Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


18. kapitola - Čo by sme neurobili pre priateľa?

20. 1. 2011
Sirius:
Prevrátil som očami. „Čo vy traja chcete vedieť?! Charlie má pravdu, nič vás do toho nie je!“
„Nekecaj blbosti, Tichošlap, a proste nám to vyklop!“ prikázal mi Max.
Podvihol som obočie. „A práve tebe to budem hovoriť?! Nie si trochu mimo, kamoš? Ver mi ty si ten posledný, čo by to mal chcieť vedieť.“
„Vždy sa vystatuješ, tak čo ťa dnes chytilo?“ poznamenal James.
„Sakra, chalani, ja vám o tom nebudem rozprávať. A už vôbec nie tebe, Max!“
„A doteraz to bolo čo?“ nadhodil Remus.
„Doteraz to nebolo nič. Doteraz to bol len sex. Stačí takto?“
„Ani nie, braček,“ uškrnul sa James.
Opäť som pretočila očami. Dopil som Charlienu kávu, postavil som sa a vybral som sa späť do klubovne.
„Hej, počkaj ma!“ zavolal za mnou James, keď som vošiel do Vstupnej haly.
„Tak ma dobehni,“ odpovedal som mu.
„Čo sa stalo? Takto normálne nereaguješ,“ vytkol mi.
„Nič sa nestalo.“ James na mňa pozrel pohľadom a lá vieš komu toto môžeš hovoriť. „Je mi hlúpe rozprávať o tom pred Maxom,“ povzdychol som si. „Vôbec je divné vám o tom rozprávať. Toto nie také, ako to bolo doteraz. Toto fakt nebol sex. Lepšie to povedať neviem.“
„Myslím, že viem, čo tým chceš povedať,“ usmial sa James zasnene.
Prekvapene som na neho pozrel. „Ale čo?“
„Nič,“ uškrnul sa James. „Ty nič nepovieš svojmu bračekovi, tak ani ja nič nepoviem tebe.“
Usmial som sa a povedal som mu obšírny opis: „Bolo to úžasné, braček. Nádherná noc. Najkrajšia akú som kedy zažil. Nebol to sex, bolo to milovanie. Nedokážem to vysvetliť, ale je medzi tým priepastný rozdiel. Medzi sexom a milovaním.“
„Ja viem,“ prikývol James. „Presne to som zažil,“ usmial sa.
„Povieš mi, čo sa vlastne včera stalo?“
„Čo presne chceš vedieť?“ uškrnul sa James.
„Všetko, drahý braček,“ vrátil som mu úškrn. „Ale nie, myslím, ako si sa s Charlie dohodol?“
„Prišla za mnou s tým, že by potrebovala na včera prázdnu izbu, či by som to mohol zariadiť. Navrhol som jej, či by radšej nechcela privátnu spálňu. A ďalej ti to je jasné.“
„A ty a Lilly?“
„No... to je trochu... Ako to povedať? Iné.“
„Aké iné?“
„Ona... zobral som ju na prechádzku po hrade. Mal som to tak trochu naplánované,“ zatváril sa nevine, „Zaviedol som ju do starej triedy Obrany. Ale až tam, kam sme sa nakoniec dostali, som to neplánoval. Chcel som len, aby sme mohli byť chvíľu spolu sami. Nejako sa mi to zvrtlo. No, vlastne sa nedá povedať zvrtlo. Povedala mi, že sa toho bojí. Že má za sebou nepríjemnú skúsenosť. A potom... Bolo to úžasné. Dokonalé. Nedá sa to popísať.“
Prikývol som. „Sme na tom rovnako,“ usmial som sa. „No, braček, nie je čo dodať. Len sa ich držať a nepustiť.“
James zasmial a otvoril portrét do klubovne. „Mrkneme, kde sú?“ navrhol.
„Už budú v Rokville,“ namietol som.
„Tak to skontrolujeme.“
„Ako myslíš,“ pokrčil som ramenami a vyrazil som do našej spálne.
 
