Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


11. kapitola - V nemocničnom krídle 1.

4. 7. 2010
Charlie:
Keď som sa v sobotu asi na poludnie zobudila, sedel pri mne Sirius. Hlavu mal položenú na mojom poštári a spal. Odhliadnuc od kruhov pod očami vyzeral ako anjel. Chcela som ho pohladiť po tvári, ale keď som sa k nemu natiahla pichlo ma v zranenom boku. Položila som pravú ruku späť na posteľ a pohladila som ho ľavou. Spokojne zavrnel a to ma donútilo zasmiať sa na ňom.
„Neodišiel od vás ani na sekundu. Ráno sa len presunul z postele na stoličku,“ ozval sa od dverí pokojný hlas. Otočila som sa za ním a zbadala profesora Dumbledora.
„Asi by som ho mala zobudiť,” navrhla som.
„Nechajte ho spať, zaslúži si to,” povedal mi profesor s úsmevom. „Obaja ste mali ťažkú noc.”
Povzdychla som si. Nemala som chuť sa o tom rozprávať, ale zrejme som nemala na výber.
„Chápem, že sa vám o tom rozprávať nechce, ale ja to vedieť musím a vy sa budete cítiť lepšie, keď o tom niekomu poviete.” Prišiel ku mne a vyčaroval si stoličku vedľa Siria.
Pozrela som do nezábudkovo modrých očí za pol mesiačikovými okuliarmi a prikývla som.
Začala som mu rozprávať všetko, čo som si pamätala od chvíle, ako som odišla z kabinetu profesorky McGonagallovej. Počas rozprávania mi bolo z minúty na minútu horšie. Nechápem, prečo sa hovorí, že keď sa človek vyrozpráva bude mu lepšie. U mňa to akosi nefungovalo. Čím dlhšie som rozprávala, tým viac detailov som si vybavovala. Chvíľami som mala chuť prestať. Ale nakoniec som to dokázala vyrozprávať všetko.
„Ďakujem, Charlie. Chápem, že to pre vás bolo ťažké, je však dôležité, že to viem,“ usmial sa na mňa Dumbledore. „Nezdá sa mi, že by sa vám uľavilo.“
„Zvládnem to,“ povedala som rozhodne. Aspoň dúfam, dodala som si v duchu.
„Skúste čokoládu,“ navrhol mi riaditeľ a ukázal na tabuľku čokolády na nočnom stolíku. „Sladké pomôže so všetkým.“
„Ďakujem, skúsim,“ siahla som po čokoláde a začala ju rozbaľovať.
„Výborne,“ pochválil ma riaditeľ. „Vrátim sa, keď sa preberie pán Malfoy. Skúste si ešte trochu odpočinúť, skôr než prídu vaši priatelia,“ poradil mi riaditeľ a odišiel.
Odložila som čokoládu späť na stolík. Nemala som na ňu chuť. Cítila som sa príšerne. Stále sa mi pred očami objavovali obrazy, ktoré by sa mohli stať, keby ma Sirius nenašiel. Chcela som, aby ma objal, ale nechcela som ho zobudiť. Vyzeral tak unavene, akoby celú noc ani oko nezažmúril. V spánku ku mne natiahol ruku. Chytila som ju a snažila som sa na nič nemyslieť. O chvíľu som zaspala.
 
Zobudil ma strašný hluk. Od ľaku som sa prudko posadila. Nebola to najlepšia reakcia. Mala som pocit, akoby mi zranený bok vybuchol. Padla som späť na vankúš a rozhliadala sa po pôvodcovi hluku. Medzi dverami stáli Záškodníci a snažili sa jeden cez druhého natrepať do miestnosti. Pokrútila som hlavou a pohľadom hľadala Siria. Stál v pozore vedľa mojej postele. Naše oči sa stretli. On tie svoje pretočil, tiež pokrútil hlavou a zase si pomaly sadol. Pravé líce mal otlačené od môjho vankúša.
 
Záškodníci sa konečne dostali na ošetrovňu. Rozbehli sa k nám s plnými náručami sladkostí. Za nimi sa vynorili moje kamarátky a poťukávali si po čele.
„Vidíte? Ja som vám povedala, že budú spať. Ale vy nie, vtrhnete sem ako banda banší,“ hubovala ich Lilly.
