na mňa dobrý výhľad. Nabral si raňajky a začal jesť. Ja som len popíjala kávu a snažila som sa na nič nemyslieť.
O pár minút k Siriovi prišla Eleanor Naverová a niečo mu dôverne pošepkala. Sirius na ňu pozrel a usmial sa. Sadla si k nemu a on sa od nej pokojne nechal pobozkať. Hnev sa mi rozľahol telom ako jed. Treskla som šálkou o stôl a prudko som sa postavila. Rýchlim krokom som sa vybrala preč zo Siene. Vo dverách som sa stretla s Malfoyom, ktorý tiež vychádzal von. Pri pohľade na mňa mu na tvári hral spokojný úsmev. Už sa k nemu asi tiež doniesli najnovšie, tentokrát pravdivé, rokforstké klebety. Keď on môže Naverovú, ja môžem Malfoya, pomyslela som si.
„Malfoy,“ zastavila som ho medzi dverami. Vedela som, že ma Sirius pozoruje.
Malfoy sa otočil späť ku mne. Rýchlo som k nemu podišla. Pozrela som mu do očí. Za golier košele som si ho k sebe pritiahla a pobozkala som ho. Malfoy bol zaskočený, ale nebránil sa. Po omráčenej sekunde sa k bozkávaniu dobrovoľne pridal a bozk mi opätoval. Po chvíli som sa od neho odtiahla a odišla som. Bez vysvetlenia. Len som kútikom oka zahliadla, ako Sirius stojí a zatína päste. Moja myseľ si niekde vzadu uvedomila, že Malfoy vôbec nebozkáva zle, keď práve nemá náladu byť agresívnym a násilným hajzlom, ale hneď som tie myšlienky zahnala ešte ďalej.
Vrátila som sa do izby a ľahla som si na posteľ. Zrazu ma pochytili výčitky svedomia. Zatvorila som oči a snažila som sa na nič nemyslieť. Bola to hlúposť. Nemala som to spraviť, uvedomila som si. Mohla som sa tým sama dostať do problémov. Ale aj tak mi to vcelku bolo jedno.
Dvere sa prudko otvorili a do izby vpadol Sirius.
Rýchlo som sa postavila. „Čo tu chceš?!“ zavrčala som na neho.
„Zbláznila si sa?!“ zrúkol. „Chceš sa nechať zabiť? Pobozkať Malfoya?! To ťa, preboha, ako napadlo?!“
Rovnako som zvýšila hlas: „Čo ťa potom s kým sa bozkávam?! Na to nemáš právo!“
„Povedal som ti, že Malfoya k tebe nepustím! Čo to vyvádzaš za debiliny? On ťa nemá problém znásilniť! Zabije ťa, ak mu dáš možnosť a potom sa budeš brániť!“
„Prečo by som sa bránila? Ty sa môžeš vyspať s Naverovou a ja musím žiť v celibáte? Nepodlieham tvojím rozhodnutiam a nebudem sa prispôsobovať tvojím predstavám o mojom živote!“
„O čom to hovoríš? Chceš snáď povedať, že by si sa s ním v pohode vyspala?!“ zreval rozzúrene. Nebránil sa voči môjmu obvineniu, že spal s Naverovou, a to znamená som mala pravdu. Spal s ňou. „Si zdravá? Uvedomuješ si, čo si práve povedala? Uvedomuješ si, čo ti spravil?!“ vytýkal mi.
Zúrila som ako ešte nikdy. Nechcela som sa na neho ani pozerať, nie sa s ním ešte aj hádať. Keď ma nútil vo svojej prítomnosti cítiť hnev hrozilo, že sa na neho vrhnem. To som si uvedomila už teraz a to sme sa rozišli len včera. Toto bude ešte veľmi ťažké obdobie. Už aby som bola doma!
„Som zodpovedná sama za seba!“ odvrkla som mu ľadovo.
„Nedovolím, aby ti Malfoy ublížil, či spolu chodíme alebo nie! Milujem ťa! To proste nezmeníš, či sa ti to páči alebo ťa to štve!“ S týmito slovami odišiel.
Znova som si ľahla na posteľ. Rozplakala som sa. Bože, ako som sa v tejto chvíli len nenávidela. Už teraz sme si ubližovali. Nechcela som si ani predstaviť, čo sa bude diať po prázdninách.
„Charlotta?“ ozval sa mi za chrbtom tichý hlas, keď som nastupovala do vlaku. Bola som sama. Ostatní išli popredu. Roztrasene som sa otočila.