„Ty čo tu robíš?“ spýtal sa James sovy, ktorá nám poletovala po izbe. „Máš byť doma. Prečo si neprišla do Siene, tak ako všetky ostatné?“ Sova Potterovcov, Merkuria, mu priletela na plece a otrčila nohu s listom. James si od nej zobral list a mrkol na mňa. „Ktovie, čo nám rodičia píšu?“ Sova na jeho ramene zahúkala. „Nič pre teba nemám,“ povedal sove. „Mala si prísť do Siene, ako všetky ostatné. Choď do Sovej veže a niečo si nájdi.“
Merkuria nespokojne zahúkala. Ďobla Jamesa do ucha a odletela. James otvoril list a začal čítať. Riadok po riadku sa tváril nevraživejšie.
„Čo sa deje?“ nedalo mi nespýtať sa.
„Počkaj,“ povedal mi a ešte raz si prečítal list. „Tak, tomuto neuverím! Toto proste nemôžu myslieť vážne! Čo sa obaja zbláznili?!“
„Dozviem sa to aj ja alebo mám hádať?“
„Tu máš,“ otrčil mi list. „Prečítaj si to!“
Zobral som si od neho list a prečítal som si ho. „Aha,“ povzdychol som si. Nevedel som, ako zareagovať. „To je v pohode, braček. Nič si z toho nerob. Tak, zostanem cez Vianoce na Rokforte.“
„A budeš tu sám? Nie!“ zamietol. „Každé Vianoce sme boli spolu doma. Nedovolím, aby si tieto Vianoce bol sám na Rokforte. Všetci ideme domov. Aj Max, Remus a baby.“
„James, to je v poriadku. Ja chápem, že tam musíte ísť. Vieš, že vám nechcem byť na príťaž.“
„Nikdy si nikomu nebol na príťaž. Nedonútia ma, aby som ťa tu nechal.“
„Braček, mama ťa prosí, aby si prišiel na Vianoce domov a mne to predsa vysvetlila. Rodičia ťa budú potrebovať. Na mňa kašli, veď budem na Rokforte, bude mi fajn.“
„Budeš tu sám,“ pripomenul mi znova. „Aj Charlie ide domov.“
„Ja viem, James. Chodím s ňou,“ odpovedal som mu pokojne a sadol som si na svoju posteľ. „Je to v pohode.“
James chodil po izbe ako tiger v klietke. „To nie je v pohode! Toto od nich nie je fér. Sľúbili, že na Vianoce budeme môcť byť obaja doma. Sľúbili, že na Vianoce bude všetko v pohode. Nechcem, aby si bol na Vianoce na Rokforte sám. Ak tu musíš zostať ty, zostanem tu aj ja.“
„James to je dobré. Nič sa predsa nedeje.“
„Nekecaj debiliny! Sľuby by mali dodržiavať!“
„Čo sa tu deje?“ spýtal sa Max medzi dverami. Práve vošiel spolu s Remom do izby.
„Nič sa nedeje,“ odpovedal som mu.
„Sirius nemá na Vianoce kam ísť,“ opravil ma James.
„Tak, budem na Vianoce tu, veď sa nič nedeje,“ zopakoval som znovu.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa Remus Jamesa. „Nemali ste byť obaja u vás?“
„Mali,“ odvrkol James. „Ale moji drahí rodičia to zrazu zrušili.“
„Majú na to dôvod,“ namietol som.
„No a? Sľúbili to!“ trval na svojom James.
„Čo sa stalo, že nemôže byť u vás?“ spýtal sa Remus.
„Musíme ísť k babičke,“ pretočil očami James.
„Jamesova stará mama je chorá, a tak sa o ňu musia postarať. Chápem, že ma nemôžu zobrať so sebou,“ vysvetlil som.
„Ale ja to nechápem,“ odvrkol.
„Braček, prestaň čertiť. Veď sa naozaj nič nedeje. Tak zostanem na Rokforte. Nebolo by to prvýkrát.“
„Od prvého ročníka bolo,“ namietol. „Cez Vianoce tu nikto iný nezostáva,“ pozrel na chalanov.
„No, aj ja idem domov,“ prikývol Remus vyhýbavo. „Sľúbil som to mame.“
„Ja a Charlie tiež ideme domov. Máme to ako tradíciu. Cez Vianoce a Veľké prázdniny sme vždy doma. Ale keď Charlie zistí, že zostávaš na Rokforte asi zostane tiež,“ povedal Max. „Alebo vieš čo? Mohol by si ísť k nám,“ navrhol mi po chvíľke premýšľania.
