Ajaj, blesklo mi hlavou.
„Hups,“ zamrmlala som.
Baby sa zasmiali.
„Presne tak, hups,“ pritakala Lilly tesne predtým, než sa rozleteli dvere našej izby.
„Ty!“ ukázal na mňa rozzúrený Black.
„Kto?“ spýtala som sa nevinne a pozrela za seba.
Black sa nedokázal aj naďalej tváriť vážne a kútikmi mu začalo trhať.
„Máš bod, Kráska,“ usmial sa na mňa. „Teraz sme na ťahu mi.“
Teraz som sa začala báť. Popravde som nemala predstavu, čoho všetkého sú schopní. Čoho všetkého je schopný hlavne samotný Black. Kto by sa ho nebál?
„Na čo sa mám pripraviť?“ spýtala som sa s nevinným kukučom.
„Zabudni, zlatíčko, to bude prekvapenie,“ mrkol na mňa a odišiel z našej izby.
„Uf,“ povzdychla si Lilly. „Toto bude zlé.“
„Drž sa odo mňa ďalej!“ upozornila ma Alice so smiechom.
„Veď ona mu to zase nejako vráti,“ usmiala sa Lilly a znova sa vrátila k svojej úlohe.
Ja som sa prezliekla do pyžamy a zamotala som sa do prikrývok. Ani som nevedela, kedy som zaspala. To bolo prvýkrát, čo som išla spať bez toho, aby som mala napísané úlohy. A popravde, vôbec ma to netrápilo.
Od zobudenia som čakala na čokoľvek, čo by sa mohlo považovať za žart od Záškodníkov. Cestou na raňajky som sa obozretne obzerala. Šialené a paranoidné, ja viem. Ale skúste mať proti sebe poštvanú bandu Záškodníkov a potom sa o tom spolu môžeme baviť.
Opatrne som si sadla na lavicu vo Veľkej sieni a vydýchla som si. Prežila som bez ujmy cestu až sem. Čo bude ďalej som netušila. Nabrala som si misku cereálií s mliekom a pomaly som začala jesť. Pokoj, Hermiona, opakovala som si. Len si z teba vystrelia. Nechcú ťa zožrať. Aspoň väčšina z nich nie.
Všade známa skupinka vošla do Veľkej siene na čele s Blackom a Potterom. Otočili sa na nich snáď všetky dievčenské hlavy a väčšina z nich aj vzdychla. Pretočila som očami. Za našimi hviezdami išiel Remus s nosom v knihe a za ním cupital Pettigrew.
Potter a Black sebavedomo zamierili k nám. Posadili sa a nabrali si jedlo.
„Moja milovaná, dnes vyzeráš dokonale,“ zatiahol Potter namiesto pozdravu smerom k Lilly.
„Nesnaž sa. Nezbalil ma na to Black, nepodarí sa to ani tebe,“ odbila ho Lilly.
Ja a Alice sme vyprskli do tekvicového džúsu, pretože sme sa práve obe chceli napiť. Takmer som sa v tom jednom dúšku utopila. Lilly nás obe systematicky búchala po chrbtoch.
„Tichošlap!“ zvolaj Potter pobúrene a vyrušil svojho kamaráta zo zrakového kontaktu s nejakou babou za mojím chrbtom.
„Hmm?“ zamrmlal Black neurčito.
„Ty si niekedy balil Evansovú tými svojimi rečičkami?“ spýtal sa ho Potter.
„Nikdy som nebalil Evansovú,“ odpovedal mu Black neprítomne.
„Tak prečo mi hovorí...“ začal Potter. „Ahá!“ zatiahol. „Ty si si myslela, že sa ma takto zbavíš?!“ pochopil s päťminútovým omeškaním.
„Myslím, že som započula cvak,“ zamrmlala Lilly a ja som sa opäť začala topiť, tentokrát v mlieku z cereálií.
„Pozerám, že ti je znova do smiechu tak, ako včera,“ poznamenal Black nebezpečne a v očiach mi hrali šibalské ohníky.
Myslím, že som zbledla. Rýchlo som sa pre istotu poobzerala okolo seba. Black sa uchechtol.
