Konečne, po desiatich dňoch, ma madam Pomfreyová prepustila z Nemocničného krídla. Musela som sa odtiaľ doslova vyprosiť. Keby som tak nenaliehala, je viac ako možné, že by si ma tam ešte nejaký ten deň nechala. Začínala som si myslieť, že sa tam od nudy zbláznim. Dokonca som Lilly požiadala, aby mi priniesla učenie, aby som mala čo robiť. Strašné! Po takmer hodine dohadovania, nakoniec predsa len usúdila, že už som v poriadku a môžem odísť.
Práve, keď sa ma konečne odhodlala pustiť, prišiel za mnou do krídla Sirius. Moje prepustenie mu okamžite zlepšilo zlú náladu. Pomohol mi pobaliť si všetko, čo tam za jeden a pol týždňa naznášali moji priatelia a s úsmevmi sme vypadli z ošetrovne.
„Čo ťa tak naštvalo predtým, než si prišiel do Nemocničného krídla?“ spýtala som sa ho, cestou do klubovne.
„Plesový výbor,“ naznačil úvodzovky.
Pobavene som sa usmiala. „A čo je s ním?“ nemohla som si odpustiť otázku.
„Že čo?!“ zvolal pobúrene. „Som chlap! Nechápem také veci ako sú obrúsky, výzdoba, zladené farby! Postarám sa o čokoľvek, len nech sa ma už nikto nepýta, či k sebe pasuje zlatá a modrá, lebo budem vraždiť! Vyzerám snáď ako buzík, keď si všetci myslia, že sa vyznám vo farebných kombináciách? Dobre, že ťa už pustila z Nemocničného krídla, inak by som sa z toho zbláznil,“ povzdychol si nakoniec.
„Pokoj, ty môj chlap,“ vystrelila som si z neho. Škaredo na mňa zazrel, a tak som si musela vylepšiť reputáciu. Zastavila som ho a nežne som ho pobozkala. „Od zajtra to preberám ja,“ sľúbila som mu, keď sa jeho nepriateľský výraz roztopil.
„V takúto reakciu som dúfal,“ usmial sa spokojne.
„Ak si chcel pusu, stačilo povedať,“ pokrčila som ramenami.
„Skôr ten sľub,“ opravil ma s úškrnom. „Pusu by som dostal kedykoľvek, ale vymámiť z teba sľub je zázrak.“
Vyplazila som mu jazyk a vyrazila som do klubovne rýchlim krokom. Sirius ma dobehol. Chytil ma okolo pliec a donútil ma zrovnať s ním krok. Vykrútila som sa mu.
Zasmial sa. „Ale no, snáď nebudeš urazená.“
„A ak budem?“
„Nedostaneš prekvapenie.“
„Prekvapenia nemám rada,“ hrala som sa ďalej.
„Ale toto by sa ti páčilo.“
„Pochybujem.“
„Ani nechceš vedieť o čo ide?“
„Ani nie.“
„Charlie!“ zvolal. Chytil ma za ruku a zastavil ma.
„Sirius?“ podvihla som otrávene obočie. Než som sa stihla nadýchnuť, pobozkal ma. Nie však tak hravo ako som pobozkala ja jeho. Pobozkal ma tvrdo a vášnivo. Zatočila sa mi z toho hlava.
„Chýbala si mi,“ pošepkal, keď sa odo mňa odtiahol. „Desať dní si bola pod dohľadom. Nemohol som sa k tebe poriadne priblížiť. Nevieš ako som trpel.“
„Ako vieš, že neviem?“ spýtala som sa ho.
„Pretože sa tu hráš na urazenú,“ nežne mi brnkol po nose.
Usmiala som sa. Nechala som ho, nech ma objíme okolo pliec a znova sme pokračovali ku klubovni.
„Héj! Pozrite sa, kto je späť!“ vykríkol Potter, keď sme vošli do klubovne.