„Čo chceš, Malfoy?“ spýtala som sa ho.
„Chcem vedieť, čo to ráno malo znamenať?“ povedal mi.
„Nič,“ odvrkla som mu. Podvihol obočie. „Chcela som naštvať Blacka. Nič viac,“ odpovedala som mu.
„Naštvať Blacka?“ zvraštil obočie. Pristúpil ku mne bližšie. „Tak teraz si fakt naštvala mňa, Charlotta,“ povedal mi. Zvláštne, že to na ňom nebolo vôbec vidieť.
„Prepáč, Malfoy, ale je mi to jedno,“ odvrkla som mu. „Prečo by som mala byť milá potom, čo si mi urobil?“ spýtala som sa ho a chcela som odísť. Chytil ma za zápästie a zabránil mi v tom. Prekvapilo ma, že ma chytil úplne jemne.
„So mnou sa hrať nebudeš, Charlotta Connorová,“ upozornil ma. Nečakane sa mu v očiach objavilo pobavenie a ešte niečo iné, čo som nestihla identifikovať skôr, ako to znova zmizlo.
„Nezľaknem sa ťa, Malfoy,“ povedala som mu. Vytiahla som si zápästie spomedzi jeho prstov a nastúpila som do vlaku. Už sa ma nesnažil zastaviť.
Posadila som sa do kupé k babám a Záškodníkom. Sadla som si k oknu a počas cesty som do neho pozerala. Ignorovala som snahu ostatných zapojiť ma do rozhovoru. Po chvíli to vzdali. Dlho som na sebe cítila Siriov pohľad. Tak dlho, pokým sa nezdvihol zo sedačky a neodišiel.
Neskôr som aj zistila kam išiel. Išla som na toaletu, keď som ho videla vychádzať z kupé. Po chvíľke z toho istého kupé vyšla aj Naverová. Vystúpila vo mne zlosť. Zatúžila som sa mu pomstiť. Keď si ma všimol, previnilo sklopil pohľad. Opatrne okolo mňa prešiel a vytratil sa preč. Moja túžba po pomste sa ešte zväčšila, keď som zistila, že kupé, z ktorého obaja vyšli je teraz prázdne.
Vystúpila som na King´Cross. Bola to najhoršia cesta Rokforstkým expresom akú som zažila. Rozlúčila som sa s babami a vybrala som sa hľadať rodičov. Po chvíli som zahliadla ocka, ako mi kýva. Prišla som k nemu a objala som ho. Všimol si, že som mnou nie je niečo v poriadku, ale nepýtal sa. Ocko sa ma nikdy na nič osobné nepýtal, pokiaľ sme neboli spolu sami a niekedy to bolo lepšie.
„Ahoj, ocko,“ povedala som potichu.
„Ahoj, zlatko,“ usmial sa na mňa. „Aký bol ples?“ spýtal sa.
„Ten bol super,“ spomenula som si. „Kde je mama?“ zahovárala som.
„Čaká doma,“ odpovedal mi.
„Aha,“ reagovala som nie veľmi originálne.
O pár minút pribehol Max. Rovnako sa zvítal s ockom a ja som sa pobrala k odchodu.
„Charlie, počkaj,“ zavolal za mnou ocko.
„Prečo?“ nechápala som.
„Ešte nie sme všetci,“ odpovedal mi.
„Čo?“ Toto je dobrá sprostosť. Veď hovoril, že mama čaká doma, pomyslela som si.
Zrazu k nám pribehol Sirius. „Dobrý deň, pán Connor,“ usmial sa na ocka. „Ďakujem za pozvanie.“
„Nemáš za čo, Sirius,“ usmial sa môj ocko.
„Čo?!“ zvolala som. Spodnú sánku som si zbierala až niekde v Austrálii.
„Prekvapenie,“ uškrnul sa Max. „Sirius bude u nás na Vianoce,“ oznámil mi, akoby mi hovoril, že Santa Claus dorazil už dnes.
„Ja ťa zabijem,“ zavrčala som nahnevane a vyrazila som preč z nástupišťa.
Cestou autom domov som neprehovorila ani slovo. Bola som strašne naštvaná. Ako mi to mohli spraviť?! Ako mi to mohol spraviť Max?!
„Čaute, decká,“ zvolala medzi dverami mama.
