Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


2. kapitola - Nočná mora - elixíry

31. 12. 2010
Dnes až výnimočne dlho trvalo, kým sme sa pretlačili do Veľkej Siene a Chrabromilskému stolu. Sadli sme si ku koncu stola a čakali, kým profesorka McGonagallová prinesie Triediaci klobúk a privedie prvákov. Keď prváci vošli do Siene naťahovala som krk, aby som zazrela Harryho.
„Tam je,“ ukázal mi Oliver, ktorý ma objímal okolo pásu.
Prikývla som, keď som zazrela uhľovo-čiernu strapatú šticu. Prváci sa zoradili pred profesorským stolom a obzerali sa po Sieni. Klobúk zatiaľ zaspieval Rokfortskú hymnu. Veľa študentov sa k nemu pridalo. Teda veľa študentov z Chrabromilu, Bifľomoru a Bystrohlavu. Slizolinčania len zazerali.
Začalo triedenie. Držala som Harrymu palce. Strašne chcel byť v Chrabromile. Uvidíme, či sa mu to podarí. Sledovala som triedenie a tlieskaním som povzbudzovala novú posilu Chrabromilu.
„Potter, Harry,“ zvolala profesorka McGonagallová konečne.
Harry, celý rozklepaný, pristúpil ku klobúku. Zobral ho, nasadil si ho na hlavu a sadol si na trojnohý stolček. Klobúk sa chvíľu rozhodoval a potom vykríkol: „Chrabromil!“
Od nášho stolu sa ozval bujarý potlesk a výskanie. Harry sa radostne usmial a prisadol si   k prvákom. Cestou mi kývol. Ukázala som mu palec, aby som mu naznačila, že som hrdá. Naozaj som bola hrdá. O chvíľu si k nemu prisadol aj Ron. Teraz boli hrdí Weasleyovci.
Dumbledore povedal svoju každoročnú reč. Upozornil nás, aby sme neporušovali školský poriadok, pritom mrkol na Freda a Georga a nezabudol pozrieť aj na mňa. No, je pravda, že som sa tiež veľmi nesnažila dodržiavať ho. Po príhovore nám riaditeľ zaželal dobrú chuť a na stoloch sa objavili hromady výborného jedla.
Po sýtej večery sme sa vybrali do Chrabromilskej veže za vytúženým spánkom. Pred portrétom Tučnej panej sa vytvoril rad. Všetci čakali na nejakého prefekta.
„Pustite ma dopredu,“ ozvalo sa za nami. Percy sa predieral pomedzi Chrabromilčanov. „Nové heslo je Caput Draconis,“ vykríkol, aby ho počuli všetci. Portrét sa otvoril a dav chrabromilčanov sa presúval do klubovne. Pobozkala som Olivera na rozlúčku a s Namiou a Paulou som sa vybrala do izby, ktorú sme mali s ostatnými šiestačkami.
„Hej, vy tri nezostávate na novoročný večierok?“ vykríkli Fred a George naraz.
Pozreli sme na seba.
„Dnes nie,“ odpovedala im Mia.
„Budeme na ďalšom,“ sľúbila Paula.
Oliver podišiel späť ku mne, od chrbta ma objal a pobozkal ma na krk. „Naozaj nezostanete?“ spýtal sa ma.
„Sme unavené,“ odpovedala som mu.
„Vieš, že si mi cez prázdniny veľmi chýbala?“ zavrnel mi do ucha. „Veľmi chýbala,“ zdôraznil ešte raz.
„Tak, tú osamelosť zaženieme zajtra. Súhlasíš?“ navrhla som a oprela som sa o neho.
„Mal som trochu iný nápad.“
„Ja viem.“ Podvihla som hlavu, pozrela som na neho a usmiala som sa. „Zajtra.“
„Tak, dobre,“ povzdychol si, ale na tvári mu žiaril šibalský úsmev. „Dobrú noc,“ pošepkal a pobozkal ma.
„Dobrú,“ odpovedala som mu a jemne som sa mu vykrútila z objatia. Ešte raz som ho pobozkala a potom som vybehla po schodoch do spálne. Mia a Paula išli za mnou. Keď som si o pol hodiny líhala do postele, počula som zdola hudbu a veselý krik. O chvíľu som už spala.