Všetci v klubovni pozreli na nás. Prevrátila som očami. Prezrela som si svojich priateľov. Nella sedela na pohovke, Max ležal pri nej a hlavu mal položenú na jej kolenách. Remus a Melanie sedeli vedľa seba v kreslách a držali sa za ruky. Remus jej palcom krúžil po chrbte dlane. A div sa svetu, Lilly a Potter okupovali druhú sedačku. Potter sa rozvaľoval opretý medzi opierkami a Lilly mu ležala na hrudi. Spokojne ju objímal.
Sirius si ma odviedol k ostatným. Moje veci položil na zem vedľa prázdneho kresla. Sadol si do kresla.
Lilly sa okamžite vymanila z Potterovho objatia a pribehla ku mne. Poriadne ma vystískala. Potichu som zjojkla. Zranený bok ma ešte stále pobolieval, a keď ma Lills zovrela dal o sebe vedieť.
„Hej, opatrne!“ bránil si ma Sirius, ktorý ma začul zastonať. „Nedolám mi ju znova,“ upozornil Lilly. „Ďalších desať dní bez nej by som neprežil.“
S Lilly sme na seba mrkli a zasmiali sa. Lills sa vrátila k Potterovi a ja som si sadla Siriovi na kolená. Všetci sa na mňa žiarivo usmievali.
„Prečo sa všetci usmievate, akoby ste ma rok nevideli? Každý deň ste ma predsa boli navštíviť,“ nedalo mi to.
„Pretože teraz bude pokoj od Siria,“ odpovedal mi Remus a Max s Potterom len prikývli.
Podvihla som obočie.
„Keď si tu nebola, nemal do čoho pichnúť, a tak stále otravoval nás troch a ani minútu nás nenechal s babami samých,“ vysvetlil Max. Moje obočie vyletelo ešte vyššie. Max tento môj výraz dobre poznal, a tak sa pre istotu zamyslel nad tým, čo z neho vypadlo. Po pár sekundách sčervenel. „Tak som to nemyslel,“ vyhŕkol.
S chuti som sa zasmiala. „Ale zaujímavo to vyznelo,“ vyrypla som do neho.
„Ale teraz už mám do čoho pichnúť,“ pošepol mi Sirius do ucha. Zneužil Maxovho preklepu vo svoj prospech a aby vete dodal správny význam, nežne ma pohladil po chrbte.
„Čo by si ešte nechcel?“ provokovala som ho potichu.
„Vždy chcem len teba,“ šepkal ďalej tým svojím zamatovým, odrazu zachrípnutým, hlasom.
„Tebe tá takzvaná samota tuším naozaj vliezla na mozog. Predtým si sa so mnou takto nerozprával.“
„Prečo takzvaná?“
„Pretože si bol každý deň so mnou.“
„Ale nie tak, ako by som chcel.“
„To je ako?“
„Takto!“ pobozkal ma na krk a mne sa z neho opäť zatočila hlava.
„Ste vy dvaja ešte tu, alebo si už myslíte, že ste v spálni?“ vyrušila nás Nella.
„Ešte sme tu,“ nenechala som sa vyviesť z rovnováhy.
„To sme radi,“ uškrnul sa Potter.
„Tak aké novinky ste mi ešte nepovedali?“ nadhodila som po chvíli ticha.
Max sa už nadychoval k odpovedi, keď sa z chlapčenských spální ozval rev. Chalani sa z chuti zasmiali. Nechápavo som na nich pozrela.
„Počkaj chvíľku,“ povedal mi Sirius a ukázal k dverám do chalanských internátov.
Zrazu sa dvere rozleteli a do klubovne vbehol Peter len v trenkách. Chalani vybuchli v ďalšom záchvate smiechu.
„Čo myslíte našiel toho hada v kufri alebo tú tarantulu v posteli?“ spýtal sa Potter ostatných.
„Asi toho hada, keď je len v trenkách,“ odpovedal mu Remus. Už sa smiali aj baby.
„Povie mi niekto, čo sa tu deje?“ spýtala som sa trochu podráždene.