„Tentokrát to nebude také jednoduché,“ povedal mi. „Pekne pomaly si na tebe zgustnem.“
Teraz som už určite zbledla.
„Jedine, že by si so mnou išla na rande. Potom by som ti to možno dokázal odpustiť,“ navrhol.
Nemusela som nad tým ani premýšľať. Ihneď som vedela, čo mu odpoviem.
„Radšej pôjdem na prechádzku do Zakázaného lesa za splnu,“ odvrkla som mu.
„Hmm,“ zamyslel sa. „S istými opatreniami by to išlo. Do splnu všetko vybavím, čakaj ma tesne pred zotmením vo Vstupnej hale.“
„To malo byť odmietnutie, Black,“ vysvetlila som mu.
„Určite?“ nadhodil s nádejou v hlase.
„Ver mi, Black,“ povedala som sladko. „Radšej si odtrpím tie žartíky od vás, ako by som s tebou išla na radne.“
Zazdalo sa mi, že sa Black ofučal.
„Tvoje rozhodnutie, Kráska,“ usmial sa krivo.
Inak by sa tá veta dala interpretovať aj ako: "Máš sa čoho báť, Kráska!"
S nepríjemným pocitom v žalúdku som doraňajkovala a spolu s Lilly a Alice som vyrazila na hodinu Obrany.
Neverila som, že je niečo také naozaj možné, pokiaľ som to na vlastné oči nevidela. Fakt, že Potter za dnešný deň pozval Lilly na rande 32-krát a to som s ňou ešte asi polhodiny nebola, mi dosť vybil dych. Áno, dosť dobre som vedela, že Potter pozýva Lilly na rande pri každej príležitosti, ale 32-krát za deň by som ani vo sne netypovala. Ani som nevedela, ako to do jedného dňa vtrepal, toľko pozvaní.
Mimochodom, viem, že to bolo 32-krát, pretože som jeho pozývania začala na Dejinách mágie z nudy počítať a pri každom som si pre istotu spravila čiarku, aby som sa nepomýlila. Presne 32 čiarok.
Myslím, že Potter by mal dostať trofej do Siene slávy za najviac odmietaného chalana jedným dievčaťom. Za takýto výkon si to zaslúži. Ale aj Lilly si zaslúži uznanie, že má na neho nervy ho tak často odmietať. Ja na jej mieste by som už na to rande išla len preto, aby som od neho mala konečne pokoj. Ona ho len s úplným pokojom a dokonca aj úsmevom na tvári odmieta.
Zároveň som bola aj celý deň nadmieru opatrná. Každú minútu som čakala na „trest“ od Blacka. Toho našťastie po rannom pokuse prestalo baviť pozývať ma na rande. Vďaka Merlinovi, aj všetkým muklovským svätým.
A k tomu všetkému divnému sa pridala ešte aj skutočnosť, že ja, Hermiona Grangerová, šialenec do učenia, ako by povedali Harry a Ron, som sa na hodinách nudila. Na dejinách som si čarbala po pergamene, na ktorom mali byť moje dnešné poznámky. Na Aritmacii som si pod lavicou čítala knihu. Na Obrane som bola duchom neprítomná a z výkladu profesorky som nepočula ani slovo. A dokonca aj na čarovaní som si len dvakrát precvičila nové kúzlo a aj to len, keď ma profesor Flitwick upozornil.
Nie že by sme preberali niečo, čo už viem. Naopak, na každej hodine sme brali niečo nové, čo budem určite na MLOK-och potrebovať. No nedokázala som sa sústrediť a ani som sa o to nesnažila. A popravde, vôbec netuším prečo.
Som si istá, že v tom nebol ten Blackov plánovaný žartík. Ani to, že som na neho myslela častejšie, než bolo prípustné a myslela som na neho ako na sexy chalana. Dokonca v tom neboli ani myšlienky na Harryho a Rona. Mne sa proste najskôr len ani trochu nechcelo rozmýšľať.
A neopustilo ma to až do večera.
„Hermi, dokedy chceš tie úlohy odkladať?“ vyčítala mi Lilly nepriamo.