Vrútila som sa okolo nej do domu. Kufor som nechala na krku ockovi a vybehla som rovno do svojej izby, kde som rozčúlene treskla dverami. Hodila som sa na posteľ a zúfalo som sa rozplakala. Vysvetľovanie som nechala na Maxovi. Keď ma do toho tak úspešne namočil, nech si to aj pekne vyžerie.
***
Dva dni som nevystrčila nohu z izby. Jedlo mi nosila Tinky. Max musel mame povedať, čo sa stalo, inak by to nedovolila a donútila by ma chodiť jesť dole. To by som bola radšej o hlade, ako by som musela stráviť minútu s tými dvomi podrazákmi. Vlastne jedným podrazákom a jedným záletníkom. Odmietala som sa zmieriť s tým, že hneď po našom rozchode spal s Naverovou. To mu nikdy neodpustím.
Po dvoch dňoch za mnou prišla mama. Opatrne zaklopala na dvere.
„Miláčik, môžem ísť dnu?“ spýtala sa ma.
„Keď inak nedáš,“ odpovedala som jej. Pretiahla som si prikrývku cez hlavu.
Mama vošla dnu a posadila sa ku mne. Stiahla mi perinu z tváre. „Zlatko, čo sa stalo?“ spýtala sa.
„Naši dvaja hrdinovia ti to ešte nepovedali?“ spýtala som sa s poriadnou dávkou irónie.
„Od nich viem, čo sa v skutočnosti stalo, ale nechápem prečo ste sa rozišli? Keď som ťa vtedy videla, bola si do neho po uši zamilovaná a verím, že on ťa tiež miluje celou dušou aj telom. Naozaj nechápem, čo ťa donútilo k tak nelogickému rozchodu?“
Povzdychla som si. „Ja sa bojím, mami,“ odpovedala som jej.
„Čoho, zlatko?“ spýtala sa ma so starosťou.
„Toho, že ma naozaj podvedie.“
Mame trhlo kútikmi úst. „To sa bojíme všetky,“ povedala mi úprimne.
„Mami, ty ma nechápeš,“ povzdychla som si otrávene. „Nevieš, aký je Sirius. Než sme spolu začali chodiť, pretiahol každú sukňu na Rokforte. A teraz, keď sme sa rozišli, nevydržal ani deň. Ešte v tú noc sa vyspal s Naverovou.“
„Urobil to zo zúfalstva,“ reagovala mama úplne pokojne, akoby o tom už vedela. Podvihla som obočie. „Včera bol za mnou a povedal mi to. Povedal, že to potrebuje povedať niekomu, kto si z toho ako napríklad Max nespraví šou. Bolo vidieť, že ho to úprimne mrzí. Aj to vo vlaku.“ Moje obočie vybehlo ešte vyššie. „Zlatko, uvedom si do čoho si ho dostala. Je z teba na hlavu. Ľutuje, že prišiel a spôsobuje ti ďalšie trápenie. Zároveň je úplne na dne a nedokáže si pomôcť. Veľmi ťa miluje, som si tým istá. S tou Naverovou spal len preto, že to jediné ho aspoň trochu odviedlo od myšlienok na teba, aj keď priznal, že to trochu pomohlo prvýkrát, no druhýkrát to bol len chabý pokus dostať ťa z hlavy.“
„Mami, prosím...“ chcela som ju zastaviť. Nepáčilo sa mi, čo hovorila. Nútila ma mať výčitky svedomia. Ale aj tak som mu to neodpustila.
Mama ma nenechala dopovedať. „Nie, Charlotta, nechaj ma rozprávať. Spali ste spolu?“ spýtala sa ma. Ako naschvál som práve na toto nechcela myslieť a ona to musí ťahať. Len som prikývla. „Aké to bolo?“ spýtala sa ma vecne.
„Mami!“ zvolala som pohoršene.
„Hovor!“ povedala mi prísne.
„Mami, ja ti nebudem...“ Mama podvihla obočie a ja som sa vzdala. „Zvláštne, akoby sme sa dopĺňali. Akoby sme k sebe patrili. Ale toto je to posledné, na čo chcem teraz myslieť.“
„Akoby si počula jeho myšlienky a cítila jeho pocity?“ spýtala sa.
„Áno, presne také,“ odpovedala som jej neochotne.
„Len raz alebo... Vlastne, koľkokrát si s tým chlapcom spala?“ spýtala sa zrazu trochu pohoršene.