„Veď nespia,“ odpovedal hlúpo Potter.
„Za svoj geniálny postreh by si mal dostať ocenenie, Potter,“ zatiahla Lilly ironicky.
„Veď som stíhač, musím mať postreh,“ povedal jej Potter nechápavo.
Zavrela som oči a snažila som sa ich vypnúť. Nešlo to. Podráždene som zavrčala.
„Ani sa neskús sťažovať,“ upozornila ma Nella. „Ty ich počúvaš len dve minúty. Zato mi sme si ich museli počúvať celou cestou sem.“
„Jasné, ty máš čo hovoriť. Len si to uži. Normálne ich mám na krku ja,“ povedala som jej.
Pokým som sa s Nellou naťahovala ostatný sa usadili okolo mojej postele.
„Ešte sa nezobudil?“ spýtal sa Max Siria po šepky a kývol smerom k Malfoyovi. Sirius pokrútil hlavou. Snažila som sa nepozrieť na Malfoya, ale keď ho Max spomenul nešlo to. Pri pohľade na neho ma rozboleli všetky rany. Pocítila som, ako ma niekto chytil za ruku. Bol to Sirius. Pozeral na mňa so starosťou v očiach. Nasilu som sa usmiala a stisla jeho dlaň.
„Priniesli sme ti more sladkostí,“ vyhŕkol Potter zrazu a vysypal na moju posteľ hromadu sladkého. To samé urobili Remus a Max.
„Nestretli ste náhodou cestou sem Dumbledora?“ spýtala som sa. Všetci na mňa prekvapene pozreli.
„Ako to vieš?“ zvolal Max.
„Keď som sa prvý raz zobudila, predpísal mi trikrát denne čokoládu,“ odpovedala som mu.
„Povedal nám, že potrebuješ sladké,“ povedala mi Melanie nevinne a celá očervenela.
„A vy ste vykradli Medové lapky, čo?“ nadhodila som.
„Čo ti Malfoy spravil, že vieš čítať myšlienky?“ spýtal sa ma Max a hral podráždenie. „A mimochodom mohla by si poďakovať. Vieš je to slušné, keď pre teba niekto niečo spraví.“
„Nič mi nespravil, ja len tipujem. A naozaj ďakujem za starosť, ale priniesli ste toho strašne veľa,“ nahodila som nevinný výraz. Zmerala som si pohľadom kopu sladkostí na svojej posteli a pokrútila hlavou. Čo budem, prepána, s toľkou čokoládou robiť? Prebehla som pohľadom po chalanoch. Všetci traja hádzali nenápadné pohľady na sladké.
„Mám odštartovať súťaž v tom, kto zje viac čokolády alebo začnete sami?“ nadhodila som. Chytila som tri najbližšie čokolády a hodila ich po Potterovi, Removi a Maxovi.
„Fajn, a odteraz každý kto ma príde navštíviť, zje povinne jednu tabuľku,“ rozhodla som. Sirius sa zasmial.
„No čo? Vy mňa môžete vykrmovať sladkosťami a ja vás nie?“ opýtala som sa ho provokatívne a strčila som mu štvorček čokolády do úst. Jemne ma uhryzol do palca. Potom sa sklonil ku mne a pobozkal ma.
„Vždy si chutila ako čokoláda,“ poznamenal, keď sa odo mňa odtiahol. Sadol si na kraj mojej postele a objal ma. Tým vyštval z postele Melanie. Remus sa okamžite postavil, aby si mohla sadnúť. Potom sa postavil za ňu. Jednu ruku jej položil na rameno a druhou ju jemne hladil po chrbte. Zdá sa, že včerajšie Melanino priznanie posunulo ich vzťah na verejnú úroveň.
Ani Max nezaostával. Stiahol si Nellu na kolená a pobozkal ju. Nikdy som nevidela Nellu tak červenú ako vo chvíli, keď sa ich pery od seba odtrhli a ona si zase uvedomila, kde je.
Len Lilly a Potter sedeli každý sám a snažili sa nevšímať si tri zamilované páry okolo seba.
„Pomôžeme im?“ spýtala som sa Siria tak, aby to nikto iný nepočul.
„Komu?“ nechápal.
„Lilly a Potterovi,“ odpovedala som mu.