„Ale, Lilly, sme tu len druhý deň. Ešte toho nie je veľa,“ namietla som váľajúc sa na sedačke pred krbom.
Asi som fakt za ani nie dva týždne v tomto čase zlenivela.
„Už ich máš päť,“ pripomenula mi. „A zajtra ti k nim pribudnú ešte ďalšie tri. Nebudú ubúdať, pokiaľ si ich nezačneš písať.“
„Ty neprestaneš, pokiaľ sa nepodvolím,“ povzdychla som si.
„Trefa!“ usmiala sa na mňa.
Neochotne som vstala a pridala som sa k nej.
Herbológiu som mala hotovú za dvadsať minút. Elixíry za ďalších tridsať. Trochu dlhšie trvala Obrana. Na Dejiny som sa vykašľala. Nakoniec som sa pustila do Transfigurácie. Lilly na mňa po celý čas hádzala prekvapené pohľady. To preto, že netušila, že mi tie úlohy pôjdu takto od ruky. No s Transfiguráciou bol oveľa väčší problém.
Listovala som učebnicou už asi piatykrát, aby som našla niečo zrozumiteľné, čo by som napísala na záver. Len ten mi už trvalo napísať asi pätnásť minút a to som potrebovala, len päť viet.
Zrazu mi učebnica vyletela z rúk. Než som sa stihla postaviť, už ju zvieral Black.
„Black!“ zasyčala som zlostne.
Práve som totiž našla niečo, čo by sa dalo použiť a on mi to zatvoril.
„Veľa učenia škodí zdraviu,“ upozornil ma.
„Risknem to!“ odpovedala som a išla som si pre učebnicu.
Natiahla som sa pre ňu, ale Black ju zdvihol tak, aby som nedočiahla.
„Vrátiš mi moju učebnicu?“ spýtala som sa.
„Čo čarovné slovíčko?“ nadhodil nevinne.
Tým svätuškárskym tónom ma pekne vytočil.
„Myslíš Avada Kedavra,“ zavrčala som pomedzi stisnuté zuby.
„Postačí prosím,“ odpovedal. „To je bezpečnejšie.“
Prevrátila som očami. „Kašlem na teba,“ zamrmlala som. „Lilly, požičiaš mi učebnicu Transfigurácie?“ spýtala som sa.
„Rada by som, ale má ju Potter a nechce mi ju vrátiť,“ posťažovala sa.
Otočila som sa k nej a videla som, ako sa naťahuje pre svoju učebnicu, ktorú Potter držal nad hlavou.
Obaja rovnaký idioti, pomyslela som si. Už sa nečudujem, prečo si Harry myslel, že jeho Potter donútil Lilly, aby sa za neho vydala.
„Alice?“ obrátila som sa s rovnakou požiadavkou na svoju druhú spolubývajúcu, ktorá práve viedla veľmi osobný rozhovor s Frankom Longbottomom. Až tak osobný, že som netušila, ktorá ruka je jej a ktorá jeho.
Alice sa od Franka o kúsok odtiahla a naslepo zašmátrala vo svojej taške. Potom mi hodila knihu a znova sa venovala svojmu vyvolenému.
Chytila som učebnicu, sadla som si späť k svojej úlohe a začala som hľadať stratenú stránku. Našťastie sa mi to podarilo. Ešte raz som si prečítala, čo idem napísať, a pritom som si namočila brko do kalamáru. Pozrela som na svoju úlohu a takmer mi vypadli oči.
Na pergamene, pôvodne popísanom hustým písmom, sa písmenká hmýrili ako mravce. Rozdeľovali sa a znovu sa spájali. Pomedzi rozčúlením som dokázala prečítať asi desať variácií vety: Poď som mnou na rande, Kráska.
„Black!“ zrevala som z plných pľúc na celú klubovňu, až sa od seba odtrhli Alice a Frank, Lilly a James sa prestali naťahovať o učebnicu, Remus vzhliadol od knihy, Pettigrew sa prestal napchávať a Black prestal baliť nejakú blonďavú hus.