„No, keďže nemôžeme Dumbledorovi povedať, že Peter pomáhal Malfoyovi, tak sme mu pripravili trest sami,“ vysvetlil mi Sirius.
„A bude si ho vyberať po kúskoch až do konca školy,“ doplnil ho Potter.
Pozrela som na Petra, ktorý si konečne uvedomil, že je v klubovni a celý chrabromil sa na ňom smeje. Sčervenel, nenávistne zagánil na chalanov a potom utiekol späť do spální. Nebolo mi ho ani trochu ľúto. Zaslúžil si to. Poznal Siria a Pottera pridobre. Vedel, že keď ich zradí, vyžerie si to aj s úrokmi.
„Čo všetko ste mu vyviedli zatiaľ, čo som bola v krídle?“ spýtala som sa chalanov.
„Snáď ti ho nie je ľúto?“ pohoršil sa Sirius. „Nezabudni, čo spravil tebe a Lilly.“
Pozrela som mu do tváre. „Nie je mi ho ľúto,“ potvrdila som mu. „Len chcem vedieť, či ten trest stojí za to,“ uškrnula som sa nezbedne a Siriovi zasvietili oči.
„No, niečo málo si už vybral,“ škodoradostne sa usmial.
„Napríklad?“ spýtala som sa.
„Napríklad včera bola Veľká sieň plná potkanov,“ uškrnul sa Potter.
„Čo prosím?“ nechápala som.
Vysvetľovania sa ujal Remus: „Peter je animágus tak, ako mi traja. Premieňa sa na potkana. To ti už Sirius mal povedať minimálne pred týždňom,“ ukázal na Siria.
„Povedal mi to,“ potvrdila som mu.
„Tak sme ho akosi zakliali a všetko jedlo, ktorého sa chytil sa premieňalo na potkany,“ vysvetľoval ďalej. „Chudáčik Peter bol celý deň hladný.“
„A vy ste si vyslúžili týždňový trest,“ bonzla ich Melanie a nežne Rema capla.
„Mne sa viac páčil ten neónový nápis, čo ste vyčarovali Pettigrewovi na chrbte,“ usmiala sa Nella.
„Aspoň celá škola vie, kto je najväčší zbabelec,“ pritakala Lilly.
„Počkať! Ty ich v tom podporuješ?“ spýtala som sa Lilly začudovane. Lilly len pokrčila plecami a sprisahanecky sa uškrnula. „Kto si a čo si spravila s Lilly Evansovou?“ neodpustila som si.
„Nepodobá sa to na mňa, ale Peter si to zaslúži. Nepáči sa mi to, ale keby sme to povedali Dubledorovi, Peter by prezradil, že sú animágovia. Aj keď sa mi nepáči ani to, nechcem, aby týchto troch vyrazili. Nie potom, čo pre nás spravili. A naviac, keď si svoju škodoradosť vybijú na Petrovi, aspoň dajú pokoj Severusovi.“
Potter škaredo zazrel. „Ako môžeš byť stále na Ufňukancovej strane?“ spýtal sa Lilly.
„Dohodli sme sa, že to nebudeme riešiť, tak to nerieš,“ odbila ho Lills a Potter na moje prekvapenie zmĺkol.
Znova sa ozval rev, tentokrát ale z opačného konca klubovne. Otočila som sa tam a zbadala som bandu štvrtákov, ktorí sa vrútili do klubovne s metlobalovými transparentmi.
„A toto čo má znamenať?“
„Pripravujú sa na zápas,“ odpovedal mi Potter.
„Bože, ja som naň úplne zabudla. Nemal byť minulý týždeň?“ zhrozila som sa.
„McGonagallová vybavila, aby bol až budúci,“ usmial sa Potter. „Nemôžeme hrať bez najlepšej triafačky.“
„Nekecaj,“ zahriakla som ho. „Ale je to super. Hneď zajtra začnem trénovať, aby som...“
„Zabudni,“ zamietol okamžite Sirius. „Ty sa na metlu neposadíš minimálne do konca týždňa. Teraz si vyšla z Nemocničného krídla. Nemusíš sa tam hneď aj vrátiť.“
Pozerala som na neho s podvihnutým obočím. „Kedy je ten zápas?“ spýtala som sa Pottera.