 
Ráno som si neochotne obliekla školský habit. Ach, ako mi budú chýbať rifle. Pozrela som sa do zrkadla. Napravila som si sukňu, bielu košeľu a uviazala som si kravatu v červeno-zlatých farbách. Vlasy som si stiahla do vysokého copu. Ešte raz som si skontrolovala líčenie a konečne spokojná som odišla z izby na raňajky.
Sadli sme si k stolu vedľa Olivera, Freda a Georga. Pobozkala som Olivera na líce. Podal mi šálku kávy.
„Už máme rozvrhy?“ spýtala sa ho Mia.
„Ešte nie. McGonagallová je tamto,“ ukázal na druhý koniec stola.
Pozrela som tam. Profesorka dávala rozvrhy nejakým druhákom a za niečo ich napomínala. Prebehol okolo mňa môj braček.
„Harry,“ zavolala som za ním. Nepočul ma. „Harry!“ zase nič. „Hej, Potter, stoj!“ zakričala som. Harry sa konečne otočil.
„Čo kričíš?“ podvihol obočie.
Prevrátila som očami. „Poď sem, krpec,“ zavolala som ho. Neochotne ku mne prišiel. Chytila som kravatu, ktorú mal prehodenú okolo krku a uviazala som mu ju. „Nebudúce, keď si ju nebudeš vedieť zaviazať príď za mnou,“ prikázala som mu. „A naprav si košeľu,“ napomenula som ho ešte.
„Daj pokoj. Nie si mama,“ frflal. Vykrútil sa mi a znova si povolil kravatu.
„Nedám ti pokoj, som tvoja staršia sestra, tak ma ráč poslúchať.“ Znova som mu pritiahla kravatu. „Choď sa najesť.“
„Strápňuješ ma,“ zasyčal a odpochodoval za prvákmi.
Oliver sa potichu zasmial.
Podvihla som obočie rovnako ako Harry. „Čo?“ spýtala som sa.
„Nechaj ho. On ťa aj tak neposlúchne. Zdá sa, že je rovnako tvrdohlavý ako ty,“ povedal mi.
„Nemôže tu chodiť takto,“ odvrkla som.
„Bude tak chodiť tebe napriek,“ upozornil ma. „Viem, že ti na ňom záleží, ale nechaj ho. Tak urobíš najlepšie. Buď dobrá staršia sestra.“
„Oliver,“ povzdychla som si.
„Ver mi, viem o čom hovorím,“ usmial sa a podal mi hrianku.
S úsmevom som pretočila očami. „Pokúsim sa,“ sľúbila som. Odhryzla som si z hrianky. Než som stihla dojesť raňajky dostala sa k nám profesorka McGonagallová.
Prezrela si nás. „Takže, šiesty ročník,“ skonštatovala. „Slečna Potterová, vaše výsledky z VČU,“ vypýtala si a nastavila ruku.
Podala som jej svoje výsledky.
„Tak to bude transfigurácia, čarovanie, obrana proti čiernej mágii, elixíry, herbológia.“ Pri každom predmete ťukla prútikom na čistý rozvrh. „Veštenie asi nechcete,“ usúdila podľa mojej známky.
„Radšej nie,“ potvrdila som a zobrala som si rozvrh. Rýchlo som si ho prezrela a úplne šokovaná som si znova odhryzla z hrianky. Ten rozvrh musel robiť niekto, kto vrcholne nenávidí chrabromilských šiestakov. Inak si to neviem vysvetliť.
„Pán Wood, mali by ste sa pozrieť po novom stíhačovi,“ pripomenula profesorka Oliverovi.
„Už na tom pracujem,“ uistil ju Oliver. „Len, čo budú mať všetci bývalí hráči voľné popoludnie zorganizujem konkurz pre hráčov do chrabromilského tímu.“
Profesorka prikývla a podala mu rozvrh.
„To čo je?“ zasyčala Paula len, čo sa od nás McGonagallka vzdialila. „To nás chce niekto zlynčovať?“
„Prečo?“ spýtal sa Oliver a znova si prezrel rozvrh.