James zrazu zastal a pozrel na Maxa. „To nie je zlý nápad,“ schválil to. „Ideš k Maxovi!“ rozhodol za mňa.
„Mohol by som o tom rozhodnúť ja?“ spýtal som sa Jamesa podráždene.
„Náhodou by to bolo super,“ podporil Jamesa Max. „Bol by si celé prázdniny s Charlie a ja by som sa doma sám nenudil, keď bude Charlie s babami. Mohlo by to byť prekvapenie pre Charlie,“ navrhol.
„Až na to, že prekvapenia neznáša,“ namietol som.
Max pretočil očami. „To sú len silné reči. Miluje prekvapenia rovnako, ako každé dievča. Len treba vedieť, ako jej ich predložiť.“
„A to je?“ podvihol som obočie.
„Musíš ju postaviť pred hotovú vec a ona sa už prispôsobí. Dobrovoľne nasilu,“ uškrnul sa Max.
„Hmm, to mi teda fakt bude na niečo platné,“ povzdychol som si.
„Ja si tiež myslím, že je to dobrý nápad,“ pridal sa k Maxovi a Jamesovi Rem.
„Spriahli ste sa proti mne?“ spýtal som sa ich.
„Nie, všetko záleží len od teba. Ak by si nechcel ísť k nám, tak samozrejme nemusíš, ale predstav si tie možnosti. Celé prázdniny s Charlie,“ prehováral ma Max nevine.
„A budú s tým vaši súhlasiť?“ spýtal som sa ho.
„Nevidím dôvod, prečo by s tým nemali súhlasiť,“ pokrčil ramenami.
„Ale ja áno. Chodím s Charlie, nemyslím si, že by sa vaši rodičia cítili dobre, ak by som bol cez prázdniny u vás.“
„Prosím ťa, nad týmto nerozmýšľaj. Aj Nella u nás bude minimálne polovicu prázdnin a nemajú proti tomu nič, aj keď teraz spolu chodíme.“
„To je iné. Ty si ich syn, majú nad tebou aspoň nejakú kontrolu. Ale ja som iný prípad.“
Max sa zasmial. „Hovorím ti, že to nemáš riešiť. Nerozmýšľaj nad našimi. Sú v pohode, vôbec nebudú robiť scény lebo spolu chodíte. Nebudú vás na každom kroku strážiť, neboj. Poznajú Charlie a dobre vedia, že by to nedopadlo dobre. Ak si myslíš, že sa moja milovaná sestrička sa doma hrá na nevinné dobručké dievčatko, tak si na dobrom omyle. Doma je úplne rovnaká ako tu. Ešte som nezažil prázdniny, kedy by jej nepodľahol každý chalan, na ktorého pomyslela. Zabudol si, že predtým, než ste spolu začali chodiť, bola niečo ako ženská verzia teba?“
Uškrnul som sa. „Na to zabudnúť nejde,“ odpovedal som mu a napadlo ma, koľkokrát sme sa navzájom prepadli na rozbehnutom rande. Máme spoločné obľúbené miesta a predtým sme sa na nich často nechcene vo štvorici stretávali. To bolo ale hádok pre nič. Tuším mi to aj trochu chýba, pousmial som sa v duchu.
„Tak čo? Ideš k nám? Bolo by to super!“ prerušil ma nadšene Max v mojom rozjímaní.
„Musím si to rozmyslieť, Max. A hlavne by si mal najprv napísať vašim, či vôbec môžem prísť,“ pripomenul som mu.
Max pretočil očami. Zo školskej tašky vytiahol pergamen, atrament a brko, a uškrnul sa na mňa. Hodil sa na posteľ, namočil pero do atramentu a začal písať. O desať minút mi predložil ešte mokrý list.
„Môže to byť takto?“ spýtal sa ma s úškrnom.
Schválne som si list prečítal. Nebola v ňom jediná otázka. Max v ňom proste rodičom oznamoval, že k nim na Vianoce prídem. Otrávene som si povzdychol a vrátil som mu list.
Pokrčil som ramenami. „Sú to tvoji rodičia,“ odpovedal som mu.
„Fajn, idem to poslať a potom by sme mohli ísť do Rokvillu. Ja vážne potrebujem oblek,“ oznámil nám Max.
„Jasné, počkáme ťa vo Vstupnej hale,“ odpovedal mu James a začal sa zháňať po niečom na prezlečenie.
 