„Budúcu sobotu,“ odpovedal ihneď.
„To je osem tréningov. Netrénovala som desať dní. Takže, ak chcem dohnať zameškané, musím si máknuť.“
„Ty si ma nepočula?“ spýtal sa ma Sirius. „Povedal som, že trénovať nebudeš.“
„Kde v kuse berieš tú istotu, že všetko, čo urobím závisí od tvojho rozhodnutia?!“
„Čože?“ nechápal Sirius.
„Práve si mi prikázal, že nebudem trénovať,“ veľký dôraz som dala na slovo prikázal.
„Nič som ti...“ začal.
„A pred dvomi týždňami si mi chcel zakázať ísť na turnaj, teraz mi chceš zakázať trénovať,“ skočila som mu do reči. „Tak sa nevyhováraj.“
„Nič som ti neprikázal,“ zvýšil hlas rovnako ako ja. „Len nechcem, aby sa ti niečo stalo. Je na tom niečo zlé?!“
„Len to, že mi svoju starostlivosť predkladáš ako rozkazy. Som svojprávna. Nepotrebujem, aby si rozhodoval za mňa. Ak chceš na mňa dávať pozor, tak prosím. Staraj sa, ale nič mi nezakazuj ani neprikazuj. To nie je starosť, ale buzerácia.“ Postavila som sa z jeho kolien a urazene som vyrazila k dievčenským spálňam.
„Charlie,“ zavolal za mnou.
Ignorovala som ho. Vybehla som hore, zatresla som za sebou dvere a hodila sa na posteľ tak rázne, až ma rozbolel bok. O pár minút za mnou dobehla Lilly.
Sirius:
Pozeral som za ňou ako hlupák. Nechápal som jej výbuch. Veď som dokopy nič nepovedal a vybuchla ako delobuch doktora Filibustera. A hlavne bez dôvodu! Teda, podľa mňa bez dôvodu. Keď som si prezrel baby, ony o nejakom dôvode vedeli.
„Čo je?“ spýtal som sa podráždene. Otázku som adresoval všetkým trom.
Summersová si len pohŕdavo odfrkla, za čo si odo mňa vyslúžila škaredý pohľad.
„Ty fakt nevieš?“ spýtala sa ma Evansová.
„Žeby fakt nie,“ vyprskol som naštvane. Evansová pretočila očami.
„Nemôžeš sa jej čudovať, že vybuchla, keď sa s ňou takto rozprávaš. Na to aká je, bola ešte veľmi pokojná. Čakala by som od nej väčší výbuch. Toto bol len slabý odvar,“ vysvetlila mi Mandraková.
„Haha, dobrý vtip,“ odvrkol som jej späť.
„Bože, Black, ty si niekedy fakt tupec,“ povzdychla si Evansová.
„Čo prosím?“ nechápal som. Pozrel som na Jamesa pre podporu. James len pokrčil ramenami.
„Počul si,“ zvolala Summersová. „Niekedy sa správaš hlúpejšie ako troll,“ dodala so sladkým úsmevom.
„Tak, to by stačilo,“ ohradil som sa. „Myslite si omne čo chcete, ale teraz by ste mohli byť také dobré a mohli by ste mi vysvetliť to Charlieno správanie.“ Prebehol som ich všetky tri pohľadom a čakal som, ktorá začne. Ani jednej sa do toho nechcelo.
„Ja čakám,“ vyzval som ich.
„Tak to sa ešte načakáš,“ odbila ma Summersová.
Podvihol som obočie. „Evansová?“ oslovil som zámerne Charlienu najlepšiu kamarátku, ktorá zhodou náhod sedela v náručí môjho najlepšieho priateľa. James jej niečo pošepkal a ona na mňa nerozhodne pozrela.
„Lilly?“ skúsil som ešte raz jej menom.