Sirius zdvihol zrak odo mňa a nenápadne sa na nich pozrel. „A máme na výber?“ spýtal sa zúfalo.
„Asi nie.“
„Presne tak. Musíme s nimi niečo spraviť. Keď si nie sú ochotný pomôcť samy, musí zasiahnuť vyššia sila,“ povedal a brnkol mi po nose. „Až sa ich zbavíme, vymyslíme nejaký plán.“
„Súhlasím,“ mrkla som na neho sprisahanecky. Tak ako mi to zranený bok dovolil, som sa oprela o jeho rameno.
„Fajn, hrdličky,“ oslovil nás všetkých Potter, „buď sa začnete správať ako normálni ľudia alebo ja padám.“
„Hovoril si niečo, braček?“ provokoval ho Sirius a schválne mi venoval jeden prekrásny dlhý bozk.
„Len to, že som si nevšimol, kedy si zblbol, braček,“ oplatil mu Potter rovnakou kartou.
„V tej istej chvíli ako ty. Len ja už mám liečenie.“
„Prepáčte, ale mi dvaja ideme,“ prerušila ich potichu Mel. „Mám pocit, že nás tu je priveľa a aj tak musíme ísť ešte do knižnice.“ Zdvihla sa zo stoličky a natiahla ruku k Removi. Ten ju s potešením chytil a jemne ju pobozkal na líce. Potom sa čo najrýchlejšie vytratili z ošetrovne.
„Tak do knižnice?“ zatiahol Max. „To by som rád vedel čo budú študovať?“
„Neboj, Čarodejnícka kamasutra je v zakázanom oddelení,“ zaškeril sa Sirius. Všetci sme vybuchli smiechom.
„A to ty odkiaľ vieš?“ podvihla som obočie.
„Bol som predsa najväčší Casanova na škole. Musím vedieť, kde nájdem svoju povinnú literatúru,“ vysvetlil mi.
„Ja ti dám povinnú literatúru! Však počkaj až ma Pomfreyová odtiaľto pustí!“ vyhrážala som sa mu.
„Tak čo?“ opýtal sa provokatívne. „Overíš si či som študoval dostatočne? Pravdu povediac, na takéto skúšanie by som sa nechal ukecať.“
„Povedala by som ti: nechaj si snívať, ale to ty už aj tak robíš,“ pokrčila som ramenami. „Tak teda radšej zabudni. To bude v tvojom prípade lepšie.“
Lilly, Nell, Potter a Max lietali pohľadom zo mňa na Siria a zase späť a dobre sa na nás bavili.
„Čo braček, ty mu nevynadáš, že dáva sexuálne návrhy tvojej sestre?“ mrkla som na Maxa.
„To by bolo k ničomu,“ odpovedal Max. „Zistil som, že keď je zamilovaný, tak je absolútne neškodný,“ rypol do Siria.
„Myslíš?“ uškrnul sa Sirius. „Len tak orientačne, Max, v koľkých rokoch sa chceš stať strýkom?“ vrátil mu Sirius. Max vypúlil oči a stratil reč. Nella sa na jeho kolenách skrúcala od potláčaného smiechu.
Max pozrel na mňa so strachom v očiach. „Nie si... vy ste... nemyslí tým, že si...“ koktal.
„No tak, braček, už sa konečne vymačkni,“ povzbudila som ho. Lilly, Nelle a Potterovi už tiekli slzy od smiechu. Len ja a Sirius sme dokázali predstierať pokoj a hrali sme ďalej.
„Nemyslel si tým to, čo si myslím, že si myslel,“ dostal zo seba Max nezrozumiteľne.
„Neviem čo si myslel, ale ak si myslel, tak si myslel zle,“ rýpal Sirius. Videla som na ňom ako sa dobre baví.
„Takže nie, fajn,“ vydýchol si Max.
„Počkaj aké fajn, ja som nepovedal, že nie. Myslel som tým, že radšej nemáš myslieť,“ zamotával ho do toho Sirius viacej.
„Charlie,“ oslovil ma rezolútne Max, „si alebo nie si v tom.“
„A toto ťa, preboha, ako napadlo?!“ zatiahla som urazene.
„Veď sa ma pýtal, či nechcem byť strýkom,“ vyhŕkol.
„A povedal snáď, že tým strýkom budeš?“ pýtala som sa pokojne. Musela som sa neuveriteľne ovládať, aby som nevyprskla smiechom.