„Si slepý?“ zavrčala Mia. „Pozri sa na prvú hodinu dnes.“
„A aj na celý zvyšok týždňa,“ povzdychla si Paula.
„Ja mám starostlivosť o zázračné tvory,“ pokrútil nechápavo hlavou.
„Aha,“ povzdychla som si. „My máme dvojhodinovku elixírov so Slizolinom. A ako sa zdá aj všetky ostatné hodiny máme so Slizolinom.“
„Ou, vy moje chúďatká,“ uškrnul sa Oliver. „Dve hodiny v žalároch so Snapeom a Slizolinčanmi. Tá predstava takmer bolí.“
Strčila som do neho. „Škodoradosť je najlepšia, čo?“ zatiahla som.
„Absolútne dokonalá,“ usmial sa nevinne.
„Tak sa bav, ja sa idem zbaliť na vyučovanie. Uvidíme sa na Transfigurácii.“ Postavila som sa. Oliverovi som dala pusu na líce a odišla som späť do Chrabromilskej veže.
 
„Tak, ako sa na vás pozerám, zdá sa, že vás do šiesteho ročníku preliezlo až priveľa slabých. No, s neschopnosťou poroty ja už veľa nespravím, nevadí. Pripravte sa, že tento rok bude ešte ťažší ako všetky predchádzajúce dokopy. Kto sa na to necíti, nech radšej vypadne a už sa nevráti, v tomto ročníku nebudem tolerovať nič. Jeden pokazený elixír a letíte. Je to všetkým jasné? Už sa s vami nikto nebude babrať v rukavičkách a ja ako prvý nie. Prihlásili ste sa na MLOK-y z elixírov, tak dokážte, že na to máte. Toho, kto ma nepresvedčí, že dokáže spraviť skúšky aspoň na prekonáva očakávania ani na ne nepustím,“ ukončil Snape svoj prejav k uvítaniu do šiesteho ročníka a hrozivo si nás meral ľadovými očami. Potom šibol prútikom k tabuli. „Strana 23 Prípravy elixírov pre pokročilých. Začneme niečím jednoduchším. Do konca hodiny mi každý na stôl položí vzorku Kostro-rastu v tretej fáze prípravy na oznámkovanie. Prísady máte zhrnuté na tabuly. Ale ešte moment, trochu si vás popresádzam.“
Chrabromilčania aj Slizolinčania sa neochotne stavali zo svojich miest a sadali si k svojim úhlavným nepriateľom. Mňa Snape dlho nechával sedieť na mieste. Bolo mi jasné, že si na mňa chystá niečo výnimočné. A vzhľadom na to, ako neznáša môjho ocka a Siria, ma pomaly začínala oblievať hrôza.
„Tak a nakoniec,“ uškrnul sa Snape škodoradostne. „Slečna Potterová sa vymení so slečnou Williamsovou,“ rozhodol.
Pomaly som sa otočila, aby som zistila s kým Williamsová sedí. Zaliala ma prvotriedna nechuť. Z úst mi uniklo tiché zavrčanie. Snape ma našťastie nepočul.
„Pokoj, to zvládneš,“ zašepkala mi Paula. „Len ju proste ignoruj a pripravuj elixír tak, ako vždy. Čím lepší ho spravíš tým viac vytrieš Snapeovi zrak a naštveš ho.“
„Tak, slečna Potterová, na čo čakáte? Zbaľte si veci a presuňte sa k slečne Thompsonovej.“
Učebnicu, ktorú som držala v ruke som treskla na lavicu a zagánila som na Snapea. „Nehnevaj sa, ale veľmi si ma nepovzbudila,“ zašepkala som Paule. Postavila som sa a nahádzala som si veci do tašky.