„Potrebuješ niečo, Kráska?“ spýtal sa ma s anjelskou nevinnosťou v hlase.
„Ty imbecil!“ zavrčala som. „Vieš, koľko som si tú úlohu písala?! Uvedomuješ si, že už mi zostávalo dopísať cca tri riadky?! Sakra, ako môžeš niekomu zlikvidovať robotu, na ktorej makal jeden a pol hodiny, jediným mávnutím prútika!“ rozčuľovala som sa.
Ale mala som dôvod. Táto úloha mi dala fakt zabrať. A nemu trvalo asi tri sekundy mi ju zničiť.
„Neželaj si ma, ak sa to nedá dať dokopy!“ vyhrážala som sa mu.
Otočila som sa k svojej úlohe a skúsila som pár zaklínadiel. Nezabrali.
„Super!“ zavrčala som a nebezpečne som vykročila aj so svojou úlohou k nemu. „Je to na tebe,“ povedala som mu a hodila som po ňom pergamen. „Do rána chcem mať tú úlohu hotovú na úrovni, za ktorú dostanem prinajmenšom P. Najlepšie teda bude, ak zrušíš to poondiate kúzlo a dopíšeš tam prvých päť viet z tretieho odseku na strane 326. Ráno to chcem mať tu. Inak si ma nepraj!“
Nahádzala som si do tašky svoje veci.
„A prestaň mi hovoriť Kráska!“ dodala som ešte a vypochodovala som po schodoch do izby.
Na chrbte som cítila jeho pohľad.
V izbe som zapadla rovno do kúpeľne. Keď som vyšla, bola v izbe už aj Lilly a Alice.
„Pri všetkých jednorožcoch, toto by som do teba nepovedala,“ vyvaľovala na mňa Alice oči.
„Black na teba pozeral ako na živelnú katastrofu. Takto ho ešte nesfúkla ani McGonagallka,“ dodala Lilly. „Nečudovala by som sa, keby si cvrkol.“
„Čo by si robila ty, keby ti Potter zničil úlohu, na ktorej pracuješ jeden a pol hodiny?“ spýtala som sa Lilly ešte stále nabrúsene.
Viem, že sa mi predtým do úloh veľmi nechcelo, ale keď už som to mala hotové, naštvalo ma, že moju prácu niekto zničil. Naštvalo ma, že moju prácu zničil on.
„Voňal by fialky odspodu,“ odpovedala mi Lilly.
Alice na ňu nechápavo pozrela. Obe sme sa na jej výraze zasmiali.
„To hovoria muklovia, keď chcú naznačiť, že by bola dotyčná osoba mŕtva,“ vysvetlila som jej.
„Muklovia sú v tomto divný. To to nemôžu povedať normálne,“ sťažovala sa Alice a vošla do kúpeľne.
„Čo myslíš, dá ti tú úlohu dokopy?“ nadhodila Lilly a začala si chystať veci na zajtra.
„To mu radím, inak skončí zle. Veľmi zle,“ vyhrážala som sa.
„Čo mu spravíš?“ spýtala sa so záujmom.
„Ešte neviem, ale niečo ma určite napadne,“ uškrnula som sa.
Ľahla som si do postele a chcela som ísť spať. Do izby vošli Sue a Camila. Obe na mňa vrhli pohoršený pohľad a lá tej krave určite šiblo.
No chudáčik Black, dúfam, že ste ho poľutovali, pomyslela som si. Akoby sa mohol roztopiť, keď na neho niekto nareve. Zase ale uznávam, že toto bolo asi prvýkrát, čo mu takto vynadalo dievča. Jeho ego muselo riadne utrpieť. Ale čo čakal, že keď mi zlikviduje úlohu kvôli tomu, aby ma pozval na rande, že padnem mu k nohám a budem nadšene súhlasiť? Tak to si po dnešku už tobôž môže vyhodiť z hlavy, že s ním vôbec niekedy na nejaké rande pôjdem.
No možno by som mohla ísť, ak mi ráno dá moju hotovú úlohu z Transfigurácie, napadlo mi v polospánku.
zmysel zivota
(matuska :*, 1. 7. 2011 19:27)