„Nádhera,“ zavrčal Max. „Vďaka, Sirius, toto máš u mňa,“ zatiahol ironicky.
„Budem si to pamätať,“ mrkol na neho Sirius a pobozkal ma.
Max si odkašlal. Prekvapene sme na neho obaja pozreli. „No a mimochodom, aby som nezabudol,“ spustil. „Odteraz budeš potrebovať povolenie odo mňa, nie od nej. Čo si myslíš, kto u nás doma bude počúvať litánie o tom, ako mohla jeho jediná sestra otehotnieť. Ťažko takéto niečo vysvetlíš rodičom. Pochybujem, že rozprávka o tom, že deti nosí bocian a k nám len nejaký zablúdil, zaberie,“ hovoril Siriovi Max. Obom im trhalo kútikmi.
„Nemaj strach, Max,“ upokojoval ho Sirius. „Ak chceš ja ti predtým, ako pôjdeš za vašimi, vysvetlím teóriu.“
„Vieš čo, Nell, radšej poďme, než ma tu z neho natiahne. Oznámenie dátumu svadby by som už asi fakt neprežil,“ povedal Max Nelle a tá sa ochotne postavila. „Ako si to hovoril, kde že je tá Čarodejnícka kamasutra?“ spýtal sa Max Siria.
„Zakázané oddelenie. Piaty regál zľava, tretí rad. Pod označením neotvárať, kniha hryzie,“ odpovedal mu Sirius ochotne. Ja som ho drgla lakťom medzi rebrá. Pozrel na mňa s nevinným výrazom.
„Prečo ″neotvárať, kniha hryzie″?“ nechápal Max.
„Tak na Rokforte označujú knihy ″mládeži neprístupné″,“ odpovedal mu Potter.
„Aha. Tak mi ideme,“ chytil Nellu za ruku a odviedol si ju von s ošetrovne.
„Hm, zdá sa, že sme tu prebytočný už len mi dvaja,“ nadhodila Lilly.
„Mne neprekážate,“ povedala som okamžite.
„Ja nezdieľam jej názor,“ povedal Sirius a ukázal na mňa.
„Fajn, tak mi teda tiež padáme,“ zdvihol sa Potter. „A nie, že tu budete naozaj nacvičovať techniku na bábo,“ upozornil nás.
„Neboj, braček,“ chlácholil ho Sirius. „A keby niečo budeš krstným otcom.“
„To bude pre mňa pocta,“ odpovedal Potter. „Ale povedzme až za takých sedem - osem rokov. Čo na to vy dvaja?“
„Beriem,“ reagovala som okamžite. Sirius na mňa hodil pohoršený pohľad. „Čo? Budeš snáď tehotný ty alebo ja?“ spýtala som sa ho.
„Myslím, že mi už naozaj ideme,“ pípla Lilly. „Začína tu byť horúco.“ Chytila Pottera za rameno a odtiahla ho k dverám.
Hneď ako sa za nimi zavreli dvere obaja sme vybuchli smiechom. Zlomené rebrá ma príšerne boleli, ale nedokázala som sa prestať smiať.
„Tak čo, kedy sa pokúsime o to bábo?“ dostal zo seba Sirius.
„Toto sa ti vážne podarilo. Nikdy som nevidela Maxa tak vykoľajeného,“ pochválila som Siria. „Myslím, že naposledy takto koktal, keď mu mama kúpila ružové trenírky s nápisom ″Mamičkin chlapček″,“ takmer som plakala od smiechu.
„Nemohol som odolať. Chcel som vedieť, ako zareaguje. Ale stálo to za to. Aspoň to bude mať natrénované až mu to za tých sedem či osem rokov povieme oficiálne,“ zaškeril sa na mňa.
„Jasné, ale prvého zabije teba, chcem si užiť ten pohľad.“
„Prihlásim sa dobrovoľne,“ súhlasil Sirius a zdvihol dlaň na prísahu. Mňa chytila ďalšia vlna smiechu.
„Fajn, tak čo spravíme s tými dvomi?“ spýtal sa ma, keď sa mi konečne podarilo poriadne sa nadýchnuť.
„Napadlo ma zinscenovať rande na slepo. Ale myslím, že v okamihu, keď by sa zbadali, asi by sa pozabíjali,“ odpovedala som.