„Ja sedím s Williamsovou,“ pripomenula mi. „A Mia s Ardensovou. Sme na tom všetky rovnako.“
Prikývla som. Zobrala som si z lavice tašku a otočila som sa dozadu. Cestou k Thomsonovej som sa míňala s Williamsovou, ktorá sa na mňa škodoradostne uškrnula. Hodila som si veci na zem a opäť som sa vybalila. Thomsonovej som nevenovala ani len pohľad. Otvorila som učebnicu a rýchlo som pohľadom preletela postup. S povzdychom: „že vraj niečo ľahšie...“ som si odišla do skrine zobrať prísady. Potom som sa už s pokojom pustila do prípravy elixíru. Vďaka bohu, že som talent po mame, inak by si na mne Snape zgustol. Ľutujem Harryho. Nedokážem si ani predstaviť aký hnusný bude Snape k nemu, keďže je Chrabromilčan, syn a synovec jeho najnenávidenejších nepriateľov a ako ho poznám, na elixíroch sa mu veľmi dariť nebude. Harry je celý ocko. Aj v učení bude rovnaký.
Dlho som sa dokázala sústrediť len na prípravu elixíru. Snape sa držal v predných laviciach a k nám dozadu sa zatiaľ nechystal. To výsostne zneužili Slizolinčania.
K Thompsonovej sa otočil Derrick, slizolinský triafač, vďaka Oliverovi poznám všetkých metlobalových hráčov po menách. Hlavne tých slizolinských, pretože na nich nadáva najčastejšie.
„Za čo sme si zaslúžili sedieť so zradcami krvi a humusákmi? Snape sa zbláznil? Odkedy trestá svojich?“ sťažoval sa Derrick.
„Sa máš čo sťažovať, .... ,“ odvrkla mu Thompsonová. „Ja sedím s obomi naraz.“
Nevydržala som byť ticho. „Mala by si si vybrať, Thompsonová. Nedokážem sa rozdvojiť,“ poznamenala som.
„Nemusíš sa ani rozdvojovať, Potterová, si humusáčka aj zradkyňa krvi v jednom.“
„To tak trochu nejde. Buď som humusáčka, čiže nemám čistú krv, alebo som zradkyňa krvi a tým pádom som čistokrvná čarodejnica a nemôžem byť humusáčka,“ hovorila som a v duchu som sa bavila.
„Si humusáčka lebo tvoja mama je mukelka a tvoj otec je zradca krvi,“ vysvetlila mi.
„Moja mama je rovnaká čarodejnica ako tvoja. Vlastne, to by som radšej nemala tvrdiť, keďže nikto nevie, kto sú tvoji rodičia. Za celých šesť rokov ich nikto nevidel.“
Všimla som si, že som ťukla na citlivú strunu. Thompsonová si ale len odfrkla a znova sa venovala svojmu elixíru. Takouto reakciou ma prekvapila, a tak som sa pre istotu obzrela po triede. Uvidela som Snapea, ako sa k nám nebezpečne blíži.
„Potterová, čo ste mali spraviť teraz?“ vyštekol po mne, keď zhodnotil obsah môjho kotlíka.
Rýchlo som skontrolovala postup a pozrela som na hodiny.
„Ešte jeden a pol minúty nič, pane,“ odpovedala som pokojne a sebavedomo.
Čakala som, že Snape vybuchne. Naopak moju drzosť bez slova prehryzol. „A čo spravíte o jeden a pol minúty?“
„Pridám dvadsať kvapiek šťavy z estragonu a dvanásť minút budem miešať v smere hodinových ručičiek. Po každých dvoch minútach zamiešam dvakrát proti smeru.“
Snape sa otočil na podpätku a odišiel. Cestou ešte pochválil Thomsonovú, ktorej elixír sa ani zďaleka nepodobal môjmu. Bola som hrdá, že opäť niekto s Chrabromilu je lepší ako Slizolinčan.
 „Tí Chrabromilčania asi nevedia čítať,“ pohoršil sa Derrick pri pohľade do Andreinho kotlíka. Andrea Trumová bola výborná žiačka. Aj na elixíry bola šikovná, inak by sa do šiesteho ročníku na elixíry nedostala tak, ako Oliver, ktorý mal s elixírov Prekonáva očakávania, len keby pred Snapeom nemala panický strach a aj normálne nebola trochu roztržitá. Vždy niečo omylom poplietla.