„Hej! To čo tu je?!“ zvolal pohoršene James, keď sme vošli do Vstupnej haly.
Nedalo sa v nej pohnúť, toľko tam stálo ľudí. A všetci sa tlačili k oznamovacej tabuli.
„Ideme sa tam tiež pozrieť?“ spýtal som sa.
„Jasné, že ideme!“ vyhŕkol James. „Uhnite mi z cesty, inak niekoho škaredo prekľajem!“ zavolal na decká pred sebou.
Pred vyslovenou hrozbou od Záškodníka začali všetci ustupovať. Bez problémov sme sa dostali až k nástenke.
„Kto iný by sa tu vyhrážal prázdnymi kliatbami, ako Black a Potter,“ ozvalo sa pri nás pohŕdavo.
Pozrel som sa tam. Hladina hnevu a adrenalínu v mojom tele razom vyletela k poslednej vydržateľnej hranici.
„Ak chceš mať svoj ksicht aj naďalej tak povýšenecky dokonalý, tak radšej zmĺkni, Malfoy! Stále som ti dlžný aspoň poriadny monokel, ak nič iné.“
„Raz bude moja, Black. Môžeme sa vsadiť,“ povedal Malfoy pokojne.
„Každá, ktorú k tomu donútiš bude tvoja.“
„Ale ja ju nútiť nebudem. Ona bude moja dobrovoľne.“
„Tak, to by som rád vidiel ten zázrak, ktorým toto dokážeš,“ usmial som sa. „Pochybujem, že tvoj nekonečný šarm mi ju zoberie,“ vysmial som sa mu.
„O tomto sa ešte určite budeme mať možnosť porozprávať,“ uškrnul sa Malfoy a chystal sa na odchod.
„Priblíž sa k nej a prisahám ti, že ma nič nezastaví, kým z teba prinajmenšom nevymlátim dušu.“
„Len slová, Black,“ poznamenal Malfoy. „Ženy ako Charlotta majú radšej činy.“
Zúrivo som zavrčal. Okamžite som na pravom ramene pocítil Jamesovú ruku a na ľavom Removú.
„Toto si vybavíme až nebudeš mať za chrbtom svoje strážne víly,“ uškrnul sa Malfoy.
„A ty zase polovicu Slizolinu. Upozorňujem ťa, Malfoy, ak ublížiš Charlie, zabijem ťa. Nepribližuj sa k nej. Milujem ju a som schopný čohokoľvek, aby som ju ochránil.“
„A ja som zase schopný čohokoľvek, aby som ju získal,“ odpovedal mi Malfoy. Konečne sa otočil a odišiel. A za ním odišla naozaj aj polovica Slizolinu.
„Hej, braček,“ zavolal som medzi nich. Tentokrát som oslovoval svojho pokrvného nenávideného brata.
Regulus poslušne zastavil a otočil sa. Počkal som pár sekúnd kým bude Malfoy z dosluchu, až potom som prehovoril.
„Viem, že pre mňa chceš niečo spraviť,“ usmial som sa sladko. Regulus podvihol obočie. „Chcem ťa len požiadať, aby si dal na svojho veľkého kamoša pozor. Ak sa priblíži k Charlie, neodnesie si to len on. Chápeš?“ Regulus pomaly ustrašene prikývol. „A pozdravuj mamičku, že sa mám s Charlie super, zo dňa na deň lepšie.“
James za mnou sa uchechtol. Regulus sa rýchlo otočil a vybehol za svojou Slizolinskou partiou.
„Tak, čo to tu máme?“ spýtal som sa a pozrel som na nástenku.
„Rozpis dvojíc na prvé kolo turnaja duelantov,“ odpovedal Remus a hľadal svoje meno.
Prezrel som si pergameny. Chvíľu mi trvalo, než som sa našiel: Black, Sirius – Avery, Frederic.
„Dúfal som v Malfoya, Bellatrix alebo Ufňukanca, ale no ďalší budúci Smrťožrút tiež nebude od veci,“ poznamenal som. „Až na to, že Avery je taký debil, že nevie, za ktorý koniec sa drží prútik.“
„Som na tom podobne,“ uškrnul sa James nespokojne. „Dali mi Craba.“
„A mne Goyla,“ dodal ešte Remus. „To vyzerá, akoby to vyberali schválne.“
„Koho dali k Malfoyovi?“ uvažoval som na hlas a prehľadával som zoznam.
„Nikoho,“ odpovedal mi Remus a ukázal na spodok pergamenu.
Pozrel som tam a uškrnul som sa. „Malfoy, Lucius – diskvalifikovaný,“ čítal som.
„Dumbledore sa činí,“ usmial sa James.
„No, aj tak je to škoda,“ pokrčil som kútikom úst. „Chcel som Malfoyovi beztrestne nakopať zadok. Takto sa mi to nepodarí.“
„Kašli na to. Radšej sa pozrime, koho majú baby,“ navrhol James a pozrel na druhý pergamen.
Našiel som Charlie. „Devonová, Emanuela, Bifľomor,“ prečítal som si. „Poznáme ju?“ spýtal som sa chalanov.
„Ty ju poznáš určite,“ odpovedal Remus.
„A vy dvaja ju poznáte? Vieš, že ich poznám toľko, že si pamätám len výnimočné mená,“ vyhováral som sa nevinne.
„Jasné,“ uškrnul sa James.
„Poznáte ju obaja, je to Bifľomorská prefektka,“ informoval nás Remus.
„Tá nevýrazná blondínka, čo nosí vlasy zapletené v cope?“ overil som si. Rem prikývol. „Tak, tú ja nepoznám,“ uškrnul som sa.
„To sa mi nechce veriť,“ ozval sa Max vedľa nás. „Koho mi strčili?“ spýtal sa a prezrel si zoznam. „Elois, Steven, Bystrohlav,“ prečítal nahlas. „To je kto?“
„To zistíš o týždeň,“ odpovedal som mu. „Tak, čo ideme?“
„Môžeme,“ súhlasil James. Medzi obočím sa mu zjavila vráska.
„Čo sa ti nepáči, Paroháč?“ spýtal som sa ho.
„Lilly dostala Eleanor Naverovú. To je tá pekná Slizolinčanka, že?“
„Áno, to je ona,“ odpovedal som mu bez premýšľania. Dobre som vedel kto je Eleanor Naverová, ale to už je dávna minulosť. Bol to vtedy zaujímavý mesiac. Charlie sa v to čase tiež zahrávala so Slizolinčanom. Zhodou náhod práve s Naverovej terajším, Blaisom Zabinim.
„Ja som sa nepozrel koho dali Nelle,“ spomenul si zrazu Max. „Počkajte ma sekundu,“ požiadal a vrhol sa späť do davu. Nemal problém dostať sa k tabuli. O pár minút bol späť a dosť bledý.
„Môžeme konečne ísť?“ spýtal sa James. Max neprítomne prikývol a vyrazili sme do Rokvillu.
„Tak?“ spýtal som sa zvedavo. Nedalo mi to nespýtať sa, keď sa takto tváril.
„Bellatrix Blacková,“ odpovedal zarazene. „To nie je možné.“
Ou, chúďa Summersová, napadlo mi.
„Sakra, ktorý debil robil ten zoznam?“ rozčuľoval sa Max.
„Dumbledore,“ odpovedal mu Remus.
Max si povzdychol.
„Pokoj, Max, Summersová vie prekvapiť,“ podporil som ho.
„Ty si hlavne rád, že k Bellatrix nepriradili Charlie,“ oboril sa na mňa Max.
Podvihol som obočie. „Ak sa potrebuješ na niekom vyvŕšiť, Max, tamto je Ufňukanec,“ poradil som mu pokojne.
„Sorry, Sirius. Len ma to trochu šokovalo. Bellatrix je dosť nebezpečná.“
„Ja viem, Max. Je to moja sesternica,“ uškrnul som sa.
„Pokoj, Max. Veď tam budú profesori. Nikomu sa nič nestane,“ uistil ho Remus a pozrel na mňa pre podporu.
No neviem, Bellatrix je maniak, pomyslel som si. „Námesačník má pravdu, Max. Budú tam profáci, aby dozreli, aby si nikto neublížil.“
„Vie niekto, kde sa máme stretnúť s babami?“ spýtal sa zrazu James od veci.
„Popoludní u Troch metiel,“ odpovedal mu Remus.
„O koľkej?“ spýtal som sa. Toto mi akosi pri raňajkách uniklo.
„Neviem,“ pokrčil ramenami Remus. „Nepovedali čas.“
„Tak by sme mohli skočiť mrknúť na tie obleky a potom k Zonkovi,“ navrhol James.
Všetci traja sme prikývli a pridali sme do kroku. Cestou do Rokvillu sme si nepovedali ani slovo. Každý z nás bol zabraný do vlastných myšlienok.
 