„Black, ty si fakt vôl,“ povzdychla si na úvod a potom spustila: „Bolo to, ako povedala Charlie. Ty si jej naozaj pred chvíľou dosť tvrdo zakázal trénovať. Neznáša, keď jej niekto niečo prikazuje. Ty si to bez jediného problému urobil. Nemôžeš sa čudovať, že vyvádzala. Ja sa rovnako ako Melanie čudujem, že to vzala tak pokojne.“
„Super!“ zaboril som sa do kresla. „Poviem ti to takto, Evansová. To, čo si mi práve povedala, mi je akosi už jasné. Ja by som rád vedel, čo mám teraz spraviť.“
„Tupec,“ zamrmlala Evansová. Postavila sa z Jamesa a odišla do dievčenských spální.
James za ňou prekvapene pozrel so zdvihnutými rukami. Potom pozrel na mňa. „Vďaka, braček,“ uškrnul sa.
„Prepáč,“ pokrčil som ramenami. Postavil som sa z kresla a zamieril k dievčenským spálňam.
„Kam si myslíš, že ideš?“ vykríkla za mnou Summersová.
„Čo myslíš, kam asi?“ podvihol som obočie. „Idem sa s ňou porozprávať.“
„Keby si aspoň povedal, že sa ideš ospravedlniť,“ zamrmlala Summersová.
Zavrčal som. Ignoroval som akékoľvek pripomienky zo strany mojich priateľov a vybehol som schody k Charlienej spálni.
Charlie:
„Naozaj si tak nahnevaná?“ spýtala sa ma Lilly.
Zhrýzla som si peru a zamyslela som sa. Bola som ešte nahnevaná? Ani nie. Dole v klubovni som bola nahnevaná. Ale teraz?
„Nie,“ odpovedala som. „Vrcholne ma naštval, ale... no nevydržalo mi to ani desať minút,“ priznala som. „Ale musíš uznať, že ak by som nespravila výstup, nikdy by sa takto neprestal správať.“
„Asi máš pravdu,“ prikývla Lills. „Ak ti mám povedať svoj názor, v skutočnosti som o teba čakala väčší výbuch. Na druhú stranu musím povedať, že si si možno mohla odpustiť aj tento.“
„Zamyslela som sa nad tým. Možno áno, mohla. Len si neviem predstaviť, ako inak by som ho odnaučila takto sa ku mne správať.“
„Viem, že asi trepnem sprostosť, ale nešlo by sa s ním o tom len porozprávať?“ Pozrela som na ňu pohľadom a lá dievča odkiaľ si spadlo. „Dobre, viem, že je to Sirius Black a je jednoduchšie naučiť chrliča tancovať ako mu niečo vysvetliť, ale pri tebe sa správa normálne,“ snažila sa ma presvedčiť. „Relatívne normálne,“ opravila sa. Musela som sa zasmiať.
Ozvalo sa rázne zaklopanie.
„Mám mu otvoriť?“ spýtala sa ma Lilly.
„A máme na výber? Druhýkrát klopať nebude, proste vojde.“
Lilly prikývla. „Mám sa správať, akože si naštvaná alebo že ťa to už prešlo?“
„To je jedno, Lills,“ pokrčila som ramenami.
Lilly teda znova prikývla a otvorila dvere.
„Čo chceš?“ vyblafla na Siria vo dverách. „Ak si myslíš, že ťa chce vidieť, tak ťa, bohužiaľ, sklamem. Na tvojom mieste by som vypadla dolu a nepokúšala ju. Už si si to aj tak dosť posral. Mal by si stiahnuť chvost a prosiť o odpustenie, ale to ty nevieš, tak nechápem...“
„Evansová!“ skočil jej Sirius do výkladu.
Ja som sa už dusila zadržiavaným smiechom.
„Ak by si ma pustila k slovu, nebolo by to od veci,“ poznamenal Sirius.
„Tak prosím, hovor,“ vyzvala ho Lilly.
V duchu som videla, ako Sirius prevracia očami.
„Mohla by si ma k nej pustiť skôr, ako sa udusí smiechom?“ požiadal sarkasticky.