 „Že to hovorí práve Slizolinčan,“ zvolala nahnevane Erick Pitt. Už dávnejšie som si všimla, že sa mu Andrea páči. Vždy sa jej zastával.
„Ó, chceš sa so mnou hádať?“ spýtal sa Derrick posmešne s nadvihnutým obočím.
Chcela som zasiahnuť, ale radšej som nechala, nech sa Erick ubráni sám. Predsa len on bol chalan a mal právo brániť svoju princeznú na vlastnú kožu. Ani Oliverovi by som neskákala do môjho zachraňovania.
„Nie, ty mi za to nestojíš. Si oveľa menej, ako akýkoľvek Chrabromilčan,“ odpovedal pokojne a nazrel do svojho kotlíka.
Derrick sa smial. „Myslíš tých vašich humusákov?“
„Nepoužívaj to slovo predo mnou!“ vykríkol Erick a nahnevane vstal.
Teraz bolo treba zasiahnuť. Všetky hlavy zo zadných lavíc sa otočili k nám. Snape bol našťastie vpredu a niečo nahnevane hovoril niekomu z našich. Videla som len červenú kravatu a začervenanom krku.
„A prečo? Veď humusáci sú!“ Znova sa Derrick zasmial a tiež vstal.
Erikcovi už pretiekli nervy.
„Erick, nerob to,“ upozornila som ho pomedzi stisnuté zuby.
Zrejme ma nepočul, alebo ma nechcel počuť, pretože sa aj cez lavicu vrhol na Derricka a vrazil mu do tváre. Derrick mu úder opätoval. Erick sa znova zahnal, ale Thopsonová potiahla Derricka za plášť, vďaka čomu sa vyhol úderu.
„Čo sa tu deje?!“ zrazu pri nás stál Snape a potešene sa uškŕňal. Ten pohľad znamenal jediné - trest. „Strhávam Chrabromilu dvadsať bodov za provokovanie.“ Podvihla som obočie. „Plus pánovi Derrickovi, pánovi Pittovi, slečne Potterovej... a aj slečne Thompsonovej udeľujem trest.“
Čože?! Čo som spravila ja? Typický Snape! Ak by sa v jednej miestnosti pobil Chrabromilčan so Slizolinčanom a ja som bola vo vedľajšej izbe, aj tak by dal trest aj mne. Len z osobného zadosťučinenia. Ešteže potrestal aj Thompsonovú. Inak by som bola už naozaj naštvaná.
Aj tak som chcela podotknúť, že za nič nemôžem. Našťastie som zbadala, ako Mia a Paula naraz pokrútili hlavami. Mali pravdu. Moje rebelantstvo by nám vynieslo len ďalšie strhnuté body.
Snape sa pozrel po triede. „Tak čo je? Vráťte sa do práce!“ prikázal ostatným študentom.
Znova sme všetci začali pracovať. Začala som zachraňovať svoj elixír. Nemal zostať stáť ani sekundu. Takto som ho takmer zničila. A aj o to Snapeovi tak trochu išlo. Podarilo sa mi napraviť pokazené a dokončila som elixír v dokonalom treťom štádiu v okamihu, keď zazvonilo. Nabrala som vzorku, zbalila som si veci a odniesla som vzorku na Snapeov stôl medzi prvými.
„Kam sa ponáhľate, slečna Potterová?“ Spýtal sa ma Snape, keď som bola na ceste z triedy. Otočila som sa k nemu. „Ešte vám zadám trest,“ usmial sa na mňa hrozivo.
Zastavila som a chrbtom som sa oprela o najbližšiu, už prázdnu, lavicu.
„Na úlohu si spravíte pojednávanie o prísadách do tohto elixíru a zhrniete, kde ste spravili chybu, pretože ako vidím, len asi tri tu majú správnu farbu,“ prikázal celej triede.
Práve ten môj je medzi tými tromi, pomyslela som si hrdo.
Keď sa trieda vyprázdnila Snape kývol na mňa, Thompsonovú, Ericka a Derricka. Všetci štyria sme pristúpili k jeho stolu.
 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

krasne

(petuska, 1. 11. 2011 9:35)

strasne krasne pisete len tak dalej :D