Charlie:
„Kúp si ich!“ prikázala som Mel.
„To nejde, Charlie,“ protestovala.
„Vyzeráš v nich ako princezná. Tie šaty boli ušité pre teba. Nikto nemá väčšie právo kúpiť si ich ako ty!“ stála som si za svojím.
„Charlie má pravdu, Mel. Toto sú tvoje šaty,“ podporila ma Nella.
„Ale aj Mel má pravdu, baby,“ odporovala nám Lilly.
„Baby, ja na ne fakt nemám. Sú drahé. Nemôžem si ich dovoliť,“ povedala smutne Melanie a znova sa pozrela do zrkadla.
„Ja ti ich kúpim,“ rozhodla som sa.
„Čože?“ zhrozila sa Mel. „To teda nie!“
„Ale áno! Ako darček k Vianociam.“
„Nie, to je priveľa,“ stála si za svojím Melanie.
„Tak aj k narodeninám,“ neustúpila som.
„Nie!“ zopakovala Mel.
„Náhodou to je dobrý nápad,“ odobrila to Lilly. „A my dve sa pripojíme, aby si sa necítila hlúpo.“
„Jasné, že je to super nápad,“ pridala sa aj Nella. „Aspoň pre teba nemusím vymýšľať darček na Vianoce. Ja s tým absolútne súhlasím.“
„Tak a je rozhodnuté,“ usmiala som sa víťazoslávne. „Prehlasovali sme ťa.“
„Baby, ale toto...“ začala Mel, ale stíchla pod váhou našich pohľadov. „Tak, dobre. Ale tú časť, ktorú by ma vyšli normálne šaty si zaplatím sama.“ Prikývli sme. „Baby, vy ste super,“ zvýskla Mel a hodila sa nám okolo krkov.
„Nedovolíme predsa, aby ti tie šaty niekto vyfúkol,“ usmiala som sa.
„Dievčatá, už ste sa rozhodli?“ spýtala sa nás madam Malkinová, ktorá nás prišla skontrolovať.
„Zoberie si ich,“ odpovedala Nella za Melanie, aby jej nedala možnosť znova si to rozmyslieť.
„Výborne, zlatíčko, pristanú vám,“ pochválila Melanie madam Malkinová. „Tak a ešte vy dve,“ ukázala na mňa a Lilly. „Najprv vy,“ povedala Lills. „Máte síce krásne červené vlasy, ale ja by som vám vybrala tieto.“ Madam Malkinová sa prehrabala medzi vešiakmi a vytiahla dlhé úzke tmavofialové šaty na jedno rameno, na bokoch prešívané striebornými ornamentmi a korálikmi, a s vysokým rozparkom. Aj na vešiaku vyzerali veľmi dobre.
„Fialové?“ spýtala sa Lilly. „Neviem, či mi bude pasovať fialová. Počítala som skôr so zelenou.“
„Len si ich skúste,“ vyzvala ju madam Malkinová.
Lilly pokrčila ramenami, zobrala si od nej šaty a išla si ich vyskúšať.
„A ešte vy, slečna Connorová,“ oslovila ma madam Malkinová. „Niečo pre vás mám,“ usmiala sa na mňa.
Prekvapene som na ňu pozrela. „Pre mňa?“
„Áno, pre vás. Malé prekvapenie,“ prikývla.
Pretočila som očami. Kto zase nevie, že mi prekvapenia lezú krkom? zavrčala som v duchu. Madam Malkinová zmizla vzadu v obchode a o chvíľu sa objavila s mechom na šaty.
„Posiela vám ich mama,“ oznámila mi a podala mi mech. „Dala ich u mňa pre vás ušiť asi pred mesiacom.“
Otvorila som mech a vytiahla som zelené šaty. „Preboha to sú ony,“ vydýchla som prekvapene.
„Čo?“ spýtali sa ma Nella a Mel naraz.
„To sú šaty mojich snov,“ usmiala som sa. „Cez prázdniny som na ne narazila v jednom časopise a ukázala som ich mame. Chcela som ju trochu podráždiť, ale aj jej sa páčili. Nenapadlo by mi, že si ten obrázok odloží a dá mi ich ušiť. To je úžasné.“
„Choďte si ich vyskúšať. Možno ich bude treba trochu upraviť,“ poslala ma madam Malkinová.
So zbožnou úctou som si zobrala šaty a išla som si ich obliecť. Sadli ako uliate. Dokonalé. Moja mama je úžasná. Vyšla som z kabínky. Babám padli sánky.
„Sedia dokonale,“ usmiala som sa na madam Malkinovú. Prezrela som sa v zrkadle. „Sú úžasné.“
„Už chápem, čím si chcela mamu podráždiť. Sú pekne odvážne,“ poznamenala Melanie.
„Sú perfektné,“ vydýchla som.
„Máš šťastie, že sú prešívané zlatou, inak by ťa Sirius zabil,“ uškrnula sa Nella.
„Ten ma zabije aj tak,“ usmiala som sa. „Neprežije tieto šaty. Sú proste dokonalé. Čo ty, Lilly?“
„Páčia sa mi, aj keď si v nich viac nahá ako oblečená,“ usmiala sa na mňa.
Zasmiala som sa. „Ja som myslela tie tvoje. Mne sa v nich páčiš,“ prezrela som si ju.