No, zdá sa, že sa už poznáme až pridobre, keď vie, že sa smejem bez toho, aby som vydala najmenší zvuk.
„Ale...“ začala Lilly.
„Lilly, pusti ho,“ povzdychla som si.
Lills si odfrkla a vyšla popri ňom von z izby. Sirius vošiel. Pozrel za ňou so pozdvihnutým obočím, potom len pokrčil ramenami a zatvoril dvere.
„Čo som urobil?“ spýtal sa ma.
„Dobrá otázka. Myslíš Lilly?“
„Nie, tebe. Prečo po mne vyjela Evansová to je mi jedno. Prečo si naštvaná ty, to nechápem.“
„Vieš čo? Mohol by si skúsiť moje kamarátky volať menami, keď už aj tak všetky chodia s tvojimi kamošmi,“ nadhodila som.
„Aj ty voláš Jamesa priezviskom,“ pripomenul mi.
„No a?“
„Ten istý problém. Ty voláš Jamesa priezviskom, ja volám tvoje kamarátky priezviskami. Vybavené.“
„To len pre toto?“ nechápala som.
Sirius pretočil očami. „Nie, je to len zvyk.“
„Tak, čo keby si ho zmenil?“ navrhla som.
„Budeš volať Jamesa menom?“
„Pokúsim sa,“ sľúbila som mu.
„Tak, potom sme dohodnutí. Ale toto mi je teraz absolútne fuk. Chcem vedieť, čo som spravil, že si tak vyletela?“
„Pochybujem, že ti to baby nevysvetlili.“
„Nehnevaj sa, ale ich vysvetľovanie mám vieš kde. Chcem to počuť od teba.“
„Čo? Že mi nemáš dávať rozkazy? To si dnes počul už minimálne trikrát.“
„Ale veď ja ti nerozkazujem,“ bránil sa.
„Nie? A čo potom malo znamenať toto: "Zabudni. Ty sa na metlu neposadíš minimálne do konca týždňa."?“ citovala som ho.
„Nemyslel som to tak. Zle to…“
„To to ale neospravedlňuje. Keby si povedal: "nemala by si trénovať" alebo "bolo by lepšie, keby si ešte netrénovala", tak by som to prehrýzla. Ale ty si mi to proste zakázal.“
„Viem, že prepáč mi veľmi nepomôže, ale aj tak, prepáč,“ ospravedlnil sa.
„Čo ďalej?“ vyzvala som ho.
Pochopil. „Pokúsim sa, aby sa to už viackrát nestalo,“ sľúbil.
„Len aby,“ povzdychla som si rezignovane. Keby som bola na neho ešte stále nahnevaná, aby som sa aspoň mohla tváriť urazene. Ale takto...
„Srdiečko, prepáč,“ začal Sirius svoju sladkú presviedčaciu hru.
Pomaly prišiel ku mne sadol si na okraj postele a pohladil ma po tvári. Aby si nemyslel, že už má zase všetko vyhraté, aspoň som mu uhla.
„Ale čo?“ pousmial sa. „Takže nedostupná. Čo mám spraviť, aby som si ťa pomeril?“
„Zamestnaj svoju predstavivosť,“ navrhla som mu otrávene.
„Tak, to by som na tvojom mieste nechcel. To, čo sa mi teraz honí v hlave, by sa tvojmu bračekovi nepáčilo.“
„Čo ma po Maxovi? Zmieruješ s s ním alebo so mnou?“
S úškrnom prijal moju nepriamu výzvu. Znovu ma pohladil po tvári. Tentokrát svoju ruku nezastavil, ale pokračoval ďalej. Poláskal ma na krku a prisunul sa ku mne bližšie. Sklonil sa a nežne ma pobozkal.
„Ak zájdem priďaleko, zastav ma,“ prikázal.
Tento príkaz som dokázala akceptovať. Či ho splním, bola iná vec...
„Čo je priďaleko?“ nadhodila som.