„Vždy to bolo také,“ odpovedala som jej. Nemienila som jej povedať, koľkokrát sme sa so Siriom milovali. Ani omylom! Preboha, veď je to moja mama!
Mame sa tvárou prehnal zvláštny výraz.
„Čo je?“ spýtala som sa.
„Nič,“ odpovedala mi. „V podstate, som ti len prišla povedať, že sme sa s ockom rozprávali,“ zľakla som sa, ako bude pokračovať, „že na vianočnej večery budeš, nech sa cítiš akokoľvek.“ Mama zrazu zmenila tému. Nechápala som tomu.
„S tým počítam,“ prikývla som neochotne.
„Tak dobre, zlatíčko. Idem dole, keby niečo, vylez izby a príď,“ uškrnula sa.
„Vďaka za starosť, mami,“ zatiahla som ironicky a znova som si cez tvár pretiahla perinu.
Mama sa potichu zasmiala a odišla z mojej izby. Nechápala som tú zmenu témy. Bolo to divné. Vyzeralo to, akoby si zrazu niečo uvedomila a nechcela mi to povedať. Ešte to od nej zistím, sľúbila som si.
Na štedrý večer som si obliekla pletené mäkké šaty. Po dlhom čase som sa upravila. Za ten týždeň ležania v posteli, som takmer zabudla, ako sa používa špirála. No dobre, trochu to preháňam. Aj napriek nedobrému psychickému rozpoloženiu, som navonok vyzerala dobre a to mi stačilo. Ani po maminom príhovore som sa nevzdala pomsty, ktorú som chcela na Siriovi vykonať. Zaviazala som sa pravidlu: Ako on ku mne, tak ja k nemu. Prečo by som mala byť chápavá, keď on nebol a hneď po rozchode hľadal útechu inde. Čo ma po jeho duševnom zdravý. Možno som bola tvrdá a hnusná, ale nemienila som ustúpiť. Tak by som mu hneď padla okolo krku, a to by som nezvládla. Teraz, keď už znova ucítil chuť náručia inej ženy, len tak sa ho nevzdá ani keby sme sa znovu dali dokopy. Aspoň som si to snažila nahovoriť a celkom sa mi to aj darilo.
O pol siedmej som zišla po schodoch do haly. Vo vedľajšom salóne popíjali ocko a chalani ďatelinové pivo. Siriove oči na mne okamžite spočinuli. Premeral si ma smutným pohľadom. Ja jeho vzdorovitým. Než sa ktorýkoľvek stihol ozvať zamierila som do jedálne za mamou. Tá práve buzerovala Tinky pri prestieraní stolu.
„Vyzeráš dobre,“ pochválila ma.
„Ďakujem,“ pousmiala som sa. „Veď aj ty.“
„Choď zavolať ocka a chlapcov, už pôjdeme jesť,“ poslala ma.
Prikývala som. Vrátila som sa späť do haly a zakričala som, vlastne skôr zarevala: „Ocko, Max, Black, večera!“ Vrátila som sa do jedálne.
„Povedala som zavolať,“ pripomenula mi mama. Pokrčila som ramenami. „Toto som mohla spraviť aj ja. Charlotta,“ oslovila ma a stíšila hlas, „chápem, že sa cítiš zle, ale nekaz nám Vianoce, prosím. Viem, že dokážeš byť drzá a pomstychtivá, ale teraz sú sviatky pokoja, skús sa podľa toho správať a odlož spor so Siriom bokom, dobre?“ požiadala ma.
Neochotne som prikývla a sadla som si na svoje miesto. Mužské osadenstvo prišlo do jedálne a usadilo sa k stolu. Nanešťastie si vedľa mňa sadol Sirius. Mala som divný pocit, že je to mamina práca. Ale zmenila som prístup k dnešnému večeru. Hnev a zlosť mi predsa nepokazia Vianoce. Takú radosť Siriovi nespravím. Bolo mi jasné, že aj on túži po pomste. Boli sme rovnaký. Nemienila som mu to dovoliť. Žiarivo som sa na celú miestnosť usmiala a zaželala som ockovi pekné Vianoce. Maxovi skoro vypadli oči, keď ma videl úplne v pohode. A dúfam, že aj Siriovi.
Nakoniec večera dopadla celkom dobre, aj keď trochu rozpačito. No napriek tomu som si vydýchla, keď som si ľahla vo svojej izbe do postele.
zmysel zivota
(matuska :*, 24. 2. 2011 9:57)