„Aj sebe sa páčim,“ prikývla. „Zoberiem si ich. Aj keď sme sa pôvodne dohodli na zelených, ale tie má aj tak Charlie.“
„Mne by nevadilo, ak by si si vybrala zelené šaty,“ pokrútila som hlavou. „V pohode vyberaj, nemáme sa kam ponáhľať.“
„Nie,“ pokrútila hlavou Lilly. „Tieto sa mi páčia,“ usmiala sa.
„Pasujú vám, srdiečko,“ usmiala sa madam Malkinová.
„Myslím, že sme si dobre vybrali. Všetky sú dokonalé,“ usmiala som sa. Nella sa zatvárila divne. „Čo je?“ spýtala som sa jej.
„Premýšľam, či si nevyberiem predsa len nejaké farebné,“ odpovedala.
„Tieto čiernobiele sú zaujímavé. Celkom sa k tebe hodia. Vyzerajú dosť extravagantne,“ namietla Lilly.
Nella si ešte raz prezrela svoje šaty a potom spokojne prikývla. „Máš pravdu, Lills. Tá čiernobiela je super!“
Zasmiali sme sa na nej.
„Tak, a ešte doplnky a topánky, a môžeme zaplatiť,“ usúdila som.
„Mali by sme si pohnúť,“ popohnala nás Melanie. „Chalani už budú čakať.“
„Tí?“ spýtala som sa pochybovačne. „Ako ich poznám, tí sú práve teraz u Zonka a tam strávia ešte aspoň hodinu.“
„To je pravda,“ pritakala Lilly a prirovnala náhrdelník k šatom.
„No, oni sa vyžijú vo svojom a my zase vo svojom,“ uzavrela Nella a obula si vysoké sandále. „Nechápem, ako na tomto niekto môže chodiť celé prázdniny,“ pozrela na mňa, keď sa postavila.
„Chce to len tréning,“ uškrnula som sa, obula som si krásne zlaté remienkové sandáliky na aspoň desať centimetrovom podpätku a prešla som po miestnosti. „Čo poviete?“ spýtala som sa ich.
„Môže byť,“ usmiala sa Melanie. „Čo tieto?“ ukázala nám nízke strieborné lodičky. Mel vysoké topánky nepotrebuje, vystačí si sama. A bolo by jej nepríjemné, ak by bola na plese vyššia ako Remus.
„Tie by mohli byť,“ prikývla som.
„Charlie, pozri sa na toto.“ Lilly mi podala súpravu veľkých zlatých náušníc so zelenými kamienkami a jemnulinkého zlatého náramku s rovnakými zelenými kamienkami. „K tvojím šatám ako stvorené.“
Usmiala som sa a podala som jej vysoké sandále s fialovými a striebornými remienkami. „K tvojím šatám ako stvorené,“ povedala som to isté, keď sa zatvárila zhrozene.
Lilly si odo mňa zobrala topánky a obula si ich. Podišla som k zrkadlu pri náušniciach a skúsila som si tie, ktoré mi vybrala Lilly.
 „Ešteže je James odo mňa o desať centimetrov vyšší,“ poznamenala Lilly, keď sa postavila pred zrkadlo.  
„Ak budeš v týchto topánkach, bude sa stavať na špičky,“ uškrnula a Nella.
„Nebude,“ zahriakla som ju ihneď. „Lilly pri ňom bude tak akurát.“
„Ty by si mala byť ticho,“ napomenula ma Nella uštipačne. „Si z nás na tom najlepšie.“
Uškrnula som sa. „Ty by si mala byť rada, že Max nezabudol vyrásť a našťastie je odo mňa viac ako o hlavu vyšší. Chytaj!“ Hodila som jej čiernobiele náušnice.
Bez problémov chytila. „Ja som rada,“ odpovedala mi. „Tieto sa hodia,“ pochválila náušnice.
„Baby, naozaj by sme sa mali ponáhľať,“ pripomenula nám Melanie, keď si všimla koľko je hodín. „Chalani na nás stopercentne čakajú.“
Pozrela som na hodiny. „Sú dve,“ skonštatovala som. „Asi by sme fakt mali ísť. Potrebujeme ešte niečo?“
„Niečo do vlasov?“ navrhla Lilly.
„Ja nie, ja budem mať rozpustené,“ zamietla som.
„Ja do vlasov nikdy nič nepotrebujem,“ poznamenala Nella.
„Ja tiež nie,“ dodala ešte Mel a vybrala sa k pokladnici.
„Čo ty, Lills? Nejaké špeciálne predstavy?“ spýtala som sa.
„Neviem, čo si spravím s vlasmi.“
„Čo niečo také, ako som mala ja včera?“ navrhla som jej. „Myslím, že by ti to pasovalo.“
„Asi áno,“ prikývla po chvíli. „Tak poďme, než začnú byť James a Black nervózni. Vieš aký sú. A ešte by som si dnes potrebovala dorobiť transfiguráciu.“
„Vidíš, na tú som takmer zabudla,“ spomenula som si tiež.
Chytila som Lills za rameno a odviedla som ju k pokladnici. Zaplatili sme šaty a rýchlo sme odišli k Trom metlám.
 