„To musíš vedieť ty, miláčik. Napriek tomu, že viem o tvojich jednorazových nočných dobrodružstvách, je mi jasné, že toto je o niečom inom, ako o mojom alebo tvojom záreze na posteli,“ mrkol na mňa. Schválne použil výraz, ktorým sme my označovali jeho "jednorazové dobrodružstvá".
„To sa ešte uvidí,“ poznamenala som. Čakala som, že sa urazí, ale on sa len uškrnul a vrhol sa na moje pery.
Nechala som sa bozkávať, ale stále som bola trochu nedostupná. Nemusí mať všetko naraz.
Sirius si toho všimol a ja som si postrehla, ako sa mu po tvári mihol úškrn. Bolo mi jasné, že sa nevzdá, ale bude ma ochotne dobíjať pokiaľ ho nestopnem.
Ešte raz zaútočil na moje pery. Tentokrát sa už nenechal vyrušiť ničím a z mojich pier sa pustil na krk. Musela som uznať, že skóroval.
Rukou skĺzol z môjho krku na bok a na krku ma jemne uhryzol. V tom okamihu všetka moja odťažitosť zlyhala a ja som spokojne vzdychla. Sirius na to podvedome zareagoval pevným stisnutím mojich bokov. To sa ale nepáčilo zranenému boku, ktorý dal o sebe okamžite vedieť. Prudko som sa nadýchla a trhla som sebou. Sirius stuhol. Vystrašene na mňa pozrel.
„Môj bok,“ vysvetlila som.
„Och, prepáč,“ ospravedlnil sa a stiahol ruku.
Pokrútila som hlavou.
Nežne sa vrátil k môjmu krku. Teraz si dáva pozor na každý dotyk, aby mi náhodou neublížil. Pomaly sa presúval z môjho krku nižšie. Bol až nadmieru nežný a ja som sa pod jeho rukami roztápala.
Opatrne mi začal vyhŕňať tričko. Čakal, či zareagujem a zabránim mu v tom. Ja som ho s úsmevom nechala. Vyhrnul mi tričko až k podprsenke. Ľahučko ma pohladil po bruchu a zasypal môj zranený bok stovkami jemných bozkov.
Z nežnosti sa stala hravosť. Šteklil ma po bokoch a s nadšením pozoroval, ako sa krútim. Výborne sa na tom bavil a nedovolil mi vrátiť mu to.
„Začínaš zachádzať priďaleko,“ upozornila som ho medzi smiechom.
Prekvapene podvihol obočie, ale poslušne sa stiahol a posadil sa vedľa mňa. Využila som situáciu a vrhla som sa na neho. Teraz sa pre zmenu nemohol ubrániť návalom smiechu on.
„Takže ja som zašiel priďaleko, čo?“ vytkol mi.
„Strategický ťah,“ mrkla som na neho.
Podarilo sa mi zvaliť ho na chrbát, čo bol naozaj herkulovský výkon. Smial sa nad mojou snahou premôcť ho. Trochu sa mi ho podarilo odzbrojiť, keď som mu rozopla košeľu. Ochotne mi dovolil vyzliecť mu ju. Pokúsil sa pretočiť si ma pod seba, ale ja som bola šikovnejšia a dostala som sa späť na neho. Keď sa mu to nepodarilo ani po tretíkrát, zavrčal. Skúsil to ešte raz prudšie. Neuvedomil si, že sme na kraji postele a spadli sme.
Dopadla som chrbtom na zem. Siriovi sa našťastie podarilo zaprieť rukami, a tak nedopadol na mňa. Vyplašene si prezrel moju tvár.
„Som v poriadku,“ uistila som ho ihneď.
„Určite?“ overil si.
Vytiahla som sa vyššie a pobozkala som ho. „Som v pohode. Dopadla som na druhý bok.“
Ľahol si vedľa mňa na chrbát a vytiahol si ma na seba. Asi už nechcel riskovať ďalšiu ujmu na mojom boku.