„Tak to teda určite,“ potvrdil Sirius. „Chce to niečo rafinované, nečakané, neodhaliteľné a originálne.“
„Fajn, tak môžeš začať vymýšľať.“
„A čo tak presne naopak,“ zmenil zrazu názor.
„Nechápem,“ poznamenala som.
„Niečo absolútne neoriginálne, obohrané a gýčové.“
„Čo presne máš na mysli?“
„Bonboniéry, kytice, zamilované básničky, darčeky, atď.“
„Až príliš obohrané,“ zamietla som. „Na to nám Lilly neskočí.“
„Tak čo napríklad ťažko zranený James?“
„To by išlo, ale musel by byť naozaj zranený. Ak by to bol podvod, Lilly by na to prišla a pravdepodobne by zabila jeho aj nás.“
„S Lilly je to ťažké.“
„Mám nápad,“ zvolala som.
„Počúvam ťa, láska,“ vyzval ma.
„April Lairová.“
„A čo je s ňou?“ spýtal sa nechápavo.
„Vieš čo najviac žerie ženu?“
„Keď si chlap nevšimne jej nový účes?“ tipol si. Prevrátila som očami.
„Keď chlap ide na rande s inou. Bude žiarliť a bude ju to srať.“
„Hm, to sa mi celkom pozdáva. Len ako to spraviť, aby o tom James nevedel?“ premýšľal na hlas.
„A povieš mi prečo by o tom nemal Potter vedieť? Presviedčame snáď jeho, že chce s Lilly chodiť?“
„Máš pravdu. A keby sa k tomu čírou náhodou priplietlo aj nejaké zranenie, bolo by to dokonalé.“
„Chceš ho snáď osobne zhodiť z metly?“ spýtala som sa ho.
„Nie, ale bude súboj duelantov. Tam nikdy nevieš, čo sa môže stať. A prinajhoršom si môžeme pád z metly nechať ako zálohu,“ uškrnul sa Sirius.
„Vidím, že svojmu najlepšiemu priateľovi dopraješ,“ podotkla som.
„Len to najlepšie,“ nahodil nevinný výraz. „Tak to by sme mali. Teraz už len...“ zasekol sa uprostred vety. Náhle vstal z postele, obišiel ju, postavil sa predo mňa a vytiahol prútik. Najprv som jeho reakciu nechápala, ale keď som sa rozhliadla po ošetrovni všimla som si, že sa Malfoy hýbe. Zhlboka som sa nadýchla a snažila som sa upokojiť. Sirius pristúpil o dva kroky bližšie k mojej posteli a natiahol ku mne ľavú ruku. Chytila som ho za ňu. Malfoy sa pomaly preberal. Vtom sa však otvorili dvere a do ošetrovne vošiel Dumbledore spolu s profesorkou McGonagallovou a profesorom Slughornom.
Dumbledore preletel pohľadom po nás dvoch a potom po Malfoyovi.
„Minerva, skočte prosím pre madam Pomfreyovú,“ požiadal profesorku McGonagallovú.
„Black, sklopte prútik,“ prikázal Slughorn Siriovi. Sirius na neho hodil rozhorčený pohľad, ale svoj prútik nesklopil.
„Sirius, to je v poriadku, sklopte prútik,“ oslovil ho jemne Dumbledore. „Charlie sa už nič nestane, to mi môžete veriť. Prútik pána Malfoya mám ja a rovnako mám pri sebe aj svoj prútik. Myslím si, že bude bezpečnejšie, ak vo chvíli núdze použijem ja ten svoj.“
Sirius ešte chvíľu váhal, ale potom sklonil prútik a znova sa posadil na stoličku ku mne. Tentoraz som k nemu natiahla ruku ja, aby som ho uchlácholila.
„Horace, nájdite niekde izbu, do ktorej by sme mohli presťahovať pána Malfoya. Pre neho aj pre Siriove nervy bude bezpečnejšie, ak tu nebude,“ požiadal Dumbledor Slughorna. Ten teda musel chtiac-nechtiac odísť.
Dumbledore na nás mrkol, prešiel k Malfoyovej posteli a vyčaroval si tam stoličku. Sadol si na ňu a čakal kým sa Malfoy úplne zobudí.
 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.