„Čakáme už takmer hodinu,“ vytkol nám Sirius, hneď ako sme sa pri nich objavili a až potom ma pobozkal.
„Vybrať si šaty nie je také jednoduché ako zbaliť babu, Black,“ schladila ho Nella.
„Tým mi vlastne naznačuješ, že som v podstate neschopný,“ skonštatoval Sirius.
„Máš postreh,“ uškrnula sa Nella.
„Láska, nezačínaj hádku a prines mi, prosím ťa, radšej ďatelinové pivo,“ požiadala som ho.
„Ja som si nezačal,“ bránil sa ako malý chlapec a zatváril sa urazene.
„Ja viem,“ šepla som mu a znova som ho pobozkala.
„Aké sú tie šaty?“ spýtal sa ma pohotovo vo chvíli, keď som sa sústredila na niečo iné. Dúfal, že mu omylom odpoviem.
„Zistíš o tri týždne.“
„Aspoň farbu mi povedz,“ skuhral.
„Zlato, zabudol si na to ďatelinové pivo,“ pripomenula som mu namiesto odpovede.
Nespokojne pokrčil kútikom pier, ale postavil sa. „Mandraková, čo prinesiem tebe?“ spýtal sa.
Mel zostala zaskočená. „Tekvicový džús,“ odpovedala mu. „Ďakujem.“
Sirius prikývol.
„A mne môžeš ďatelinové pivo,“ využila jeho ochotu Nella.
„S tebou sa nerozprávam,“ odpovedal jej Sirius urazene.
James a Remus vyprskli do ďatelinového piva.
„Ja ti ho prinesiem,“ ponúkol sa James a tiež sa postavil. „Sám to aj tak neunesie. Čo prinesiem tebe, žabka?“ spýtal sa Lilly.
Mne takmer oči vypadli a ústa som si zdvíhala až od podlahy.
„Fialkovú vodu,“ usmiala sa Lilly pokojne. Vôbec nereagovala na prezývku, ktorou ju oslovil. To sa na Lills nepodobalo.
„Tvoje želanie je mi rozkazom,“ uškrnul sa James a so Siriom odišiel k baru.
„Žabka?“ spýtala som sa nechápavo. Nella a Mel sa tvárili rovnako ako som si ja pripadala. Omráčene.
„To si zmyslel včera,“ pokrčila ramenami Lilly. „Radšej to neriešim. Ale musím povedať, že je to zlaté,“ usmiala sa znovu.
Pokrútila som nechápavo hlavou. „Ja by som Siria zabila, keby začal s niečím takýmto.“
„To som si až do včera myslela aj ja,“ prikývla Lilly. „Ako vidíš, James ešte žije.“
„Prečo žabka?“ spýtala som sa potichu. Nell a Melanie sa už bavili s chalanmi, tak som využila príležitosť.
„Môžeš hádať!“ uškrnula sa Lilly.
„Spodná bielizeň?“ overila som si.
„Bol z nej mimo,“ potvrdila mi Lills.
Zasmiala som sa. Pritiahla som si Siriov pohár a napila som sa z neho.
„No, ale toto je drzosť!“ zvolal Sirius, ktorý sa v tej chvíli vrátil. „To, že spolu zdieľame jednu posteľ je jedna vec, ale na moje pivo siahať nebudeš!“ hral na smrť urazeného.
Smiala som sa tak veľmi, že som sa takmer obliala. „A kto pije na raňajky moju kávu?“ vrátila som mu.
„Káva je káva,“ tváril sa, akoby som bola absolútne nechápavá. „Toto je ďatelinové pivo! Moje ďatelinové pivo!“
„Ako vyrovnanie môžeš vypiť moje, mne stačí toto,“ navrhla som mu s úsmevom. „A úroky dostaneš večer.“
Sirius sa akože zamyslel. „Beriem, ale splátky si určím sám.“
„Ako inak,“ pretočila som očami.