Postaral sa, aby sa moje tričko pridalo k jeho košeli, ktorá ležala na posteli. Zľahka ma jednou rukou objal okolo boku a druhú mi zaboril do vlasov. Aby jeho hra so mnou nebola jednotvárna, teraz ma bozkával vášnivo. Opäť sa mi z neho krútila hlava. On bol proste vo všetkom dokonalý. Aj v tom, ako si ma omotať okolo prstu. A to práve dokazoval. Úplne som zabudla, že som sa s ním pred chvíľou pohádala a nechcela som ho ani vidieť. Skátka, vedel, ako na mňa. Už som dokonale chápala, prečo si ním toľko dievčat nechalo učarovať. Aj mne učaroval. Dokázal zbaviť dievča myšlienok niekoľkými dotykmi.
Z našich radovánok nás vyrušilo buchnutie dverí. Odrhli sme sa od seba a pozreli sme na dvere. Nestál v nich nikto iný ako Susan Lutherová. Než som sa stihla nadýchnuť, dobehli za jej chrbát Lilly, Nella a Melanie. Otočila som sa na Siria a otrávene som si povzdychla. Pustil ma a ja som sa postavila. Hodila som mu jeho košeľu.
„Čo je zase?“ spýtala som sa ich otrávene cestou ku skrini. Vytiahla som sveter a obliekla som si ho. Až potom som sa na ne pozrela.
Lutherová stála medzi dverami ako obarená. Lilly, Mel a Nella sa za ňou skrúcali tichým smiechom. Sirius sa ležérne opieral o stĺpik mojej postele a krivo sa usmieval. Keď si všimol, že na neho pozerám, mrkol na mňa. Nevydržala som sa tváriť vážne a rozosmiala som sa. Baby sa ku mne pridali a Siriovi trhalo kútikmi.
„Obaja máte ísť za McGonagallovou,“ oznámila nám Lutherová. Pretlačila sa von z izby a zmizla na schodoch.
Sirius ku mne natiahol ruku. Podišla som k nemu. Chrbtom som sa o neho oprela a on si ruky prekrížil na mojom bruchu.
„Tak, čo sa deje?“ spýtala som sa báb.
„Nič,“ uškrnula sa Nella.
Podvihla som obočie. „Nič?“
„Chceli sme ju zastaviť, ale akosi sa nám to nepodarilo,“ vysvetlila Lilly, keď sa dosmiala. „Napadlo nás, že keď sa tak dlho nevraciate dole, už to tu nebude len o rozprávaní.“
„Myslíš?“ zatiahol Sirius.
„Podľa Charlienho pohľadu usudzujem, že by sme mali vypadnúť,“ skonštatovala Lilly.
„A necháme ich tu páchať takéto nemravnosti?“ pohoršila sa Nella.
„Summersová, ako dlho si už nespadla z metly?“ spýtal sa Sirius.
„Dosť od veci otázka, Black,“ reagovala Nella.
„Ja len, že by som ti z nej na najbližšom tréningu mohol pomôcť, ak hneď nevypadneš,“ vyhrážal sa Sirius.
„Tak my teda radšej ideme,“ hlesla Mel a vytiahla ich obe z izby.
„Ale za McGonagallkou máte ísť naozaj,“ upozornila nás Lilly.
„Dobre, Lills, pôjdeme tam,“ sľúbila som.
„Do pol hodiny máte byť u nej.“
„Jasné,“ zamrmlala som.
Baby konečne vypadli z našej izby. Zložila som si hlavu na jeho rameno. S vervou sa ujal rozmaznávania môjho krku.
„Mali by sme ísť za McGonagallkou,“ pripomenula som mu po chvíli.
„No a?“ zavrnel.
„Ja nechcem ďalší trest.“
„Ale ja chcem teba.“
„Neskôr, možno,“ usmiala som sa.
Sirius si povzdychol. „Tak teda poďme.“ Pustil ma a podal mi ruku. Pritiahol si ma k sebe a ešte raz ma pobozkal. Potom na mňa smutne pozrel a vytiahol ma z izby.
Prečítané
(Cori, 4. 12. 2010 23:00)