Sadol si späť ku mne a pobozkal ma. James začal tému včerajšia narodeninová oslava. Oprela som sa o Siria a obaja sme počúvali, čo sa včera na oslave dialo. My sme včera mali tak trochu iný program. Táto téma nám vydržala takmer tri hodiny. Potom sme sa vrátili do hradu, dokončili úlohy na pondelok. A neskôr večer som sa so Siriom nenápadne vyparila z klubovne.

Charlie:Obrázok

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Lilly:

Obrázok 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Melanie:

Obrázok 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Nella:

Obrázok

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

zmysel zivota

(matuska :*, 2. 2. 2011 17:48)

ahoj...:)..dlho som rozmyslala co ti vlastne napisat..nechcem ta tu nudit mojou slohovou pracou..:/:)no v skratke povedane-dakujem..dakujem za venovanie,dakujem,ze pises,dakujem za vsetko...to sa ani neda vyjadrit aky mas talent...:)tesim sa na dalsie pokracovanie..:)teda ak este bude...teda samozrejme ta o to velmi prosim a dufam,ze ta to neprestane bavit..:))

Ďakujem za kometáre

(Radka, 21. 1. 2011 11:04)

Ďakujem, babuľky :D.... Už na ňom pracujem :D

pokracovanie

(mima, 20. 1. 2011 19:04)

uzasna ako motes mat taky talen .. :)) neuveritelne.. :) chcem aj ja pokracovanie.. :)

supeer!

(jaja, 20. 1. 2011 19:03)

supeer! :D pokracko! pokracko! :DD vyborna .. :))